Andalúzske pobrežie
Apartmány









Potrebujú základ dôvery

Viceprezident WEF Helmut Maucher o európskej integrácii a zmenách na Slovensku

Keď hovoríme o problémoch v transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, nemali by sme zabúdať na ich veľmi odlišnú situáciu. Západným ekonómom a politikom sa to často stáva a vedie ich to k zovšeobecňovaniu postupov riešenia problémov i skúseností. Aj napriek odlišnostiam majú jedno tieto krajiny predsa len spoločné: musia väčšmi pokročiť v reformách. Mali by ich robiť štruktúrovanejšie, s lepším právnym rámcom prispôsobeným potrebám budúcnosti.

Slovensko vie, kam smeruje. Ale jeho obyvatelia často zabúdajú na to, kde boli pred desiatimi rokmi a čo za ten čas dosiahli. Ja si myslím, že dosiahli dosť. Veď transformačný proces v posledných desiatich rokoch nemal obdobu. Počas neho vznikli nové pravidlá a nové inštitúcie, pre vládu boli definované nové úlohy. Toto západný svet z času na čas nechápe, keď hovorí o tom, že transformujúce sa krajiny sú rozvojové. Zabúdajú pritom na vysokú úroveň vzdelania. Ja si myslím, že Slovensko určite nie je rozvojová krajina. Zmeny za posledných desať rokov viedli k rôznym situáciám a k narastajúcemu rozdielu prosperity jednotlivých krajín. Úroveň HDP sa len v málo prípadoch z týchto krajín dostala na úroveň spred roku 1989. Ale Slovensku sa to už podarilo. To je vynikajúce východisko do budúcnosti.

Náklady a produktivita

Najdôležitejšie, čo treba urobiť, je pokračovať v súčasnom úsilí. Väčšina transformujúcich sa krajín ide správnym smerom, ale zmeny aj napriek tomu budú trvať dlho. Vybudovanie inštitúcii samo osebe na to nestačí. Treba zmeniť postoje a správanie sa, Slovensko potrebuje čas, aby prekonalo nedostatok skúseností s voľným trhom. V takomto závažnom procese sa nemožno vyhnúť nedostatkom. To však ešte neznamená, že tieto krajiny idú nesprávnym smerom. Vo všeobecnosti hovorievame, že treba zvýšiť konkurencieschopnosť, posilniť ekonomiku. Možno sa to zdá jednoduché, ale nie je to tak. Treba vždy dbať na to, aby zvýšené náklady na prácu prinajmenšom nepresiahli prírastok produktivity. Pokiaľ sa podarí dodržať toto kritérium, Slovensko pôjde dopredu.

Dokončiť privatizáciu

Transformujúce sa krajiny sa niekedy až príliš upriamujú na západ a zabúdajú na to, čo môžu urobiť sami. Príkladom toho je spoločenstvo CEFTA. Dalo by sa povedať, že je to taká malá Európska únia. Členstvo v CEFTA bude iste pre Slovensko a ďalšie krajiny prínosom a myslím si, že dnes by SR mala svoje kontakty v nej posilňovať. Pokiaľ ide o posilnenie súkromného podnikania a trhového systému, treba byť reálny. Treba ich rozvíjať krok za krokom. Trh nemôže fungovať, ak ho príde implantovať niekoľko profesorov z USA a povedia, od zajtra to robte takto a takto... Napokon, sklamanie z toho, že takto veci fungovať nemôžu, ste na Slovensku už zažili. Jedna vec sú krásne plány, iná zasa ich postupná realizácia. Je veľa vecí, ktoré treba urobiť krok za krokom a je veľa vecí, ktoré treba zlepšiť a zdokonaliť v tom istom čase. Schopnosti manažmentu, myslenie, ktoré umožňuje podnikateľskému svetu uspieť v systéme slobodného trhu, to je predsa niečo iné než tu bolo predtým. Tento proces možno veľmi urýchliť a zlepšiť prostredníctvom privatizácie, ktorá podporuje osobnú iniciatívu, rozvíja súkromný sektor a dáva zelenú zahraničným investíciám, ktoré prinášajú skúsenosti zo svojich krajín. Pokiaľ sa privatizácia urobí dobre, Slovensko získa väčšiu podporu z medzinárodných finančných inštitúcií prostredníctvom priamych zahraničných investícií alebo od súkromných bánk.

Poriadok i sloboda

Slovensko musí založiť právny stupeň slobody, ktorý potrebuje trhová ekonomika. Neznamená to však, že si môže robiť každý čo chce, ale veci musia mať právny rámec, ktorý sa niekedy označuje ako poriadko-liberalizmus. Čiže napríklad potrebujete protitrustovú legislatívu, potrebujete reguláciu finančných trhov, fiškálnu legislatívu, zákony o výbere daní a ďalšie. Povedie to k väčšej stabilite a bezpečnosti. Ak chcete, aby ľudia, či už zo zahraničia alebo domáci na Slovensku investovali, je to predovšetkým otázka dôvery. Podnikatelia sú ochotní riskovať, ale potrebujú mať celkový základ dôvery. Slovensko, podobne ako ostatné transformujúce sa krajiny, potrebuje menej vládnych zásahov a menej rozhodnutí administratívy od prípadu k prípadu. Inak povedané, problémy treba riešiť systémovo.

Dôležitá mikroekonomika

Paralelne s otváraním sa krajiny voľnému trhu sa musí rozvíjať aj sociálna legislatíva, ktorá sa týka starších ľudí, nezamestnaných a ľudí so zdravotným postihnutím, pretože inak nebudú spolupracovať. Treba na vec pozerať dlhodobo a nájsť správne vyváženie medzi sociálnou zodpovednosťou, sociálnou legislatívou a medzi pohybom a iniciatívou slobodného trhu. Je to jedna z najzložitejších vecí v rámci ekonomiky.

Je veľmi dôležité mať správnu makroekonomickú politiku, to znamená obchodnú bilanciu, infláciu, mieru nezamestnanosti a prírastok HDP. Ale často sa zabúda na jedno: že zlepšenie makroekonomiky prichádza z mikroekonomického úsilia jednotlivcov a podnikov.

Časový rámec

Z hľadiska integrácie by EÚ mala prijať jasné rozhodnutie, kto kedy bude vstupovať.

Časový rámec potrebujú obe strany. Krajiny EÚ i uchádzači o vstup. Na vzájomné prispôsobenie sa potrebujú obe strany dlhší čas, pretože inak sa proces zbližovania pokazí. Mali by sme sa tiež usilovať byť pragmatickí a rozlíšiť otázky, v ktorých možno postupovať rýchlejšie a kde potrebujeme viac času na prispôsobenie sa. Myslím, že pán Prodi, ktorý je teraz na čele Európskej komisie, tento problém veľmi dobre pochopil. Množstvo krajín uchádzajúcich sa o vstup sa zvýšilo, teraz sa predpokladá, že spolu bude po integrácii 27 alebo 28 členských krajín. A to si vyžaduje odlišné postupy a myslenie, ako keď bolo šesť uchádzačov. Je veľmi dôležité, aby Európska únia, skôr než vstúpi do tohto procesu prijímania, skončila prácu na kompletovaní EÚ, pretože inak nebude na vstup nových členov pripravená. Ešte stále existujú isté problémy v poľnohospodárstve, ktoré neboli vyriešené a Európska únia vôbec musí hovoriť jedným hlasom vo všetkých témach a nesmie byť nejednotná. Je preto potrebné mať spoločnú zahraničnú politiku, spoločnú bezpečnostnú, prisťahovaleckú i obrannú politiku. To všetko treba zavádzať na základe väčšinového rozhodovania. Inak nedospejeme k spoločným názorom. A to všetko sú pre Európanov veľmi zložité otázky. Veď každý má rád svoju vlastnú autonómiu a pri integrácii musí každý prekročiť svoj vlastný tieň a do istej miery sa vzdať svojej suverenity. Inak to nepôjde.

Tri stupne

Medzi susednými krajinami existujú obchodné dohody a podnikateľské asociácie. Tie sa pri vstupe do EÚ musia skoordinovať s úniou, pretože inak budú vznikať umelé obchodné bariéry. Všetky tieto procesy integrácie a ďalšej hospodárskej kooperácie by mali byť zasadené do slobodného obchodného rozvoja na celom svete. Čiže budúca Európska únia by mala vyjsť z rôznych stupňov rozvoja a rýchlostí zmien ekonomiky jednotlivých krajín, potom je tu sama EÚ, a napokon globálny svet, to je tretí kruh. Musíme zistiť, aký stupeň integrácie a spolupráce je správny pre tieto tri rozličné stupne.

Na záver by som zhrnul niektoré zásadné princípy integrácie a transformácie jednotlivých krajín. Proces európskej integrácie vrátane vývoja v nových krajinách je veľmi pozitívny a je priaznivý pre úlohu Európy a každého jej člena, pre jeho konkurencieschopnosť a prosperitu ľudí. O tom pochybovať nemožno.

Ak aj potrebujeme dlhé obdobie prispôsobovania sa, mali by sme začať už dnes. A napokon, tento integračný proces je dôležitý nielen z ekonomických dôvodov, ale tiež pre politickú stabilitu a bezpečnosť celej oblasti. Európska únia by nikdy nemala budovať nové obranné múry oproti ostatným, ale mala by zaviesť nové obchodné asociácie so susednými krajinami a nezabudnúť na globálnu dimenziu slobodného obchodu a na celosvetovú spoluprácu. Po zrušení železnej opony a po snahe krajín zo strednej a východnej Európy presunúť sa smerom na západ, sa hranica alebo stred Európy presunul asi o 500 km smerom na východ. Čiže vzniká tu nová kultúrna zmes anglosaských filozofií a východných filozofií. Krajiny východnej a strednej Európy môžu dávať veľmi dôležité impulzy, ako treba Európu stavať zo stránky hospodárskej, kultúrnej, politickej. Všetci sa môžu učiť jeden od druhého. A vyzývam vás, aby ste prispievali novými ideami a svojimi skúsenosťami pri budovaní tejto väčšej Európy.


Využime svoje kvality

Riadne 36. zhromaždenie NEF - Hospodárskeho klubu s viceprezidentom Svetového ekonomického fóra H. Maucherom o integrácii do EÚ n Výsledky klubovej i čitateľskej ankety Prominent ekonomiky, Zlatý biatec 1993 - 1999 n Klubové ocenenia Zlatý biatec 1993 - 2000 n

V znamení integračných snáh Slovenska a záveru roka sa niesla prvá časť 36. riadneho zhromaždenia občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub. Prvý prívlastok sa vzťahuje na návštevu a obsah vystúpenia prominentného hosťa - predsedu predstavenstva NESTLÉ a podpredsedu Svetového ekonomického fóra Helmuta Mauchera, druhý rámcuje zasa slávnostné odovzdávanie ocenení Prominent ekonomiky a výročnej ceny NEF - Hospodárskeho klubu Zlatý biatec 1993 - 1999 a 1993 - 2000.

V úvode zhromaždenia predseda klubu Slavomír Hatina spolu s vyše dvoma stovkami členov privítal v piatkový večer v bratislavskom hoteli Fórum predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša, podpredsedu vlády Pavla Hamžíka, ministrov Jána Čarnogurského, Pavla Koncoša, guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska, ako aj viacerých poslancov parlamentu i vedúcich diplomatických misií v SR.

Slavomír Hatina zdôraznil, že hoci činnosť klubu v závere siedmeho ročníka oficiálne zhodnotí jeho tretie valné zhromaždenie, doteraz je plne v súlade so začiatočnými zámermi. "Klubová komunita - napriek svojmu stranícky protipólnemu členstvu - dokázala komunikovať a nachádzať možné riešenia celého radu problémov." Ocenil komunikáciu s členmi vlády: podpredsedom Pavlom Hamžíkom a ministrami Jánom Čarnogurským, Pavlom Koncošom, Brigitou Schmögnerovou, Petrom Magvašim a Máriou Machovou. Pripomenul nielen úspech, ale najmä záväzok helsinského integračného signálu a vyslovil presvedčenie, že hoci situácia je ťažká a mnohé problémy budú slovenskú ekonomiku tlačiť k zemi, máme na to, resp. nemáme inú možnosť, len aby sme sa vzpriamili a vyriešili problémy. Prítomným pripomenul, že prezident republiky Rudolf Schuster nielenže prijal výročnú cenu NEF - Hospodárskeho klubu (8. decembra 1999), ale aj pozvanie na jeho pôdu, ktoré by malo byť na programe najbližšieho zhromaždenia.

Helmut Maucher potom vo svojom vystúpení podrobne, z hľadiska ekonomického pragmatika analyzoval jednotlivé kritériá a riziká vstupu Slovenska do Európskej únie. Zaoberal sa aj jednotlivými krokmi vedúcimi k zreformovaniu ekonomiky a zdôrazňoval najmä potrebu uvedomenia si vlastných kvalít a nepodceňovania seba samých (celé jeho vystúpenie uverejňujeme osobitne).

Záver 36. zhromaždenia NEF - Hospodárskeho klubu rámcoval zvuk slávnostných fanfár, pri ktorých výkonný podpredseda klubu Peter Kasalovský vyhlásil klubové ocenenia Prominent ekonomiky a výročné ceny NEF - Hospodárskeho klubu Zlatý biatec 1993 - 1999 a 1993 - 2000 (prehľad ocenených uverejňujeme osobitne). Prvú časť 36. riadneho zhromaždenia skončila slávnostná recepcia. Pokračovať bude v prvých týždňoch roku 2000, na prelome januára - februára.


Právne predpoklady rozvoja

Hospodársky klub - NEF s F. Lacinom a Ľ. Fogašom o ekonomickom napredovaní Slovenska a jeho legislatíve

Rakúsky finančník a politik Ferdinand Lacina a podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš boli hosťami Občianskeho združenia Hospodársky klub - Neformálne ekonomické fórum. Klubová reprezentácia sa s nimi stretla minulý týždeň v bratislavskom hoteli Danube. Išlo o prvé zo štyroch pripravovaných jesenných podujatí Hk - NEF a jeho tému určilo zameranie oboch hostí. V prípade rakúskeho sa hovorilo najmä o ekonomike a jej rozvoji. Prítomnosť a úvodné vystúpenie Ľ. Fogaša zasa predurčilo tému stav slovenskej legislatívy, jej aproximácia na podmienky Európskej únie. Ako prvé prinášame vystúpenie Ferdinanda Lacinu.
Rakúski podnikatelia sú na druhom mieste rebríčka zahraničných investorov na Slovensku. Rakúsko nie je síce malá krajina, ale súčasne nie je ani krajinou, kde by sídlilo veľa nadnárodných koncernov. Nedávno sme mali u nás diskusiu o priamych zahraničných investíciách, z ktorej sa dajú odvodiť aj pre Slovensko určité ponaučenia. Predpokladám, že druhé miesto našich investorov v SR sa nebude dať dlho udržať. Objem priamych investícií u vás je totiž v pomere k HDP podstatne nižší ako v Česku, Maďarsku a Poľsku. Vaše zaostávanie nepochybne súvisí aj s tým, že politická a hospodárska stabilita vašej krajiny nebola v minulosti hodnotená tak ako v iných spomenutých krajinách. Ale myslím si, že po politických zmenách - a tu sa nechcem miešať do vašich vnútorných záležitostí - sa toto hodnotenie zásadne zmenilo. Je to aj zásluha novej hospodárskej politiky.
Zo strednodobého hľadiska predpokladám, že sa u vás zvýši rozptyl zahraničných investorov. K tomuto predpokladu ma vedie fakt, že v uplynulých týždňoch a mesiacoch ste vyvinuli niekoľko iniciatív na zlepšenie rámcových podmienok pre zahraničných investorov. Za dôležité pritom považujem ich úzke prepojenie na vedu a výskum. Ide o to, aby ste na ich rozvoji zainteresovali podniky, ktoré pôsobia v oblasti výskumu vývoja a marketingu. Pritom by to nemali byť iba tzv. predĺžené pracovné stoly, ktoré majú záujem iba o lacnú pracovnú silu. Na tento fakt chcem upozorniť na základe vlastných skúseností, pretože koncom 60. a začiatkom 70. rokov sme mali v Rakúsku podobné investície. Nakoniec sa ukázali byť ako krátkodobé.
Jeden z vašich krajanov, ktorý prednáša národohospodársku ekonomiku v Rakúsku, sa snaží na Slovensku založiť ekonomický výskumný ústav. Som si vedomý toho, že máte dosť výskumných ústavov, ktoré musíte financovať. Avšak špecifikom tohto užitočného zariadenia by bolo to, že by ho financovali a prevádzkovali rôzne spoločenské skupiny a štát. Znamená to, že na jeho prevádzku by prispieval, resp. vyplácal subvencie štát, odbory, zamestnávateľské zväzy, centrálna banka a podobne. Pritom je jasné, že ten, kto platí, rozhoduje o tom, aká "pesnička sa hrá". Preto v prípade takéhoto výskumného ústavu existujú dve možnosti. Prvá je, že z veľkého počtu sponzorov vznikne obrovská disharmónia. Druhá, lepšia, že by vznikla ekonomická a spoločenská platforma, akýsi základ, ktorý v konečnom dôsledku akceptujú tak spoločenské skupiny, ako aj parlamentné politické strany. To pre svoj rozvoj nevyhnutne potrebuje každá krajina.


Stabilizácia, harmonizácia, systemizácia

Vicepremiér Ľ. Fogaš o smerovaní slovenského práva

Program vlády predpokladá rozsiahle legislatívne zmeny. Ich nevyhnutnosť určuje najmä snaha Slovenska o vstup do Európskej únie. Okrem toho zmeny v legislatíve sú vlastne súčasne aj jediným nástrojom na vytváranie predpokladov na to, aby vláda mohla napĺňať svoje ekonomické, demokratické, politické či iné ambície. Z tohto hľadiska je plán legislatívnych úloh iste právom chápaný ako určitý politický nástroj hodnotenia vlády. Naša smola je v tom, že toto hodnotenie je priebežné, prebieha od začiatku až do konca pôsobenia vlády. Teda už pri predkladaní programového vyhlásenia sa cez legislatívu s istou dávkou nedočkavosti často hodnotí to, čo vláda chce dosahovať ku koncu volebného obdobia.

Ekonomicky stabilizovať
Vládny plán legislatívnych úloh sa opiera o tri slová: stabilizácia, harmonizácia a systemizácia. Ak hovorím o stabilizácii, mám na mysli predovšetkým prijatie právnych predpisov v ekonomickej oblasti. Už v roku 1998 sme prijali 22 takto zameraných zákonov. V tomto roku pokračujeme v úpravách, ktoré umožňujú najmä racionálne hospodáriť a napĺňať zámery týkajúce sa rozpočtu. V neposlednom rade pokračujeme v opatreniach, ktoré majú aj v ekonomickej oblasti znamenať našu kompatibilitu s právnym poriadkom EÚ. Naše snaženie sa v tomto smere bolo v Bruseli priebežne hodnotené pozitívne a z celkovo doteraz 122 prerokovaných návrhov zákonov v tomto roku väčšinu tvorili práve ekonomické predpisy. Ide o také zákony, ako napríklad nový zákon o verejnom obstarávaní, nový zákon o posudzovaní zhody, novely daňových zákonov, nové zákony umožňujúce ďalšiu liberalizáciu trhu v poisťovníctve. No a v konečnom dôsledku sú to právne predpisy, ktorými sa menili pravidlá podpory malého a stredného podnikania. Máme však aj také nové predpisy, ktoré podporujú vstup zahraničných investícií na Slovensko a vytvárajú zahraničným investorom lepšie podmienky ako doteraz. Ide napríklad o päťročný daňový úver. Stabilizáciou ekonomiky sa zaoberalo celkovo 60 právnych predpisov, ktoré vláda navrhla. Z nich najviac vyšlo z dielne ministerstva financií.

V súlade s EÚ
Druhým pilierom nášho legislatívneho snaženia sa je harmonizácia. Myslím, že máme čo harmonizovať navonok i dovnútra. Navonok je cieľom vlády naplniť národný program harmonizácie právneho poriadku s EÚ. V tomto smere sme pripravení urobiť v budúcom roku ďalšie právne úpravy. Doterajšiu prácu Európska komisia ocenila. Za posledný rok zásadne zmenila svoj postoj voči Slovensku a konštatuje, že prijímame harmonizované právne predpisy. Okrem toho EK ocenila aj našu otvorenosť. Dnes netvrdíme, že všetko, čo v legislatíve prijímame, je harmonizované s EÚ na sto percent, ale úprimne hovoríme, že naše podmienky nám dovoľujú harmonizovať príslušnú právnu úpravu napríklad na 60, 70 či 80 percent a do určitého obdobia, povedzme do dvoch, troch až štyroch rokov budeme harmonizovaní úplne. Myslím si, že takýto prístup je korektný a aj chápu to aj vysokí komisári v Bruseli.

Potreba priorít
Smerom dovnútra je naozaj čo harmonizovať, veď náš právny systém vznikal na báze existujúceho federálneho štátu. Musel prevziať celý rad právnych noriem, ako aj čiastočne transformované ekonomické predpisy. To treba ešte meniť. Okrem toho je prirodzené, že po vzniku Slovenskej republiky bolo dôležité rýchlo prijať právne predpisy, ktoré umožňujú fungovanie inštitúcií. Až následne mohli byť prijímané právne predpisy, ktoré už mali systémové väzby na celkové spoločenské zmeny. To všetko sa dialo v atmosfére, kedy si mnohí politici a ústavní činitelia mysleli, že transformácia spoločnosti sa uskutoční na základe technickej makroekonomickej zmeny premietnutej do niekoľkých technických právnych predpisov. Život však ukázal, že to tak nie je a že je nevyhnutná vzájomná previazanosť makroekonomických zmien s budovaním demokratického prostredia a inej atmosféry v spoločnosti. Na doterajšej tvorbe nášho právneho poriadku sa dá dokázať známa téza, že politické zmeny vieme urobiť do 6 týždňov, ekonomické do 6 rokov, ale veľké spoločenské zmeny do 60 rokov. Myslím si, že na Slovensku nastal čas, aby sme tak trošku zdržali rozvoj politického procesu a začali prijímať vzájomne previazané predpisy. Pritom previazanosť nemôžeme chápať len vo vnútri štátu, ale regionálne. Pri harmonizácii je dôležité stanoviť aj presné ciele hospodárskej politiky. Ak nebudeme mať stanovené priority a postupnosť ich plnenia, stále sa budeme pohybovať v bludnom kruhu a budeme riešiť len ten problém, na ktorý práve narazíme.

Dlhodobý proces
Do tretice, systemizovať znamená usporiadať veci podľa určitých pravidiel. Vzhľadom na to, čo som povedal o vývoji nášho zákonodarstva, nastal čas, aby sme dobudovali základné piliere nášho právneho poriadku, ktoré sa opierajú o ústavu. V procese systemizácie je nevyhnutné prijať rekodifikované úpravy základných kódexov: Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka, Občianskeho trestného poriadku, Zákonníka práce v nadväznosti na zákon o štátnej službe, ale aj colného zákona, ktorý by už mal byť už na sto percent kompatibilný s normami EÚ. Ide aj o upravenie postavenia obchodných spoločností. Ich práv, povinností, prehľadnosti ich činností, no a nepochybne aj úprav týkajúcich sa nového daňového systému. Systemizácia nie je realizovateľná za jeden rok, ale za toto obdobie možno založiť základy na to, aby sa legislatíva uberala týmto smerom. A práve to je ambícia našej vlády. Jej plán legislatívnych úloh je odrazom aj našich integračných ambícií. Tie predpokladajú prijatie nielen niekoľkých základných právnych úprav, ale aj tisícky noriem, ktoré dnes platia v európskom priestore. Ak povieme, že len pre poľnohospodárstvo je to asi 6000 technických noriem, asi by bolo zbytočné počítať, koľko je to v ostatných rezortoch. Na to, aby sme mohli dosiahnuť rýchly pokrok aj v tejto oblasti, sú u nás nevyhnutné aj ústavné zmeny. Slovensko ich musí urobiť preto, aby v rozumnom čase dokázalo prispôsobiť svoje vlastné mechanizmy podmienkam otvoreného trhu, jednotnej meny, a aj konkurencieschopnosti vyspelej Európy. Na to je potrebné takéto normy prijímať nielen vo forme zákona, ale aj iných predpisov nižšej právnej sily. Súčasne treba tieto normy podriadiť režimu preskúmania na Ústavnom súde SR. Mám na mysli aj nariadenia vlády. Ide o to, aby sa nestalo, že niektoré z nich budú prijaté predčasne a nebudú kompatibilné s naším vnútorným poriadkom. V zmysle týchto téz sme sa po prvý raz pokúsili formulovať plán legislatívnych úloh vlády na štyri roky. Pre jednotlivé rezorty z toho vyplynuli určité úlohy na konkrétne obdobie. Žiaľ, musím povedať, že nie všetkým sa darí držať krok.

Chýbajú ľudia i diskusia
Jedným z dôvodov je aj to, že na takúto obrovskú prácu sme neboli personálne a technicky pripravení. Legislatívne odbory a tvorcovia legislatívy jednoducho neboli pripravení na širšie konzultácie. A tak sa stáva, že často zákon nie je včas pripravený na predloženie do parlamentu len preto, lebo nie je dostatočne prediskutovaní v odbornej verejnosti. V prvom polroku 1999 sme takto meškali s asi 30 právnymi predpismi. Priame príčiny omeškania sú dvojaké. Jednak snaha právny predpis dobre pripraviť, to hodnotím pozitívne, ale sú i také prípady, keď slabá personálna vybavenosť príslušného ministerstva jednoducho znamená, že norma je pripravená nekvalitne a pri posudzovaní na úrade vlády je nepriechodná. Často sa stáva, že nespĺňa tri charakteristiky, o ktorých som hovoril v úvode: stabilizácia, harmonizácia, systemizácia. Často sa stáva, že zle pripravený právny predpis nespĺňa ani jedno z týchto kritérií. Môžem povedať, že len v deviatich prípadoch sme po prvom prerokovaní v legislatívnej rade mohli povedať, že všetky tri kritériá sú splnené.

Na záver
Predpokladal som, že vznik republiky a prijatie Ústavy SR nás bude motivovať na to, aby sa slušnosť, právo poriadok a zákonnosť stali základom spoločenského života. Musím povedať, že sa tak nestalo. Svedčí o tom nielen obrovský rast kriminality, ohrozovanie zdravia, majetku, života ľudí, ale aj množstvo nových spôsobov páchania trestnej činnosti a mám na mysli najmä tie v ekonomickej oblasti - na kapitálovom trhu, zmenkové podvody, bankové prevody a podobne. Iste, v nových podmienkach sa to aj očakávalo, ale na druhej strane sa nevytvorilo také právne vedomie, ktoré by odsudzovalo takýto vývoj. Jednoducho sme vo vedomí ľudí neprekonali akýsi provincionalizmus na jednej strane a velikášstvo na druhej strane. V oblasti legislatívy sa jednoducho nepodarilo začať chápať právo ako nástroj fungovania demokratickej spoločnosti. Často sa chápe iba ako nástroj na dosahovanie úspechu. Som presvedčený, že postupne dokážeme i vo vedomí ľudí dosiahnuť také zmeny, ktoré budú znamenať, že právna tvár nášho štátu bude hodnotená rovnako dobre, ako je hodnotený obsah právnych noriem.
(viš)

Prezident Slovnaftu Slavomír Hatina (vľavo) s viceguvernérom NBS
Jozefom Mudríkom o kurze koruny...?

Snímka L. Pákozdy


16. augusta 1999
 
 

Vláda musí prestať prešľapovať na mieste

Hosťami pondelkového zhromaždenia Hospodárskeho klubu - NEF boli štyria ministri vlády SR (Ľ. Černák, P. Magvaši, M. Machová a J. Čarnogurský) a predseda Konfederácie odborových zväzov I. Saktor. Diskusia bola ostrá. Nečudo, veď jej témou boli aktuálne problémy slovenskej ekonomiky a hospodárstva, ktoré podnikateľov najviac pália. V pondelok sa sústredili na poslednú novelu Trestného zákona a pripravovanú novelu zákona o veľkej privatizácii. Dnes pokračujeme v uverejňovaní názorov, ktoré počas diskusie zazneli.

Imidž je preč, problémy však zostali

Hospodársky klub o horúcich aktualitách ekonomiky SR

Včerajšie mimoriadne zhromaždenie Hospodárskeho klubu - Neformálneho ekonomického fóra, ktoré sa uskutočnilo na podnet viacerých jeho členov, bolo už tretím pokračovaním klubovej diskusie o súčasnej hospodárskej situácii v SR a vládnych riešeniach. Osobitne sa zameralo na vývoj podmienok na podnikanie a na novelu zákona o veľkej privatizácii, ktorú bude na jeseň schvaľovať parlament. Stretnutie bolo o to zaujímavejšie, že vyše 180 členom Hk, podnikateľom a zástupcom finančnej sféry odpovedali na ich otázky a podnety štyria ministri: za rezort spravodlivosti Ján Čarnogurský, za privatizáciu Mária Machová,za rezort hospodárstva Ľudovít Černák, ďalej člen Hk minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši. Na ich pripomienky živo reagoval aj šéf Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor. V diskusii vystúpili takmer dve desiatky členov klubu, medzi inými aj Alexander František Zvrškovec, Slavomír Hatina, Pavol Kinčeš, Arpád Demko, Štefan Chudoba, Vladimír Pištek, Ivan Šramko či Roman Kestler a ďalší.

V úvode stretnutia výkonný podpredseda klubu Peter Kasalovský oboznámil prítomných s výsledkami volieb funkcionárov Hk - NEF. Predsedom sa stal Slavomír Hatina, podpredsedami Peter Kasalovský a Alexander František Zvrškovec. Potom Peter Kasalovský pripomenul genézu a názory vyslovené na prvých dvoch letných zhromaždeniach na aktuálnu tému vývoja SR. Ako uviedol, vláda nie je nečinná, ale nemá výsledky. To znamená, že sa výrazne zhoršujú podmienky väčšiny obyvateľov Slovenska. Tu nepomôže zdôvodňovanie odkazmi na minulý režim či predchádzajúcu vládu, ale iba naklonenie si verejnej mienky. Lebo len s jej podporou sú možné zmeny, ktoré vláda pri svojom nástupe avizovala. Treba konať rýchlo, lebo ľudia potrebujú zmeny teraz, keď sú v aktívnom živote, nie o desať, dvadsať rokov, zdôraznil Peter Kasalovský.

Potom vystúpili jednotliví ministri. Mária Machová argumentovala, prečo by nebola účasť štátu v prirodzených monopoloch a strategických podnikoch vhodná po pripravovanej novele zákona. Podľa nej si nemožno dopredu dávať limity, kde koľko percent akcií bude vlastniť štát, treba postupovať podľa konkrétnych prípadov. Účasť štátu by však podľa nej mohla mať negatívny vplyv na potenciálnych zahraničných investorov a problematické by mohli byť aj výnosy. V podstate zdôraznila úlohu a zodpovednosť vlády určiť a uvážiť, kde je účasť štátu potrebná.

Kontroverzná novela

Potom minister spravodlivosti Ján Čarnogurský analyzoval nedávno prijatú a podnikateľmi kritizovanú novelu Trestného zákona. Pri tvrdých postihoch za neplatenie daní sa odvolával na to, že podobne je tento čin postihovaný aj v štandardných ekonomikách, napríklad v Rakúsku, odkiaľ je prevzatá filozofia zákona a viacero jeho paragrafov. Podľa neho kľúčové v zákone je zo strany súdu podnikateľovi dokázať úmysel nezaplatiť daň, či načas nevyplatiť mzdy zamestnancom. Jeho vystúpenie vyvolalo široký ohlas. Za skupinu podnikateľov ihneď reagoval Alexander F. Zvrškovec. Novelu zákona označil za skončenie procesu deformácie slovenského hospodárstva tými, ktorí nepochopili, že moderná spoločnosť nepozostáva iba zo štátu a jeho ilúzií. Podrobne sa venoval jednotlivým paragrafom a ich úskaliam pri uplatňovaní v praxi. Podľa neho je predsa neprijateľné, aby ľudia mohli byť postihovaní za to, že podnikajú. Jeho vystúpenie, celý priebeh včerajšej veľmi aktuálnej, zaujímavej a chvíľami aj iskrivej diskusie, ako aj myšlienky prítomných ministrov uverejníme v nasledujúcich dňoch v plnom znení.

Zdvihnutý prst

Predseda Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor sa dotkol aktuálnych dvadsiatich požiadaviek odborov adresovaných vláde. Podľa jeho názoru nejde o nič iné, ako o výber najdôležitejších bodov z jej programového vyhlásenia. Preto ho prekvapuje, že týmto pripomienkam kabinet M. Dzurindu oponuje. Ďalej Ivan Saktor, ktorý upozornil, že odbory zastupujú v súčasnosti 1,5 milióna pracujúcich, kritizoval vládu za to, že až priveľmi sa pri formovaní svojej hospodárskej a finančnej politiky skláňa pred medzinárodnými inštitúciami. Konkrétne v tejto súvislosti spomenul nedávno schválenú Strednodobú stratégiu hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR. Odbory v nej nesúhlasia najmä so stagnáciou priemerných miezd a zaostávaním konečnej spotreby, čo znižuje životnú úroveň obyvateľstva a odsudzuje ho do úlohy chudobných...

Rozhoduje výkonnosť

Minister hospodárstva Ľudovít Černák pripustil, že vláda zatiaľ v pomyselnom zápase ekonomickej reformy prehráva. Pripomenul však, že jej program je rozložený na štyri roky a súčasne upozornil na “blato, ktoré musia na hracej ploche prekonávať”. Pripomenul prípravu viacerých hospodárskych zásadných dokumentov, z ktorých bude koncepcia vlády v reforme čitateľná. Súčasne vyslovil presvedčenie, že aj účinná.

Minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši označil za najväčšie riziko ďalšieho vývoja ekonomiky z hľadiska jeho rezortu neudržateľnú mieru nezamestnanosti. Ako povedal, stav, keď bude permanentne dosahovať 17 %, je neudržateľný pre ekonomiku a verejnoprávne fondy. Jej výška nie je podľa neho výsledkom mäkkosti sociálneho systému, ako je za to vláda často kritizovaná, ale slabej výkonnosti ekonomiky.

Živá diskusia

V diskusii prítomní členovia a hostia klubu živo komentovali a oponovali mnohým myšlienkam vysloveným ministrami. Poukazovali pritom na konkrétne príklady z praxe a problémy, ktoré spôsobí uplatňovanie niektorých ustanovení uvedených zákonov. Peter Čatloš napríklad vyslovil údiv nad tým, že vláda na základe počínania niekoľkých nepoctivých podnikateľov stavia do sféry tvrdých trestných postihov všetkých, ktorí na seba prebrali riziko podnikania. Ako povedal, aj tak si tí, ktorí chcú, nájdu spôsob, ako zákony obchádzať. Postihnutí zostanú tí, ktorí to myslia dobre. Arpád Demko zasa pripomenul, že vláda sa vo svojich zásadných materiáloch málo venuje koncepcii rozvoja. Poukázal na energetickú koncepciu s tým, že je v nej dobrá analytická časť, ale chýba vízia postupu vlády, ako aj vecné a finančné krytie jej zámerov. Zároveň vyslovil potrebu oddelenia politiky od podnikania. Vzájomná previazanosť obom škodí. Pavol Kinčeš označil novelu Trestného zákona za poplatnú aktuálnym problémom a povedal, že nie je platná dlhodobo. A vo sfére súdnictva a spravodlivosti nikdy nie je dobré to, čo je krátkodobé a nemá dlhšie trvanie. Vladimír Pištek zasa poukázal na konkrétne prekážky, ktoré štátni úradníci kladú podnikateľom. Na ministerstve hospodárstva pri udeľovaní licencií, pri vklade majetku do katastra alebo pri registrácii firiem. Pripomenul súčasne aj konkrétne prejavy korupcie v tejto sfére, ale aj to, ako negatívne vplýva pomalé vybavovanie týchto žiadostí na podnikateľskú sféru.

Nad toľko diskutovaným Trestným zákonom.

Zľava: A. F. Zvrškovec, čiastočne zakrytý J. Čarnogurský a P. Sobotka.
 

J. Čarnogurský: Bude treba dokázať úmysel

Hospodársky klub o Trestnom zákone a veľkej privatizácii

Novela Trestného zákona, ktorá zavádza nepodmienečné tresty odňatia slobody podnikateľom za neplatenie daní a nevyplatenie miezd, bola jedným z hlavných bodov diskusie pondelkového zhromaždenia Hospodárskeho klubu. Pred asi 180 predstaviteľmi podnikovej a bankovej sféry sa pokúšal o jej obhajobu minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Novelu zákona by som rozdelil na dve časti. Tie, na ktorých potrebe sa zhodneme aj s podnikateľmi a na tie, ktoré sú v podnikateľskej sfére v rozpore. Podľa mňa obe tieto časti si neodporujú naopak zapadajú do seba. Novela je významný krok k obnoveniu poriadku, treba ju privítať a nie obávať sa jej. K odhaľovaniu trestnej činnosti a najmä korupcie smerujú najmä ustanovenia o policajnom agentovi. Bude nasadzovaný výlučne vo sfére štátneho aparátu - v štátnej správe, súdnictve a ďalších štátnych inštitúciách. To znamená, že bude konať v záujme podnikateľov. Ide o odhalenie tých, ktorí brzdia podnikateľské aktivity a požadujú úplatok za služby, ktoré majú v pracovnej náplni. Pôsobenie agenta bude v dvoch rovinách - aktívnej a pasívnej. V prvom prípade teda bude ponúkať úplatok, môže vystupovať aktívne. Preto zákonné podmienky na nasadenie agenta budú prísne, je potrebný súhlas sudcu a možné je to iba v prípade tzv. dôvodného podozrenia spáchania trestného činu. Keby tieto podmienky neboli splnené, je to dôvod na to, aby obhajoba v trestnom konaní namietla oprávnenosť použitia takéhoto dôkazného prostriedku.

Novela ďalej zavádza ustanovenia o zločineckej skupine, čo bude pôsobiť ako priťažujúca okolnosť na vyššiu trestnú sadzbu. Pre klasifikáciu zločineckej skupiny sa bude vyžadovať, aby takáto skupina s úmyslom páchania trestnej činnosti pôsobila dlhší čas. Medzi nesporné ustanovenia patrí aj paragraf 160 a asi 5 alebo 6 ďalších paragrafov, ktoré hovoria o korupcii.

Osobitne sa treba zmieniť o hrubom nátlaku, čo zahŕňa aj výpalníctvo. Cieľom je dôslednejšie postihovať tento jav.

Odmietané paragrafy

Medzi kritizované ustanovenia novely patrí nevyplatenie mzdy a odstupného a neplatenie daní. Treba zdôrazniť, že na potrestanie tohto trestného činu sa vyžaduje, aby bol dokázaný úmysel podnikateľa nezaplatiť daň či mzdy. Že podnikateľ vie, koľko daní má zaplatiť, dokonca má na účte peniaze, ale napriek tomu ich nezaplatí. To je tá tzv. subjektívna stránka trestného činu, čiže úmysel a objektívna stránka je, že má peniaze na zaplatenie, ale ich nepoužije na tento účel. Tieto tri formy nezaplatenia dane, to znamená skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného a nezaplatenie dane vyjadrujú tri stupne procesu predpisovania a platenia dane. Môžem takpovediac z kuchyne povedať, že medzi MF SR a zvyškom vlády bola pri schvaľovaní tohto návrhu diskusia, či v novele má byť zahrnutá aj tzv. nedbalostná forma. No nakoniec to neprešlo.

Nevyplatené mzdy

Kontroverzné môže byť aj ustanovenie o nevyplatení mzdy a odstupného, paragraf 248a. Tento paragraf si vlastne vynútili odbory. Ale aj tak to nie je opatrenie, ktoré len tak bez dôvodu bude postihovať podnikateľov. Ide o trestný čin v prípade, keď podnik nevyplatí mzdu v deň splatnosti, hoci v ten deň mal finančné prostriedky. To znamená, že pod tento paragraf nepatrí situácia, keď sa podnik ocitne v platobnej neschopnosti, pretože štát alebo kolega podnikateľ nezaplatí faktúru. Avšak opäť v tomto prípade treba podnikateľovi dokázať úmysel nezaplatiť mzdy. Motívom na zaradenie tohto paragrafudo novely bolo jednoducho to, že väčšina zamestnancov žije zo mzdy, je to ich jediný príjem. Štát je povinný chrániť aj týchto robotníkov, aby svoju rodinu vedeli zabezpečiť.

Proti tzv. tunelovaniu

Pokiaľ ide o ustanovenia o podvode, o rôznych formách podvodu, ktoré upravuje paragraf 250 - úverový, subvenčný, poisťovací, a potom podvodný úpadok a zavinený úpadok. Všetky tieto ustanovenia sme prebrali najmä z rakúskeho a aj nemeckého Trestného zákona. Tieto normy tam platia dlhé roky a osvedčili sa. Opäť chcem zdôrazniť, že sa tam vyžaduje úmysel.

Toto je súčasne aj jediný alebo najúčinnejší spôsob, ako zabrániť tým spôsobom tunelovania, ktoré boli prepierané v posledných mesiacoch v médiách.
 
 

A. F. Zvrškovec: Problémy nemôžu riešiť staré štruktúry

Reakcia na obhajobu Trestného zákona J. Čarnogurským

Novelou Trestného zákona sa skončil proces deformácie slovenského hospodárstva tými, ktorí nepochopili, že moderná spoločnosť sa neskladá iba zo štátu a jeho ilúzií. Keď predchádzajúca vláda presadila novelu daňového zákona tak, že umožnila daňovým orgánom zablokovať majetok podnikov už pri podozrení, že v budúcnosti nedokážu platiť, daň bola zo strany podnikateľských organizácií nulová. Napriek tomu, že táto novela bola v rozpore s ústavným právom, vlastniťa disponovať svojím majetkom nebol na Slovensku nikto, kto by razantne zastúpil tých, ktorým tento zákon obmedzil podnikateľskú kapacitu.

Vládne nedôvera

Vývoj vzťahu daňovej administrácie voči podnikom a podnikateľom je poznačený absolútnou nedôverou. Na rozdiel od iných krajín, kde daňový poplatník môže vyžiadať záväzné stanovisko správcu dane k svojmu problému a kde daňový orgán je povinný písomne takéto stanovisko nielen zaujať, ale je ním aj viazaný, je slovenský podnik odkázaný sám na seba a daňový orgán čaká, kým tento podnik urobí takú chybu, aby bol pokutovým konaním nielen postihnutý, ale aj inštitucionálne pokorený. Tento stav vzťahu štátu k podnikom je absolútne neakceptovateľný.

Novelizáciou Trestného zákona dnešným parlamentom vyvrcholil tento proces neúcty tak voči Ústave SR, ako aj neúcty voči tým, ktorí v SR podnikajú. Trestnoprávna zodpovednosť vedení podnikov za neschopnosť podniku platiť dane spojená s obmedzením možnosti nakladať s majetkom robí SR unikátnou krajinou na svete.

Postihnú stratových

V paragrafoch 148a, 148b, 250a, 250f a 256 sa zavádzajú nielen nové trestné pojmy, ako napr. zavinený úpadok alebo stratový obchod, ale aj nevysvetliteľné postihy tých, ktorí sa venujú hospodárskej činnosti.

Každý, kto v SR niečo vlastní, alebo je priamo zapojený vo vedení podnikov, si musí položiť otázku, ako je to možné, že takéto zákony boli prijaté. Zlyhanie politického systému sa dá vysvetliť ako dôsledok jeho krátkej histórie demokratického ponímania úlohy štátu. Táto skutočnosť spolu s individuálnou neskúsenosťou politikov hospodárskej oblasti bola a je ustavičnou živnou pôdou pre nezmyselné rozhodnutia. Je celkom jasné, že prevažná väčšina slovenských politikov reprezentuje totalitárne predstavy o úlohe štátu v modernej spoločnosti. Na rozdiel od iných krajín, kde štát a podniky spoločne vyvíjajú a realizujú dynamickú spoločnosť, je Slovensko charakteristické ako krajina buď štátneho dirigizmu, alebo krajina nekonkrétnosti a nekoncepčnosti vzťahu štátu k hospodárskemu systému krajiny.

Bez ochrany

Ešte väčším problémom ako kvalita politických rozhodnutí je nedostatočná reprezentativita záujmov hospodárskeho sektora v spoločenskom živote. Prijatie takýchto zákonov bez radikálnych protiopatrení podnikateľov ukazuje slabosť v organizácii vlastníkov kapitálu, manažmentov a iných záujmových združení podnikov. V zahraničí zastupuje niekoľko organizácií rozličné záujmy hospodárskeho sektora proti štátu a táto zdanlivá rozdrobenosť hospodárskych záujmov je hlavnou silou a garantom toho, že žiadna navrhnutá zmena nemôže byť prijatá bez uváženia tak pozitív, ako aj negatív nových myšlienok. Funkčnosť hospodárskeho systému je podmienená v prvom rade podmienkami spoločenského prostredia, kde záujmy hospodárstva presadzujú rôzne záujmové skupiny.

Prvou záujmovou dimenziou je ochrana záujmov vlastníkov kapitálu a investorov. Cieľom týchto organizácií je zabezpečiť dlhodobú stabilitu na kapitálovom trhu tak v oblasti jeho voľného pohybu, ako aj v oblasti jeho zdanenia. Obštrukciou činnosti investičných spoločností a fondov zo strany politikov takáto reálna organizácia nikdy na Slovensku nevznikla.

Druhú skupinu hospodárskych záujmov reprezentujú organizácie zamestnávateľov, ktorých prvoradou úlohou je stráženie zamestnávateľských záujmov v perspektíve trhu práce. Kolektívne vyjednávanie je reprezentatívnou činnosťou týchto organizácií.

Tretia skupina hospodárskych záujmov je skupina tzv. brandžových organizácií, ktorých cieľom je zabezpečenie postavenia svojich členov proti iným brandžovým a spoločenským záujmom. Ako príklad sa dá uviesť združenie strojárskeho priemyslu, združenie cukrovarníkov alebo poľnonákupov.

Štvrtou hospodárskou dimenziou sú organizácie takých podnikateľov, ktorých existencia je založená na vykonávaní určitej živnosti. Tieto skupiny zastupujú rozličné únie živnostníkov.

Piatou a neposlednou dimenziou hospodárskeho života sú združenia v podobe obchodných a priemyselných komôr, ktorých budúcnosť vzhľadom na zvýšenú medzinárodnú štandardizáciu obchodných procesov bude určite marginalizovaná.

Zápas o priazeň?

Týchto päť základných podnikateľských potrieb združenia vyjadruje pestrosť a dynamiku rozličných hospodárskych záujmov. Predstavy o tom, že iba jedna organizácia by mala reprezentovať všetky tieto záujmy, sú charakteristické tak pre vedenie slovenského štátu, ako aj pre vedenie AZZZ SR. Pojem tripartita nereprezentuje stabilitu hospodárskeho systému, ale iba stabilitu trhu práce. Naivné pokusy zjednodušenia ponímania hospodárskej problematiky zo strany politikov na jednoduchý vzťah k jednej organizácii, ktorá prirodzene nikdy nemôže zastupovať všetky záujmy hospodárskej sféry, spôsobujú škody tak politické, ako aj hospodárske. Snaha o zabezpečenie si priazne tak zo strany zástupcov zamestnávateľov, ako aj zo strany odborov ukazujú základné nedostatky v ponímaní modernej demokracie.

Je načase, aby si tí, ktorí reprezentujú slovenské hospodárske záujmy, uvážili svoje členstvo v organizáciách, ktoré ich zastupujú, alebo aktívne pristúpili k ich radikálnej obnove. Je tiež načase, aby politické strany zabezpečili prehodnotenie politických zámerov kompetentnými poradcami tak, aby sa zabránilo hysterickému prijímaniu noviel zákonov iba z formálneho hľadiska. Rešpekt voči zákonu a jeho dôsledné presadenie je absolútnym predpokladom fungovania hospodárskeho systému. Dnešný stav charakterizuje zákon, ktorý je nezmyselný a ktorého presadenie je nielen nemožné, ale aj protispoločenské.
 
 

M. Machová: Všetko je to o dôvere k vláde
Ako ďalej zákon o veľkej privatizácii?
 
 

Obháji ministerka M. Machová na jeseň v parlamente
vládnu verziu zákona? Vpravo P. Čatloš.

To, čím momentálne na ministerstve žijeme, je otázka, ako uspejeme koncom augusta v parlamente s návrhom novely zákona č. 92/1991, tzv. zákona o veľkej privatizácii. Prostredníctvom nej chceme riešiť jeden podľa môjho názoru kontroverzný zákon - zákon o strategických podnikoch. Chceme ho pomocou tejto novely zrušiť a zaviesť režim, keď bude o prirodzených monopoloch v prípade ich privatizácie rozhodovať vláda. K tomuto návrhu nás vedie fakt, že vláda zodpovedá za hospodársky a sociálny rozvoj krajiny. Má právo si teda určiť, aké nástroje a opatrenia si na dosiahnutie týchto cieľov zvolí. Jedným zo základných je snaha dosiahnuť určitý pokrok v reštrukturalizácii národného hospodárstva v skvalitnení jeho hospodárskeho rastu. Privatizácia je jedným z nástrojov ako možno dospieť k tejto reštrukturalizácii a k určitej kvalite ekonomického rastu.

Aká účasť štátu?

Samozrejme, že otázka privatizácie prirodzených monopolov je predmetom diskusií nielen u nás, ale v každej krajine, kde pristúpili k tomuto kroku. Vlastne je diskusiou okolo dvoch základných otázok. Do akej miery v tej-ktorej etape hospodárskeho a sociálneho vývoja sa štát zúčastňuje formou svojho vlastníctva na ovplyvňovaní hospodárskeho a sociálneho vývoja? Proti tomu stoja názory, ktoré hovoria o tom, že v procese globalizácie ekonomiky úloha štátu cez takýto klasický nástroj začína ustupovať a hľadajú sa iné formy ako zabezpečiť tzv. strategický záujem. Tí, ktorí sledujú diskusiu o podobe novely zákona, isto vedia, že jej jadrom je tzv. blokačný paragraf, pomocou ktorého by sa definoval minimálny podiel štátu v tom-ktorom podniku alebo sektore, ak má charakter prirodzeného monopolu. Ide napríklad o energetiku, či už o plynárenský alebo ropný priemysel. Ministerstvo hospodárstva však predložilo na verejnú diskusiu návrh energetickej koncepcie SR, kde sa jasne explicitne hovorí o tom, čo ostane v 100-percentnom vlastníctve štátu - centrálna prenosová sústava, dispečing, atómové elektrárne atď. Čiže už takto vopred je naznačená určitá stratégia, v čom by si štát chcel ponechať svoj nie 51- či 34-percentný, ale 100-percentný podiel. Zároveň sa objavil nový fenomén, že blokačný paragraf by mal byť uplatnený aj v prípade bankových inštitúcií.

Riziká účasti štátu

Počula som názory, že keď tieto blokačné paragrafy nebudú v zákone, zavládne tu “divoká privatizácia”. Prijatie tohto ustanovenia by však znamenalo niekoľko rizík. Prvé je riziko výnosu z privatizácie, v stanovení určitého percentuálneho podielu štátneho vlastníctva. V prvom rade je to skutočnosť, že v prípade minoritných podielov a ich predaja hrozí nebezpečenstvo, že tie rozhodujúce 2 % môžu znamenať z hľadiska výnosnosti privatizácie nie rozdiel tisícov či miliónov, ale možno násobku týchto súm. Po druhé, geografický priestor, kde sa Slovensko nachádza, patrí vďaka udalostiam posledných rokov k rizikovým. Posledné udalosti, ktoré sa dejú na Balkáne sú iste dôvodom určitej opatrnosti investorov. Súčasne si treba uvedomiť, že aj v okolitých krajinách prebieha proces privatizácie, obdobné hospodárske subjekty sú takisto ponúkané strategickým investorom. Prostriedkov na zahraničné investície asi nebude prebytok a zahraniční investori budú starostlivo zvažovať, kam a do ktorých krajín pôjdu. A práve naše prostredie zároveň s určitým blokačným podielom štátu v podnikoch určených na predaj môže byť dôvodom, pre ktoré sa budú investori Slovensku vyhýbať.

No a do tretice, hlásime sa k vstupu do EÚ. Tým deklarujeme isté princípy liberalizmu a zásady trhu EÚ. V tom prípade by snahy o určitú blokáciu a vopred stanoveného podielu, ktorý je vylúčený z privatizácie, mohli záujmy, a teda aj úsilie vlády o zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja skôr obmedziť ako podporiť.
 

Rozlišujme kilometre a milimetre

Štefan Chudoba v Hklube

Ak máme vo vývoji hospodárstva napredovať, obrazne povedané, potrebujeme definovať kilometre a oddeliť ich od milimetrov. Moje osobné kilometre sú nasledujúce. Slovensko potrebuje viac ľudí pri tvorbe hodnôt. Ak zoberieme 90. roky, bolo pri tvorbe hodnôt viac ako pol milióna ľudí. Dnes v našich podnikoch pracuje manuálne okolo 150-tisíc ľudí a podniky vykazujú veľmi nízku efektívnosť, polovičný výkon. Jeden človek vo výrobe nemôže predsa uživiť 70 ľudí v administratíve. To je prvý problém súčasného Slovenska.

Ďalej musíme naše kilometre vidieť vo veľkých podnikoch, pretože len tie dokážu potiahnuť túto malú krajinu dopredu. Tak ako ich máme v hutníctve, potrebujeme ich aj v strojárstve a, bohužiaľ, dnes musíme myslieť i na poľnohospodárstvo. To znamená, že musíme vytvoriť programy pre to, aby sa zobudili a rozbehli veľkí. Tí potom, ako napríklad bratislavský Volkswagen či Slovnaft, pomôžu tvoriť hodnoty aj v iných regiónoch.

Zjednotiť hospodársky systém

Ďalej nie je možné, aby sme mali rozbitý hospodársky systém. Obchod je oddelený od spracovateľského priemyslu a ten od surovín. Kým nedefinujeme komparatívne výhody na fungovanie hospodárskej sféry, môžeme stavať krížiky. Európa na nás čakať nebude.

Posledný dôležitý problém vidím v oblasti bankovej sféry. Ani tu nám nik nebráni v tom, aby sme vytvorili silné celky. Banky vlastne majú istú podnikateľskú funkciu, ktorá sa prejavuje v tvorbe nových podnikateľských subjektov. Ale musia na to mať vytvorené predpoklady. Pokiaľ im patrí všetko v tomto štáte a oni to nespravujú, pretože to vlastne ani nemôžu spravovať, situácia je zlá a nezlepší sa bez toho, aby sme ju riešili zákonom. Funkcie peňazí v socialistickej i kapitalistickej ekonomike sú jasné. Sú to prostriedky platenia, je to obeživo, platidlo, miera hodnôt, prostriedok sporenia a svetové peniaze. Prvé štyri funkcie vo vnútri ekonomiky musíme riešiť tým, že banky odťažíme a počkáme, kým nám rozumné projekty začnú čosi prinášať. No a pokiaľ ide o svetové peniaze, myslím si, že sa musí presadiť filozofia podpory tvorby obchodných organizácií. Je tu Fond národného majetku, Jednota a ďalšie. Nie sú naštartované. Kvázi 500-miliónový balík by dokázal naštartovať obrovské aktivity. Veď napríklad malý obchodník nemôže objednávať priamo z veľkých podnikov, potrebuje medzistupeň. Ich odbúraním nám z obchodnej siete zmizli slovenské výrobky. Domnievam sa, že Slovensko má mimoriadne veľa schopných ľudí. Problém je v tom, že nie sú pripustení k tomu, aby sa predviedli. Treba si všimnúť kto zobral stokrát hrudku a doniesol 50-krát zlato. Toho treba ťahať dopredu a ten kto nosí niečo, čo smrdí, by mal od tých vecí konečne odísť.
 
 

Koho kritizuje Kanis?

Ján Sitek vysvetľuje... Minister obrany P. Kanis je známy kritikou svojho predchodcu za predaj stíhačiek typu Mig za 52-tisíc korún za kus. Keďže sa nám táto kauza zdala až príliš zjednodušene a politicky lacno prezentovaná na verejnosti zo strany súčasného vedenia ministerstva obrany, oslovili sme exministra tohto rezortu Jána Siteka so žiadosťou o jeho názor na tento problém. “Prípad sa vlečie od roku 1996.

Postupne všetkými kompetentnými orgánmi a osobami, od veliteľa tretieho zboru až po náčelníka GŠ Armády SR bolo odsúhlasené vyradenie nadbytočnej techniky. Až po ich odporúčaniach sa dostal tento materiál na stôl ku mne ako k ministrovi. Kolégium ministra predaj odsúhlasilo a potom tento materiál putoval na rokovanie Rady obrany štátu, ktorá ho takisto schválila. Po súhlase všetkých kompetentných zložiek bolo opäť na mne ako ministrovi obrany, či Migy predáme, alebo ich zlikvidujeme.”

Provokačné ceny

To je prvá časť kauzy, v ktorej nemožno tak, ako je to v súčasnosti verejne prezentované, jednoznačne povedať, že exminister J. Sitek v podstate svojvoľne a pod cenu predával stíhačky z výzbroje Armády SR. Každého však provokuje cena. K nej nám J. Sitek povedal: “Po schválení vyradenia stíhačiek sa ozvali firmy, ktoré zrejme rokovali s Úradom pre výzbroj a techniku MO SR a vlastne dohodli spôsob likvidácie stíhačiek. Treba povedať, že fyzická likvidácia takýchto zariadení nie je jednoduchá a už vôbec nie lacná záležitosť. Rádovo ide o niekoľkomiliónové sumy. Napríklad, keď som sa stal ministrom obrany, v plnom prúde bolo rozpaľovanie nadbytočných tankov, pričom zo štátneho rozpočtu bolo na tento účel vyčlenených 37 mil. Sk. Tento proces som okamžite zastavil a po 200 dolárov som tanky predal firme Armex. Tá ich rozpredala na súčiastky. Čiže sme nielen ušetrili vyčlenené náklady na likvidáciu tankov, ale navyše sme aj získali istý objem prostriedkov za ich predaj.”

Bez korupcie...

Také isté dôvody viedli vtedy ministra J. Siteka k rozhodnutiu o predaji stíhačiek. Úrad pre výzbroj a techniku MO SR teda pripravil rokovanie s firmou Perum Košice, ktorá mala o ich odkúpenie záujem. Tým vznikla kúpno-predajná zmluva, ktorú minister J. Sitek dal prepracovať v prospech ministerstva obrany finančne výhodnejšiu, tzv. zámennú zmluvu. Účelom tejto zmeny bolo, aby peniaze za stíhačky neputovali do štátneho rozpočtu, ale aby osoh z nich pripadol ministerstvu obrany. “Prerobenie zmluvy vlastne vyvracia lacné fámy o korupčnom obchode. Keby som ja a moji spolupracovníci chceli profitovať z tohto obchodu, podpísal by som kúpno-predajnú zmluvu, kde nie sú tak transparentne stanovené finančné toky z tržby ako v zámennej zmluve,” vysvetľuje Ján Sitek.

Už nová vláda

Lenže na celej kauze je najzaujímavejší nasledujúci fakt. Hovorí Ján Sitek: “Zámennú zmluvu som schválil 15. októbra minulého roka, ale voľby a následné prieťahy pri odovzdávaní úradov a administrácie na ministerstvách spôsobili, že ministerstvo financií ju schválilo až 15. januára 1999. Čiže súhlas na jej uzatvorenie dalo MF SR pod vedením B. Schmögnerovej, teda kolegyne z vlády, v ktorej sedí aj P. Kanis. Tým vlastne súčasná vláda vyslovila súhlas s týmto obchodom a potvrdila jeho dôveryhodnosť. Tak potom koho vlastne chce pán minister obrany Kanis kritizovať?”
 
 

Ľ. Černák: Prehrávame, ale vyjasnieva sa

Pripravené dokumenty hovoria, že vláda vie, čo chce Mám veľmi rád metafory a veľmi sa mi páčilo prirovnanie pôsobenia dnešnej vlády k futbalovému zápasu. Vraj v tridsiatej minúte prehrávame. V duchu som počítal a nemyslím si, že je tridsiata minúta, ale dvadsiata. Súhlasím aj s tým, že vláda možno aj prehráva o nejaký ten gól. Avšak treba povedať prečo: podmienky na ihrisku boli neuveriteľne neregulárne. To blato, ktoré na ňom bolo, spôsobilo, že niektorí hráči sa ešte nezorientovali, na ktorú bránu majú strieľať. Avšak i napriek tomuto pochmúrnemu začiatku si myslím, že sa vyjasnieva. Aká je situácia? Treba o nej hovoriť viac, pretože popri medializácii Nafty Gbely uniklo prezentovanie niektorých zásadných materiálov, ktoré ministerstvo hospodárstva predkladalo do vlády.

Na verejnom pripomienkovaní je energetická politika, v rámci nej hovoríme o koncepcii jadrovej energetiky a transformácii energetiky ako celku na trhové podmienky. Z hľadiska ďalších kompetencií ministerstva bol vládou odsúhlasený aj komplexný program podpory zahraničného obchodu, v rámci ktorého sme už zažehnali večné rozpory medzi obchodnými oddeleniami a veľvyslancami. V tomto materiáli smerujeme aj k vytvoreniu agentúry na podporu zahraničných investícií a zahraničného obchodu, v združení právnických osôb by mal figurovať aj Fond na podporu zahraničného obchodu. V cestovnom ruchu sme zatiaľ viac pracovali na regionálnej úrovni, ale vďaka dobrej zime Slovensko dosiahlo za prvých päť mesiacov roka potešiteľné výsledky v tomto odvetví. V korunovom vyjadrení máme o 50 % vyššie príjmy z cestovného ruchu ako za rovnaké obdobie minulého roka. V dolárovom vyjadrení je to vzrast o 28,2 %, rozdiel je daný zmenou kurzu. Ďalej na minulom zasadnutí vláda prijala rozhodnutie o vytvorení Rady vlády pre malé a stredné podnikanie. Táto snaha by mala smerovať k živnostníkom, k zjednodušeniu legislatívy, ktorou sa riadia.

Z hľadiska priamych zahraničných investícií vláda prijala jeden materiál. Práve minulý mesiac som písal ministerke financií žiadosť o takú zmenu v novele zákona dani z príjmu, ktorá odstráni doterajšie, nazvime to kozmetické chyby. Predovšetkým ide o to, aby sa nedávno prezentované úľavy pri vstupe zahraničných investorov týkali všetkých rovnako. Nielen tých firiem, ktoré vznikli 1. apríla 1999. Okrem toho žiadam, aby sa výhody týkali nielen zahraničných, ale aj domácich investorov. Ďalej chceme, aby veľké investície - ich hranicu navrhujeme nad miliardu korún - boli automaticky zvýhodnené desaťročnými daňovými prázdninami. Za zásadný materiál považujem aj priemyselnú politiku SR, upravenú na podmienky EÚ. Zmenili sme v nejprístup zo stále opakovaných a neplnených odvetvových priorít a ako hlavnú zásadu navrhujeme prispôsobiť konkurencieschopnosť podmienok slovenských podnikateľov EÚ. Ide najmä o - v oblasti finančnej - dostupnosť k úverovým zdrojom, k cudzím zdrojom. Aj z hľadiska vymožiteľnosti práva hodnotíme naše podmienky ako nekonkurencieschopné. Ide napríklad o to, aby súdy v jednom prípade nemohli rozhodnúť za dva dni a v druhom prípade za dva roky dokonca ani nezvolať prvé pojednávanie.
 
 

I. Saktor: SR musí byť sociálna

O vzťahu odborov a vlády

Rozmýšľam nad tým, či sú odbory konzervatívne alebo vlády sa správajú stále rovnako. Keď som na tomto fóre prezentoval činnosť odborov pred rokom a pol, moje vystúpenie sa neodlišovalo od toho, čo poviem dnes. Som však presvedčený o tom, že odbory konzervatívne nie sú. Pri prezentácii Trestného zákona ma vyprovokoval minister Čarnogurský tým, že vraj na Slovensku je priestor aj pre sociálne trhové hospodárstvo. Chcem ho opraviť. V Ústave SR sa hovorí, že hospodárstvo v SR sa zakladá na princípoch sociálnej a ekonomicky orientovanej trhovej ekonomiky. Takže nie je pravda, že na Slovensku je priestor aj pre sociálne hospodárstvo, ale Ústava SR priamo ukladá vládam, aby sa naň orientovali. Tým mi však J. Čarnogurský zároveň nahral aj na smeč, pretože chcem reagovať na súčasný vzťah odborov a vlády. Odbory sa vždy zapájajú do prerozdeľovacieho princípu a vždy sú zástancami sociálnej spravodlivosti. Je len na vláde, aký prístup si k nim zvolí, ako im rozumie alebo nerozumie. Hovorím o tom preto, lebo vzťah vlády a odborov sa často prezentuje ako antagonistický. Nie je to pravda, nie sme v SR svedkami nijakej deformácie. Odbory na Slovensku sú odbormi európskeho typu a som presvedčený o tom, že tak sa budú správať aj v budúcnosti.



Požiadavky bez extrémov

V súčasnosti sme v akejsi bojovej pozícii proti vláde SR. Konfederácia odborových zväzov asi pred mesiacom a pol, presne 24. júna vyhlásila krízový stav. Nebudem komentovať prečo. Jednoducho je to odraz sociálnej situácie zamestnancov, ľudí ktorých zastrešujeme. V súčasnosti organizujeme 830-tisíc zamestnancov a spolu s tými, ktorých pokrývame prostredníctvom kolektívnych zmlúv, prezentujeme názory asi 1,5 mil. ľudí. Preto nie sme zanedbateľná skupina, ktorá by nemala a nemohla hodnotiť pozície a filozofiu vlády pri riadení štátu. A tu sa dostávam k známym dvadsiatim požiadavkám odborov, ktoré sú v poslednom čase tak veľmi medializované a dramatizované. V skutočnosti však nie sú ničím iným, ako istým výberom z programového vyhlásenia vlády, ktoré schválil parlament. To znamená, že nemáme extrémne nároky na vládu. Odbory iba boli vyprovokované k tomu, aby si vyžiadaním odpovede vlády na svoje otázky ustrážili, či vláda myslí plnenie svojho vládneho vyhlásenia poctivo alebo nie.

Vláda v predklone

Na Slovensku v súčasnosti existuje jeden dokument, ktorý by mal byť podľa nášho názoru verejne diskutovaný. Ide o nedávno schválenú strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR. Odbory majú k tomuto materiálu zásadné pripomienky, ktoré majú až politický význam. Koncepcia je víziou názorov istých neoliberálnych ekonómov, ktorí v SR dnes pôsobia. Je to koncepcia značne prispôsobená diktátu medzinárodných organizácií. Veľmi dobre sa pamätám na slová Jeffreyho Sachsa, ktorý hovoril o tom, čo všetko dobré medzinárodné finančné inštitúcie v niektorých krajinách urobili. Priznám, že som sa na 95 % stotožnil s jeho názorom, pretože cestujem po svete a počúvam poznatky krajín, kde MMF uspel u vlád. Avšak slovenskú vládu chcem požiadať a myslím si, že to bude istý xenofobický bod medzi filozofiou odborov a filozofiou vlády, aby nebola až v takom predklone pred týmito inštitúciami, aby neakceptovala všetky požiadavky, ktoré k nám vnášajú.

Zasiali chudobu?

Poviem to na príklade spomenutej koncepcie. Z pozície odborov sú totiž v nej niektoré veci jednoducho neprijateľné. Vláda napríklad v nej hovorí, že ani v roku 2004 nebudú reálne mzdy na úrovni roku 1989. Po slovensky povedané to znamená, že za ďalšie štyri alebo päť rokov sa tu zakladá chudoba väčšiny občanov SR. Veď dnes 60 % občanov SR, ktorí sú zamestnaní, poberá nižšiu priemernú mzdu ako je priemerná mzda vykazovaná v národnom hospodárstve. Takisto sa v koncepcii hovorí, že konečná spotreba domácností bude zaostávať oproti úrovni roku 1990 o 20 %. To sú len dva príklady, nehovoriac už o tom, že vláda chce založiť na štyri roky priemernú nezamestnanosť v v rozmedzí od 14,5 do 15,5 %. Preto sa pýtam, či bude Slovensko na ďalšie štyri alebo päť rokov pripravené na absolútnu subsidiaritu, kde každý bude zodpovedný sám za seba. To veľmi pripomína isté juhoamerické krajiny. Avšak my sme v geopolitickom prostredí strednej Európy, snahou našich odborov je integrácia do EÚ. Štáty EÚ či vyspelé alebo menej vyspelé sú štátmi, ktoré patria do sociálnej Európy. Slovensko by malo byť tiež sociálnym štátom.
 
 

P. Magvaši: Otázky a odpovede...

Výkonnosť ekonomiky je rozhodujúca pri udržaní a zlepšovaní parametrov zamestnanosti. Dnes najväčším rizikom v strednodobom horizonte, ale napríklad aj vo väzbe na rok 2000, je neudržateľná miera nezamestnanosti a jej dlhodobá úroveň. Myslím si, že dlhodobá úroveň miery nezamestnanosti, ktorá dnes na úrovni okolo 17 % je pre ekonomiku, najmä pre verejné fondy neudržateľná. A ak chce niekto v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti kritizovať mäkkosť sociálneho systému, budem mu oponovať. Dôvodom je slabá výkonnosť ekonomiky. Ďalej je neudržateľný stav, keď za tvrdých reštrikčných podmienok vo verejných fondoch, bude paralelne pôsobiť aj tvrdá reštrikčná menová politika.Myslím si, že krásnym príkladom nesprávnosti tohto postupu je ČR. Tam v roku 1996 bolo vo verejných fondoch vytvorených 42 mld. českých korún reštrikcií. Zároveň guvernér ČNB J. Tošovský vyhlásil tvrdú reštrikčnú politiku na udržanie inflácie. A efekt je v tom, že v roku 1998 a 1999 sa ČR dostala do svojich najväčších krízových prepadov a dnes má nezamestnanosť väčšiu ako v roku 1933. Myslím si, že je správne, pokiaľ dôjde k reštrikcii verejných výdavkov, ale paralelne nemôže pôsobiť reštrikcia menová. Tam sa začína odvíjať to, či podnikatelia majú peniaze na mzdy, alebo na kúpenie materiálu a už vôbec nie to, či majú zdroje na reštrukturalizáciu. Tá totiž niečo stojí. Pokiaľ na toto nedáme odpoveď, je zbytočné rozprávať aj o mäkkosti sociálneho systému.
 
 

  1. Šramko: Nedávajme vopred limity!
Mám dve poznámky k privatizácii strategických podnikov. Vývoj bankového sektora v rokoch 1996 až 1998 bol veľmi nepriaznivý. Ziskovosť bánk, hlavne tých reštrukturalizovaných, ale aj ostatných sa nevyvíja tak ako sa očakávalo. Vieme o tom, že podiel klasifikovaných úverov výrazne stúpa a diskutuje sa aj o probléme kapitálovej primeranosti bánk. Tieto neriešené problémy vedú k tomu, že názory či privatizovať alebo neprivatizovať banky a ak privatizovať, tak akým podielom, stále nie sú zjednotené. Podľa mňa by bolo treba postaviť problém opačne. Veci by pomohlo odblokovať zákon, ktorý banky a poisťovne spomaľuje v privatizácii a dať priestor vláde a parlamentu. To však možno urobiť po konkrétnych rozhovoroch o vstupe partnera do tej-ktorej banky alebo o jej privatizácii. Tie však budú mimoriadne zložité a myslím si, že limitovaním podielu štátu vopred si zatvárame cestu k úspešným rokovaniam. Pritom si treba uvedomiť dôležitosť tohto kroku a potrebu jeho čo najrýchlejšej realizácie. Druhá stránka veci je to, že ozdravenie hospodárstva je spojené aj s ozdravením bánk. Ale pre banky je veľmi dôležité to, aby sa zmenilo ich postavenie ako veriteľa. Pretože dnes sú ako veritelia niekde úplne na poslednom mieste nereálneho zoznamu. Pokiaľ sa to nezmení, situácia bánk sa len veľmi ťažko zlepší. Podnetov od reprezentantov bánk od roku 1996 bolo skutočne veľa a napriek tomu sa v tomto smere nič neurobilo.


Peter Čatloš: Investície sú prioritou

Najväčší problém novely Trestného zákona vidím v tom, že vychádza z kriminalizácie podnikateľov. Je skutočne žiarivým príkladom toho, že každého podnikateľa vopred podozrievame, že je a priori podvodník a že sa nejakým spôsobom snaží vyhnúť svojim daňovým a odvodovým povinnostiam. Pritom som presvedčený o tom, že naše daňové úrady majú zoznam možno 50 až 100 podnikateľov, ktorí sa cieľavedome vyhýbajú plneniu týchto povinností a kvôli ktorým tento zákon vznikol. No paradoxné na celej veci je to, že títo nepoctiví podnikatelia aj tak novelou zákona nebudú postihnutí, pretože postih by musel byť vyprovokovaný zo strany daňových úradov...

Pokiaľ ide o aktuálne problémy, o ktorých diskutujeme, či už daňové, sociálne alebo revitalizačné, ani jeden z nich nevyriešime bez účasti zahraničného kapitálu. Preto by sme pri tvorbe zákonov vždy mali dbať na to, aký účinok budú mať na zahraničných investorov. Ide o to, aby ich neodpudzovali, ale skôr naopak. Prehnaná úzkostlivosť je v tomto prípade zbytočná, pretože ak k nám príde zahraničný investor, dokáže si svoje peniaze lepšie ustrážiť ako akýkoľvek zákon. Nie som celkom presvedčený ani o tom, že sa treba tak úzkostlivo pozerať na vlastníctvo, ako je to napríklad v kauze Nafta Gbely. Veď samo vlastníctvo ešte nič neznamená, podstatné je, ako sa s ním nakladá. Možno práve účasť štátu v podnikoch bude brániť vstupu zahraničných investorov. Tí totiž majú väčšinou obavy zo vstupu do podnikov, kde štát má čo i len minimálnu účasť. A to, že zahraniční investori si zasluhujú pozornosť legislatívy, o ktorej som hovoril, potvrdzuje skutočnosť, že veľkým zahraničným investíciám sa na Slovensku darí a sú prínosom.




Arpád Demko: Oddelíme politiku a podnikanie?

V rámci energetickej vízie Slovenska mi chýba pohľad do budúcnosti. Podrobne je rozpracovaná analytická časť, ale vízia je dosť obmedzená. Chýba mi napríklad riešenie geografickej polohy Slovenska ako tranzitnej krajiny a jeho geologických možností. Zároveň v materiáli absentuje spôsob vecného a finančného krytia rozvoja energetickej politiky. Treba riešiť časť atómovej energie, ale hlavná ťarcha spočíva na tepelnej energetike. Odkiaľ bude mať táto republika zdro-je na jej zabezpečenie? Akým spôsobom sa v rámci energetickej politiky v budúcnosti uplatní výhodná pozícia SR? Pokiaľ ide o širšie problémy slovenského hospodárstva, ako je jeho energetika, mám jednu zásadnú otázku: existuje nejaká vízia na to, ako oddeliť politiku od podnikania? Vzájomná previazanosť týchto dvoch fenoménov spoločnosti škodí.



Vladimír Kestler: Tri zásady zákonov

Domnievam sa, že novela Trestného zákona nie je téma, ktorú možno obísť s ľahkým úsmevom, že jej výklad bude aj tak iný ako je to napísané v zákone. V podstate nám to predviedol minister spravodlivosti J. Čarnogurský. Je to veľmi vážny problém, a treba si dať v tomto našom malom štáte pozor na to, aby sme touto novelou nezatĺkli klinec do rakvy poslednej skupine manažérov, ktorí sú ešte v týchto katastrofálnych ekonomických podmienkach ochotní pracovať. Každý zákon by mal, podľa môjho názoru, spĺňať minimálne tri zásadné kritériá. Mal by byť dlhodobý, to znamená, že by nemal byť robený jednou vládou minimálne na jedno funkčné obdobie. Po druhé, mal by byť jednoznačný, mal by minimalizovať subjektívnosť vo výklade zákona. Zákon v demokratickej spoločnosti, rovnako ako demokracia sama o sebe by totiž mala ochraňovať menšinu. A po tretie, mal by zabraňovať už od začiatku tomu, aby bol obchádzaný. Veď si spomeňme na zákon o konkurze, zákon o mzdovej regulácii. To sú všetko vážne veci a už pri tvorbe zákonov treba vytvárať ich určitú hierarchiu.



Korupcia agenta?

Pokiaľ ide o korupciu, nemyslím si, že etablovanie agenta je to, čo nám dnes vyrieši tento problém. Nie som si totiž istý, či štátny agent bude menej skorumpovateľný ako štátny úradník. Minister J. Čarnogurský argumentoval vo svojom vystúpení tým, že sudca by mal byť objektívny faktor tohto procesu. Ja si však z vlastnej podnikateľskej skúsenosti spomínam na prípady vzťahu exekútor - sudca, exekuovaná spoločnosť, najmä keď sa rozhodovalo na súde uznesením, a tento vzťah mi začína veľmi pripomínať model, o ktorom tu hovoríme: agent - sudca a skorumpovanec? No ďakujem pekne.
 
 

Ján Sitek: ... a čo štát?

Pán minister Čarnogurský apeloval na to, aby sa zlepšila finančná disciplína v štáte. Na tom sa nepochybne zhodneme všetci. Ale pýtam sa, ako sa s týmto problémom chce vyrovnať vláda? Veď podľa štatistík je najväčším neplatičom štát. Ústredné orgány štátnej správy dnes vypovedávajú zmluvy. Tým búrajú plány do budúcnosti podnikateľom, s ktorými ich mali podpísané. Pritom oni mali pripravenú určitú stratégiu a výhľad do budúcnosti a dnes ich musia dodatočne meniť.

Druhý problém vidím v tom, že štát za svojich zamestnancov neplatí do verejnoprávnych fondov. Situácia zašla tak ďaleko, že neplatia ani niektoré veľké štátne podniky, ktoré dostali vysoké sumy ako transfery z Národného úradu práce. Nielenže ich nevrátili a neplatia odvody, ale dostávajú stále nové peniaze. Podnikatelia, ktorí majú v podstate zaplatené všetky daňové povinnosti a všetky povinnosti voči fondom, dnes nemôžu dostať peniaze z vratiek daní.
 
 

Vladimír Pištek: Prečo úradníci prekážajú?

Doteraz sa hovorilo skôr o legislatíve, jej príprave, a teda o pohľade do budúcnosti. Ja sa však chcem dotknúť bežných súčasných problémov podnikateľov. Ako vývozcovia platíme ročne niekoľko stotisíc korún za udeľovanie automatických licencií. Zdôvodnené je to tým, že vraj ide o monitorovanie exportov, teda objemov tovaru, ktoré opúšťajú republiku. Myslím si však, že u nás by tento systém mohol fungovať rovnako ako v celej Európskej únii. Tam sú na to vyčlenené colnice, čím sa znižuje finančná zaťaženosť podnikateľských subjektov. Ale je jasné, prečo to robí u nás ministerstvo: lebo za udelenie automatickej licencie treba platiť. A to ešte nehovorím napríklad o Eximbanke a Fonde na podporu zahraničného obchodu, čo sú ďalšie finančné zaťaženia podnikania a kde každý rok odchádza z firmy ďalších niekoľko stotisíc korún.



Verejné úplatky

Ďalším problémom sú obchodné súdy a registre. Naša firma registruje niekoľko prípadov vymáhania pohľadávok. Napríklad na Okresnom súde v Martine už nebolo v tejto veci dva až tri roky ani jedno pojednávanie napriek tomu, že naša komerčnoprávna kancelária niekoľkokrát vyzvala predsedu súdu, aby sa k problému vyjadril. Že naša výzva zostala bez odpovede, to je dnes celkom bežný jav.

Priam katastrofálna je situácia na obchodných registroch. Treba si uvedomiť, že každý podnikateľský subjekt má vlastný život. Spoločnosť mení sídlo, navyšuje základné imanie, prijíma spoločníkov, môže sa transformovať na akciovú spoločnosť. Keď má pri každom z týchto úkonov čakať pol roka na registráciu, ako môže vôbec fungovať?

Podobné je to na katastrálnych úradoch. Ak si má firma zabezpečiť úver, potrebuje zapísať záložné právo do listu vlastníctva na katastri nehnuteľností. Pritom vybavenie žiadosti o vklad trvá mesiace. “Našťastie”, v Bratislave po posledných parlamentných voľbách už nie je verejným tajomstvom, že “poplatky”, alebo poviem to priamo, úplatky, sa zvýšili o sto percent. Aspoň každý vie, koľko má zaplatiť. Kedysi stačila obálka s dvoma, tromi tisíckami za jeden zápis. Dnes je to drahšie. Tým, že vytvoríme agenta, tak vlastne paradoxne dôjdeme k tomu, že tieto úkony sa nebudú dať vybaviť bez čakania. Čo potom? Napríklad, keď banka požaduje ako určitú formu garancií pri čerpaní úveru zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť? Keď mám čakať tri mesiace, až mi záložné právo na katastri zapíšu, nebudem môcť 2 - 3 mesiace čerpať úver. Ak si navyše uvedomíme, že rokovania o poskytnutí úveru trvajú dva, tri mesiace, firma je na pol roka znefunkčnená. A treba povedať, že na katastroch nehnuteľností, konkrétne v Bratislave, sa verejne hovorí o tabuľkách, podľa ktorých sa určí výška úplatku zapisovanej nehnuteľnosti. Dokonca niektorí úradníci vystavia tomu, kto dáva úplatok, aj faktúru!!!

Colnice diktujú

Pokiaľ ide o vybavovanie colných formalít, neviem, či je dostatočne známe, že sypké tovary alebo hromadné zásielky sa nie vždy preclievajú v mieste nakládky, ale aj na hraničných priechodových staniciach ŽSR. Dá sa povedať, že vstupnou bránou do Európskej únie zo Slovenska je hraničný priechod Devínska Nová Ves. Tam však už colná správa prestala preclievať tieto zásielky. To výrazne poznamenalo život 60 až 90 podnikateľských subjektov. Colníci každému z nich určili: vy budete preclievať v Trnave, vy v Nových Zámkoch a podobne. Čo teda podnikateľovi zostáva? Prijať niekoľko ľudí, ktorí budú autami jazdiť do určených miest. Náklady, ktoré takto firmám vzniknú, nikoho zo štátnych úradníkov nezaujímajú. Takýmto spôsobom fungujúca štátna správa je skutočne totálne nefunkčná, a treba sa nad tým zamyslieť. Choďte sa pozrieť napríklad na Ministerstvo financií SR, ktoré má budovu div, že nie ako obdobný úrad vo Washingtone! Alebo na Slovenskú správu ciest či na Colné riaditeľstvo, kde pracuje niekoľko stovák ľudí. A aké majú tieto úrady rekreačné zariadenia! Napríklad na Donovaloch, kde administratívnym úkonom odňali ČSAD luxusný hotel, ktorý je teraz vždy pol roka, mimo sezóny, prázdny. Ale aj tak ho niekto financuje. Kto? To je predsa jasné. A napriek tomu títo štátni úradníci podnikateľom a občanom ustavične kladú systémové prekážky a bránia nám v tom, aby sme mohli riadne podnikať.


Kde hľadať impulzy oživenia ekonomiky?

Štyria ministri vlády na zhromaždení Hk - NEF n Konkrétne námety na riešenie problémov hospodárstva SR
Záverečná časť diskusie, ktorá odznela na valnom zhromaždení Hospodárskeho klubu - Neformálne ekonomické fórum 16. augusta 1998 v bratislavskom hoteli Danube. Predmetom stretnutia bolo voľné, tretie pokračovanie diskusie na tému: aktuálne hospodárske problémy Slovenska a možnosti ich riešenia. Tentoraz sa pozornosť prítomných sústredila na dve z kľúčových tém, ktoré v posledných týždňoch víria hladinu slovenského politického a ekonomického života: na privatizáciu strategických podnikov, prirodzených monopolov a na novelu Trestného zákona, ktorá začne platiť od septembra tohto roka. V priebehu minulého týždňa sme uverejnili vystúpenia netradične bohatého zastúpenia členov vlády v klube (J. Čarnogurský, M. Machová, Ľ. Černák, P. Magvaši), ako aj šéfa odborov I. Saktora. Priniesli sme aj vystúpenia jednotlivých diskutujúcich. Dnes uverejňujeme odpovede ministrov na podnety a myšlienky, ktoré zazneli v rámci diskusie.

Mária Machová: Ide o efektívnosť podnikov

Novela zákona o veľkej privatizácii otvorí priestor na odštátnenie prirodzených monopolov. Ide o podniky, ktoré naozaj majú kľúčový význam pre rozvoj slovenskej ekonomiky. Preto je veľmi dôležité to, či ich vnútorný ekonomický život a ich výsledky možno merať prívlastkami efektívny, hospodárny. Všade tam, kde pristúpili k odštátneniu prirodzených monopolov, sa prejavujú pozitívne výsledky tohto kroku v znižovaní nákladov a cien, ako dôsledok väčšej slobody vo výbere dodávateľov, odberateľov. Okrem toho možno uviesť množstvo ďalších pozitív.
Prirodzené monopoly všade vo svete boli a sú predmetom intenzívneho záujmu rôznych skupín zo sféry politiky. Preto sa domnievam, že ak pristúpime naozaj k ich efektívnej transformácii, prispejeme veľkou mierou k znižovaniu korupcie, škandálom, k posilneniu demokracie. A to by som považovala popri ekonomických efektoch za jeden významný moment toho, čo by vláda mohla v najbližšom období pre slovenskú spoločnosť urobiť.

Ján Čarnogurský: Neverím na systémové riešenia

Na kritiku novely Trestného zákona chcem reagovať napríklad aj konštatovaním, že jej záverečné ustanovenia o rôznych formách podvodov sú takmer doslova prevzaté z rakúskeho Trestného zákona. Keď sme ich dávali na schválenie do legislatívnej rady vlády, boli sme zaviazaní predložiť údaje o tom, nakoľko sú v Rakúsku funkčné. Na ten účel sme si vyžiadali z rakúskeho ministerstva spravodlivosti štatistiku, koľko ľudí bolo odsúdených podľa týchto paragrafov a musím povedať, že ich bolo veľa. A práve naopak, naše ustanovenie o poškodzovaní veriteľa, ktoré bolo doteraz v Trestnom zákone, nebolo efektívne. Za posledných desať alebo minimálne päť rokov nebol podľa tohto ustanovenia odsúdený nikto. To znamená, že bolo umelým spôsobom neživotné. V Rakúsku je naopak, reálne zavedené v praxi.
Agent nie je absolútne riešenie
Pokiaľ ide o ustanovenia zákona o neplatení daní, nechápem rozruch, ktorý je okolo tohto problému. Veď v každom štáte na svete je neplatenie daní trestným činom. A ako som povedal, aby súd mohol niekoho za tento čin odsúdiť, treba mu dokázať úmysel neplatiť, takže sa netreba báť nejakého paušálneho zatvárania. Dôkazné bremeno je na obžalobe, na prokurátorovi. Musí obvinenému dokázať, že naozaj úmyselne neplatil dane a že boli splnené všetky ostatné, tzv. objektívne náležitosti skutkovej podstaty.
O novele Trestného zákona ste ďalej povedali, že politika vlády akoby pristupovala k riešeniu problému a priori s tým, že podnikateľ je neplatičom daní alebo dokonca darebák. To určite nie je tak.
Odznela námietka, že zavedenie inštitútu agent-provokatér neodstráni korupciu. Súhlasím s tým, neodstráni ju, ale bude jedným kamienkom v mozaike, ktorý tomu pomôže. Keby sme mali zaručené stopercentné recepty, tak ich proti korupcii uplatníme. Tento krok je najradikálnejším opatrením v postkomunistických krajinách. Ak je Slovensko na poprednom mieste v korupcii, potom chceme byť na poprednom mieste aj v nástrojoch boja proti korupcii. Okrem zavedeného agenta-provokatéra treba vraj systémové zmeny, počúvam zo všetkých strán. Ale na čo ja najviac neverím, to sú systémové zmeny. Toto slovné spojenie je spravidla iba výhovorkou na to, aby sa neurobilo nič. Pretože sa povie, že musíme vypracovať systémovú zmenu, potom sa na ňu čaká rok, dva, päť, desať rokov a nerobí sa nič. Preto nečakajme na systémové zmeny, ale urobme také drobné kroky, o ktorých vieme dnes povedať, že zajtra sa dajú uskutočniť. Robme ich postupne a časom zistíme, že je to vlastne systémová zmena.
Veľké podniky a Slovensko
Odznelo tu konštatovanie, ba ponosa, že banka ako veriteľ nemá dostatočne výhodné postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok v konkurze. Ale ja si myslím, že je to tak správne, pretože nie je na to dôvod. Veď ide o prevažne súkromné firmy. Tak prečo by mali byť zvýhodnené oproti ostatným? Naopak, banka si môže zabezpečiť zvýhodnené postavenie pri vymáhaní pohľadávky jej zmluvným zabezpečením. Ale na to, aby mala nejaké výsady zaručené zákonom, nevidím dôvod.
Povedali ste, že veľké podniky potiahnu Slovensko. No zatiaľ je skôr opak pravdou. Práve veľké podniky sa ukazujú pre našu ekonomiku najväčším závažím. Vedľa mňa sedí prezident Slovnaftu S. Hatina. Nech povie, koľko daní zaplatil Slovnaft za minulý rok, koľko platí tento rok a aké problémy má. Alebo problém VSŽ či Nafty Gbely. Avšak sú aj výnimky, napríklad SPP a ďalšie, ktoré slovenskú ekonomiku naozaj ťahajú. Čiže, ja by som skutočnosť, že veľké podniky ťahajú ekonomiku privítal, keby to bola pravda. Ale, žiaľ, v posledných dvoch-troch rokoch to neplatí.
Súhlasím s konštatovaním, že ťažko si predstaviť rozvoj našej ekonomiky bez zahraničného kapitálu. Ale chcel by som upozorniť na jeden nový moment, ktorý v poslednom období pozorujem na Slovensku. Ide o určité rozdielne názory domácich a zahraničných manažérov. Viditeľne sa to prejavuje napríklad teraz v konflikte vo VSŽ, keď tieto rozdielne názory spôsobujú odklad zmluvy. Nakoniec aj Slovnaft žaluje v New Yorku zahraničnú firmu za podvod. Ja to nekritizujem, len to používam na ilustráciu svojho postrehu.
O platbách štátu
Pán poslanec J. Sitek kritizuje štát za to, že najväčším neplatičom odvodov je štát. Ja sa ho pýtam: vy ste boli vo vláde. Zaplatila 1,7 mld. za diaľnice, ktoré sa stavali? Zaplatila vaša vláda niečo vyše miliardy korún školstvu za také základné veci, ako je elektrina, teplo a voda? Zaplatila vaša vláda v zdravotníctve za lieky, kde tiež zostal dlh miliardy korún? Neviem si hneď spomenúť na konkrétne príklady z vášho rezortu obrany, ale minister Kanis tiež niekoľkokrát hovoril o desiatkach, ba stovkách miliónov korún, ktoré musel platiť hneď po nástupe do funkcie. Isteže, aj my sme ako opozícia kritizovali vládu, ale predsa len istá sebakritika, alebo prinajmenšom istá realita v pohľade na problémy by vám nezaškodila. Ak mi pán Sitek vyvráti to, čo som povedal o miliardách, som ochotný ospravedlniť sa mu.
Zaznela námietka, že politika spútava podnikanie. No isteže, to je úlohou politiky. Môžem povedať jeden aktuálny príklad podnikateľa, ktorý sa nenechal spútať politikou, v tomto prípade myslím trestnou alebo finančnou politikou a ako dopadol? Myslím Petra Steinhübela. On naozaj podnikal, povedal by som nespútane, no a tak isto proti nemu, nespútane, postupovali aj jeho partneri. Ide o všeobecný poznatok: kde nie je dostatočne účinný štát, tam nastupuje svojpomoc. A my chceme, aby tej svojpomoci bolo čo najmenej.

Slavomír Hatina: Potrebujeme stabilnú makroekonomiku

V roku 1994 prijal Slovnaft rozvojový program na roky 1994 až 2001, ktorý počíta s investíciami vo výške 900 mil. dolárov. Ku koncu roku 1998, resp. začiatkom roku 1999 sme konštatovali, že tých 900 mil. dolárov sme už preinvestovali. Výsledkom toho je fakt, že v súčasnosti nabieha do prevádzky jeden z najmodernejších závodov na spracovanie ropy v Európe. Samozrejme, že efekty z neho budú zrejmé až koncom tohto, resp. začiatkom budúceho roka. Celá produkcia, ktorá sa vyrobí z tohto nového závodu, je určená na export. Tento rozvojový projekt sme zabezpečovali na 50 % z vlastných a na 50 % z vonkajších zdrojov.
Ťažšia cesta
Prečo z vonkajších zdrojov? To nám vyčítajú niektorí insitní ekonómi. Vraj prečo sme nepočítali, že v roku 1998, resp. 1999 nastane hĺbkový prepad v ekonomike SR a že dôjde k prudkej devalvácii koruny? Samozrejme, keby sme mali krištáľovú vešteckú guľu, tak by sme to boli zistili. Ale my sme počítali, že po rokoch 1993 až 1994 nastane konkrétna stabilizácia ekonomiky a o päť rokov budeme mať postupne o pár percent lepší rast HDP, ako majú v EÚ. A že takto nejakým spôsobom za 30 rokov možno dobehneme v životnej úrovni EÚ. Čo tým chcem povedať? Preto sme si požičiavali zvonka, lebo keby sme o pôžičky požiadali slovenské bankové konzorciá, ostatní, strední a malí podnikatelia, by sa ťažko dostali k zdrojom. To znamená, že sme išli tou ťažšou cestou, keď sme bez vládnej garancie zabezpečili úvery vo výške 450 mil. dolárov. Je to malý alebo veľký kus práce? V spomenutom novom závode, v ktorom je zhmotnených 23 mld. preinvestovaných korún, to znamenalo, že sa na projekte počas dvoch rokov zúčastnilo tritisíc slovenských robotníkov, okrem toho slovenskí podnikatelia, dodávatelia.
Predraží úvery
Žiaľ, nie všetko sa dalo zabezpečiť z domácich zdrojov, pretože ide o najmodernejšie technológie a na Slovensku sa mnohé z nich nevyrábajú. A teraz, v čom je náš problém. Spočíva v tom, že sa doslova rozsypala makroekonomika, nie naša podniková mikroekonomika. Pritom makroekonomika nás výrazne ovplyvňuje tým, že od septembra minulého roka sa uvoľnil kurz slovenskej koruny. Teraz netvrdím, že problém je v NBS. Ja ho vidím v makroekonomike. Až 30-percentná devalvácia bude mať vplyv nielen na nás, ale aj na celú republiku. Na všetkých, ktorí majú zahraničné úvery. Nehovoriac o tom, že v porovnaní s 1. 1. 1997 ide až o 50-percentnú devalváciu. Pokiaľ neudržíme stabilitu makroekonomického prostredia, nemôže byť zdravý strom v chorom lese. Toľko na margo konštatovania J. Čarnogurského o tom, že veľké podniky sú skôr príťažou ekonomiky.

Ľudovít Černák: Treba vyčistiť stôl

K tomu, čo sa povedalo, aby banky mali prednostné postavenie pred ostatnými veriteľmi. Ja sa veľmi prikláňam k tomu, aby všetci veritelia mali rovnaké postavenie. S ministerstvom spravodlivosti máme pri novele exekučného zákona rovnaké stanovisko.
Úspešní "veľkí"
Chcel by som reagovať aj na slová o tom, že máme málo ľudí v priemysle a že málo ľudí tvorí hodnoty. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 je dnes o 3 % nižšia nezamestnanosť v priemysle, ale robí tam menej ako pol milióna, presnejšie 474-tisíc ľudí. O 8 % vzrástla zamestnanosť v maloobchode a 2,6 % vo veľkoobchode. To sú pozitívne signály. V rámci rezortu sa zamestnanosť vrátila na štartovaciu polohu približne spred roka. Ja viem, že tých problémov je strašne veľa, predovšetkým finančných. Súhlasím, že veľké podniky, najmä Volkswagen, na seba viažu kopu malých a stredných podnikateľov, majú vynikajúcu cash-flow. Tam, kde to vyšlo, tam práve naopak sa veľmi dobre dokázali naši ľudia uchytiť a vytvárajú hodnoty.
Slovenské výrobky
Na tému: kupujte slovenské výrobky. Teraz sa začína kampaň s týmto názvom a poslaním presvedčiť domácich spotrebiteľov, že ak tak neurobia, potom ohrozujú aj vlastnú pracovnú príležitosť. Ale na túto kampaň niet peňazí. No a bez nich sa nedá "urobiť veľa muziky". V súčasnosti rokujem o štarte kampane s televíziou. Ale ak nedostaneme peniaze z Fondu na podporu zahraničného obchodu, tak toto proexportné opatrenie nebude také radikálne, ako potrebujeme. Problém je v tejto oblasti v tom, že slovenský spotrebiteľ sa správa úplne opačne ako spotrebiteľ v krajinách EÚ. Tam až v 70 % siaha po domácom výrobku. Náš presne opačne. Jednoducho treba ľuďom ukázať, v čom je to nebezpečné.
Štát musí platiť
Principiálne súhlasím s poslancom J. Sitekom, keď poukázal na to, že štát je najväčším neplatičom. Stále vo vláde otváram otázku, ako chce štát vyžadovať platobnú disciplínu od druhých, keď sám neplatí. Potom sa dostanete k takým paradoxom, že chlap, ktorý tromi autami vozil materiál na výstavbu diaľnice a štát mu rok nezaplatil, nedostane od ministerstva dopravy pomoc, lebo tú dávajú len tomu, kto nemá podlžnosti voči štátu. Školy, nemocnice, armáda neplatia plynárom, a snehová guľa sa nabaľuje. Pri dnešnej úrokovej miere napríklad pre SPP prefinancovať približne miliardu takýchto záväzkov to znamená stratiť 250 mil. korún ročne. Takže zaplatiť dlhy štátu, a potom už platiť zo strany štátu je veľmi dôležité pre platobnú disciplínu v štáte. Ministerku financií presviedčam, že na to musíme nájsť zdroje za každú cenu.
Ako v energetike?
Generálny riaditeľ Nafta Gbely A. Demko sa pýtal na energetickú koncepciu, či ju máme. Možno vo svojom prvom vstupe do diskusie som sa nevyjadril celkom presne, ale to, čo je v pripomienkovom konaní, je energetická politika spracovaná presne v zmysle smerníc EÚ. Jedna časť je jadrová koncepcia, tá už je hotová, teraz bude po predbežnom schválení podrobne rozpracovaná energetická a plynárenská koncepcia. V energetike je už potrebné prestať myslieť v intenciách SR. Chceme predsa byť súčasťou európskeho trhu. V rámci neho odhadujú odborníci, že pre maloodberateľa bude cena elektriny v roku 2005 približne 3 americké centy za kilowatthodinu. A to je naša súčasná cena. Jednoducho, treba si to priznať a počítať s tým, že niektoré energie, ktoré vyrábame, v rámci veľkého trhu nebudú predajné, lebo nedokážu odolať konkurencii z Poľska či Francúzska. Ale kde máme šancu, to je stredoeurópske plynárenské centrum. Postavenie nášho plynárenstva je dobré. To vysvetľuje boj o zásobníkovú kapacitu, aby sme sa po oddelení tranzitu od distribúcie nestali len tranzitérmi, ale aby sme mohli robiť aj obchodnú politiku. V tejto časti koncepciu rozpracujeme veľmi podrobne, pretože je veľmi dôležitá.
Postup s licenciami
Keď hovoríte o automatických licenciách a státisícoch, ktoré za ne ročne zaplatí vaša firma, nie celkom môžem s týmito údajmi súhlasiť, pretože z automatických licencií má SR 4 mil. Sk ročne. Ale pozriem sa na to, pretože som odštartoval proces zjednodušovania a transparentnosti. Zrušil som napríklad licencie na čierne uhlie a ďalšie licencie. Ak v tomto prípade nie sme nejakým spôsobom viazaní a sú v tom len administratívne poplatky, tak podnet veľmi rád prijmem a urobím nápravu.
Z hľadiska Eximbanky, do ktorej musíte ako exportéri prispievať, to je čosi podobné ako Fond na podporu zahraničného obchodu. Osobne by som rád prešiel na dobrovoľné príspevky, hoci viem, že v dnešnej finančnej situácii sa podnikateľská sféra bude tváriť, že sa to nikoho netýka. Ale existuje možnosť získať čosi aj zo štrukturálnych zdrojov EÚ.
Keď sa hovorilo o rozdielnych názoroch medzi zahraničnými a domácimi manažérmi, prekvapilo ma to, pretože žiadny problém som nespozoroval. Tam, kde sú dobré projekty, tam kde sú čisté súťaže, sa presadzujú naši manažéri rovnako dobre a robia nám česť ako zahraniční manažéri. Pri prirodzených monopoloch sme uvažovali chvíľu o tom, ako má vláda robiť medzinárodné konkurzy na zahraničných manažérov. Veľmi som trval na tom, aby slovíčko zahraničných sa zmenilo na slovíčko renomovaných.


staršie informácie


Aktivity HNclubu
19. august 1993
Iniciatívne zhromaždenie priaznivcov HOSPODÁRSKYCH NOVÍN
August 19, 1993
Initial Meeting of Supporters of HOSPODÁRSKE NOVINY

Na iniciatívnom zhromaždení priaznivcov Hospodárskych novín, na ktorom boli prítomní predstavitelia Národnej rady a vlády Slovenskej republiky, reprezentanti významných zahraničných a domácich vydavateľských domov ekonomickej a finančnej tlače a reprezentanti celého radu bánk, poisťovní, búrz, priemyselných a obchodných firiem a zástupcovia vedeckých ustanovizní, šéfredaktor denníka Hospodárske noviny Peter Kasalovský vyhlásil úmysel založiť Nadáciu HNclubu. Účastníci zhromaždenia tento návrh jednomyseľne podporili. 19. august sa tak stal dňom vzniku HNclubu.

At the Initial Meeting the Editor-in-Chief of the daily Hospodárske noviny, Peter Kasalovský, announced the intention to found the HNclub Foundation. Also present at the meeting were the representatives of the National Council of the Slovak Republic, and the Government of the SR, representatives of prominent foreign and domestic publishing houses of economic and financial journals and representatives of a number of banks, insurance companies, the stock exchange, industrial and business companies and scientific institutions. The idea was unanimously agreed at the meeting so the August 19, 1993 became the foundation day of the HNclub.

21. január 1994
1. zhromaždenie HNclubu
January 21, 1994
The first meeting of the HNclub

V duchu myšlienky PROSPERITA JE NAJLEPŠOU POLITIKOU sa konalo prvé riadne zhromaždenie HNclubu. Zúčastnilo sa na ňom 69 členov a početní domáci a zahraniční hostia. Na zhromaždení, ktoré malo slávnostný charakter, bola po prvýkrát udelená prestížna cena denníka Hospodárske noviny Zlatý podnikateľský biatec, ktorú prevzalo desať významných slovenských a českých osobností. Na zhromaždení bola zvolená klubová rada HNclubu. Za čestného prezidenta HNclubu bol zvolený Miroslav Pavel a za generálneho sekretára Peter Hrinko.

The first regular meeting of the HNclub took place under the slogan "Prosperity is the best policy". Sixty-nine members of the club and numerous guests from home and abroad took part at the meeting. For the first time at the ceremonial meeting, the prestigious prize of the daily Hospodárske noviny "The Golden Entrepreneurial Biatec", was awarded. This prize was awarded to ten prominent Slovak and Czech persons. At the meeting the Club Council was elected. Miroslav Pavel was elected Honorary President of the HNclub , and Peter Hrinko was elected General Secretary.

11. marec 1994
2. zhromaždenie HNclubu
March 11, 1994
The second meeting of the HNclub

Hlavnou témou rokovania 2. zhromaždenia HNclubu bol KAPITÁLOVÝ TRH V SR. Prítomní odborníci hovorili o problémoch pri vytváraní štruktúry na obchodovanie s cennými papiermi, o vzťahoch medzi existujúcimi zložkami kapitálového trhu a subjektami poverenými reguláciou kapitálového trhu.

The main topic on the agenda of the second meeting of the HNclub was THE CAPITAL MARKET IN THE SR. Experts spoke about problems concerning the creation of structures for dealing with securities, about relations among the existing capital institutions and about matters concerned with the regulation of the capital market.

13. máj 1994
3. zhromaždenie HNclubu
May 13, 1994
The third meeting of the HNclub

Témou rokovania 3. zhromaždenia HNclubu boli MOŽNOSTI SLOVENSKEJ EKONOMIKY. Úvodné slovo predniesla Brigita Schmögnerová, podpredsedníčka vlády SR. Makroekonomickú politiku vlády do konca roka 1994 charakterizovala tak, že je vymedzená cieľom dosiahnuť nulový hospodársky rast, 4-percentný deficit štátneho rozpočtu, infláciu v rozmedzí 10 až 13 % a mieru nezamestnanosti udržať pod 17 %, udržať devízové rezervy, aby spevnela vnútorná konvertibilita slovenskej koruny a udržať vyrovnanú platobnú bilanciu.

The topic on the agenda of the third meeting of the HNclub was THE ECONOMIC PROSPECTS OF THE SLOVAK REPUBLIC. The introductory address was delivered by Brigita Schmögnerová, the Deputy Prime Minister of the Slovak Republic. The macroeconomic policy of the government to the end of 1994 was described as follows: it is limited by the need to achieve zero economic growth, a 4 % deficit of the state budget, to keep inflation in the 10-13 % band, to keep the unemployment rate under 17 %, and to maintain hard currency reserves in order to secure the internal convertibility of the Slovak crown, and to stabilize the balance of payments account.

30. jún 1994
4. zhromaždenie HNclubu
June 30, 1994
The fourth meeting of the HNclub

Téma AKTUÁLNE OTÁZKY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA a prezentácia VÝCHODOSLOVENSKÝCH ŽELEZIARNÍ tvorili obsah zhromaždenia. Na zhromaždení vystúpili Ivan Šimko, podpredseda vlády SR a Peter Magvaši, minister hospodárstva SR. Manažment VSŽ, a. s. predstavil členom HNclubu aktivity firmy. Na zhromaždení bola piatim osobnostiam z oblasti hospodárskeho života udelená prestížna cena Hospodárskych novín - Zlatý podnikateľský biatec.

The agenda of the meeting: CURRENT QUESTIONS OF THE SLOVAK ECONOMY and A PRESENTATION BY VSŽ (East Slovak Iron and Steel Works). At the meeting Ivan Šimko, the Deputy Prime Minister, and Peter Magvaši, the Minister of the Economy, had a speech. The management of VSŽ Inc. Informed the members of the HNclub of the activities of the company. At the meeting, five representatives from the field of economics were awarded the prestigious prize of the HN, The Golden Entrepreneurial Biatec.

23. september 1994
5. zhromaždenie HNclubu
September 23, 1994
The fifth meeting of the HNclub

Na programe 5. zhromaždenia HNclubu boli HOSPODÁRSKE ZÁMERY POLITICKÝCH STRÁN A HNUTÍ PRED PARLAMENTNÝMI VOĽBAMI'94. O ekonomických a sociálnych zámeroch HZDS hovoril Sergej Kozlík a Ján Ducký. O ekonomickej a sociálnej politike SDĽ a o nevyhnutnosti presadzovania profesionality v ekonomike hovoril Peter Magvaši, minister hospodárstva Slovenskej republiky a člen HNclubu.

The programme of the fifth meeting of the HNclub consisted of THE ECONOMIC POLICIES OF THE POLITICAL PARTIES AND MOVEMENTS PRIOR TO THE 1994 PARLIAMENT ELECTIONS. Sergej Kozlík and Ján Ducký spoke on behalf of the HZDS (Movement for a Democratic Slovakia), on its economic and social objectives. Peter Magvaši spoke on the economic and social policy of the SDĽ (The Party of the Democratic Left) and on the necessity of enforcing professionalism in the field of economics.

1. november 1994
6. mimoriadne zhromaždenie HNclubu
November 1, 1994
The sixth special meeting of the HNclub

Spoločné rokovanie HNclubu a Nadácie SLOVAK GOLD sa nieslo v znamení hesla SPOLOČNE PRE PROSPERITU SLOVENSKA. Generálny riaditeľ SLOVAK GOLD Miroslav Behúň a správca Nadácie HNclubu Peter Kasalovský podpísali MEMORANDUM o spolupráci oboch nadácií. Cieľom tejto spolupráce je podporovať kvalitu výrobkov, služieb, tvorivých procesov a tým aj kvalitu celého hospodárskeho a spoločenského života Slovenska.

Joint talks between the HNclub and THE SLOVAK GOLD FOUNDATION were held under the banner "UNITED FOR THE PROSPERITY OF SLOVAKIA". The President of the Slovak Gold Foundation, Miroslav Behúň, and Administrator of the HNclub, Peter Kasalovský, signed A MEMORANDUM on the cooperation of both foundations. The aim of this cooperation is to enhance the quality of products, services, and design and thus to secure improved standards in the economic and social life of Slovakia.

15. december 1994
7. zhromaždenie HNclubu
December 15, 1994
The seventh meeting of the HNclub

Na programe 7. zhromaždenia HNclubu bolo expozé prezidenta Slovinskej republiky Milana Kučana a expozé predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara. Prezident Slovinskej republiky Milan Kučan charakterizoval Európu ako dediča a spolutvorcu európskej kultúry. Zdôraznil, že práve teraz je príležitosť, aby obnovila toto svoje dedičstvo a za jeho pomoci, ako aj na jeho základe vytvorila nový spoločný európsky dom. Predseda vlády SR Vladimír Mečiar vo svojom expozé zameral pozornosť na stratégiu slovenského hospodárstva. Zdôraznil, že Slovensko sa prihlásilo k európskej integrácii a hľadá svoje miesto medzi vyspelými európskymi štátmi, demokraciami a ekonomikami.

The agenda of the seventh meeting of the HNclub: An address by the President of the Republic of Slovenia, Milan Kučan, and an address by the Prime Minister of the Slovak Republic, Vladimír Mečiar. The President of the Republic of Slovenia, Milan Kučan, characterized Central Europe as an heir to European culture and its cocreator. He stressed that now there is an opportunity for Central Europe to renew its heritage and to create a new common European home. In his address, Vladimír Mečiar, the Prime Minister of the SR, drew attention to Slovak economic policy. He emphasized that Slovakia is a firm believer in European integration and is looking for its place among the advanced European states, democracies and economies.

24. február 1995
8. zhromaždenie HNclubu
February 24, 1995
The eighth meeting of the HNclub

Hlavným bodom programu 8. zhromaždenia HNclubu bolo vystúpenie spolkového ministra pre hospodárske záležitosti Rakúskej republiky Wolfganga Schüssela na tému RAKÚSKO AKO NOVÝ ČLEN EÚ A JEHO VZŤAHY K STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE. Okrem iného zdôraznil, že Rakúsko sa v rámci vlastného záujmu bude zasadzovať za rozšírenie EÚ o reformné krajiny Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. "Budeme bojovať za to, pretože my nemáme záujem, aby vonkajšia hranica EÚ zostala u nás, chceme, aby susedné priestory, naše susedné priestory boli zapojené do EÚ," povedal W. Schüssel.

The main item of the programme of the eighth meeting of the HNclub was an address by the Austrian Minister for Economic Affrairs, Wolfgang Schüssel, on the topic "AUSTRIA AS A NEW MEMBER OF THE EU AND ITS RELATIONS TO CENTRAL AND EASTERN EUROPE". Among other things he emphasized that Austria, in its own interest, will strongly advocate the extension of the EU to include the reform countries: the Czech Republic, Slovakia, Hungary, Poland and Slovenia. "We shall fight for it because we shall not rest content that the borders of the EU end with Austria. On the contrary, we would like to see our neighbours members of EU as well," said W. Schüssel.

21. apríla 1995
9. zhromaždenie HNclubu
April 21, 1995
The ninth meeting of the HNclub

Na 9. zhromaždení HNclubu v prvej časti programu vystúpil s expozé mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v SR Sergej V. Jastržembskij na tému REFORMUJÚCE SA RUSKO V SÚČASNOM SVETE. Okrem iného pripomenul, že v európskych záležitostiach možno pozorovať dve tendencie: integračnú tendenciu a tendenciu, ktorá tlačí kontinent do nového rozdelenia, čo podľa ruských názorov zapríčiňuje absencia skutočného partnerstva, snaha mnohých štátov vyhradzovať si rozhodovanie o spoločných problémoch bez uvažovania o záujmoch bezpečnosti ostatných.

In the firts part of the program Sergej V. Jastržembskij, the Ambassador of the Russian Federation to Slovakia, spoke on the topic "REFORMING RUSSIA IN THE CONTEMPORARY WORLD". He also cited the fact that in European affairs two tendencies may be observed: The integration tendency and the tendency towards a new alignment, and that this is caused, in the opinion of Russia, by the absence of a real partnership - by the efforts of many countries to decide on common questions without taking into consideration the security interests of other countries.

16. jún 1995
10. zhromaždenie HNclubu
June 16, 1995
The tenth meeting of the HNclub

Na programe 10. zhromaždenia HNclubu bolo expozé ministra obchodu a priemyslu ČR Vladimíra Dlouhého na tému DYNAMIKA HOSPODÁRSKYCH VZŤAHOV MEDZI ČR A SR a expozé mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca USA v SR Theodora Russela na tému POSLANIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH V SÚČASNOM CIVILIZAČNOM PROCESE. V. Dlouhý vo svojom vystúpení podčiarkol, že základnou dlhodobou úlohou oboch ekonomík je priblíženie sa k ekonomickej a životnej úrovni krajín EÚ. Theodor Russell o politike USA voči Slovensku zdôraznil, že Spojené štáty jednoznačne podporujú deklarovanú túžbu slovenskej vlády po integrácii do zväčšujúceho sa euroatlantického spoločenstva bezpečnostných a prosperujúcich demokracií so slobodným trhom.

The program of the tenth meeting of the HNclub consisted of an address by the Minister of Trade and Industry of the Czech Republic, Vladimír Dlouhý, on the topic "THE DYNAMICS OF ECONOMIC RELATIONS BETWEEN THE CZECH REPUBLIC AND THE SLOVAK REPUBLIC" and an address by the American Ambassador to the Slovak Republic, Theodore Russell, on the topic "THE ROLE OF THE USA IN THE CONTEMPORARY PROCESS OF CIVILIZATION". Vladimír Dlouhý stressed in his address that the basic long-term scenario is the process of adjustment to the economic and living standards of the EU. Theodore Russel spoke of his country's relations with Slovakia and stressed that the United States definitely support the stated desire of the Slovak government to join the growing Euro-Atlantic society of safe, prosperous free-market democracies.

6. september 1995
11. zhromaždenie HNclubu
September 6, 1995
The eleventh meeting of the HNclub

Expozé viceprezidenta Dow Jones Comp. Inc., amerického vydavateľa ekonomickej a finančnej tlače, Jamesa H. Ottawaya o slobode tlače a prejavu a ich vzťahu k voľnej hospodárskej súťaži a expozé vicepremiéra a ministra ekonomických vzťahov a rozvoja Slovinskej republiky Janka Deželaka o transformácii ekonomiky Slovinska tvorili hlavnú náplň programu 11. zhromaždenia HNclubu.

An address by James H. Ottaway, Vice-President of Dow Jones Co., Inc., the American economic and financial publisher, on freedom of the press and speech and its relationship to free economic competition, together with an address by the Deputy Prime Minister and the Minister of Economic Relations and Development of the Republic of Slovenia, Janko Deželak, on reform of the Slovenian economy, were the main items on the agenda of the meeting of the HNclub.

9. október 1995
12. zhromaždenie HNclubu
October 9, 1995
The twelfth meeting of the HNclub

Hlavnou témou 12. zhromaždenia HNclubu bola ZAHRANIČNÁ POLITIKA SR. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jozef Šesták vo svojom expozé zdôraznil nemennosť cieľov a orientácie zahraničnej politiky, ktoré boli sformulované pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Za dominantné označil záujem Slovenska stať sa členom NATO a Európskej únie. V súvislosti s budovaním nového bezpečnostného systému v Európe vyhlásil, že NATO má v ňom kľúčovú úlohu a Slovensko má veľký záujem stať sa jeho členom. Podčiarkol náš eminentný záujem o integráciu do Európy a o členstvo SR v Európskej únii. V druhej časti programu sa prezentovala japonská finančná korporácia NOMURA Internacional plc.

THE FOREIGN POLICY OF THE SLOVAK REPUBLIC was the main topic of the twelfth meeting of the HNclub. In his introductory address, the State Secretary of the Ministry of Foreign Affairs of the SR, Jozef Šesták, emphasized that the aims and general orientation of our foreign policy first stated when Slovakia declared its independence, remained unchanged. He stressed that Slovakia is very interested in becoming a member of NATO and the EU. As far as the forming of a new security structure in Europe was concemed, he declared that NATO plays a key role, and that Slovakia is very interested in becoming a member. The state secretary also stressed avowed interest in our integration in Europe and becoming a member of the EU. In the second part of the program, the financial corporation, NOMURA International plc., was described.

8. december 1995
13. zhromaždenie HNclubu
December 8, 1995
The thirteenth meeting of the HNclub

Témou 13. zhromaždenia HNclubu bol ROZVOJ SLOVENSKÉHO KAPITÁLOVÉHO TRHU s úvodným vystúpením štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Jozefa Magulu a KONCEPCIA TRANSFORMÁCIE SOCIÁLNEJ SFÉRY NA SLOVENSKU, o ktorej referoval štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Vojtech Tkáč.

The topic of the thirteenth meeting of the HNclub was "DEVELOPMENT OF THE SLOVAK CAPITAL MARKET". Jozef Magula, the State Secretary of the Ministry of Finance of the SR, spoke on this theme in his introductory address. Vojtech Tkáč, the State Secretary of the Ministry of Labour, Social and Family Affairs, spoke on "THE SOCIAL REFORM POLICY IN SLOVAKIA".

15. december 1995
14. zhromaždenie HNclubu
December 15, 1995
The fourteenth meeting of the HNclub

Hlavným bodom programu bolo expozé prezidenta Nadácie Forum Universale, Jeana-Paula Carterona, O EURÓPE Z POHĽADU BEZPEČNOSTI, STABILITY, DEMOKRACIE A ŽIVOTNEJ ÚROVNE ĽUDÍ ŽIJÚCICH NA TOMTO KONTINENTE. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že Slovensko je jednou z tých krajín, ktoré majú najväčšie šance čo najrýchlejšie splniť kritériá a stať sa členmi EÚ. Na záver boli šiestim osobnostiam, ktoré sa najvýraznejšie zaslúžili o ekonomiku Slovenska v roku 1995, udelené tituly PROMINENT EKONOMIKY'95.

The main issue of the program was an address by the President of the Foundation Forum Universale, Jean-Paul Carteron on "EUROPE FROM THE POINT OF VIEW OF SECURITY, STABILITY, DEMOCRACY AND THE LIVING STANDARD OF PEOPLE LIVING ON THIS CONTINENT". Mr. Carteron stressed that Slovakia is a country among those which have the greatest opportunity of fulfilling the necessary criteria for becoming members of the EU in the near future. In conclusion, six prominent people, who were most active in contributing to the growth of the Slovak economy in 1995, were awarded titles for "ECONOMIC EXCELLENCE IN'95".

8. marec 1996
15. zhromaždenie HNclubu
March 8, 1996
The fifteenth meeting of the HNclub

Expozé predsedu NR SR Ivana Gašparoviča na tému DEMOKRACIA A ÚSTAVNOSŤ bolo hlavným bodom programu 15. zhromaždenia HNclubu. Poukázal v ňom na úskalia budovania a stabilizácie demokracie, ktorými prechádza Slovenská republika od svojho vzniku. Vo vzťahu k zahraničiu zdôraznil nevyhnutnosť rešpektovania noriem medzinárodného práva a dohovorov, pričom poukázal na význam splnenia podmienok na vstup SR do integračných štruktúr, predovšetkým do Európskej únie. V druhej časti programu vystúpil minister hospodárstva SR Ján Ducký o aktuálnych otázkach ekonomiky SR.

An address, "DEMOKRACY AND CONSTITUTIONALISM", by the Chairman of the National Council of the Slovak Republic, Ivan Gašparovič, was the main item on the agenda of the fifteenth meeting of the HNclub. He refered to the difficulties in the developing and stabilizing democracy which are yet to be overcome by the Slovak Republic. In relation to foreign countries, he emphasized the necessity of respecting the norms of international law and treaties. Here he refered to the importance of fulfilling the criteria for entry into integrational structures, and above all, into the European Union. In the second part of the program, the Minister of the Economy of the SR, Ján Ducký, took the floor and spoke of topical questions of the economy of the Slovak Republic.

26. apríl 1996
16. zhromaždenie HNclubu
April 26, 1996
The sixteenth meeting of the HNclub

Na programe 16. zhromaždenia HNclubu hlavnou témou boli VZŤAHY MEDZI ODBORMI A ZAMESTNÁVATEĽMI. Na zhromaždení vystúpili prezident Konfederácie odborových zväzov SR Aloiz Engliš a prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Michal Ľach. V druhej časti programu rokovania bol brainstorming o novele Trestného zákona, na ktorom sa zúčastnili okrem členov HNclubu aj mnohí právni experti.

The main topic on the agenda of the sixteenth meeting of the HNclub was "RELATIONS BETWEEN THE TRADE UNIONS AND EMPLOYERS". The President of the Confederation of Trade Unions of the SR, Alois Engliš, and the President of the Association of Employers and Cooperatives in Slovakia, Michal Ľach, took the floor at the meeting. Besides the members of the HNclub also many law experts took part in a brainstorming session on an amendment to the Criminal Law in the second part of the program.

24. máj 1996
17. zhromaždenie HNclubu
May 24, 1996
The seventeenth meeting of the HNclub

V prvej časti programu na 17. zhromaždení HNclubu čestný člen HNclubu, dvojnásobný expremiér ukrajinskej vlády a člen parlamentného výboru Ukrajiny pre Černobyľ Vitalij Masoľ predniesol expozé o ekonomickom vývoji Ukrajiny. V druhej časti programu o aktuálnych otázkach bankovníctva a o činnosti Všeobecnej úverovej banky hovoril jej prezident Ján Gabriel.

In the first part of the program of the seventeenth meeting of the HNclub, honorary member of the HNclub, twice former premier of the Ukrainian Government and member of Parliamentary Committee for Chernobyl, Vitalij Masoľ, spoke in his address of the economic development of Ukraine. In the second part of the meeting, questions of banking and activities of the General Credit Bank (VÚB) were dealt with by the President of the VÚB, Ján Gabriel.

26. jún 1996
Mimoriadne zhromaždenie HNclubu
June 26, 1996
Special meeting of the HNclub

Mimoriadne zhromaždenie HNclubu malo slávnostný charakter. Za účasti prezidenta SR Michala Kováča, predstaviteľov diplomatického zboru v SR a významných osobností spoločenského a politického života SR šéfredaktor HN a správca Nadácie HNclubu Peter Kasalovský odovzdal prestížnu cenu HN Zlatý podnikateľský biatec a dar - krištáľovú súpravu pre predsedu Európskej komisie Jacquesa Santera, ktorú prevzal veľvyslanec a vedúci delegácie Európskej komisie v SR Georges Zavvos. Na zhromaždení vystúpil aj prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, ktorý na adresu Jacquesa Santera povedal, že "je symbolom európanstva, spoločnej Európy, ktorej súčasťou máme ambície sa stať a podieľať sa na jej rozvoji".

This special meeting of the HNclub was of a festive character. Editor-in-Chief and Administrator of the HNclub Foundation, Peter Kasalovský, awarded the prestigious prize of the HN, The Golden Entrepreneurial Biatec, as well as the gift of a crystal set, to the President of the European Commission, Jacques Santer. The prize was accepted by the Ambassador of the European Union to Slovakia, Georges Zavvos. The President of the SR, Michal Kováč, representatives of the diplomatic corps in the SR, prominent people in Slovak social and political life, were also present at the ceremony. Michal Kováč, the President of the SR, also took the floor at the meeting and said that "Jacques Santer is himself a symbol of a united Europe, of which we hope to become a member and to contribute to its development".

28. jún 1996
18. zhromaždenie HNclubu
June 28, 1996
The eighteenth meeting of the HNclub

Ústrednou témou 18. zhromaždenia HNclubu bolo POSTAVENIE ZAHRANIČNÝCH BANKOVÝCH SUBJEKTOV V SR. Úvodné slovo predniesol Peter Korvín, generálny riaditeľ Creditanstalt, a. s. Uviedol, že prvá reprezentácia zahraničnej banky prišla na Slovensko v roku 1990 a teraz ich je už dvanásť. Na záver zhromaždenia desať najúspešnejších firiem a osobností z oblasti hospodárskeho a spoločenského života prevzalo prestížnu cenu Hospodárskych novín - Zlatý podnikateľský biatec.

The central topic of the eighteenth meeting of the HNclub was THE CURRENT SITUATION OF FOREIGN BANKS IN THE SR. The introductory address was by Peter Korvín, the General Director of Creditanstalt Inc., who said that the first representation of a foreign bank, was opened in Slovakia in 1990. That number has now risen to 12. At the end of the meeting ten most successful firms and prominent persons from economic and social field of life were awarded the prestigious prize of Hospodárske noviny, The Golden Entrepreneurial Biatec.

4. október 1996
19. zhromaždenie HNclubu
October 4, 1996
The nineteenth meeting of the HNclub

Obsahom prvej časti programu 19. zhromaždenia HNclubu bola prezentácia programu Strany demokratickej ľavice. Jozef Migaš, predseda SDĽ spolu s ďalšími predstaviteľmi strany hovoril o predstavách SDĽ na transformáciu ekonomiky, o fungovaní trhového mechanizmu, o sociálnej politike a o smerovaní SR do európskych hospodárskych, politických a bezpečnostných zoskupení. V druhej časti programu hovorili predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska na čele s jeho predsedom Michalom Sýkorom o problémoch miestnej samosprávy v novom územnosprávnom členení SR.

Presentation of the program of SDĽ (Party of the Democratic Left), was the main topic in the first part of the meeting. The chairman of SDĽ, Jozef Migaš, with other leading representatives of the party, spoke about the policies of SDĽ for economic reform, on market performance, social policy and about Slovakia's admission to European economic, security and political structures. In the second half of the program, representatives of the Union of Towns and Villages, headed by its president, Michal Sýkora, spoke on problems of a local self-government in the new regional restructuring of Slovakia.

3. - 4. november 1996
Jubilejné 20. zhromaždenie HNclubu
November 3-4, 1996
Jubilee twentieth meeting of the HNclub

V dňoch 3. - 4. novembra 1996 sa uskutočnilo jubilejné 20. zhromaždenie HNclubu. Zúčastnilo sa na ňom vyše dvesto riadnych členov HNclubu a početní domáci a zahraniční hostia. Jeho dominantným hosťom bol zakladateľ a prezident Svetového ekonomického fóra prof. Klaus Schwab, ktorý na zhromaždení predniesol expozé na tému EKONOMIKA NA PRAHU TRETIEHO TISÍCROČIA. V charakteristike svetovej ekonomiky poukázal na miesto Slovenska v nej a úlohy, ktoré pred ním stoja v súvislosti s jeho úspešným zaradením sa do európskych štruktúr a svetového globalizujúceho sa obchodu.

On November 3 - 4, 1996 the jubilee twentieth meeting of the HNclub took place. More than two hundred regular members of the HNclub and numerous guests from home and abroad took part in it. Prof. Klaus Schwab, Founder and President of the World Economic Forum Foundation, was the prominent guest of the meeting. Mr. Schwab had an address on the topic ECONOMY ON THE THRESHOLD OF THE THIRD MILLENNIUM. He characterized the world economy and pointed out the position of Slovakia in it, as well as the tasks which Slovakia has to solve in connection with the country's joining into the European structures and the world globalizing trade.

13. december 1996
21. zhromaždenie HNclubu
December 13, 1996
The twenty-first meeting of the HNclub

Hlavnou témou 21. zhromaždenia HNclubu bola PROBLEMATIKA ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ SR. V úvodnom slove prezident Združenia zdravotných poisťovní SR Eduard Kováč vyhlásil, že v rozhodujúcich stratégiách a cieľoch v zdravotnom poistení je SR plne kompatibilná s krajinami EÚ. Zároveň naznačil okruh problémov, ktoré je nevyhnutné riešiť, a zhrnul ich pod heslo: Robiť dobrú medicínu už nestačí, treba ju urobiť hospodárnou! Na zhromaždení boli udelené prestížne ceny HN ZLATÝ PODNIKATEĽSKÝ BIATEC za rok 1996 a titul PROMINENT EKONOMIKY'96.

The main topic of the twenty-first meeting of the HNclub was THE PROBLEM OF HEALTH INSURANCE COMPANIES IN THE SR. In his introductory address, the President of The Union of Health Insurance Companies in the SR, Eduard Kováč, said that considering crucial strategies and goals in health insurance the Slovak Republic is fully compatible with the EU countries. At the same time Mr. Kováč outlined several problems which are necessary to be solved and he summarized them under the slogan: It is not enough to make a good medicine, it has to be made economical! At the meeting the prestigious prize of HN, The Golden Entrepreneurial Biatec for 1996 and the title for Economic Excellence'96 were awarded.

20. január 1997
Mimoriadne zhromaždenie HNclubu
January 20, 1997
Special meeting of the HNclub

Na programe mimoriadneho zhromaždenia HNclubu bolo expozé prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča na tému EURÓPSKE INTEGRAČNÉ PROCESY A SR a expozé mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky v SR Tao Miaofa, v ktorom účastníkom zhromaždenia predstavil súčasnú Čínu. Prezident SR Michal Kováč vo svojom expozé zdôraznil, že prioritou v integračných procesoch by sa pre našu krajinu malo stať úsilie o plnoprávne členstvo v Európskej únii už v prvej etape jej rozširovania, aby sme sa neocitli na vedľajšej koľaji. Čím dlhšie bude Slovensko mimo európskych integračných zoskupení, tým väčšie budú hospodárske, ale aj politické straty.

The program of the special meeting of the HNclub consisted of an address by the President of the Slovak Republic, Michal Kováč, on the topic EUROPEAN INTEGRATION PROCESSES AND THE SLOVAK REPUBLIC, and of an address by the Ambassador of the People's Republic of China in Slovakia, Tao Miaofa, in which he introduced the contemporary China to the participants of the meeting. In his address, the President of the SR, Michal Kováč, stressed that Slovakia's efforts to become a fully-fledged member of the EU in the first stage of its extension should be prior to the integration process. The longer Slovakia will be beyond the European integration groups the heavier will be the economic and political loss.

21. marec 1997
22. zhromaždenie HNclubu
March 21, 1997
The twenty-second meeting of the HNclub

Program 22. zhromaždenia HNclubu tvorila prezentácia alternatívy ekonomicko-sociálneho vývoja v SR Kresťanskodemokratickým hnutím, diskusia s prezidentom Konfederácie odborových zväzov SR Ivanom Saktorom a jeho spolupracovníkmi o aktuálnych otázkach sociálno-ekonomického vývoja v roku 1997 a expozé šéfredaktora Handelsblattu Reinera Nahrendorfa na tému Euro-vízie a skutočnosť. Prominentným hosťom zhromaždenia bol Sir Leon Brittan, podpredseda Európskej komisie, ktorý na zhromaždení vystúpil na tému DÔLEŽITOSŤ OTVORENÉHO OBCHODU A POTREBA PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ PRE KRAJINY STREDNEJ EURÓPY V KONTEXTE ROZŠIROVANIA EURÓPSKEJ ÚNIE.

The program of the twenty-second meeting of the HNclub consisted of an introduction of an alternative of an economic and social development in the SR by the Christian Democratic Movement (KDH), a discussion with the President of The Confederation of Trade Unions in the SR, Ivan Saktor and his colleagues about topical problems of the social economic development in 1997, and an address by the Editor-in-Chief of Handelsblatt, Reiner Nahrendorf, on the topic EURO-VISION AND REALITY. Sir Leon Brittan, the Vice-President of the European Commission, was the prominent guest of the meeting. Sir Brittan spoke on the topic THE IMPORTANCE OF AN OPEN TRADE AND THE NECESSITY OF DIRECT FOREIGN INVESTMENT FOR CENTRAL EUROPEAN COUNTRIES WITHIN THE CONTEXT OF EXTENSION OF THE EUROPEAN UNION.

23. máj 1997
23. zhromaždenie HNclubu
May 23, 1997
The twenty-third meeting of the HNclub

Hlavnou témou 23. zhromaždenia HNclubu bolo KONŠTITUOVANIE A PÔSOBENIE DAŇOVÝCH ORGÁNOV V SR. S úvodným slovom na zhromaždení vystúpil Štefan Jágerský, ústredný riaditeľ ÚDR. V druhej časti rokovania na programe bola CELKOVÁ SITUÁCIA A ROZVOJOVÉ ZÁMERY MESTSKÝCH ČASTÍ BRATISLAVY. Úvodné slová predniesli starosta Petržalky Vladimír Bajan a starosta Nového Mesta Richard Frimmel. Účastníci zhromaždenia na záver prijali VYHLÁSENIE HNclubu K INTEGRAČNÝM SNAHÁM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO EURÓPSKEJ ÚNIE A BEZPEČNOSTNÝCH ŠTRUKTÚR.

The main topic of the twenty-third meeting of the HNclub was the constituting and appeal of tax authorities in the SR. The introductory address at the meeting was by Štefan Jágerský, the Central Director of ÚDR. The program of the second half of the meeting was THE SITUATION AND DEVELOPMENT INTENTIONS OF THE MUNICIPALITIES OF BRATISLAVA. The Mayor of Petržalka, Vladimír Bajan, and the Mayor of Nové Mesto, Richard Frimmel, also took the floor. At the conclusion, the participants of the meeting agreed at THE DECLARATION OF THE HNCLUB ON THE INTEGRATION EFFORTS OF THE SLOVAK REPUBLIC INTO THE EU AND THE SECURITY STRUCTURES.

4. júl 1997
24. zhromaždenie HNclubu
July 4, 1997
The twenty-fourth meeting of the HNclub

24. zhromaždenie HNclubu malo slávnostný ráz. Najúspešnejším domácim
a zahraničným osobnostiam, firmám a ustanovizniam, ktoré sa zaslúžili o úspechy Slovenska, bola udelená prestížna cena Hospodárskych novín Zlatý podnikateľský biatec za rok 1997. Tým bol ocenený ich podiel a zásluhy na rozvoji hospodárskeho a verejného života v našej spoločnosti.

The twenty-fourth meeting of the HNclub was of a festive character. The most successful persons, firms and institutions from home and abroad which had merit in the success of Slovakia, were awarded the prestigious prize of the daily Hospodárske noviny, The Golden Entrepreneurial Biatec for 1997. Their merit and contribution to the development of the economic and public life has been thus highly appreciated.

20. august 1997
25. zhromaždenie Neformálneho ekonomického fóra
August 20, 1997
The twenty-fifth meeting of the Informal Economic Forum

Prominentným hosťom 25. zhromaždenia HNclubu bol prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski, ktorý mal na ňom expozé na tému: AKTUÁLNE OTÁZKY VÝVOJA SÚČASNÉHO POĽSKA V EURÓPSKOM KONTEXTE. Na zhromaždení sa zúčastnili členovia sprievodu poľského prezidenta a mnohí hospodárski a politickí predstavitelia Slovenskej republiky. Šéfredaktor HN Peter Kasalovský poľskému prezidentovi na zhromaždení odovzdal prestížnu cenu denníka HN a NEF Zlatý podnikateľský biatec za osobný prínos k priateľským vzťahom národov Poľskej republiky a Slovenskej republiky.

The President of the Republic of Poland, Aleksander Kwasniewski, was the prominent guest of the twenty fifth meeting of the HNclub. Members of the President's suite and a number of economic and political representatives of the Slovak Republic took also part in the meeting. Mr. Kwasniewski spoke of TOPICAL QUESTIONS OF THE DEVELOPMENT OF CONTEMPORARY POLAND WITHIN THE EUROPEAN CONTEXT. The Editor-in-Chief of Hospodárske noviny, Peter Kasalovský, awarded the prestigious prize of the daily HN and IEF, The Golden Entrepreneurial Biatec, to the Polish President for his personal contribution to friendly relationship between the two nations of Poland and Slovakia.


Prvé valné zhromaždenie
12. december 1997
Satelitné spojenie medzi HNc - NEF Bratislava a OECD Paríž. Členom HNc - NEF sa prihovoril generálny tajomník OECD D. Johnston a potom vyše tridsať minút odpovedal na otázky, ktoré položili P. Kasalovský, S. Hatina, A. F. Zvrškovec, M. Ľach, P. Mihók, K. Česnek, V. Masár a V. Veteška. Medzi hosťami bol prezident SR M. Kováč, ako aj ministri vlády SR K. Česnek, J. Jasovský a J. Sitek. Prítomní boli vedúci viacerých diplomatických misií v SR. Na zhromaždení prehovoril o vývoji hospodárskej situácie v ČR prezident Hospodárskej komory ČR Z. Somr.
Na programe boli ďalej otázky priemyselnej politiky, energetiky, dopravy a strojárstva. Prostredníctvom generálneho riaditeľa a. s. Slovnaft bol prezentovaný chemický priemysel a jeho pozícia v hospodárstve SR. Svoje názory na proces privatizácie predniesol prezident Prezídia FNM SR Š. Gavorník.
Uskutočnil sa slávnostný akt odovzdania prestížnej ceny Zlatý podnikateľský biatec. V zastúpení jej garanta veľvyslanec SR vo Francúzskej republike V. Valach odovzdal Zlatý podnikateľský biatec generálnemu tajomníkovi OECD D. Johnstonovi. Boli vyhlásené výsledky ankiet Prominent ekonomiky'97.

27. riadne zhromaždenie
22. január 1998
Veľvyslanec USA v SR R. Johnson hovoril a diskutoval s členmi o americko-slovenských vzťahoch. Prezentovala sa Nafta Gbely. Na diskusii s jej reprezentáciou sa okrem iných zúčastnili J. Čarnogurský, M. Dzurinda, J. Klepáč a B. Schmögnerová. Primátor Lučenca J. Murgaš priblížil vývoj mesta, ale aj problémy a ich riešenia v regióne. O vývoji vlastnej firmy Hílek a spol. hovoril jej vlastník J. Hílek. O hospodárení v roku 1997 a návrhu rozpočtu informoval klubový revízor Ľ. Jošt.
Prítomní boli diplomati z 22 štátov.

Konferencia Manažéri verzus vlastníci/Priority pre 21. Storočie
5. - 6. marec 1998
HNc-NEF v spolupráci s HN, MH SR a SOPK pripravili výberovú konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorú organizačne zabezpečil Temps public. Úvodné slovo mal výkonný podpredseda HNc - NEF P. Kasalovský. V rámci podujatia bola vyhodnotená anketa Modré manažérske nebo a odovzdané ceny Lídrom budúcnosti- Manažérskym kométam.

Slávnostná večera na počesť T. Baťu
3. február 1998
K podnikateľovi svetového mena T. Baťovi sa prihovoril výkonný podpredseda HNc-NEF, šéfredaktor HN P. Kasalovský. Odovzdal mu s ročným oneskorením Zlatý podnikateľský biatec. Kanadský podnikateľ českého pôvodu T. Baťa so svojimi spolupracovníkmi besedoval vyše troch hodín o podmienkach podnikania a niektorých jeho praktických otázkach.
Na podujatí sa zúčastnil z prominentov minister obrany SR J. Sitek. Bolo na ňom 55 členov, z ktorých polovica bola vyžrebovaná.

28. riadne zhromaždenie
16. marec 1998
Klubovým hosťom bol prominentný politológ J. Naisbitt zo Spojených štátov. Expozé J. Naisbitta vyvolalo bohatú diskusiu o globalizačných problémoch a ich dôsledkoch v národných ekonomikách. Na zhromaždení požiadala o slovo aj ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová, ktorá prezentovala oficiálne názory na medzinárodnú pozíciu SR. Členom boli predstavení nositelia ocenenia Manažérska kométa.

29. riadne zhromaždenie
17. apríl 1998
Na programe boli problematika slovenského strojárstva z pohľadu DMD Holding, a. s., Trenčín, problematika ŽSR, prezentácia ekonomicko-sociálneho programu Strany demokratickej ľavice za účasti jej lídrov J. Migaša, P. Weisa, P. Magvašiho, P. Kanisa, B. Schmögnerovej a iných, pozícia SR v transplantáciách srdca a diskusia o ratingu SR s predstaviteľom Centra analýz pre riziká v štátoch strednej a východnej Európy R. Cortom Dun & Bradstreet z Veľkej Británie.

30. riadne zhromaždenie
15. máj 1998
O možnostiach SR v integrujúcej sa Európe hovoril veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a S. Írska P. Harborne. Prezentovali sa DÚ so svojím ekonomicko-sociálnym programom za účasti lídra formujúcej sa SDK M. Dzurindom, ďalej R. Kováča, V. Vaškoviča, Ľ. Černáka, a Slovenské aerolínie ako národný letecký dopravca. O súčasnom stave nášho zdravotníctva, problémoch a možných riešeniach zdravotných poisťovní sa diskutovalo s generálnym riaditeľom Vzájomnej životnej poisťovne V. Vrtiakom.
S časovým oneskorením si Zlatý podnikateľský biatec prevzala reprezentantka SR v plávaní M. Moravcová.
Na podujatí boli vedúci diplomatických misií šiestich štátov.

Pracovný obed s diskusiou o jadrovej energetike
8. jún 1998
Výber účastníkov: dve tretiny priamo oslovených hospodárskych lídrov. Pozvaní predstavitelia diplomatických misií ČR, Maďarska, Rakúska, SRN, USA
Úvodné slovo na tému Jadrová elektráreň Mochovce - spoľahlivý a ekologicky čistý zdroj energie mal generálny riaditeľ a. s. Slovenské elektrárne T. Mikuš. V diskusii hovorili okrem iných veľvyslanec Nemecka L. Buerstedde, český veľvyslanec R. Slánsky, poslanec NR SR J. Čarnogurský, predstaviteľka Energia 2000 M. Mistríková, poslanec NR SR Ľ. Černák, P. Kollárik, generálny riaditeľ Siemens, s. r. o., Ľ. Valach, generálny riaditeľ Sevis, a. s., predseda Úradu jadrového dozoru SR M. Lipár.

31. riadne zhromaždenie
19. jún 1998
O rakúsko-slovenských vzťahoch hovorila veľvyslankyňa Rakúska v SR G. Holzer-Matznerová. Výkonný podpredseda HNc-NEF spoločne s predstaviteľom fa. Royal Crystal M. Juríkom jej odovzdali klubový dar - originálnu krištáľovú vázu pre spolkového kancelára V. Klimu. O aktuálnych otázkach sociálnej situácie obyvateľstva sa vyjadroval minister práce, rodiny a sociálnych vecí SR V. Tkáč. Na programe bola aj prezentácia ekonomicko-sociálneho programu SNS, ktorý uviedol jej čestný predseda V. Móric. Prezentovali sa I. D. C. holding, a. s., a Módny salón L. Eckardtovej.
Boli vyhlásené výsledky tajných korešpondenčných volieb členov výboru, ktorého funkčné obdobie začalo 1. augusta 1998.
Uskutočnil sa slávnostný akt odovzdania prestížnej ceny Zlatý podnikateľský biatec.

Klubová večera s diskusiou o slovenskej mene a bankovníctve
22. júla 1998
Úvodné slovo mal guvernér NBS V. Masár. V diskusii moderovanej P. Magvašim a L. Vaškovičom vystúpili okrem iných J. Čarnogurský ako hosť, J. Majský, I. Béreš, Ľ. Valach, J. Mihalik, N. Tenczer, F. Szikhart, A. Legéň.

32. riadne zhromaždenie
24. september 1998
V programe dominovala ako téma revitalizácia a prezentácia spoločnosti Dividend Group. Slovo mali rektor Ekonomickej univerzity J. Stern a jeho spolupracovníci. Ozrejmili súčasnú situáciu na EU, ako aj predstavy o profile jej absolventov. O praktických výsledkoch firemnej činnosti hovorili predstavitelia a. s. Liptovská mliekáreň a renomovanej agentúry Soria and Grey.
Na tomto zhromaždení bol i slávnostný akt odovzdania prestížnej ceny Zlatý podnikateľský biatec, vyhlásenie nositeľov titulu Prominent ekonomiky'98 na základe klubovej ankety, ako aj čitateľskej ankety. Bola vyhlásená aj Osobnosť slovenského hospodárstva 1993-1998. Účastníci zhromaždenia boli svedkami vyhlásenia čitateľských ankiet Najdôveryhodnejší poslanec NR SR a Najdôveryhodnejší člen vlády SR.
Členovia klubu boli oboznámení s výborovými voľbami predsedu a podpredsedu. Do týchto funkcií boli jednomyselne zvolení opätovne J. Gabriel, P. Kasalovský a A. F. Zvrškovec.
Medzi prítomnými boli predstavitelia diplomatického zboru, celý rad politikov koaličných, ako aj opozičných politických strán, resp. hnutí.

Pracovný obed nositeľov klubových ocenení zo SR
9. november 1998
Na programe bola 90-minútová diskusia s výkonným tajomníkom Ministerstva obchodu USA R. L. Malletom o podnikateľskom prostredí. K prítomným sa prihovoril aj generálny manažér pre INDEX Hewlett - Packard F. Lorber. Prezentovala sa Slovenská záručná banka, ale aj talentovaná študentka VŠVU v módnom návrhárstve. Uskutočnila sa aj invenčná prezentácia Šarišsko-zemplínskeho HNc, pričom nechýbali ani ukážky textilnej a odevnej produkcie a súbor Šarišan.
Neformálna diskusia o hospodárskej situácii SR sa neuskutočnila kvôli časovému stresu, ale na pôde klubu prehovoril podpredseda vlády SR I. Mikloš a v kuloároch bola živá diskusia s ďalšími členmi vlády B. Schmögnerovou, P. Magvašim a Ľ. Černákom.