Andalúzske pobrežie
Apartmány









Vyhlásenie Medzinárodného mierového výboru
o hrozbách z robotizácie zbraní

Aktuálnou témou práce Medzinárodného mierového výboru sú hrozby robotizácie zbraní. V tejto súvislosti možno pripomenúť verejnosti citát z divadelnej hry Karla Čapka R.U.R. (Rossum’s Universal Robots) :...Roboti nejsou lidé. Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají úžasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“  „Můžete k nim promluvit, co chcete. Můžete jim přečíst bibli, logaritmy nebo co je vám libo. Můžete jim dokonce kázat o lidských právech“.

Po vyhodnotení stavu vo vývoji zbraní, ale najmä spôsobu vedenia vojnových konfliktov v 21. storočí Medzinárodný mierový výbor reaguje na technologické hrozby robotizácie vojny. „Ak ľudia začnú používať naprogramované stroje určené na zabíjanie, stanú sa nebezpečnou súčasťou bežnej výzbroje a budú rozhodovať o živote a smrti.“ To tvrdí aj svetová mimovládna organizácia Human Rights Watch (HRW), ktorá na osobitnom stretnutí organizovanom OSN v apríli 2016 vyzvala k preventívnemu zákazu robotických zbraní.

Niektorí experti naopak zastávajú názor, že používanie zbraní bez priameho ovládania ľuďmi povedie k efektívnejšej činnosti armády. Žiaľ, pokrok sa zastaviť nedá a to si náš výbor plne uvedomuje. Najdôležitejšie na probléme je to, že tieto zbrane majú vysokú autonómnosť rozhodovania. O uvedených schopnostiach presviedča denno-denne NASA so svojími autonómnymi robotmi, ktoré  dokonca „pracujú“ aj vo vesmíre.

Tendencia výroby robotov s vysokým stupňom samostatného rozhodovania vedie z ekonomického hľadiska stále k vyšším ziskom. Vyšší zisk vedie k posilneniu výskumu autonómnosti vojenských robotov a tým sa kruh uzatvára. Musíme konštatovať, že robotizácia roztáča novú špirálu zbrojenia, ale na kvalitatívne vyššej úrovni. Diskutovanou a súčasne filozofickou otázkou ostáva, či vo vzdialenej budúcnosti dokážeme vôbec zvládnuť proces ich výroby tak, aby robot pri narastajúcej autonómnosti nikdy neublížili človeku?

Právna veda, napriek nemalému úsiliu právnikov celého sveta, nedokáže čeliť týmto výzvam pochádzajúcim zo ziskových zbrojných modelov ekonomiky vojensko-priemyslového komplexu. Právne nie je ošetrený ani stav zamedzenia tzv. „vedľajších strát“ na civilnom obyvateľstve, kde počet obetí podľa svetových štatistík neustále a hrozivo narastá. Napríklad používanie technológie dronov sa „ex post“ už vymklo akémukoľvek následnému právnemu procesu. Aj podľa Amnesty International, ktorá varovala nielen Spojené štáty, že smrť niektorých civilistov po útoku dronom,  môže byť považovaná za vojnový zločin.

Ak ľudia začnú používať naprogramované stroje určené na zabíjanie, stanú sa nebezpečnou súčasťou bežnej výzbroje a budú rozhodovať o živote a smrti.

Human Rights Watch v spoločnej správe s tímom ochrancov ľudských práv Harvardovej univerzity varovala, že by sa ľudia nemali vzdávať priamej kontroly nad zbraňami. „Stroje dlhé roky slúžia ako vojnové prostriedky, ale ľudia vždy rozhodovali, ako budú použité," uviedla Bonnie Dochertyová z oddelenia výskumu zbraní HRW. „Teraz sme pred skutočnou hrozbou, že ľudia sa vzdajú svojej kontroly a prenechajú rozhodovanie o živote a smrti strojom."

Nevinné obete útokov technických prostriedkov sú mainstreamovými médiami ospravedlňované tým, že  by inak došlo k ďaleko väčším stratám na životoch. Zasahovanie médií do právnej praxe pred právoplatným rozhodnutím súdov, sa stalo metódou ich práce. Medzinárodný mierový výbor dôrazne odmieta takýto postup.

Pre posilnenie účinkov medzinárodného verejného a súkromného práva a na základe vykonaných analýz následkov použitia automatizovaných vojnových prostriedkov odporúčame vláde SR:

  1. V zahraničnej politike  postupovať obdobne, ako je uvedené v uznesení Európskeho parlamentu o 10. výročí Ottawského dohovoru o zákaze používania, skladovania, výroby a prevozu protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997, ktorý SR prevzala do právneho systému Zákonom č. 121/1999 Z.z. o Dohovore o zákaze použitia protipechotných mín.
  2. Civilné obete na životoch spôsobené automatickým prostriedkom po vyšetrení prípadu je potrebné považovať za vojnový zločin, a to v zhode s názorom organizácie Amnesty International.
  3. Na  pôde OSN  iniciovať  všeobecný a absolútny zákaz použitia takýchto prostriedkov v akýchkoľvek vojnových konfliktoch.

Nepochybujeme, že diskusia o týchto závažných otázkach sa uskutoční aj na medzinárodnej úrovni.

V Uherskom Hradišti, 9. marca 2017

Za osobne a komunikačne prítomných členov Medzinárodného mierového výboru : Dr. Peter Kasalovský



Vyhlásenie o migrácii

skupiny členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru 


P. Kasalovský : O mediálnej kampani proti Vyhláseniu o migrácii »

Skutočne   sme sa všetci vďaka korporátnym médiám a tzv. „slniečkárom“ stali v úvodzovkách takými „ostýchavými“ a v podstate zbabelými, že sa zdráhame  jednoducho nazvať hlupáka – hlupákom, podliaka – podliakom, parazita – parazitom?  Asi nie. Stále  nám tu hrozia len islamizáciou, nebolo by načase povedať aj iné. Spisovateľ Ivan Jefremov, s poľutovaním v románe „Hodina býka“, konštatuje toto: „Bohužiaľ, hlavná náboženská kniha najviac technická a mocná z minulých civilizácií – biela – bola Biblia, naplnená zlom, zradou, kmeňovým nepriateľstvom a nekonečným vraždením....“

V danom prípade  však hovoríme nie o stáročných sporoch a vojnách, ani nie o tom, ktoré z „Písiem“ je tým pravým, ktorá viera ako jediná prináša svetu spásu.  Sú to žabomyšie spory v tom, že sa zabúda na podstatu náboženskej viery tj.  na pôsobenie jej pôvodných humanistických ideálov. Hovoríme tu o sporoch pri ktorých národoch stojí Boh,  dokonca o tom  „ktorý národ je vyvolený“. To všetko sú  „rečičky“, pričom vzhľadom na situáciu, je čas konečne dospieť k rozhodnutiu, aby sme sa vzájomne ako druh „homo“ nevyhubili.

Súčasná migrácia je precízne politicky a mediálne organizovaný stret s našou európskou civilizáciou. Ak vychádzame Huntingtonovej knihy „Stretu civilizácií“, autor stret civilizácií vnímal len ako potenciu v ďalekej budúcnosti. Diabol, ak máme veriť v jeho existenciu, tak určite niektorým politikom našepkal.

Ale prečo neurýchliť tento stret ?

Preto dnešný odchádzajúci „dolárový svet“ zorganizoval vojny v Afrike a na Strednom východe. Vďaka nositeľke nemeckej moci kancelárke A. Merkelovej, ktorá sa úspešne podieľa na importe  migrantov do EÚ, tu máme, čo máme. Takže, pani Merkelová, krátke poučenie len na základe vašich slov z čias, keď ste boli kancelárkou menej ako rok „že  rozhodovať budú ministerskí predsedovia“, malý odkaz.  Láska mínus zodpovednosť za dôsledky svojich činov nie je nič viac ako hlúpučká dobromyseľnosť. Len na okraj, na Slovensku hovoríme, že  „dobrými úmyslami je do pekla cesta dláždená“. Už dnes však pociťujú vaši občania peklo vašich rozhodnutí. Ale poďme ďalej, ako hovoril Viktor Hugo: „Na svete nie je nič mocnejšieho ako myšlienka, ktorá prišla včas“.  Len dúfam, že tieto naše myšlienky dorazia k vám včas.

Aj  na Slovensku sme svedkami, že nie všetky sociálne skupiny konajú vo verejnej politike otvorene. Niektoré z nich sa utajujú pred spoločnosťou, robiac zákulisnú politiku, alebo, zaoberajúc sa ňou,  snažia sa vytvoriť u okolia dojem, že sa zaoberajú nie politikou, ale niečím iným. Nuž, povedzme, naše združenie - náš klub bez akéhokoľvek ostýchania sa verejne zaoberá politikou. Nie preto, že by to bola jeho primárna úloha, ale vzťah ekonomika a politika je neoddiskutovateľný. Náš klub nevytvára nejaké sprisahania, ako sme svedkami u mnohých zahraničím platených mimovládnych organizácií. A keď sme už túto tému načali, treba povedať, že so sprisahaniami to nie je až tak jednoduché. V  každom skutočnom sprisahaní existuje vlastný „mozgový trust“,  ktorý zadáva, definuje ciele sprisahania, určuje cesty a prostriedky ich uskutočnenia, kontroluje priebeh vypĺňania plánov a  v prípade nevyhnutnosti plány koriguje. Popri tom existuje aj výkonná periféria dobrovoľných a niekedy aj platených užitočných hlupákov a tých veru nie je málo ani na Slovensku.

Vzhľadom na uvedené okolnosti, možno každý historický proces vždy presne opísať, lebo národy udržujú svoj rodný jazyk pomocou obsažných pojmov, nie ako médiá, ktoré zasadne používajú tie bezobsažné, teda ak neklamú doslovne v priamom prenose. V tom je výhoda spoločenskej pamäte, ktorá k výkladu histórie nepotrebuje rôzne propagandistické a jazykové ústavy.  Preto je úlohou nášho klubu, aby sme v otvorenej diskusii určovali smerovanie vývoja kultúry našich členov, životný štýl logiku vedenia nášho sociálneho správania.

                Našim ekonomickým zameraním klubu nemôžeme dopustiť, aby ekonomická veda, vyučujúca objektívne javy celospoločenského spájania špecializovanej práce ako je integrácia, korporatizácia odvetví a procesy riadenia vo výrobe a distribúcii tovarov a služieb, redukovala len na akési zbožné  priania o ekonomickom prínose migrantov. 

Ekonomický dopad migrácie je reálny jav a treba ho preskúmať. V prvom rade sa musíme zamerať na  štruktúru, o ktorej však nemáme žiadne poznatky, lebo nevieme ani koľko a akých migrantov došlo. To bude v budúcnosti zvyšovať tlak na nezamestnanosť aj na Slovensku. Základný súbor opatrení voči ekonomickým migrantom, zdôrazňujeme ekonomickým migrantom, by mal vyzerať nasledovne:

  1. Odporúčame vláde SR, štatisticky sledovať štruktúre a počty aspoň v týchto oblastiach:
  • nekvalifikovaní – ľudia so žiadnym alebo základným vzdelaním ( základná škola );
  • polokvalifikovaní – ľudia so stredným vzdelaním ( stredná škola );
  • kvalifikovaní – ľudia so vzdelaním prvého, resp. druhého stupňa ( vysoká škola s titulom napríklad Bc. – 1.stupeň, alebo s titulom napríklad Ing., Mgr., atď. – 2.stupeň );
  • vysoko kvalifikovaní – ľudia so vzdelaním tretieho stupňa (doktorandské štúdium – napríklad titul PhD.) a vyšších stupňov.
  1. V právnej oblasti riadne zadefinovať celú oblasť pracovných povolení v nadväznosti na získanie občianstva v členskej krajine EÚ - podľa zásady „lex domici“ – teda domáceho práva členskej krajiny.
  2. V oblasti financií odporúčame vláde  sledovať remitenciu, ktorou označujeme financie, ktoré plynú do zahraničia pre rodinu migranta.  Je treba sledovať ich objem a zaviesť ich dôslednú štátnu reguláciu. Regulácia bude sekundárne pôsobiť na určovanie smeru pohybu migrácie. Sem zahrnúť aj náklady na ich integráciu do spoločnosti.
  3.  V oblasti školstva dôsledne uplatňovať vymáhanie nákladov na jazykovú a inú prípravu takejto pracovnej sily.

Našťastie Slovensko nie je kolonizujúcou krajinou a tak je zbavené tlaku, ktorý napríklad vyvoláva inštitút občianstva v Británii, Francúzsku, Holandsku a podobne. Tieto krajiny v minulosti trvali na tom, že vo vlastných  kolóniách sa uplatňuje občianstvo domínia kolónie. Dnes sa čudujú, že im táto sociálna bomba vybuchla do tváre. Prichádzajú totiž ľudia, ktorí získali úplne legálne občianstvo týchto krajín a to  po rodičoch, hoci nikdy s daným domíniom nemali nič spoločného. O tomto sa zas taktne mlčí. Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr. Aby sme tieto štruktúry identifikovali musíme poznať ich slovník. Tým sú eufemizmy ako je „politická korektnosť“, „humanitárne bombardovanie“, „obranná vojna na druhej pologuli“ , prípadne ďalší skvost „Zákerný nepriateľ napadol naše lietadlá, pokojne bombardujúce jeho dediny a mestá“.

V Bratislave, 15. – 18. januára 2017

Dr. Peter Kasalovský, zakladajúci člen NEF Hospodársky klub a jeho MMV
Ing. Peter Čatloš, PhD
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD.
Prof.  PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.
PhDr. Ing. Jan Campbell, Nemecko
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič
Ing. Miroslav Hrubý, Česká republika
Dr. Ján Šály
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.
Ing. Ján Gabriel, spolupredseda výboru združenia NEF Hospodársky klub
Ing. Mikuláš Milko
Rudolf Young Mosny, spolupredseda výboru združenia NEF Hospodársky klub, USA
MUDr. Jozef Dolinský
Gen. PaedDr. Tibor Gašpar
Ing. Ján Blcháč, PhD
Ing. Ján Miškovský
Ing. Heidy Schwarczová, PhD
JUDr. Anton Blaha, CSc.


Declaration on Migration

by the members of the Informal Economic Forum Economic Club Association and its International Peace Committee

Is it really so that because of corporate media and the so-called “Happy Sun Smileys” we have become, in inverted commas, so “timid” and, in fact, cowardly that we simply hesitate to call a fool – a fool, a villain – a villain and a parasite – a parasite? Probably not. We are constantly being warned of the threat of Islamization; would it not be high time to say also something different? Writer Ivan Yefremov states with regret in his novel “The Bull’s Hour” this: "Unfortunately, the main religious book, the most technical and powerful one of past civilisations – white – was the Bible which is full of evil, betrayal, tribal animosity and endless killings...."

In this case, we, do, however, not talk about the centuries-old controversies and wars nor do we have an issue in which of the “Holy Scriptures” is the right one, which faith is the only one to save the world. These are trifling disputes because they ignore the essence of a religious faith, i.e. the influence of its original humanistic ideals. Here, we refer to disputes over the nations by who God stands or even over “who is the chosen people”. This is mere “idle talk” in view of the current situation which calls for a decision to be finally taken if we want to avoid our mutual wiping out as the "homo" species.

Current migration is a meticulously politically and media organised clash with our European civilisation. If we take Huntington's book “Clash of Civilisations” as the basis, then the author understood the clash of civilisations as a potentiality in a distant future. The devil, if we should believe in his existence, has certainly whispered this in the ears of some politicians.

So why not to speed up this clash?

This is why the leaving current “dollar world” has organised wars in Africa and the Middle East. Thanks to the bearer of German power, Chancellor A. Merkel, who successfully contributes to the import of migrants to the EU, we have here what we have. So, Mrs Merkel, only a short advice based on your words at the time when you were in office less than a year, “that decision will be taken by Prime Ministers”. Love minus responsibility for the consequences of one’s actions is nothing more than simple-minded good-naturedness. By the way, in Slovakia, we use to say “the road to hell is paved with good intentions”. However, your people feel the hell of your decisions already today. But let's move on, as Victor Hugo used to say: "Nothing is stronger than an idea whose time has come." I only hope that these ideas of us will find their way to you on time.

In Slovakia, we have also seen that some social groups have not acted in an open manner in the domain of public policy. Some of them are hiding from the public, they are involved in backstage politics, or while being engaged in it, they try to create the impression that they are not engaged in politics but do something different. Well, we will say without any shyness that our club is publicly engaged in politics. It is not the primary role of our club but we do so because the relationship between economy and politics is indisputable. Our club does not engage in conspiracy, which is not true for many NGOs paid by foreign countries. As we have now touched upon this issue, it is necessary to say that conspiracies are not an easy case. In any real conspiracy, there is its own “brain trust” which specifies, defines objectives of the conspiracy, identifies the ways and means for their accomplishment, follows the course of action, and, if necessary, corrects the plans. Next to it, there is also a high-performing periphery of voluntary and sometimes paid useful idiots and, indeed, we have also plenty of them in Slovakia.

Given the above circumstances, any historical process can always be accurately described because nations maintain their mother tongue through content-driven concepts in contrast to media that, as a matter of principle, use the empty ones unless they literally lie in live broadcasting. This is the advantage of societal memory that does not need any propaganda and language institutes to interpret history. It is, therefore, the mission of our club to design the direction of development of the culture of our members, lifestyle, and logic of our social behaviour in an open discussion.

                The economic focus of our club must not allow that the economic science teaching objective phenomena of society-wide fusing of specialised work, such as integration, corporatisation of sectors and management processes in the manufacture, distribution of goods and services, be reduced to a sort of wishful thinking of the economic contributions generated by migrants.

The economic impact of migration is a real phenomenon and it needs to be studied. First of all, we have to focus on the structure of which we, however, have no knowledge because we do not even know how many and what kind of migrants have arrived. This will also increase the pressure on the unemployment situation in Slovakia in the future. The basic set of measures concerning economic migrants, I emphasise economic migrants, should look like this:

  1. We recommend the Government of the Slovak Republic to track in the form of statistics at least the structure and numbers in the following areas:
  • unskilled – people with no or elementary education (primary school);
  • semi-skilled - people with secondary education (high school);
  • qualified – people with first or second-degree education (graduate studies completed with the title of e.g. BA – 1st degree or the title of e.g. Ing., MA., etc. – 2nd degree);
  • highly qualified – people with tertiary education (postgraduate studies - for example, PhD) and higher degrees.
  1. In the legislative field – to properly define the whole area of work permits in connection with the acquisition of citizenship in an EU Member State – according to the principle of “lex domici” – which means the national law of the given Member State.
  2. In the field of finance, we recommend the Government to track remittances, i.e. the money flowing abroad to the families of migrants. It is necessary to monitor their volumes and to introduce their consistent state regulation. Regulation will have a secondary effect on the direction of migration flow. Costs of their integration in society should be also included here.
  3.  In the area of education – to consistently collect the costs of language and other training of such labour.

Luckily, Slovakia has not been a colonising country and, thus, it is free from the pressure associated with the citizenship institute e.g. in Britain, France, the Netherlands and the like. In the past, these countries insisted on applying the colony’s dominion citizenship in their own colonies. Today, they wonder that this social bomb has blown up in their faces. The thing is that the people coming have acquired the citizenship of these countries in a completely legal way; namely, after their parents, though they have never had anything to do with the given dominion. This fact has also been tactfully omitted. Today, we are even witnessing how the Europeans are becoming serfs in their own country also due to the application of “human rights imperialism” by anti-nationally oriented structures. In order to identify these structures, we must know their vocabulary. It includes euphemisms like “political correctness”, “humanitarian bombing”, “defensive war in the other hemisphere” or another gem “the insidious enemy attacked our aircrafts peacefully bombing their villages and towns”.

In Bratislava on 15 – 18 January 2017

 

Dr. Peter Kasalovský, founding member of the Informal Economic Forum – Economic Club and its International Peace Committee

Ing. Peter Čatloš, PhD

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, PhD

Prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.

PhDr. Ing. Jan Campbell

Major General Ing. Svetozár Naďovič

Ing. Miroslav Hrubý

Dr. Ján Šály

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Ing. Ján Gabriel, Co-Chair of the Informal Economic Forum Economic Club Association

Ing. Mikuláš Milko

Rudolf Young Mosny, Co-Chair of the Informal Economic Forum Economic Club Association

MUDr. Jozef Dolinský

Gen. PaedDr. Tibor Gašpar

Ing. Ján Blcháč, PhD

Ing. Ján Miškovský

Ing. Heidy Schwarczová, PhD

JUDr. Anton Blaha, CSc.




Proti nezvratnej sterilizácii vyšších foriem života na planéte

Otvorený list skupiny členov združenia NEF Hospodársky klub svetovej verejnosti, prezidentom Ruska a Spojených štátov a ukrajinským občanom na podporu mierového a civilizovaného riešenia ukrajinskej krízy

Schopnosť viesť modernú vojnu "štvrtej generácie" je v rukách veľmocí Ruska a Spojených štátov. Takáto vojna sa vedie proti počtom a rozlohou malým a stredným štátom, ktoré nedisponujú takýmito technológiami vedenia vojny. Ich organickou súčasťou sú aj médiá a mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia a ich hlavným cieľom je ovplyvňovanie vnútornej politiky. Ďalej sú to súkromné jednotky žoldnierov, ktorých úlohou je vyvolať násilie a celkový chaos. Dokonca mnohé vlády vytvárajú podmienky aj finančné zdroje na ich výcvik.

Treba pripomenúť, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu nedisponovalo takými technológiami, aby mohlo viesť vojnu "štvrtej generácie". Na príklade Ukrajiny však vidíme, že Rusko v súčasnosti dospelo do stavu, kedy je schopné viesť aj tento druh vojny a to precízne. Viac ako významné je, že Rusko v zahraničnej politike trvá na koncepte kooperačnej zahraničnej politiky. Stojí na silnej diplomacii uznávajúc princípy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a KEBSu. Nazdávame sa, že riešenie sýrskeho konfliktu to jednoznačne potvrdzuje.

Zo správania sa veľmocí neraz vychodí, že vnímajú iba a výlučne seba a svoje národy, čo značne deformuje už aj tak splošťovanú až k lineárnosti orientovanú verejnú mienku inde vo svete. Občas majú síce spoločný záujem, ale inokedy každý z nich chce byť hlavným činiteľom svetového vývoja, či dokonca histórie. Je nesporné, že vysoká súzvučnosť ich spolupráce a diplomacie môže zabraňovať vzniku fatálnej vojny spojenej s koncom civilizácie. V otázkach zachovania mieru môžu byť úspešné len vtedy, keď budú komunikovať lepšie ako v súčasnosti s ostatným svetom a jeho obyvateľstvom.

Súčasná koncentrácia vojsk na jednej a druhej strane hranice Ukrajiny a ďalších štátov s Ruskom zvyšuje možnosť náhodnosti vzniku nielen lokálnej, či regionálnej, ale aj globálnej konfrontácie. Vnútorné pomery a ich vývoj na Ukrajine majú potenciu prerásť do poslednej svetovej vojny. Máme k dispozícii vedecké štúdie a spolu s nimi počítačové modely potvrdzujúce, že keby došlo k vojne, tak dôjde aj k nezvratnej sterilizácii planéty od akýchkoľvek vyšších foriem života. Pokračovanie celkového rozvratu na Ukrajine je ľudsky neúnosné. Je najvyšší čas, aby ho veľmoci zastavili.

Ukrajinci sú Ukrajinci. Nie sú to ani proruskí teroristi, ani separatisti, ani kyjevskí fašisti. Súčasná vláda je síce dočasná s obmedzenou legitimitou, ale to neznamená, že je fašistická. Je však neúnosné, keď dôsledky politických lapsusov, korupcie a dlhotrvajúce vnútropolitické napätie táto vláda nedokáže riešiť inak ako silou. A to ešte takpovediac päť minút po dvanástej "neefektívnou" vojenskou ofenzívou namiesto rokovania dohodnutého na medzinárodnej úrovni. Treba dodať, že ukrajinská revolta sa začala preto, lebo celkový úpadok a osobitne miera korupcie sa stali pre široké vrstvy občanov neznesiteľnými. Ďalšiu svoju revolúciu opäť neustrážili, a tak vytvorili priestor pre krízový a nekontrolovateľný vývoj v celej krajine.

Hlavným nepriateľom a problémom Ukrajiny a Ukrajincov je upadajúca ekonomika. Ukrajinská vláda by namiesto vojenských operácií mala riadiť všestranné zabezpečenie chodu hospodárstva, sfunkčnenie inštitútov demokracie a zlepšenie životných podmienok spolu s deblokáciou korupčníkov. Doteraz najbohatší Ukrajinci nenavrhli pomoc vlastnému štátu s riešením finančnej krízy, a predovšetkým dlhov. Dočasná vláda o to požiadala Spojené štáty, Európsku úniu, MMF a ďalšie inštitúcie, pričom výšky možných pôžičiek a najrôznejších finančných investícií naznačujú dosť jasne, že Ukrajina vskutku smerovala a došla k celkovému kolapsu.

Lídri veľmocí sledujú vlastné záujmy, ale, pokiaľ chcú byť svetovými lídrami v skutkoch, tak im ostáva urobiť krok späť zo svojich myslených pozícií a pod kontrolou verejnosti rokovať o tom, ako podporiť mier, demokraciu a dôstojný život na Ukrajine. Bolo by to absurdné a veľmi nebezpečné, keby sa Rusko a Spojené štáty začali vzájomne označovať za protivníkov - nepriateľov. Také želania sú vždy medzi generálmi, ale aj vyvolávačmi novej "studenej vojny" a tiež vojenských konfrontácií. Na tomto sa verejne priživujú aj politici z pravého aj ľavého spektra.

Neoddá sa rozmýšľať, čo by bolo, keby prvá, a v konečnom dôsledku aj posledná vojna na európskom kontinente začala na ukrajinskom teritóriu. Bola by to prehra Spojených štátov, Ruskej federácie, Európskej únie a ideálov celoeurópskej integrácie, ale predovšetkým by to bol knokaut Ukrajiny a jej čestnej demokratickej verejnosti. Je vskutku najvyšší čas konať neodkladne a dať jasne najavo, že si neželáme doterajší vývoj a to, že v takejto situácii, keď ide o vojnu a o mier, chceme včasné a nestranné informácie o všetkých riešeniach ukrajinskej traumy.

Spoliehame sa na prezieravosť a múdrosť prezidentov B. H. Obamu a V. V. Putina, že potvrdia svoje svetové líderstvo ako ich predchodcovia J. F. Kennedy a N. S. Chruščov, keď pred vyše polstoročím na poslednú chvíľu zachránili mier a odvrátili jadrovú katastrofu.

V Bratislava, 16. mája 2014


Memorandum of Political and Human Responsibility

to Parliamentary Elections 2010

  Our association has been established eight months later than the nationally sovereign Slovak Republic. Since August 1993, we annually award the feats and unique work results in its favour on the basis of non-public selection and voting. For almost eighteen years of our existence we have praised the domestic brain and unique work results with the Golden Biatec altogether one hundred and fifty times, thereof three times the President of the republic and Prime Minister. There were also the personalities from internal political scene and from seven political parties in total (SMER SD and SDĽ, ĽS HZDS, SDKÚ- DS and SDK, KDH, SNS and SMK) amongst the laureates every year. Despite the mutual respect, and in many cases also despite membership, our permanent independence upon political parties have become a problem for many of them. To sense and tolerate other opinions and even to use them in a real life is rather exceptional in our domestic politics.
  We used to prepare discussion forums with the presence of the most distinguished political forces or of the individual political parties and their leaders for several times before the important internal political events and always before the Slovakia National Council election in past. Today, seventeen days before the parliamentary elections, we have the club meeting, however we turn to the hitherto Golden Biatec laureates, the Prominent of Economy and winners of our club internal polls with this Memorandum instead of the traditional discussion. We are persuaded they can help the new government to immediately and in particularly meaningfully approach the dealing with the nationwide problems. We reckon that this is already the time for utilisation of the intellectual potential of our citizens and proving we have the ability and will not to be only in a ruck, but to be in the lead.
  Several attempts from the side of the governmental establishments, political parties and scientific workplaces to designate our economical and social orientation has proven to be non-feasible. We always came to the conclusion that when comparing our results with abroad, it is undoubtful we are noway special. It is rather necessary to diversify the economics with other branches, in particular food industry, tourism and the cutting-edge technologies than to enthuse over the forecast of our leadership in economic growth this year and the next year within the European Union. This shall allow us to prevent great economic fluctuations against which the Slovakia has no protection for the time being. The support of domestic production would be using "three Ps".
  Stagnation on the positions of positive forecasts, even if with the bay, would revenge the quality of life that is far away from the desired condition. It is essential to create tens of thousand new and permanent job opportunities with totally new character. Furthermore, we may not postpone the complex dealing with the problem of Slovak waters and in particular we should resolve the saturation of our environment with rain water and its revaluation. We must primarily manage the enforcement of law and to provide all citizens without exception with the legal sureness and protection. We assume, however, it is impossible without radical, prompt and efficient dealing with the problems with the Roma ethnic community.
  Years ago we provided the political leaders with our outline of what they should speak about in regards with the nearest and far-away future: the flats - the roof over the head, health and physical fitness, morality and moral power, erudition and cultured manners, safety and dignity of every citizen. What was fulfilled till now out of what the politicians outlined or promised is just we are not down on the luck more than the other ones in the EU. Our objective is the wisdom of our people would become the counsellor or even the closest colleague of the new governmental establishment. The slush in the world economy and even some euro-zone countries and its persistence provide us with no other possibility for now. We must help ourselves using the existing domestic raw materials and sources, and also the traditions, in particular by engaging the citizens to invest their money in the domestic projects.
  We are before the parliamentary elections and the electoral campaign makes us anxious in some ways. The new governmental establishment should start sensing there are enough and to spare people wishing we move forward when dealing with the generally outlined problems. Why the work in dealing with them could put together the people and thus commence the real metamorphosis of Slovakia at last? We have the concepts, even the procedures how to do that, but we are, so to speak, more Slovak, than we think. We need to focus on our intention to be better and the best ones once and for all. Wave good by the mediocrity at long last, and in particular it is crucial to put the kibosh on the devastation of interpersonal relations. Even today third follow-up of club-wide discussion whether the economic and civilisation crisis ends or its another restart is here has proven that when looking forward the forthcoming days we have the entitlement to just one drop of optimism, if any.

Bratislava, 27 May 2010

For the association member group:
P. Kasalovský, J. Gabriel, E. Drobný, M. Kravčík, J. Šály, prof. M. Novák, prof. J. Hinšt, J. Dlhopolček, prof. P. Krištufek, R. Y. Mosny, J. Dolník









The Proclamation of the Three.

addressed to the National Council of the SR and the Government SR

The Government of Laws
On the part of the entrepreneurs, nothing is more important than the government of laws which guarantees equal rules for all participants on the market in a clear, brief and also sensitive way and effectively cares for their observation. This is how the entrepreneurs understand stability within the entrepreneurial environment. A successful government of laws is characterized by a high quality of standard of laws which is closely connected to the quality of institute of the executive, law-making and judicial powers. A hasty, chaotic and low quality of creation of laws that are not mutually tied up and poorly implemented in the real life, creates chaos in the entrepreneurial environment, which is a fertile ground for sordid methods of gaining entrepreneurial advantages at the account of other entities on the market.

In Slovakia, the government of laws is not successful. It is not only a consequence of complicated and unexplored process of transformation, but also a week reflection on the part of the governmental and law making power for the real needs of the society, including the entrepreneurs. Following the legislative storm of laws, that were necessary for our entering the EU, a second storm of laws is imminent in the form of the current governmental reforms. Within the second storm of laws it is, first and for most, the wish of small but strong foreign and home lobby groups that gain victory. Thus, injustice is done to the majority, mainly to the small and medium size businesses and tradesmen.
Complicity, complexity and financial demands for recovering their claims are all in favour of the big, rich and mainly foreign entrepreneurs, but not in favour of the small size businesses, as well as majority of the citizens in Slovakia.

In doing business time is one of the decisive criteria of success. In creating and maintaining the government of laws, time has double position. Time underestimation in preparation and creation of new laws and the whole legal system, their hasty and non-system implementation obstruct effective and, as for the time, quick resolution of disputes of entrepreneurs. In doing business, a bad preparation, a bad strategy brings about a bad result. The same applies for the government of laws. The lack of consideration, linkage, conception and poor knowledge of essence of the matter breeds poor quality of legal environment and institutes which are supposed to guarantee such a government of laws. Here lies the essence of entrepreneurs recovery of claims.


ENERGY SECURITY OF THE SR

As for the complex and concept, Slovakia has a well-built energy infrastructure. It is one of its few competitive advantages not only in the European Union but also in the globalizing world. This situation could also be maintained in the future. However, the current executive power faces a historic decision. By selling the property of Slovenské elektrárne, a.s., (Slovak power plants, plc.), they want to relieve themselves of the responsibility for further development of the energy infrastructure and leave it to the invisible forces of the market and capability and willingness of a new foreign owner to protect the Slovak citizens, as well as entrepreneurs, from possible energy threats to the Slovak Republics existence. The governmental power should realize that the assets in energies are not measured only by the money in the book value or counted according to the methodology of industrial companies property appreciation. The assets of the Slovak energies are by far wider and, above all, innumerable. They lie in their integration, in their unique know-how of construction and in the operation of nuclear power plants built on the basis of Russian, German and French technologies, as well as in the constructed, sophisticated infrastructure of services needed for their reliable and secure operation, in the sophisticated operation of water energies; in addition to that, they also lie in the experience in constructing and operating energy sources on the basis of coal and natural gas.

No doubt the liberalization of market with energies is necessary; but it is not possible to replace it by absolutely free sale and purchase implementing the rules of the municipal markets. The experience in boundless liberalization in California in the USA, as well as in Italy, is a clear memento for all governments worldwide. At present, Slovakia is not completely dependent on the income from its asset sales in the Slovak Power Plants,. Plc. The sales based on the ideological blindness is the worst thing that can happen to the Slovak energies and Slovak economy. The Slovak energies are in need of minority institutional investor in order to not only maintain its present good quality and competitive ability, but also to develop and strengthen it at the time of liberalization of market with energies in the EU. At the turbulent time of globalization, the energy security of a national state, based on well operating complex energy system, cannot be and anachronism, but and inevitability of healthy, better and secure functioning of the globalized world. This is what the present executive power should be aware of while preparing to get rid of responsibility for the security of future generations on the basis of ideological bias.

Formulated at the 7th General Assembly and 175th Meeting of the Economic Club (NEF)

In Bratislava on 27th September 2004.

Dr. Peter Kasalovský, the Administrator and Executive Vice-President.
Mudr. Andrej Janco, the member of the Committee.
Ing. Peter Magvaši, the founding member.


V y h l á s e n i e
reprezentantov Hospodárskeho klubu (NEF) o členstve SR v Európskej únii a NATO

S odstupom takmer piatich rokov považujeme za prospešné pripomenúť vtedy jednomyseľne schválené vyhlásenie našej komunity hospodárskych a verejných činiteľov SR. Boli to účastníci jej 23. zhromaždenia, ktorí prezentovali 23. mája 1997 slovenskej aj zahraničnej verejnosti jednoznačný názor rovnajúci sa presvedčeniu, že Slovenská republika má v súčasnej Európe jedinú alternatívu na zabezpečenie svojho rozvoja: včleniť sa do Európskej únie a NATO. Zdôraznili však aj to, že sa treba väčšmi pričiňovať o želateľnú dynamiku hospodárstva, najmä o zlepšovanie podmienok na podnikanie a o posilňovanie princípov demokracie v praktickom živote celej spoločnosti.

Reprezentácia Hospodárskeho klubu (NEF) vyjadruje aj dnes presvedčenie, že členstvá v Európskej únii a NATO sú základnými podmienkami na všestranný rozvoj Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. Potvrdzujú to jednoznačne výsledky parlamentných volieb v rokoch 1998 a 2002, ale dlhodobo aj výsledky prieskumov verejnej mienky. Máme však názor, že vláda SR sa doteraz nevyrovnala na želateľnej úrovni s požiadavkou všeobecnej informovanosti verejnosti o našich právach a záväzkoch - povinnostiach vyplývajúcich z členstva v EÚ, ako aj v NATO. Tento záver platí aj o tom, že neurobila dosť pre známosť SR vo väčšine členských štátov EÚ aj NATO.

Členstvá v Európskej únii a NATO sú nespochybniteľnými strategickými cieľmi SR. Je naozaj nevyhnutné, aby vláda SR docenila význam komplexnej informovanosti obyvateľstva o obidvoch organizáciách. Táto požiadavka je o to dôležitejšia, že vo veci vstupu do EÚ bude vyjadrovať svoju vôľu v referende. Nemožno sa však spoliehať takpovediac automaticky na jeho úspešnosť. V takýchto záležitostiach, či skôr pri aktoch dejinného významu treba menej vnímať svoje city a názory, ale počúvať skôr rozum, ktorý nevylučuje aj takú možnosť, že mienka ľudí je vždy ovplyvniteľná. Mali by sme sa poučiť zo snáh niektorých spoluobčanov o vyhlásenie referenda o vstupe SR do NATO.

Chceme veriť, že súčasná vláda SR vníma neľahkú sociálnu aj životnú situáciu väčšiny obyvateľstva po celom rade nutných reštrikčných opatrení, najmä zvýšenia cien energie a vôbec výdavkov na každú domácnosť, ale aj citeľné zdraženie iných životných nákladov či spoplatnenie konkrétnych potrieb, resp. služieb, ktoré môžu následne oslabiť občianske cítenie a zodpovednosť. Bolo by neprezieravé myslieť si, že všetko je tak, ako si želáme, a môže sa skončiť len podľa týchto želaní. Obyvateľstvo je veľmi citlivé, ba až alergické na to, aký populizmus sa tradične prezentuje väčšinou politických strán pred voľbami, a potom na jeho "transformáciu" do málo ambicióznych vládnych programov.

Vec vstupu do Európskej únie a do NATO nie je však nijakou epizódou v našich moderných dejinách. Treba urobiť všetko pre to, a bez ďalších časových sklzov, aby ho občania prijímali ako vlastné rozhodnutie, ktoré napĺňajú z ich vôle nimi slobodne a v demokratických pomeroch zvolení a stále dôveryhodní politici. Súčasnej vládnej koalícii musí byť jasné, že v záverečnej etape prístupového procesu do EÚ a NATO nemá nárok na nijaké čisto formálne prejavy či dokonca obštrukcie medzi sebou, resp. vydieranie zo status quo, a už vonkoncom sú pre ňu neprípustné čo len náznaky možnej vládnej krízy, ktorej dôsledok by mohol byť neblahý na naše štátne ambície.

Nemáme pochybnosti o tom, že potrebná väčšina občanov vyjadrí súhlas so vstupom do EÚ, ktorá sa reformuje a bude prijímať aj pričinením svojich nových členov impulzy na optimalizáciu niektorých nedoriešených až otvorených otázok. Európska únia má totiž všetky predpoklady, aby sa stala štátnym domovom európskych národov s pevnými základmi, modernou stavbou a korektným vnútorným poriadkom. Nechýba tak veľa, aby EÚ mala vskutku pre svojich obyvateľov nebývale zdraviu prospešné ovzdušie. Očakávame, že nemenej občanov vyjadrí jednoznačnú podporu parlamentu a vláde pri zabezpečovaní členstva v NATO ako garantovi štátnej bezpečnosti.

S. Hatina, predseda Hospodárskeho klubu (NEF)

P. Kasalovský, A. F. Zvrškovec a L. Sedmák, podpredsedovia

Bratislava, 20. január 2003


LIST PREZIDENTOVI USA G. W. BUSHOVI

DVD pre zahraničie

Pred parlamentnými voľbami v rokoch 1994 a 1998 Hospodársky klub organizoval celý rad prezentácií ekonomických a sociálnych zámerov jednotlivých politických strán. Od zimy 1998 do februára 2002 vytvoril koaličným, opozičným, ako aj potenciálom silným novým stranám a ich lídrom dostatočný priestor na priblíženie ich názorov. Februárovú celoklubovú diskusiu o stave a potrebách hospodárstva a vývoji spoločnosti po tohtoročných parlamentných voľbách za účasti predstaviteľov politických strán považuje za postačujúcu pre orientáciu svojho členstva. Jeho názory boli a sú publikované v nebývalom rozsahu aj na stránkach Hd. Čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF) zo zahraničia bol poskytnutý DVD celoklubovej diskusie z februára a ďalšie materiály.
Hospodársky denník, 12. júna 2002


Reakcia na krízový vývoj
Je čas zhodnotiť efektívnosť hospodárskej politiky

17. 5. 1999
Bratislava (Hd) - Väčšina podnikateľov je nespokojná so súčasnými podmienkami na svoju činnosť, ale aj znepokojená celkovým vývojom spoločnosti. Vyplýva to z celého radu ankiet a prieskumov. Viacerí z podnikateľov vyzvali výbor občianskeho združenia NEF - Hospodársky klub, aby konečne tlmočil vláde SR nielen ich názory, ale aj podnety na riešenie takmer krízovej situácie.

V piatok vznikla päťčlenná iniciatívna skupina, ktorá pripraví takýto materiál a v júni ho predloží na vyjadrenie všetkým členom a ďalším odborníkom. Výkonný podpredseda NEF - Hospodársky klub P. Kasalovský o tomto zámere o. i. povedal: "... Je čas upozorniť vládu, že by mala čo najskôr zhodnotiť efektívnosť svojich prístupov a doterajších riešení. Vládna snaha o celkový obrat či zmenu predošlej hospodárskej politiky však priniesla veľmi silné znepokojenie. Hospodárstvo je na úpadku, čo má za následok rast nezamestnanosti, ktorej miera nebude zvládnuteľná, nehovoriac o citeľnom poklese životnej úrovne ...

Nechceme kritiku pre kritiku, ale predovšetkým máme na mysli impulzy z podnikateľskej sféry k vláde, keďže podnikatelia by chceli ďalej plniť svoje poslanie. Nateraz väčšine z nich chýba aj presvedčenie o zmysluplnosti a prospešnosti ťvýstupovŤ vládnej politiky. Navyše, koaličná garnitúra robí príliš málo pre to, aby sa prestalo s kriminalizáciou všetkého, čo je spojené s podnikaním a súkromným vlastníctvom. Táto ťnečinnosťŤ, ale niekedy aj priama podpora negatívneho imidžu pomáha odpútavať pozornosť od tých problémov, s ktorými sa vláda nevedela vyrovnať. Napríklad s rozpadom rozpočtovej politiky, pričom nie je nereálne, že plánovaný schodok rozpočtu sa zvýši z pätnásť na viac ako 40 mld. Sk. Rast HDP sa teraz odhaduje na hodnotu 0,7 %, ale môže mať aj záporné znamienko.

Treba mať na pamäti výroky I. Mikloša a B. Schmögnerovej, že môže nastať aj dramatická situácia, pokiaľ sa pozitívne neuplatní tzv. balíček opatrení. Akútna je dnes otázka, či bol adekvátny situácii, rovnako ako viaceré pripravované novely zákonov, osobitne daňových, ktorých ustanovenia by sa mohli stať pákou proti ťnelojálnymŤ podnikateľom. Namieste sú aj také otázky, čo zostane z vládneho programu po roku, keď nevidieť ani len náznaky dynamiky, tobôž nie rozvojové programy a sľubované zdroje. Je zrejmé, že značná časť členov NEF - Hospodárskeho klubu bez ohľadu na stranícke sympatie sa nechce spoliehať na múdrosť až neomylnosť vlády, či priam ťažiť z akejsi poslušnosti až vytrvalej ústretovosti voči nej. Pred vyše dvoma rokmi sme prijali jednomyseľné vyhlásenie adresované vláde SR o nevyhnutnosti pokračovania procesu integrácie do EÚ a bezpečnostných štruktúr. Boli sme presvedčení, že tento proces bol ohrozený vnútornou politikou, rovnako ako dnes cítime, že máme na viac ako na stagnáciu. Väčšina členov je presvedčená, že dôjde na dialóg, keďže záujem je spoločný."


Vyhlásenie k integračným snahám Slovenskej republiky do Európskej únie a bezpečnostných štruktúr

Účastníci 23. riadneho zhromaždenia klubu sú presvedčení, že Slovenská republika by bola po prijatí do Európskej únie a európskych bezpečnostných štruktúr prínosom pre súčasnú Európu.
Sme si vedomí, že náš politický, sociálno-ekonomický vývoj bol neľahký, v nejednom ohľade poznačený neriešenými a konzervovanými problémami v bývalom čs. štátnom domove, ako aj nedocenením ich poznania vrátane nedostatočného ozrejmovania v zahraničí. Mohol byť aj väčšmi dynamický vývoj v hospodárstve, sociálne únosnejší a celkové premeny spoločnosti mohli byť časovo v trvalom súlade so všeobecne uznávanými princípmi demokracie. Nazdávame sa, že neboli plnšie rozporov v porovnaní s inými krajinami, ktoré si rovnako ako my nachádzajú pozíciu na rozsiahlej veľkostavbe nového domova európskych národov a ich štátov.
Máme na pamäti, že za vyše sedemapolročné obdobie v moderných dejinách sme boli a budeme aktérmi výnimočného procesu, najmä so zreteľom na odštátňovanie majetku a jeho postupnú privatizáciu. Napriek chybám, omylom a tiež činom v nesúlade s platnými právnymi normami v tomto dejinnom experimente sa postupne sformovali široké občianske skupiny a vrstvy, ktoré sú a budú mať čoraz významnejšiu úlohu pri ochrane a rozvíjaní demokracie v SR. Demokracia v našej krajine môže byť dočasne akoby pod paľbou nedemokratického zmýšľania jednotlivcov či zneužívania najrôznejších postov v mocenskom zápase, čo sú javy nielen prítomné, no i citeľné vo všetkých európskych štátoch, ale nemôže byť a nebude ohrozená.
Pripomíname si, že celoeurópske integračné procesy boli zo strany NATO a Európskej únie jednoznačne prezentované v začiatkoch, a obzvlášť na prahu posledného desaťročia 20. Storočia ako spoločný cieľ všetkých Európanov. Bez nadradenosti v procese vzájomného, ba priam ústretového približovania sa niekdajších štátov Varšavskej zmluvy a RVHP k integrovanej Európe. Čoraz viac si ceníme tie štáty, ale aj nemálo osobností, ktoré nezvýrazňujú nadradenosť jestvujúcich štruktúr a naďalej vyznávajú myšlienky bezpečného domov európskych národov.
Sme presvedčení, že politické strany a ich lídri si uvedomujú potrebu odložiť na stranu nekultúrne, nerozumné a osobnými ambíciami diktované postoje a za okrúhlym rokovacím stolom dospieť k takým záverom, že sa v plnšej miere ako doteraz rozvinú princípy demokracie vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti. Nastal ten vzácny a neveľmi dlhý čas, keď sa musíme jasne osvedčiť pred skupinami integrovaných štátov v Európskej únii a európskych bezpečnostných štruktúrach ako hospodársky, politicky, kultúrne vyspelá a demokratická spoločnosť. Od prínosu politických strán k tomuto cieľu sa bude odvíjať pre nich aj miera našej podpory v parlamentných a prezidentských voľbách.
Vyhlasujeme, že Slovensko má v súčasnej Európe jedinú alternatívu na zabezpečenie plnšieho rozvoja: integráciu s Európskou úniou a európskymi bezpečnostnými štruktúrami.
V Bratislave 23. mája 1997
Ján Gabriel
čestný prezident
Peter Kasalovský
správca
Alexander František Zvrškovec
generálny sekretár


Declaration regarding the efforts of the Slovak Republic at integration into the European Union and security structures

The participants of the 23th ordinary session of The Club firmly believe that the admission of the Slovak Republic to the European Union and the European security structures would'be beneficial for the present-day Europe.
We realise that our political and socioeconomic development has not been an easy one adn that in more than one respect it has been marked by unresolved and petrified problems dating back to our former Czechoslovak state as well as by th failure to duly acknowledge these problems and to adequately explain them abroad. Also our economic development could have been more dynamic, more acceptable as regards its social consequences, and global transformations of our society could have been in permanent harmony with the generally recognised principles of democracy. In our view the conflicts that have accompanied these developments were not deeper than those emerging in other countries which, just like us, are searching for their place in the extensive construction of a new home for European nations and their states.
We realise that during the last period of more than seven and a half years in our modern history we have been and will continue to be actors in an extraordinary process, especially in view of the denationalisation and gradual privatisation of property. In spite of the mistakes, errors and actions that were in conflict with the valid legal standards, this historical experiment has brought about gradual emergence of wide groups of civil society that play and will play an increasingly important role in the protection and development of democracy in the Slovak Republic. Democracy in our country may temporarily seem to be under the fire of undemocratic thinking of individuals or abuse by the holders of different posts in the power struggle; similar phenomena are, however, present and visible in all the Europan countries, but they cannot and will not threaten democracy.
We note that, from the very beginning and especially on the threshold of the last decade of the 20th century, NATO and the European Union have presented the process of pan-European integration as a common goal for all the Europeans. The process of mutual convergence and the gravitation of the former Warsaw Pact and Council of Mutual Economic Assistance countries towards the integrated Europe has not manifested any superiority of one of the sides. We have an increasing respect for those countries and a considerable number of leaders who do not emphasise the superiority of the existing structures and who continue to adhere to the idea of a safe home for the European nations.
We are convinced that the political parties and their leaders are aware of the need to turn away from an unreasonable attitude characterised by the lack of culture and dictated by personal ambitions and to reach such conclusions at the round negotiating table that would enable a fuller development of the principles of democracy in all the spheres of Slovak society. We live in a momentous and not a very long period of our history when we have to clearly prove ourselves before the groups of countries integrated in the European Union and in the European security structures as an economically, politically and culturally advanced and democratic society. The respective contributions of individual political parties to reaching this objective will eventually determine our support for them in parlamentary and presidential elections.
We declare that, in the Europe of today, Slovakia has only on alternative for securing its full development: integration into the European Union and the European security structures.
In Bratislava May 23, 1997
Ján Gabriel
Honorary President
Peter Kasalovský
Administrator
Alexander František Zvrškovec
General Secretary


Dr. Peter Kasalovský,
výkonný podpredseda občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum (Hospodársky klub), šéfredaktor Hospodárskeho denníka

Koreferát na konferenciu "Občan, ľudské práva a mediálne zákony",
31. 3.

Dámy a páni,

dovoľte mi, najprv z pozície novinára, povedať niekoľko myšlienok na tému konferencie.

Kedysi dávno, keď som mal trinásť, rodičia ma zobrali do múzea v Poľsku. Jeho názov: Osvienčim. Bolo to v roku 1964 a vôbec to vtedy nebolo múzeum. Dodnes ma mrazí, keď sa mi vynoria obrázky priční v barakoch, "sklady"" vlasov, bábik či okuliarov, a tie pece s otvorenými dvierkami, v ktorých sa spaľovali desaťtisíce zavraždených. Bol to v mojom živote najsilnejší zážitok, ale v spojení s knihou Wetzlera (pseudonym Lánik) z bratislavskej Krížnej ulice "Čo Dante v nebi nevidel". Odvtedy som presvedčený, že takáto exkurzia a povinné čítanie by prospelo duševnej obrode. Azda by sme pochopili to memento, ktoré má a bude mať trvalo vysokú aktuálnosť. Je to však iba moje zbožné želanie, aby čo najviac súčasníkov vedelo oceniť mierový život, slobodu a demokraciu na príkladoch z nedávnej histórie. Inak povedané, mali by sme mať na pamäti to, čo ľudia boli aj sú schopní spáchať a spravidla v mene humanity - budúceho pokroku. Hovorím to preto, lebo čoraz viac ľudí, najmä mladých, je prepadnutých neschopnosťou učiť sa žiť, a potom aj žiť naplno. Rozmohla sa tiež infekcia dezilúziou, aj pod vplyvom sociálno-ekonomického prostredia a tiež pre tunajších nezvyčajné vyčíňanie kriminálnych živlov, a dôsledkom je veľmi často praobyčajné prežívanie značného počtu obyvateľstva. Podľa všetkého prichádza čas, keď sa budeme klaňať za srdečnosť, za čestnosť, za úprimnosť aj triezvosť so skromnosťou, za kvalitné výkony, za nezištnosť vo vzťahoch ľudských, ktoré volajú po rýchlom oteplení.

Už nám pomaly neprekáža, že sa citeľne znižuje úroveň vzdelanosti, kultúrnosti ... Doceňuje sa v praktickom živote to, čo robí človeka človekom? Že by to bolo obdobím, v ktorom sa na najvyšší stupienok položili vlastnosti dravcov?! Aj by som prijal názor, že v niektorých hlavách jestvuje a je vždyprítomný zámer "zhlúpnutia" širokých vrstiev. Je síce fakt, že vyhlásení o tom, akí by sme chceli byť cnostní, preniknutí dobrom a jednou z vier či tými najideálmi, je viac ako dažďových kvapiek. Nemenej zdôvodnení je na to, prečo sa žije odlišne, akoby napriek predstavám o zmysluplnom živote. Musím tiež poznamenať, že nejde iba o osobné pocity zo stavu "ľudského materiálu" v našej krajine, ale aj z celého radu ďalších štátov. Ešteže máme takých umelcov, ktorí majú schopnosť zlepšovať svoje publikum. Aj o moje zlepšenie sa nechtiac pokúšajú Satinský a Radošinci, ktorí majú nadbytok človečenskosti. Nech sa im donesie, že je to tak a verím, že nepotrvá dlho a budú sa im stavať pamätníky, ba pomenúvať po nich ulice či námestia (!).

Dámy a páni, nemal som v úmysle naznačovať na takejto pôde, že som skeptik, čo sa týka občianskeho vedomia. O jeho kvalitu sa veru nepričiňuje životné a sociálne minimum, pokiaľ máme na mysli európske kritériá pre životnú úroveň, ktoré sa týkajú vyše 60 percent a podľa niektorých odhadov dvoch tretín domácností. Každodenné starosti potláčajú na perifériu záujmov veci verejné, ale aj vzťahy k vlasti, štátu, mestu a vôbec k miestu bydliska, k firme, k najbližším a k ostatným ľuďom. Aj to, čo by malo byť vlastné väčšine, t. j. občianske vedomie so zodpovednosťou, sa zužuje na niekoľko aktov, predovšetkým volebných. Tomu pomáhajú viac ako dosť súčasné médiá, keď informácie sa posielajú k adresátovi len preto, aby povedal Áno alebo Nie, ale iba málo je takých médií, ktoré majú záujem na tom, aby prijímateľ informácií rozmýšľal (!). Akoby život bol jednou veľkou ranou, ktorý je plný násilia a krvi, a, samozrejme, arogancie s agresivitou a intolerancie. Ideál novej spoločnosti, ktorý tak spontánne nakreslili draví z najambicióznejších z tohto mininároda v európskom dome, naposledy na prelome minulého a tohto desaťročia, sa neosvedčil. Životnou úrovňou sme spadli v týchto dňoch do rokov 1995 - 1996, a v priemere sme nedosiahli ani do 1989. roku.

Jednou z najvážnejších otázok by teda bolo, do akej miery si občan tejto republiky uvedomuje a uplatňuje svoju pozíciu občana, teda svoje občianske práva a povinnosti. Som presvedčený, že to záleží vskutku na jeho životnej úrovni, na sociálnych istotách a vôbec životných perspektívach, a, samozrejme, na profile a potom na postavení v spoločnosti a jej prioritách. A my si robíme ilúzie. Navrávame si, že sme na tom lepšie a lepšie, a to máme najmenej pol milióna ľudí nezamestnaných. Z nich je tristopäťdesiattisíc bez zamestnania dlhšie ako polroka. Ako zmýšľajú, ako ovplyvňujú svoje rodiny, čo môžeme čakať od nich ako od občanov?! Ďalšie desaťtisíce majú obavu, že stratia prácu, a podľa toho sa správajú. Nemálo občianskych postojov je limitovaných zachovaním si pracovného miesta, aby ich nositelia mohli splácať veľmi vysoké pôžičky na bývanie, zariadenie a na zabezpečenie európskeho životného štandardu. Čoraz častejšie vidíme pasivitu riadnych občanov voči negatívnym javom, napríklad na úradoch, keď sa vo vzťahu k nim nedodržujú nielen etické normy, ale ani zákony.

Moje poznatky a skúsenosti potvrdzujú, že čím je materiálne a duchovne lepšie, dokonca je zasiaty pocit vlastnej realizácie v rodine, na pracovisku a inde, tak sa demokracii väčšmi darí a k občanom sa približuje ideál nového občana. Teda takého, ktorý je partnerom k svojmu okoliu, a teda aj vo vzťahu k tým, ktorí sú šíriteľmi informácií a názorov ako takých na konkrétne problémy. Obidve strany sa vzájomne aktivizujú, aj keď, a to musím podčiarknuť, nikde na svete nejestvujú ideálne pomery. Všeobecná vzdelanosť a kultúra nevzrastajú, ba skôr naopak. Preto bude problém s pokrokom civilizácie. Odchovanosť detí a mládeže na počítačových hrách, filmoch plných hrubosti až násilia, "blokáda" voľnočasových aktivít absenciou financií - športu, telovýchovy a kultúry bude pre spoločnosť niekoľkokrát drahšia. Sponzori to nezachránia, potrebujeme systém, prijateľný hodnotový systém, a najmä idoly či príklady, osobnosti, ktoré budú vskutku inšpirovať. Také, ktoré budú porovnateľné so svetom.

Dosť málo bude aj tých optimálnych vzťahov až riešení, lenže v našej situácii to ovplyvňuje myslenie a konanie negatívne. Čakanie na lepšiu budúcnosť je hrozné.
Takmer tridsať rokov, čo som prítomný v médiách, som nadšený ideou, že raz budem komunikovať - pri šírení informácií - s ľuďmi, ktorí sa stanú lídrami - organizátormi novej spoločnosti a nového života. Ide o korektnosť, ak chceme, tak o žurnalistickú zodpovednosť, ako aj etiku. Boli časy, keď sa od komunikácie s adresátom odvíjala aj vaša mediálna úspešnosť. Chcem veriť, že to platí aj dnes v našich neštandardných podmienkach, keď mnohé systémy, inde zvyčajné a normálne, nie a nie fungovať. Koľkých sa téma konferencie týka?! Nechcem maľovať čierne chmáry, ale keby ste sa na chvíľu stali organizátormi ankety Aké práva, aké povinnosti má občan, tak by sme spoločne ronili krvavé slzy. Preto je tak dôležité v našej obci hovoriť, a potom aj strážiť etiku, lebo náš adresát je kdesi inde, v nejednom prípade hlúpy, a takého si potom môžete obkrútiť okolo prsta.

Dámy a páni,
v ďalšej časti mám na mysli uviesť celý príklad situácií, ktoré sú hraničné a vysokonapäťové. Nielen u nás, ale aj v zahraničí...

Povedať o adresátovi, že je v nejednom prípade hlúpy, nie je veľmi taktické. Treba však ozrejmiť, čo je za týmto termínom. Predovšetkým, úroveň ich školských znalostí sa zastavila na prvom stupni. Odhadujem, že pri tretine dospelej populácie sa rovnajú rozsahu učiva piatej - šiestej triedy, ktorá však minimálne číta, nesleduje politický ani občiansky život v okruhu svojho pôsobiska, a je manipulovateľná: 1. existenčným a sociálnym strachom, 2. pod tlakom masy a 3. upnutím sa na subjekt, ktorý sľubuje takmer automatické lepšenie životných podmienok. To je skupina našich adresátov, ktorá je rozhodujúca počtom a vnútorným presvedčením, že práve na jej hlase záleží, či niekto bude, alebo nebude. Jestvuje a do určitej miery je takmer neviditeľná. Formuje sa podľa okolností, čiže dosť nevypočítateľne. Také niečo sa nikdy nepáčilo bossom politiky. Módna je povinnosť pridať sa, nepreverovať obsah informácií, radšej uveriť... Na druhej strane tvrdiť a pripustiť si, že vás nepodporujú - nehlasujú za vás múdri - vzdelaní a kultúrni občania, ale občania s desiatnickým myslením, to by bolo niečo ako kyselina sírová na adeptov politiky. Inou otázkou je, že sme národnou masou, z ktorej chce byť väčšina na omyle, len nech nie je nepríjemný v dôsledkoch, či opájať sa nádejami, že raz musí byť lepšie.

Tolerancia je vlastnosť, ktorá sa nededí, a je, či sa nám to páči alebo nie, jedným zo základných stavebných kameňov pevnej plochy na realizáciu súčasných kritérií ľudských práv. Druhým je životná úroveň a tretím myslenie, povedzme, že akýsi strih toho, čo reprezentuje ľudské práva, ktoré sú zároveň povinnosťami v okolitých, a najmä v štátoch - mocnostiach či superveľmociach. Je takmer národnou tradíciou - ťarchou, a nie iba našou, že vždy s i hľadáme a tiež nachádzame vnútorného nepriateľa, s ktorým potom bojujeme. Spravidla je to vtedy, keď máme hospodárske a sociálne problémy, ale aj nedostatok ideálov, neveľmi silnú vieru. História nás presviedča o tom, že nejde o nič výnimočné, keď sa názory v určitých intervaloch dostanú na hojdačku. Z toho pohybu raz hore, raz v mŕtvom bode a potom raz dole by sa nám malo vyprofilovať to, čo je životaschopné aj v civilizačnom nečase a ujať sa v momente, keď sa zmenia podmienky. Ľudstvo aj národy, rôzne komunity majú od nepamäti myslenú hojdačku.

Z vlastnej skúsenosti potvrdím, že moja viacročná snaha a väčšiny kolegov tak v HN, ako aj v novom Hospodárskom denníku, a predovšetkým v Hospodárskom klube, predtým HNclub o vytvorenie bázy pre dialóg bez rozdielu politickej, resp. straníckej príslušnosti, a teda bez ohľadu na hodnotovú orientáciu, nikdy nevynášala dobré body. Protipóly sa raz viac, inokedy menej ohradzovali proti snahám o takéto fórum. Najlepšia situácia bola vždy pred voľbami, keď si ani jedna strana nebola istá výsledkom. Po voľbách si želali víťazi prioritu a odsunutie opozície na perifériu. Obdobne to platí aj v názorovej rovine, keď kritika je vždy považovaná za útok: nekompromisný a čisto osobný. Fakty, ktoré boli verifikovateľné, sa jednoducho odmietali a na týchto postojoch sa nič nezmenilo ani na jeseň, ani na sklonku minulého roka. Uvedomujem si, že v súčasnom svete je výhodnejšie na určité obdobie pridať sa k víťazom. Samozrejme, že aj finančne a pozične. Je to však krátkozraké a neprezieravé, lebo inak už nebude, iba z konfrontácie názorov sa môžeme dostať do pohybu, ktorý prináša progres. Aj preto som sa správal a konám neštandardne, teda napriek umelým a ďalším prekážkam, v niektorých momentoch akoby boli napojené na vysoké napätie.

Je až neuveriteľné, ako ťažko sa hoc len čítajú názory iných... Reakcie sú v deviatich prípadoch z desiatich v rovine demagógie. Vôbec sa netýkajú obsahu, a keď, tak len textu vytrhnutého z kontextu, obsahujú invektívy, ktoré sú nepodložené a vo väčšine prípadov sprostredkované, nehovoriac už o urážkach a hrozbách. V tejto spoločnosti je taká obyčaj ako "železná košeľa": byť jednofarebný, a teda jednostranný! V záujme tohto ľudového športu sa fauluje a nepomôžete si. Niet arbitrov, ktorí by vytiahli žltú či až červenú kartu. Toľko tendenčných a neverifikovateľných informácií sa dostáva prostredníctvom médií, ale aj ústne do obehu, že v tomto sa nesporne radíme k absolútnej svetovej špičke. Lenže, keď už sa dostanú von, dementi už zasiate nezničí. Dementi nie je predsa DDT či napalm. Na ilustráciu uvediem aspoň niekoľko informácií, ktoré sa dotkli Hospodárskeho denníka a mňa. Jedno médium hlásalo, že sme vlastnení pánom Majským, ten má však 0,3% akcií, alebo pánom Poórom, ten pre zmenu nemá ani mäkké "f". České médium oznámilo, že v redakcii pracujú samí bývalí komunisti. Pravda je taká, že členmi bola jedenástina z celkového počtu pracovníkov. Ďalšie médium oznámi na tretí deň predaja, že máme 70-percentnú remitendu. Oznámilo toľko, koľko si ktosi želá, a nie pravdu, ktorá bola niečo pod 50 % v stánkovom predaji.

Dámy a páni, ani vo vzťahoch na mediálnom trhu nejestvuje korektnosť, tak si len predstavme, ako sa potom pracuje s informáciami pre verejnosť. Pracuje sa tendenčne vo väčšine médií, aby boli spokojní vlastníci. Je to predsa logické, a prestaňme sa tváriť, že je to inak. Bolo by zaujímavé zisťovať, koľko poloprávd, koľko neprávd, koľko absurdných a neoveriteľných informácií bolo vypustených jednotlivými médiami! To by bol rebríček ... Obdobne by sa však dalo postupovať aj z hľadiska autorov. Všetkými zbraňami sa bojuje o lepšie pozície a vplyv. Najničivejšie sú tie, ktoré sa používajú voči tým, ktorí si nemôžu konfrontovať to, čo sa im servíruje. Priznávam sa, že mi predlhé roky ide na nervy, ako sa zneužívajú médiá nielen v našich pomeroch, trebárs selekciou informácií, alebo ich blokovaním. Po prvý raz som sa s tým stretol na začiatku 60. rokov, keď istý denník, dodnes jestvujúci, pošpinil mne veľmi blízkeho človeka, ktorý si, našťastie, nestačil siahnuť na život. To už nehovorím o ľuďoch z komentátorskej skupiny Hviezdy v roku 1970 v rozhlase a ich špinavostiach, alebo o zvláštnych disidentoch, ktorí boli veľmi angažovanými a vo viacerých prípadoch konsolidačnými predsedami KSS vo viacerých redakciách. To však nie je podstatné z hľadiska jednotlivcov. Nemôžeme to nevidieť, nezohľadniť pri pohľade na celkový vývoj v spoločnosti a v mediálnej sfére. Keby bolo dosť etiky, novej morálky a rozumu, tak by sme sa venovali tradičným otázkam, ako napríklad zlepšiť komunikáciu s tými, ktorí sú povinní poskytovať informácie. Ako chrániť občanov pred nepodloženou kritikou či poškodzovaním mena osôb a firiem pred súdnymi rozsudkami a pod.

Povedal by som, dámy a páni, tak ako v minulosti, aj dnes máme občanov podľa zákona, ktorí si svoje práva vysvetľujú podľa svojho. Prakticky neakceptujú svoje povinnosti, okrem iného dodržiavať ústavné a ďalšie zákony, a vôbec právne normy nielen vo vzťahu k štátu, ale aj k obciam a spoluobčanom. V spoločnosti je vysoký stupeň agresivity, ktorý znamená asi toľko, že sa značná časť občanov necíti bezpečná a v podvedomí je pripravená na jej prejavy. Nemusíme ani hovoriť o vraždách, vybavovaní si účtov, bombách - nástražných systémoch, hrozbách, ale stačí vnímať, ako sa u nás rešpektujú trebárs pravidlá cestnej premávky. Úplne stačí sledovať televízny prenos z parlamentu, v ktorom sa dokonca otvorene vyhlasuje nedodržiavanie rokovacieho poriadku jeho podpredsedom Prosperínom, kde hrubosť a nekultúra z obidvoch táborov sa nepovažuje za nič výnimočné. Normálny občan štátu, pokiaľ sa rozhodne sledovať svojich zástupcov na rokovaní zákonodarného zboru, by tak mohol dospieť k záveru, že je to iba odraz reality v našej spoločnosti.

Dámy a páni,
nerád sa venujem tým otázkam, ktoré sú čiastkové, pokiaľ sa dajú odstrániť ako komplexný problém. Mám na mysli aj občianske vedomie, ľudské práva aj mediálne zákony. Ako to spraviť, aby sme fungovali normálne a vyvarovali sa negatívneho exportu z vyspelejšieho sveta. Neostane nám nič iné, len sa sústrediť na to, aby výchova a vzdelávanie dostali prioritu, rovnako ako podmienky na voľnočasové aktivity. Bude nevyhnutné uvažovať o tom, ako trestať tých verejných činiteľov vrátane novinárov, ktorí klamali či uvádzali verejnosť do omylu. Keď uverejním niečo ako fakt, musím ho vedieť doložiť, a keď nie, tak si zaslúžim toto a toto. Už by mal nastať čas pravdy a postihu jej opaku.