Koncoročný míting : vecný, nepompézne slávnostný, ľudsky príjemný, ale aj podnetný
Opäť až v predjarí
Päťdesiate deviate riadne zhromaždenie a celkove 177. klubový míting, ktorý sa po tretíkrát konal v bratislavskom EXPOklube, mal na programe expozé predsedu SOPK P. Mihóka o dnešku a budúcnosti z hľadiska kvality hospodárskeho a spoločenského ovzdušia (prejav je zverejnený osobitne), prezentáciu rakúskej Gutmann banky jej generálnym riaditeľom dr. R. Stahlom, slovo dr. M. Demku o stratených osobnostiach slovenských národných dejín a konkrétne o F. Lisztovi, vyhlásenie výsledkov tradičných klubových ankiet Zlatý biatec, Prominent ekonomiky a Best Bank a na záver prezentáciu spoločnosti Konstrukta-Industry, a. s. Trenčín.
Do EXPOklubu došlo na trojhodinový program 91 riadnych členov a 27 hostí, medzi nimi prvý prezident SR M. Kováč, vicepremiér a minister financií SR Ivan Mikloš, viceprezident Prezídia PZ SR plk. Jaroslav Spišiak, ako aj ďalšie osobnosti, ktoré boli nominované na tohtoročné prestížne klubové ceny. Prišli aj predstavitelia šiestich diplomatických misií a pozorovatelia z dvoch medzinárodných inštitúcií (Belgicko, Bielorusko, Francúzsko, Holandsko, Rumunsko, Rusko) a po prvýkrát predstavitelia ďaľších troch bankových, resp. investičných inštitúcií zo zahraničia. Členovia so splnenými povinnosťami na 2005. rok dostali dvojjazyčné osvedčenie o svojom členstve.
Oficiálne plánovaný program sa však skrátil na sto minút a spoločenská časť trvala taktiež sto minút, čím vznikol potrebný priestor na koncoročnú komunikáciu, ktorej sa zúčastnil aj vicepremiér I. Mikloš. Ten spoločne s plk. J. Spišiakom mali najväčší potlesk nielen ako víťazi neverejnej ankiet Zlatý biatec a Prominent ekonomiky (výsledky sú zverejnené osobitne), ale aj ako predstavitelia úspešnosti vo svojich sférach : ekonomika a schválený štátny rozpočet, resp. potláčanie represia voči zločinu. Z diskusií nevychádzal ani vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy V. Nižňanský ani predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporitelne R. Ovesny-Straka.
Správca klubovej komunity dr. P. Kasalovský spoločne so spolupredsedami Ing. R. Y. Mosným a Ing. L. Sedmákom, ako aj členmi výboru Ing. P. Hrinkom a MUDr. A. Jancom zablahoželal prítomným vianočné sviatky v osobnej a rodinnej pohode, ako aj dobrý a zdravý Nový rok 2005. Ďalší celoklubový míting sa uskutoční až v predjarí, avšak regionálne kluby budú pracovať už koncom januára.
Rektor STU prof. Vladimír Baleš klubovej komunite na jej 50. riadnom zhromaždení a celkove 177. mítingu 10. 12. 2004
Som nepolepšiteľný optimista
V prvom rade mi dovoľte v mene Slovenskej technickej univerzity poďakovať všetkým, ktorí nám dali hlas. Táto prestížna cena je ocenením príspevku našej univerzity k rozvoju slovenskej ekonomiky. Technické univerzity majú jednu obrovskú výhodu, a to, že na obsah ich výučby nemá veľký vplyv zmena politického režimu. A tak naša vysoká škola už 67 rokov vychováva technickú inteligenciu na Slovensku. V súčasnosti u nás študuje 18279 študentov na 7 fakultách, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, Stavebnej fakulte, Strojníckej fakulte, Fakulte architektúry, Fakulte informatiky a informačných technológií, Materiálovotechnologickej fakulte a Fakulte elektrotechniky a informatiky. Slovenská technická univerzita v Bratislave je výskumnou univerzitou. Dôkazom toho len za posledný rok 17 získaných projektov 5. a 6. rámcového programu EU, desiatky rozličných európskych projektov, a desiatky projektov VEGA. To nás vo vede postavilo na prvé miesto zo všetkých univerzít na Slovensku. Ako technická univerzita máme rozsiahlu spoluprácu s praxou o čom svedčia stovky uzavretých zmlúv o dielo na riešenie úloh praxe.
Hlásime sa k strategickému cieľu Európskej rady stanovenej v Lisabone v marci 2000 vybudovať konkurencieschopnú a dynamicky sa rozvíjajúcu ekonomiku založenú na vedomostiach. Na našej univerzite sme vytvorili centrá excelencie, budujeme technologický inkubátor a pripravili sme moderné študijné programy vo všetkých troch stupňoch vzdelávania. Naše študijné programy sú postavené na štyroch základných pilieroch vysoká odborná erudovanosť našich inžinierov, dobrá jazyková príprava, solídne manažérske vzdelanie a zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.
Reagujeme v predstihu na raketový nástup automobilového priemyslu na Slovensku tým, že vytvárame centrum rozvoja automobilového priemyslu na STU s názvom AUTOSTUBA, ktoré zahŕňa tréningové centrum pre pracovníkov PSA, ústav merania pre Volkswagen, pracovisko výskumu plastov pre automobilový priemysel a pracovisko autoelektroniky.
Verím, že vláda Slovenskej republiky v pripravovanej stratégii rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 zvýši percento verejných výdavkov do vysokého školstva a najmä ocení kvalitné vysoké školy vyššími dotáciami. Tempo, ktoré je zvolené doteraz nezodpovedá ani priemeru 10 krajín, ktoré boli prijaté do EU 1. mája 2000. Na Slovenskej technickej univerzite sme pripravení aktívne sa zapojiť do prípravy tejto stratégie tak, aby tento materiál bol kľúčovým pre rozvoj Slovenska do roku 2010. Vybudovať ekonomiku založenú na vedomostiach do r. 2010, znamená pre vysoké školstvo prijať opatrenia už dnes, lebo dnešní študenti opustia naše školy o 5 rokov, doktoranti o 8 rokov. Preto odkladať investície do vzdelania, do kvalitnej vedy sa vypomstí o niekoľko rokov. Apelujem aj na tu sediacich špičkových menežerov. Každý z Vás si želá mať vo svojom tíme najlepších absolventov, ale zamyslime sa akou mierou prispievate k tomu, aby sme mali podmienky na ich kvalitnú prípravu. Radšej prispejete na akcie, kde sa firma zviditeľní. Oproti rozvinutým krajinám súkromné zdroje na Slovensku tvoria veľmi malú časť rozpočtu univerzít.
Tento týždeň v pondelok pozval pán komisár Fígeľ rektorov slovenských a českých univerzít na stretnutie do Prahy. Z jeho prejavu ma zaujala informácia, že Európska komisia navrhuje zvýšiť budúcoročný rozpočet do vysokého školstva o 300% a so vedy o 190%.
Keďže som však nepolepšiteľný optimista, verím, že situácia na Slovensku sa vo vysokom školstve zlepší, že sa presadí kvalita, že splníme strategický cieľ Európskej únie vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Kedy sa tak stane záleží od nás všetkých.
Z myšlienok predsedu SOPK Petra Mihóka
Kde sme a kam smerujeme ?
Slovensko za obdobie uplynulých rokov prechádza celou radou zásadných zmien, ktoré sa dotýkajú nielen oblasti politiky, ekonomiky či sociálnych vzťahov, ale bezprostredne ovplyvňujú každodenný život všetkých nás. Musíme si uvedomiť, aj keď na to nemáme často čas, niektorí ani ochotu či vôľu, že prostredníctvom týchto reforiem, ale aj vonkajšími vplyvmi sa mení charakter našej spoločnosti, a to tak pozitívnym ako aj negatívnym smerom. To je realita, ktorú musíme vnímať a reflektovať na ňu, lebo ona bude determinovať našu budúcnosť a aj naše rozhodovanie. Jednoznačne sa dá povedať, že Slovensko roku 2004 vo väčšine aspektov, podľa ktorých sa tá ktorá krajina či spoločnosť hodnotí je inou lepšou krajinou, akou bola pri svojom vzniku v roku 1993. Nechcem a nebudem hovoriť a ani polemizovať o makroekonomických číslach, tie sú všeobecne známe a preukazujú pozitívny vývoj v základných ekonomických proporciách. Neznamenajú však súčasne, že všetko je v najlepšom poriadku a že na vlne týchto makroukazovateľov sa automaticky presúvame do vyspelej spoločenskej reality. Ekonomiku si nesmieme zamieňať so štatistikou, potom by to bola veľmi jednoduchá a prostá veda. Ekonomika je o ľuďoch a je pre ľudí. Jej úspešnosť sa meria tým, či vytvára lepšiu kvalitu života pre ľudí, či vytvára novú a lepšiu infraštruktúru krajiny, aké podmienky vytvára pre zdravie občanov, pre úroveň a dostupnosť vzdelania, ako investuje do budúcnosti z hľadiska kvality mladej generácie, aké podmienky vytvára pre tých, ktorí sú mimo pracovného procesu a ako sa dokáže postarať o tých, ktorí v dôsledku svojej invalidity, telesného či duševného postihnutia sa nemôžu postarať o svoje plnohodnotné spoločenské uplatnenie a zaradenie do pracovného procesu. Ako finančne a ekologicky zadlžujeme spoločnosť do budúcnosti.
Skúsme vnímať ekonomiku a jej dopad na spoločnosť nielen v číselnom kvantitatívnom vyjadrení, ale v reálnej kvalite dnešného či budúceho života a v tomto kontexte hodnoťme aj naše aktivity a ich výsledky.
Dovoľte, aby som po tejto krátkej vstupnej úvahe prešiel ku kvalite hospodárskeho a podnikateľského prostredia na Slovensku. Chcem hneď na úvod poznamenať, že pokiaľ hovoríme o parametroch podnikateľského prostredia na Slovensku musíme si uvedomiť, že ono je len subsystémom, či súčasťou spoločenského prostredia a pokiaľ
budeme v ďalšom hovoriť o etike v podnikaní, tak ju musíme vnímať, ako súčasť celospoločenskej etiky. Len v eticky vyspelej spoločnosti je možné eticky podnikať. Parametre podnikateľského prostredia vytvára parlament, vláda, vonkajšie prostredie hlavne EÚ, OECD či WTO a napokon k jeho finálnej podobe prispievame my všetci. Vzhľadom ku skutočnosti, že zo všetkých spoločenských činností je iba jediná, ktoré tvorí materiálne a finančné zdroje a tou je ekonomika, v podmienkach vyspelých krajín postavená na princípoch súkromného vlastníctva a súkromného podnikania, je vytváranie pozitívneho podnikateľského prostredia základom úspešnosti štátu a každej vlády. Netreba sa báť úspešných ľudí a firiem (dokonca ani domácich), treba vytvárať podmienky, aby ďalší boli úspešní a bohatí. Nedá mi pritom nespomenúť jeden citát z knihy Múdrosť vekov Budeme sa tak dlho báť, že niekto zbohatne, až všetci schudobnieme. (FOY)
Poďme na jednotlivé vybrané parametre podnikateľského prostredia:
1.Dostupnosť financií
Celková dostupnosť financií sa na bankovom trhu pre slovenské podniky v minulom období zlepšila, aj keď najmä pre malé a stredné podniky je obmedzená len na dlhodobé financovanie. Kapitálové financovanie, akým je rizikový kapitál, alebo verejné upisovanie akcií pre túto kategóriu podnikateľov neprichádza do úvahy. Podľa štúdia NAMSP výška úverov v SR dosahuje v pomere k HDP 26%, pričom v EÚ (15) je to 85%, a to ešte nehovoríme o samotnej výške HDP, napr. v prepočte na hlavu obyvateľov. Pozitívne sa vyvíja úroková sadzba, ktorá na slovenskom finančnom trhu dosiahla priemer dosahovanej v krajinách Európskej Únie. Do značnej miery absentujú schémy tzv. štartovacieho kapitálu pre začínajúce firmy a pre inovatívne malé a stredné podniky. Banky v tomto ohľade očakávajú ústretovejší prístup vlády pre zavedenie týchto produktov. Pokiaľ ide o tento segment podnikateľského prostredia tak tu sme zaznamenali najpozitívnejší vývoj, a treba povedať, že štandardizácia podmienok v bankovom sektore po jeho privatizácii významnou mierou prispela k vytváraniu dobrých parametrov v celom podnikateľskom prostredí.
2. Administratívna záťaž a regulačný rámec
Administratívna záťaž slovenských podnikateľov, aj napriek novým úpravám je stále tak vo finančnom ako aj časovom vyjadrení neúmerne vysoká, pritom sem treba zahrnúť počet procedúr a formulárov, ktoré treba vyplniť, počet inštitúcií ktoré sa jednotlivými záležitosťami zaoberajú, počet požadovaných informácií, trvanie procedúr, frekvencia požadovaných informácií a frekvencia časových kontrol, poplatky a výdavky, náklady na požadovanú dokumentáciu, expertné poradenstvo a podobne. Problémom často zostáva nejasnosť nových právnych úprav a nemožnosť získať jednotný právny výklad týchto noriem a ich možná kolízia s inými normami. Založenie firmy na Slovensku do r. 2004 trvalo v priemere 98 dní, od zmien v r. 2004 sa uvádza medzi 35-48 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 30 dní. Riešenie sporov a likvidácia firmy. Riešenie obchodných sporov podľa údajov z r. 2003 trvalo na Slovensku v priemere 420 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 233 dní, počet procedúr pri 1 spore je 26, priemer OECD je 17 (údaje Svetovej banky). Ukončenie podnikania (súdnou cestou) na Slovensku trvá v priemere 4,8 roka, priemer OECD je 1,8 roka a skutočné náklady v % majetku sú na Slovensku 18%, zatiaľ čo v krajinách OECD 7%. Čiže pokiaľ hovoríme o kategórii vymožiteľnosti práva na Slovensku máme ešte stále viac ako slušné rezervy.
3. Ľudské zdroje a vzdelávanie.
Túto kategóriu snáď najčastejšie uvádzame ako hlavnú konkurenčnú výhodu podnikania na Slovensku, pričom zdôrazňujeme lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. Treba hneď a jasne povedať, že výhoda opierajúca sa o lacné pracovné sily sa nedá dlhodobo udržať a z hľadiska pracovných síl nie je ani želateľná. Priemerná mesačná mzda v súkromnom sektore na Slovensku je 400 EUR, pričom treba vidieť veľké regionálne rozdiely Bratislava 522 Prešov cca 300. Slovenská republika má vysoké percento zamestnancov so stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním, kde dosahuje vyššiu úroveň, ako je priemer EÚ. Na druhej strane kvalita vzdelania má skôr
klesajúci trend a štruktúra absolventov nie vždy zodpovedá požiadavkám trhu. Naviac Slovensko vydáva v súčasnosti na vzdelanie oveľa menej vo vyjadrení v percentách HDP ako je priemer Európskej Únie, čo z hľadiska budúcnosti môže predstavovať významnú bariéru rozvoja, najmä ak si k tomu pripočítame nízke náklady na vedu a výskum. Musíme zaviesť výuku ekonomického minima na všetkých stupňoch vzdelania a aj na všetkých špecializáciách.
4. Zdaňovanie
V januári tohto roku sa začala slovenská daňová reforma. Jednotná daň pre fyzické a právnické osoby vo výške 19% je z hľadiska podnikateľských subjektov nesporne pozitívnym krokom. Pri zavádzaní reformy sme však nebrali ohľad na daňový základ (19% je derivátom daňového základu), takže slovenské percentá sa ťažko porovnávajú s percentami z iných krajín, kde sa ináč stanovuje daňový základ. Myslím si preto, že ďalšia diskusia by sa mala dotýkať najmä daňového základu a ďalším daňovým povinnostiam, ktoré musia plniť firmy, pri hodnotení kumulovaného daňového a odvodového zaťaženia a už pozícia slovenských firiem nie je zďaleka taká vynikajúca ako v prípade 19% dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Naviac decentralizácia výberu daní na samosprávne jednotky vyvoláva tlak na rast iných daní, čo vytvára riziko devalvácie súčasnej daňovej reformy.
5. Inovácie.
Slovenská republika pri súčasných nízkych nákladoch do vedy a výskumu v rámci štátnych rozpočtov na jednotlivé roky, neexistujúci mechanizmus odpočtu položiek na inováciu a vzdelávanie z daňového základu a tým celkové nízky podiel nákladov na vedu a výskum z HDP, zaraďujú Slovensko na jedno z posledných miest v rámci rozšírenej EÚ. Tento trend vytvára riziko pozície Slovenskej republiky ako konglomerátu výrobných hál bez vlastnej poznatkovej ekonomiky. Preto ďalšie incentívy z hľadiska domácich a zahraničných investícií by už nemali ísť do hál ale do sofistikovanej výroby, výskumu a vzdelania.
6. Korupcia.
Cicero: Nijaká pevnosť nie je taká silná, aby ju peniaze nedobyli
Podľa indexu korupcie je Slovensko na 59 mieste zo 133 hodnotených krajín. Korupciu vnímame pritom ako zneužitie verejného úradu na súkromné výhody. Korupcia sa vyskytuje v politických aj administratívnych kruhoch a môže byť drobná, alebo veľká, organizovaná alebo živelná. Z hľadiska podnikateľov korupcia zvyšuje náklady na podnikanie v dôsledku úplatkoch samotných, stratu času pri rokovaniach s úradmi a s tými čo rozhodujú aj vzhľadom na možnosť a riziko odhalenia. Je veľmi častá pri verejnom obstarávaní, kde sa rád obchádza verejná súťaž, ale napokon aj pri samotných verejných súťažiach. Tu by som sa chcel vrátiť k jednej z úvodných poznámok o etike spoločnosti a použijem na to príklad Singapúr India, na to aby som poukázal, ako prostredie v ktorom žijeme ovplyvňuje naše správanie.
Záver
- Realizovať prechod z ekonomiky založenej na filozofii lacnej pracovnej sily a osobitných individuálnych výhod pre priemyselné projekty do dimenzie poznatkovej ekonomiky s vysokou domácou pridanou hodnotou. Ako prioritu pritom sledovať investície do vedy, vzdelávania a výskumu.
- Podstatne väčšiu pozornosť venovať sektoru služieb a osobitne rozvoju aktívneho cestovného ruchu, ako významného domáceho potenciálu rastu ekonomiky, vytváraniu pracovných príležitostí a kultivácie spoločenského prostredia kvality, ako aj vyváženosti regionálneho rozvoja. Vyvážiť investície do služieb s investíciami do priemyslu.
- Rovnaký prístup k domácim a zahraničným firmám. Znižovať závislosť základných ekonomických ukazovateľov krajiny na výsledkoch niekoľkých zahraničných firiem, hlavne rozširovaním škály malých a stredných podnikateľov. Znížiť tak riziko jednostrannej závislosti národnej ekonomiky od konjukturálneho vývoja obmedzeného počtu firiem či odvetví.
- Vyváženejší regionálny rozvoj. Dobudovať základnú infraštruktúru krajiny nielen v oblasti cestnej, železničnej či leteckej, ale aj v oblasti ľudských zdrojov z pohľadu ich potenciálu a kvality. Cez infraštrukturálne projekty znižovať výrazne nerovnomerný regionálny rozvoj krajiny.
- Vytváranie podnikateľského prostredia neobmedzovať iba na znižovanie priamych daní pri súčasnom vysokom odvodovom zaťažení a riziku zásadného nárastu miestnych daní a poplatkov. Okrem toho je potrebné razantnejšie riešiť problémy súvisiace s vymáhateľnosťou práva a málo kvalitnou a často voči podnikateľom neústretovou byrokraciou.
(Z myšlienok predsedu SOPK P. Mihóka na 177. mítingu NEF Hospodársky klub, Bratislava, 10. december 2004)
Dvaja ministri
Až do 5. 12 môžu potvrdiť členovia a hostia svoju účasť na 177. klubovom podujatí, ktoré sa po tretíkrát uskutoční v bratislavskom EXPOklube.
Do 15. novembra potvrdilo svoju účasť 47 riadnych členov. Ospravedlnilo svoju neúčasť desať členov a pozvaných osobností. Na tomto podujatí sa podľa všetkého zúčastnia aj vicepremiér, minister financií I. Mikloš a minister životného prostredia L. Miklós. Svoju účasť avízovali viacerí prominenti, pričom definitívne ju potvrdia do stanoveného dátumu.
Do trinásteho roka klubovej činnosti
Päťdesiatedeviate riadne zhromaždenie a celkove 177. podujatie klubovej komunity sa uskutoční v piatok 10. decembra 2004 od 15. h do 18. 30 h v EXPOklube v areáli Výstavného a kongresového centra Incheba v Bratislave (vjazd z Viedenskej cesty).
Program
15. 00
P. Mihók, predseda SOPK : Kvalita hospodárskeho a podnikateľského prostredia v SR
15. 40
Prezentácia Gutmann Bank, A.G., Wien jej generálnym riaditeľom R. Stahlom
16. 15
M. Demko : Stratená osobnosť slovenského národa ?
17. 00
Slávnostné vyhlásenie laureátov výročnej ceny Zlatý biatec, X. ročníka ankety Prominent ekonomiky, VIII. ročníka rovnomennej ankety pre verejnosť a V. ročníka ankety Best Bank
17. 30
Spoločenské stretnutie
Sponzoring
Konstrukta Industry, a. s., Trenčín
Účasť potvrďte najneskôr do 5. 12. 2004
R.S.V.P. e-mail : pkasalovsky@hospodarskyklub.sk, fax : 004212 67273029
www.hospodarskyklub.sk
Siedmy výročný míting fotoobjektívom P. Kresánka.
Z myšlienok prezidenta AZZZ SR A. Malatinského
o energetickej bezpečnosti SR
Energetická bezpečnosť je niekedy tak trošku zavádzajúci pojem, pretože si myslíme, že to je bezpečnosť tých zdrojov, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Energetická bezpečnosť v tomto zmysle ako ja vám chcem dnes predniesť je vlastne nebezpečnosť z toho, že by bola energetická nedostatočnosť. Tak by sa to asi malo presnejšie povedať. A my sa nachádzame dnes na veľmi závažnom rozmedzí so slovenskou energetikou. Vstúpili sme do Európskej únie, tým sa zmenili aj pre nás určité pravidlá hry. Svetová energetika sa stretla na energetickom kongrese v Sydney pred pár dňami a hľadala odpovede na podobné otázky, ako hľadáme my v Európe, ako hľadáme na Slovensku, čo budeme robiť, keď tie všetky zdroje, ktoré máme nám vekovo zostarnú, prestanú vyrábať a my si ekologické, liberalizačné a iné kritériá dávame, ktoré nám bránia nové zdroje stavať. Keď ideme na úplne začiatok energetiky, keď sa v meste alebo v regióne dohodlo pár podnikateľov a oslovili richtára, starostu, primátora poďme založme združenie, založme spoločnosť, postavme elektráreň. Tak to bolo jednoduché, keď sa postavila elektráreň a bol nad ňou kúdol dymu, tak si to odfotili všetci a boli na to hrdí, že majú priemysel v svojom meste, v svojom regióne. Dnes sa samozrejme za to hanbíme, a musíme to všetko ekologizovať a tým si postupne vytvárame tie problémy, ktoré máme. Najlepšie je tie problémy ukázať na nejakých grafoch, aby bolo vidieť, že kde tento vývoj smeruje a kde z neho potom následne máme východisko. Tak mám tu takú tabuľku zo zdrojov európskej organizácie Euroelektrika a ten šedý trojuholník nám naznačuje, čo nám bude v Európe v energetike chýbať, keď niečo neurobíme. Tam vidíte, že 200 tis. MGW je dopyt len za zdroje, ktoré nebudú, ktoré odídu s vekom, alebo z toho, že nie sú ekologicky dostatočné a tých ďalších ten dodatočný dopyt, tak to je problém, ktorý jednoducho prirodzene vyplýva z ekonomického rastu spoločnosti. A my sme si dali ako Európa za cieľ, že chceme byť lídrom, povedzme, na svete v ekonomike, v priemysle, no tak samozrejme, že nejaký nárast musíme mať. No a ten nárast ten síce vieme, že bude, ale nevieme celkom presne ako to budeme zabezpečovať. A to je Európa. Poďme na Slovensko, na Slovensku ten problém samozrejme bude už skôr, keby toho nedostatku, pretože my sme si dali aj nejaké politické kritériá, ale to už predbieham. Toto je ako graf, ktorý doteraz nám znázorňuje energetické zdroje na Slovensku. Tak vidíte, že jadrové posilnili v dôsledku blokov Mochovce 1 a 2. A samozrejme, akonáhle sme dostavali 1, 2, tak sme sa z dovozovej krajiny, čo bolo do roku 1999, stali krajinou, ktorá elektrickú energiu vyváža, to znamená, že sme exportéri.
Poďme ďalej. Tu je v podstate štruktúra výrobcov tej elektrickej energie. Je to dôležité aj povedať, ten prvý veľký koláč, sú to naše elektrárne, ktoré zabezpečujú 83,6 % vo výrobe elektrickej energie. A teraz sme na hrane toho obdobia, čo som tu ešte nespomenul, že by sme tento zdroj mali privatizovať. To znamená, že prestaneme mať na túto časť úplne priamy dosah. Tie ďalšie tabuľky nám hovoria o zabezpečení jednotlivých médií v inštalovanom výkone, to druhé je na výrobe a hlavne v tom inštalovanom výkone vidíme veľmi rovnomernú štruktúru zdrojov výroby elektr. energie, na čo sme boli vždy na Slovensku hrdí a myslím si, že tá vyváženosť je akceptovaná i všade. Druhá vec je, že niekto samozrejme nemôže mať vodné elektrárne, keď mu netečie rieka cez krajinu. Keďže my tie zdroje od minulosti sme stavali dobre tak to funguje. Toto je prognóza spotreby elektriny na Slovensku. Vývoj celkovej spotreby na tom ľavom grafe vidíte, že sa robí vlastne z optimistického a pesimistického scenára ekonomického rastu. Vychádzame z tých variánt, ktoré jednoducho sa v hospodárstve predpokladajú. Tu musím povedať, že naša členská firma Slovenské elektrárne urobila tú modrú variantu, MH SR tú červenú a skutočnosť ukazuje, že sa lepšie striafame. Tak to len ako na pohľad. Môžeme ísť ďalej. Toto je momentálne postavenie Slovenska z pohľadu spotreby elektrickej energie na obyvateľa. Vidíte, že sa nachádzame, na tomto grafe je na obyvateľa trochu horšie len Maďarsko. Ináč všetky tie krajiny samozrejme sú lepšie. Na pravom grafe vidíme teda ten náš vývoj konečnej spotreby na obyvateľa zase pri nejakom vysokom raste tej ekonomiky, alebo teda ekonomiky spotreby viacmenej v tomto prípade.A nízky, Európska únia, tu je graf z európskej 17-ky, tak vidíte, že ten rozdiel je ešte veľmi veľký. A to je jednoducho tak. Tá spotreba elektrickej energie v Európe je ďaleko vyššia, v západnej Európe a ťažko sa domnievať, že sa nebudeme tomuto trendu chcieť prispôsobiť. Supermarkety si tu staviame, všetko si staviame tak ako v západnej Európe, tak tá spotreba jednoducho bude. Takže, skôr budeme potrebovať viac elektrickej energie. Tu je očakávaný vývoj v zásobovaní elektrinou. Tam vidíme dosažiteľnú výrobu z jednotlivých tých zdrojov. Do roku 2010 sa predpokladá zníženie inštalovaného výkonu o 1794 MGW a to je spôsobené politickým rozhodnutím odstavením blokov v Bohuniciach. Tu máme bilanciu pohotovostného výkonu v čase ročného maxima. Vidíte ten, to je samozrejme inštalovaný výkon, tá pohotovosť, čo musí byť. Je tam aj dispečerská záloha, ale vidíme, že v roku 2020 pri tom vývoji aký je, ten výpadok bude veľmi veľký. Ale v Európe to nebude o moc iné. V roku 2010 vidíme podľa tohto grafu sú prebytkové krajiny len Francúzsko, Švajčiarsko, Poľsko a niečo málo Česká republika. V roku 2020 je už prebytkové len Francúzsko, to pre tých, ktorí tvrdia, že elektr. energiu keď nebudeme vyrábať, dovezieme. No odkiaľ. Vývoj očakávané potreby, rezervy výkonu, UCTE toto sa v podstate od nás očakáva a my sa dostávame už v roku 2010 do kritického stavu, že nebudeme spĺňať potrebnú rezervu výkonu. Tuto sú rôzne scenára rozvoja elektroenergetiky, keď nahradíme odstavujúce bloky V1 mochoveckými 3 a 4. Sú tam varianty samozrejme aj, že by sme ešte o V1 presvedčili politicky Európsku úniu alebo pozmenili ten záväzok, ktorý sme dali, že by sme to odstavili až v roku 2015. Podľa všetkých expertov aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je tá elektráreň bezpečná do roku 2015. Investícia pre to, aby to tak bolo sa robila koncom 90. rokov. Aj sa spravila. Tuto vidíme výhľad cien paliva. To znamená, že my, keď tie zdroje, ktoré nám chýbajú, chceme niečím nahradiť, tak musíme vedieť, že čím to nahradíme. A palivo veľmi vážny atribút, ktorý do toho vstupuje a v zásade môžeme počítať tu s uránom, s čiernym uhlím, hnedým uhlím, s mazutom, atď. Tu je možno aj pozorovateľná taká drobnosť, kde je naša výhoda, alebo výhoda Českej republiky voči Slovenskej a to v cene čierneho uhlia, ktoré je v podstate, má veľmi dobrú cenu, hnedé je drahšie a účinnosť je samozrejme úplne iná. Okrem ceny elektriny sú aj tzv. externé náklady, ktorou je spoločnosť zaťažovaná, aniž by sa to dalo nejak napočítať do ceny elektrickej energie. To je chorobnosť obyvateľstva z titulu exhalátov, to je záber pôdy, to je fúru takých nie celkom jednoznačne vyčísliteľných údajov a robila ju Európska únia, a došlo sa k nasledovným počtom, alebo číslam. To znamená, že keď toto je v nejakých eurách na megawatthodinu vidíme, že jadro nám z tohto pohľadu vychádza najbezpečnejšie oproti uhoľným elektrárňam, zemnému plynu a vode. Čiže, vidíme tu, že to je 15-krát vyššie. Je pravdou, že trošku účel tejto štúdie bol aj dokázať, že jadro je tiež z dlhodobého hľadiska nejakým spôsobom nebezpečné a vytvára nejaký ďalší náklad. Ale nepotvrdila to táto štúdia, tak ju ďalej prestali robiť. Tu sú rovnovážne diagramy v podstate priebehu nákladov tej závislosti. Myslím, že nemusíme tak podrobne v týchto jednoduchých variantách pokračovať, pretože máme pred sebou jednoduchšie veci. Tuto vidíme jednoducho porovnanie nákladov na výrobu elektriny. Vodné elektrárne tie sa považujú za najnižší náklad, aj keď tu si tiež vždy musíme uvedomiť, že naši starí otcovia, keď o tom rozhodovali, elektrárne na Váhu majú teraz jedna za druhou, oslavujú 50. výročie. Ešte 20 rokov predtým museli nejakí inžinieri porozmýšľať, že postavme tu tú elektráreň, vtedy aj tie čísla im nemohli pasovať, a dnes máme najnižší stĺpček tej elektrickej energie, pretože tú náročnú stavebnú časť toho diela niekto spravil, tú turbínu tam vymeniť nie z tohto pohľadu až taký problém a palivo nám tečie stále. V1 jednak aj preto, že bola stavaná za nižšie ceny, dávnejšie, tak má ten náklad na druhom mieste. Vôbec jadrové elektrárne sú nejakým spôsobom relatívne výhodné oproti tým tepelným. Je to stav na Slovensku, je to jednoznačný. Tuto sú náklady na výrobu elektriny, samozrejme, kompletne. Vidíme, že tie elekrárne mochoveckého akonáhle sa budovali, tak samozrejme ten náklad je vysoký, ale pozvoľna nám to v tých rokoch potom sa stráca a môžeme povedať, že v nejakom roku 2020 je to už relatívne veľmi priaznivá cena.
No treba spomenúť, to je už trošku taká otázka tých privatizácií Slovenských elektrární, že my sme počas existencie vplyvom rozhodnutí mimo energetiky takmer všetky rozhodnutia sú niekde z roviny vlády, z roviny exekutívy, že sa teda predčasne zastaví V1, nerozhodla energetika. Ale je to jednoducho rozhodnutie, ktoré je politické. Sú tam zmluvy, ktoré jednoducho boli urobené za účelom momentálnej výhodnosti strategickej v úvodzovkách pre ten ktorý daný problém. Tento celý balík predstavuje 80 mld. korún, keď dnes ideme Slovenské elektrárne predávať, tak samozrejme do jednej prílohy ten investor napíše, že z tohto nebude riešiť 80 %. No a kde to zostane, to si môžete domyslieť. Ďalší fenomén, ktorý v podstate vstupuje do toho a bol aj spomenutý na tej energetickej konferencii v Sydney, že jednoducho prichádzame s liberalizáciou. V podstate ideme na hranu prevádzkovania energetických zariadení výrobných a sú výpadky, a tie výpadky treba oceniť, lebo to niekto zaplatiť bude musieť. Každý kto tu sedí zo zástupcov priemyslu, keď má fabriku a vypadne mu elektrina, sú to priame straty, priame škody a tuto vidíte tu sú porovnateľné výpadky, ktoré konkrétne sa udiali a sú vyčíslené tam v miliardách. Samozrejme, za niektorý taký väčší výpadok postavíte lusknutím prsta jednu elektráreň. Zároveň treba povedať, že ten nedostatok nových výkonov môže dosiahnuť 54 terawatt, čo teda odstavíme čo máme odstaviť, nič nepostavíme a to vytvorí pasívnu bilanciu 70 mld. SKK. Po roku 2010 sa očakáva, že ten nedostatok, ktorý sme videli na tých grafoch, bude v celej Európskej únii. Keď niektorá krajina sa spamätá skôr a začne to riešiť, tak samozrejme to bude riešiť aj na základe toho, že nedostatkový tovar sa bude lepšie predávať, tak cena elektrickej energie logicky z toho stúpne. K tomu tretiemu bodu chcem povedať, že aj tá konferencia v Sydney aj závery dnes európskych energetických organizácií dávajú jadrovej energetike úplne rovnocenné postavenie ako ktorémukoľvek inému médiu. No znamená, že nesmieme nič démonizovať, nesmieme žiadne médium zatracovať, pretože sa nepreukázala taká nebezpečnosť a práve naopak, v tých ekonomických počtoch je to veľmi perspektívne médium a o tomto tie konferencie stále častejšie prijímajú takéto závery. Takže vidíte, že musí byť jadrová energetika braná do úvahy. A preto si myslíme, že celkové zvýšenie nákladov do toho neinvestovania môže predstavovať až 200 mld. SKK, čo by sme teda veľmi ťažko nahradili a myslíme si, že je to najprirodzenejší zdroj, ktorý vieme dnes na Slovensku vyriešiť. Alternatíva tomuto zdroju bolo aj napríklad plánovaný paroplynový cyklus v lokalite Malženice. Ekonomika ho jednoducho nepustila na život. Videli ste tam tie horné čiary tých grafov, kde je cena plynu a kde cena plynu je z dlhodobého hľadiska podnikateľského. Keď si všimneme tam ten obrázok, že cena jadrového paliva nám v podstate minimálne stúpa z dlhodobého hľadiska, tak ten plyn je silne nevyspytateľný. A preto my si myslíme, že je potrebné urobiť tie riešenia, ktoré tu môžeme urobiť. Ale je tu ešte potrebné povedať, že za to, aby elektr. energia bola tak zato nesie zodpovednosť jednoducho vláda. Pretože tým, že sa Slovenské elektrárne zajtra predajú Talianovi, Maďarovi, neviem komu, nezbaví sa vláda zodpovednosti, aby bola energetická dostatočnosť. Pretože, vráťme sa k tomu primátorovi, čo za ním kedysi dávno prišli piati podnikatelia a povedali, že oni chcú mať vo svojim fabrikách stroje na elektrickú energiu, no tak jednoducho sa zložili, obec spravila účastinnú spoločnosť. Všetky energetické spoločnosti poväčšine takto začínali. To znamená vláda bola zodpovedná vtedy, či už regionálna alebo akákoľvek. Keď to predá komukoľvek zodpovednosť jej zostane. A toto som Vám všetko chcel povedať.
Myšlienky z diskusie s vicepremiérom a ministrom spravodlivosti D. LipšicomI
Moderujúci P. Kasalovský : Niečo vyše dvadsať rokov späť, jeden múdry človek charakter v pozícii predsedu národnej vlády mi povedal : Chráňboh ten štát, v ktorom vládnu právnici. Bol profesorom práva.
A dnes ? Prezident a predseda parlamentu sú právnici, a nemálo ich spolupracovníkov. Asi to s právnikmi nebude až tak zlé, ale posúdenie miery správnosti spomínanej pravdy predsa len ponechám na najširšie vrstvy.
Pán vicepremiér hovoril o tej represívnej stránke veci. Povedzme, Spravodlivosti. Keď však oslovíte sto ľudí občanov a chcete od nich počuť hodnotenie našich pomerov, tak nemusíte byť v súlade s lipšicovským optimizmom. Mne zo sto ľudí okrem dvoch povedalo, že v tejto krajine nie je spravodlivosť. Aby som bol spravodlivý a korektný, tak väčšina z nich sa len prikláňala k takémuto záveru.
Inak povedané, alebo je Spravodlivosti málo, alebo sa týka len vyvolených (ochotný a schopných zaplatiť si ju!). Mne sa vidí, že donekonečna hovoríme o represii, ale citeľnej zmeny k lepšiemu niet. Keď sme sa pred pätnástimi rokmi nádejali, že sa dostaneme ďalej, tak máme možnosť päťročnej ročnú väzby.
Ani jedna z veľkých káuz, na ktorých koniec verejnosť čakala, sa v podstate neskončila. A popri tom sa naším územím medzi nami plazí pocit, že na čo sa dôjde, to je vysoká hra a zločinnosť ľudí s bielymi golierikmi.
Ako to vnímate, pán vicepremiér, sme skutočne tak zlí, že musíme prijímať toľko represie ?! Voči minuléhomu režimu bol výhrady, že rozvíjal NVZ, t. j. väznice. Dnes to vyzerá, že aj dnes dôjde na ich rozvoj rozšírenie kapacity.
D. Lipšic, minister spravodlivosti : Nie som psychológ a nie som ani minister sociálnych vecí, a preto by sme mohli diskutovať strašne dlho o spoločenských podmienkach. Nie som však naivný, aby som si myslel, že niekedy v ľudskej spoločnosti nebude zlo. Tak ako je v ľudskej spoločnosti dobro, je hriech v spoločnosti, ktorého príčinou je zlo. A to zlo tu vždy bude, a to zlo musíme sankcionovať. To znamená, neviem, či je toho viac, alebo sa ho darí odhalovať predsa len vo väčšej miere v porovnaní s minulosťou. Ja som v tomto optimistický. Za dva roky sa podarilo mnohé veci odhaliť. Áno, samozrejme, justičný proces nejakú dobu trvá, ale myslím si, že v mnohých veciach aj justičný proces je úspešnejší. A kvôli tomu, aby bol úspešný v tých závažných kauzách, sme zriadili špeciálnu prokuratúru aj špeciálny súd. U nás sa veľa hovorilo aj diskutuje o tom, či nie je represia prehnaná. Musím povedať, že niekedy absentuje porovnanie. U nás doposiaľ naozaj za veľmi závažné delikty napríklad násilné delikty bolo možné vyviaznuť s veľmi symbolickým trestom. Ak si uvedomíme skutočnosť, teraz hovorím o násilnej kriminalite, že v každej krajine asi 6 % páchateľov- recidivistov pácha až 70 % násilnej kriminality, tak s tým treba niečo robiť. Je to relatívne malá skupinka ľudí, ktorí ale tým, že vo vysokej frekvencii páchajú násilné delikty, sa podieľajú veľkým percentom na celkovom objeme násilnej kriminality. S tým treba podľa mojej mienky niečo robiť.
Dnes sa diskutuje o tom, ktorý rezort má mať pri rozpočte prioritu školstvo, zdravotníctvo, ... a sú to veľmi legitímne diskusie. Ale čo by malo byť tou bazálnou funkciou štátu, ak nie chrániť život, zdravie a majetok občanov ?! A najmä voči životu a zdraviu útočí násilný zločin. Hovoríte o väzniciach a o tom je tiež diskusia. Áno, potrebujeme nové väznice. Ale, v tejto situácii má každý štát na výber len dve možnosti, tretia už nie je. Tá jedna možnosť je, že treba investovať viac do väzenstva, a bude to niečo daňových poplatníkov stáť. No a druhá možnosť je, že títo ľudia budú v našich uliciach, v našich mestách páchať násilné zločiny. A ja sa pýtam, ktorá alternatíva je lepšia. Ja si myslím, že skôr tá prvá. Ale nemyslím si, že sa zameriame len na represiu. Mnohé veci v oblasti justície boli a viaceré reformy sú nastavené inak ako represívne. Spomeniem vec, ktorá je podnikateľom blízka obchodný register. Veď obchodný register bol dlhé roky tiež veľkým priestorom na korupciu aj kvôli tomu, že proste strašne dlho trval zápis alebo zmena zápisu. Tak sme systém absolútne zmenili a dnes je päťdňová lehota, v ktorej súd vykonáva zápis alebo zmenu zápisu, a korupcia prakticky kvôli dĺžke konania je preč. To sú oblasti, ktoré aj v oblasti časti justície môžeme nastaviť tak, aby sme ten priestor na korupciu čo možno najviac eliminovali. Ale napriek tomu bude v ľudskej spoločnosti zlo a s tým sa musíme vedieť vysporiadať.
Patarák Ondrej, Slovnaft MOL :
(...) Korupcia je celospoločenský fenomén a netýka sa nejakej vybranej oblasti. Je to proste sociologický, psychologický a neviem, z čoho všetkého sa ešte skladá. Prvá otázka : máte premyslenú stratégiu boja proti korupcii, alebo je to len taký politický slovník. A druhá otázka, chcem sa opýtať na koordináciu všetkých rezortov a dotknutých v boji proti korupcii, či aj v tomto smere máte premyslený systém. A tretia tá najľahšia otázka, keď dovolíte, ako meriate účinnosť opatrení. Čo považujete za indikátory účinnosti boja proti korupcii ? Ako to meriate ?
D. Lipšic : Najskôr k tomu, čím sa dá merať korupcia. Meranie korupcie je vždy komplikované. V oblasti represívnej je to relatívne ľahké. Proste, koľko prípadov korupcie bolo odhalených. A nemyslím si, že od roku 1999 nejak výrazne narástol počet korupcie, jednoducho sme efektívnejší v odhaľovaní konkrétnych korupčných transakcií.
Teraz otázka politických sloganov. Ja som práve prívržencom toho, že dôležité sú skutky, a nie slová. Viete, každý politik aj ten najskorumpovanejší vám povie, že je potrebné bojovať proti korupcii, lebo to dobre znie na volebnom plagáte. Pre mňa sú dôležité skutky. Skutky spočívajú napr. v tom, ako sa v parlamente presadzujú konkrétne opatrenia, aj tie ktoré som spomínal, ale aj ďalšie. Napr. zúženie poslaneckej imunity, alebo rozšírenie kompetencie NKÚ aj na samosprávu, ale aj zákony, ktoré som spomenul. A skutkom poslancov je to, ako hlasujú za konkrétne legislatívne návrhy. Je zbytočné zvolávať plamenné schôdze o boji proti korupcii a mať tam pekné prejavy, pokiaľ potom skutky sú celkom iné. Čiže, tým ja meriam úprimnosť. A inak sa asi podľa mojej mienky merať ani celkom nedá.
P. Kasalovský : Vždy prospeje dôvere tej-ktorej vlády, keď odhalí niekoho väčšieho, t. j. veľkú rybu vo svojich radoch. Azda aj preto, že trestná činnosť vrátane korupčného správania sa netýka len tých, ktorí sú teraz v opozícii. Máte v talóne niekoho konkrétneho ? Signály aj boli, lež akosi stíchli, ba zmĺkli akoby ani neboli bývali...
D. Lipšic : Máme. Napríklad v samospráve...
P. Kasalovský : To nie je dosť vysoko.
D. Lipšic : Ak sa podujmete na úlohu agenta, tak ho možno nájdeme.
MUDr. A. Janco, člen výboru a prezident SÚLŠ : Za socializmu bol vtip, keď sa hovorilo, čo sú štyria najväčší nepriatelia nášho hospodárstva. To bola jar, leto, jeseň a zima. (a imperializmus). My dnes môžeme kľudne povedať, že za toho piateho nepriateľa môžeme namiesto imperializmu vsunúť zdravotníkov, a najmä lekárov. Za všetko, čo sa deje, v zdravotníctve môže lekár.
Všade, kde to slušne funguje, vo všetkých krajinách Európskej únie sa vydáva z HDP na zdravotníctvo približne 7-8 %. Na Slovensku je to niečo medzi 5-6 %. Veľmi veľkí optimisti tvrdia, že 6,13 %. Jednoznačne, je to málo peňazí na to, aby zdravotníctvo plnilo svoju funkciu. Zdravotnícka služba je svojím spôsobom tovar, ktorého nákup je ale daný imperatívom. Vy si ho totiž musíte nakúpiť, a vo výbere ste likmitovaný.
Existuje určitý povinný objem činností v zdravotníctve, aby ste objektívne pokryli potreby dané stavom chorobnosti obyvateľstva. V našom ponímaní korupcia v zdravotníctve za podmienok neschopnosti štátu zabezpečiť adekvátne financovanie zdravotníctva, nahrádza nedostatok šancí dostať sa k zdravotníckej službe legálnou cestou. Nič iné, nič viac a nič menej. Je to hrozné, pretože rozmer tohto je pomerne veľký, ale nič iné a nič menej v tom nevidíme. Viete, názory rezortného ministra na korupciu v zdravotníctve poznáme, a predsa ma zaujíma viac váš názor ako jeho.
D. Lipšic : Ja som z lekárskej rodiny. Nie preto to hovorím, že by som sa vyznal v zdravotníctve, lebo sa v ňom nevyznám, ale vnímam, že reformu zdravotníctvo naozaj potrebovalo. Je to preň mimoriadne dramatická doba. Za tých 15 rokov od revolúcie nikto s komplexným návrhom reformy neprišiel. S návrhom reformy prišiel minister Zajac. Je, samozrejme, kritizovateľný, nič ľudské nie je totiž ideálne, ale zatiaľ nikto komplexnejší návrh ako on nepredniesol.
Ja veľmi nerád paušalizujem, a keď tvrdím, že v justícii je korupcia, tak zároveň tvrdím, že som presvedčený, že väčšina sudcov a väčšina prokurátorov sú čestní ľudia. Ja si myslím, že väčšina nie je skorumpovaná. Ale naozaj platí, že niekedy ten celý sud s čistou vodou znečistí aj jedna kvapka nafty, oleja a potom ten celý stav má zlé renomé. Preto tiež si myslím, že absolútna väčšina lekárov nekoná korupčne, ale to prostredie ako také podľa mojej mienky podmienky na korupciu vytvára. A práve kvôli tomu, podmienky na korupciu vznikajú vtedy, keď dopyt prevažuje ponuku. Proste, keď bolo málo banánov v zelovoci, tak vznikali podmienky na korupciu, pretože dopyt po banánoch prevyšoval ich ponuku. Teraz, keď je banánov veľa, tak nikto nikoho neupláca, aby si kúpil 2 kg banánov. Čiže, z toho pohľadu je potrebné ten dopyt a ponuku asi vyrovnať a pokiaľ to nie je možné urobiť z verejných zdrojov, a štát nevie dať 8 % z HDP do zdravotníctva, no tak asi je potrebné uvažovať aj s financovaním zdravotníctva, alebo s doplnkovým financovaním z iných zdrojov. To je asi jediná možnosť ako na to ísť. Mne sa tá línia, logicky, celkom páči. Ale opakujem ešte raz, rozhodne som proti paušalizácii nejakej profesie ako profesie korupčnej...
JUDr. J Sitarčík : Som vyše 30 rokov právnikom-advokátom a skoro 15 rokov funkcionárom a predstaviteľom malých a stredných podnikateľov. Takže, budem hovoriť z dvoch rovín. Chcem nastoliť problém, ktorým je náhodný výber sudcu. Ja si myslím, že bývalý systém, kedy sa určoval sudca podľa začiatočného písmena odporcu bol menej náhodilý, keďže veľmi ťažko bolo zmeniť priezvisko. Čiže, ten sudca bol daný, bol daný priezviskom odporcu a nebolo možné s tým manipulovať. Môj názor je ten, nevyberajme náhodilého sudcu, vyberajme sudcu, ktorý nie je korupčný. To je cesta. Cesta je v skvalitnení rozhodovacích kádrov na súdoch a nie cesta náhodilého výberu sudcu.
Veľmi pekne a dobre ste povedali, že represie sú to posledné. Hhistória popisuje, že najviac vreckových krádeží sa udialo v Paríži vtedy, keď popravovali vreckára. To je jasný príklad, že represia vždy nerieši problém. Je to sociálny, sociálno-právny, spoločenský a hovorím do vlastných radov. Niekedy mi to pripadá, že ten Jánošík je naozaj náš národný hrdina a my sme jeho nasledovníci.
Preukazovanie pôvodu majetku. Áno, vyriešilo by to problém, otázka stojí tam, či je prezumpcia viny alebo neviny. Ja verím, že ani vy nie, nie preto, že ste mladý, a že ešte nemáte taký majetok, ktorý by bol ohrozený, ale myslím, že je to celospoločenský fenomén a je potrebné ho riešiť. Veľmi ťažko ho budeme riešiť, keď tí, ktorých sa to vo väčšej miere dotýka sedia v tom orgáne, ktorý o tom zákone rozhoduje. To je ten hlavný problém, ktorý je v spoločnosti a držím vám palce. Skutočne vám úprimne držím palce v tom, že by sa ten zákon presadil v zákonnej forme, vo forme, ktorá by neporušila určité naše právne zásady, ktoré v tomto štáte a vôbec na kontinente Európy, a aby sme tým dosiahli aj určité očistenie spoločnosti. Ja verím, že radoví občania nám držia palce.
D. Lipšic : Som presvedčený, že práve systém založený na prvom písmene odporcu bol zneužívaný, častokrát sa to meno zmenilo, potom sa urobil návrh na zmenu, proste bolo veľmi jednoduché prísť k tomu správnemu sudcovi. Možno ste zaregistrovali, že sme odhalili niekoľko prípadov poistných podvodov na východnom Slovensku, ktoré idú do rádovo desiatok miliónov korún. Tieto prípady sme odhalili vďaka elektronickej podateľni. K otázke preukazovania pôvodu majetku. Nechcem o tom právne polemizovať, prezumpcia viny, neviny. Prezumpcia neviny je v trestnom konaní. My navrhujeme občianskoprávne konanie v tomto prípade, kde samozrejme prezumpcia neviny sa neuplatňuje, a preto ani nie je postihnutá osoba, ktorá ten majetok získala z nelegálnych zdrojov, ale len majetok je postihnuteľný. Samozrejme majetok, ktorý vlastní tá osoba. Čiže, samozrejme, súhlasím s vami v tom, že je to vážny problém. My sme o návrhu zákona diskutovali hodiny a dni s ústavnými právnikmi. Práve, aby sme nenarážali na článok 20 ústavy, ktorý chráni vlastnícke právo, ale myslím, že ten návrh zákon bol nakoniec pripravený a predložený tak, aby spĺňal všetky kritériá ústavnosti. A ešte k štvrtej téme represii. Súhlasím s vami, aj s tým príkladom, že kedy sa najviac kradlo v Paríži. Ja osobne si však nemyslím, že napríklad pri majetkových alebo násilných deliktoch, pri korupčných snáď, ale pri majetkových alebo násilných by zvýšená represia mala za následok lepšiu generálnu prevenciu. Určite nie. (...) Ak zvýšime represiu a teda aj napr. dĺžku trestov a najmä u recidivistov, no tak to môže mať aj taký výsledok, že poklesne trestná činnosť, pretože títo ľudia nebudú jednoducho na slobode. Nie preto, že by odrádzali, alebo proste že by to malo nejaký odstrašujúci účinok. Odstrašujúci účinok, ale môže mať represia pri kriminalite bielych golierov. Aj pri korupcii. Recidivista, ktorý strávil veľkú časť svojho života vo väzení, jeho tých pár rokov vo väzení neodstraší od páchania novej trestnej činnosti. Nás ostatných, zrejme ak by sme boli vystavení trestnému stíhaniu, tak použijeme takmer čokoľvek, aby sme sa vyhli výkonu trestu. Tá hrozba u tejto formy kriminality je rádovo iná, ako u násilnej alebo tej badateľnej majetkovej kriminality. Čiže, tam ja vidím určitý rozdiel a preto si myslím, že zvýšená represia má svoj význam. Ja osobne si myslím, že závažné zločiny vyžadujú aj adekvátny, niekedy aj ťažký trest.
R. Y. Mosný, novozvolený spolupredseda komunity : Vrátim sa ku korupcii v zdravotníctve. Pán minister tu spomenul banány. Ak je dopyt väčší ako zásoby, tak prichádza ku korupcii. Práve že nie, keď to sprivatizujete, tak tam sú trhové faktory, potom zvýšia sa ceny, a buď zaplatíte alebo nie.
(...) A tu práve v zdravotníctve, keď je centrálne ovládané v trhovej ekonomike vlastne vidieť nedostatky štátneho aparátu. Ak by štát vedel poskytnúť spomínané služby a znížiť dopyt, alebo uspokojiť dopyt zásobami, tak tá korupcia by nemusela existovať. Ale tým, že človek bude robiť všetko pre to, aby si ochránil zdravie, tak tie trhové vplyvy musia vyrobiť takú alternatívu, že sa dostáva k nadplatbe v tomto centrálnom systéme aj v trhovej ekonomike. Myslím si, že je najvyšší čas, aby to prišlo k regenerácii a rekonštrukcii zdravotníctva, samozrejme aj zdravotného poistenia. Ja si však myslím, že štát je spolupáchateľom korupcie v tomto rezorte.
D. Lipšic : Ja som to povedal vlastne inými slovami, že pokiaľ sú vytvorené podmienky na korupciu, to je rovina tej prevencie, tak sa nemôžeme veľmi čudovať, že korupcia tam je. Práve mne sa tak javí, že reforma zdravotníctva môže mať aj výrazné protikorupčné efekty, lebo sa snaží vyrovnať dopyt a ponuku. Samozrejme v tom, že zvýši ponuku u tých diagnóz, ktoré si pacient nikdy nemôže hradiť sám. Tie najzávažnejšie ochorenia, či sú rakovinové, alebo kardiovaskulárne. A u tých, ktoré nie sú život ohrozujúce, no tak tam sa bude vyžadovať aj spoluúčasť pacienta, pretože tie celkové zdroje v zdravotníctve proste vždy by v opačnom prípade znamenali, že by dopyt výrazne prevyšoval ponuku a to vytvára korupčné prostredie. Mne sa táto zásadná logika zdá byť správna. Iné argumenty sú takým skôr vajataním. Proste pokiaľ máme nejaký balík a je to dajme tomu 6 % z HDP na zdravotníctvo, no tak sa musíme rozhodnúť, kam ho prioritne určíme. A zrejme NA prioritne určené diagnózy, ktoré sú najzávažnejšie, ktoré ohrozujú ľudský život a ohrozujú zdravie. U tých menej závažných, tam naozaj si viem predstaviť tú spomínanú spoluúčasť. Takže, mne sa vidí, že ekonomicky tá zdravotná reforma je logicky pochopiteľná, aspoň mne sa to tak ako laikovi javí.
P. Kasalovský : Je tu však jeden neuraligický bod. Vyzývam nášho ministerského hosťa, aby ho likvidoval. Je ním formulácia ústavného článku o bezplatnosti zdravotnej starostlivosti. Za vyše desať rokov sa mi nepodarilo presvedčiť ani jedného vládneho činiteľa, aby inicioval zmenu. Nie pre zmenu ako takú, ale v záujme logiky a pravdy pravdúcej...
D. Lipšic : Nemyslím si, že ten článok ústavy je dobrý. Totižto nechcem ísť do nejakých dlhých traktátov ústavnoprávnych, ale v zásade so sociálnymi právami je vždy v ústave problém, pretože oni sú len do určitej miery vykonateľné zákonmi, ktoré potom ich vykonávajú a tým pádom akoby zoslabovali aj tie ďalšie práva, ktoré sú ale absolútne v ústave. Teda, najmä ľudské práva, politické práva, občianske práva. Čiže, môj vzťah k sociálnym právam v ústave je trochu skeptický. Ale myslím si, že tá reforma dáva zadosť čl. 40 ústavy v tom, že podľa článku 40 má každý právo na bezplatné zdravotníctvo na základe zdravotného poistenia, čiže už nie je bezplatné, keďže si každý platí poistku. Je to také trošku absurdné tvrdiť, ale v rozsahu stanoveným zákonom. A ten rozsah bezplatnej starostlivosti stanovil teraz zákon, to znamená, že týchto 6 a pol tisíca diagnóz je bezplatných. A podľa mojej mienky z toho dôvodu naplnil to ústavné kritérium. Aj keď súhlasím, keby občan rozumel právnikom, tak potom nemusia byť právnici.
Andrej Hanzel, viceprezident Slovenského jadrového fóra : (...) Vy ste povedali, že Slovensko je veľmi malé. Nie sme aj v korupcii skutočne len učni oproti tomu, čo sa deje vonku. Taký ENRON vytuneloval stodvadsať rozpočtov Slovenskej republiky. Ja si myslím, že na to sme nedorástli.
D. Lipšic : Nemám porovnanie s inými krajinami, ale spomenuli ste ENRON. Spomeniem Parmalat, ale to neboli prípady klasickej korupcie. Predstavitelia týchto firiem sú stíhaní za skresľovanie údajov hospodárskej evidencie. Proste oni klamali vo svojom účtovníctve a problém, prečo by sme my dnes takéto prípady nemohli stíhať je v tom, že u nás sa pri tomto delikte vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré je veľmi ťažko preukázateľné. Preto v návrhu Trestného zákona, ktorý je v parlamente teraz, navrhujeme aby aj pri niektorých ekonomických deliktoch, konkrétne pri tomto skresľovaní údajov hospodárskej a účtovnej evidencie, bolo možné aj nedbanlivostné zavinenie. A musím povedať, že je to predmetom veľkej polemiky ...
Arpád Demko : (...) Dá sa docieliť etické chovanie sa štátom nominovaných, resp. ovplyvňovaných zástupcov v orgánoch spoločností ? Napríklad, nestojí za úvahu zrušiť im úhradu za ten pobyt v tých orgánoch alebo minimalizovať ju, aby sa to nestalo predmetom prerozdeľovania... Alebo, na druhej strane jednoducho vsadiť na odbornú úroveň týchto ľudí a nie zásluhovosť rôznych strán, resp. rôznych ministerstiev.
D. Lipšic : Ja som v tomto prípade za riešenie, podľa mňa o niečo systémovejšie. A to je privatizácia. Štát nie je dobrý vlastník, to nie je nejaká ideologická akoby poučka, ale jednoducho, ktorákoľvek vláda, ktorýkoľvek minister nech by bol sebelepší proste ten priestor na koristenie zo štátneho podniku vždy bude existovať. Proste pokiaľ budú funkcie v podnikoch obsadzované nominantami politických strán, tak bude problém. A tie budú obsadzované, keď ich obsadzuje minister. Budú. Tak to proste je a tak by to aj bolo. Preto si myslím, že systémové riešenie je naozaj privatizácia. A mne až tak ani neprekáža, že zástupca MH v nejakej dozornej rade má nejakú odmenu. To mi ešte tak prekáža najmenej. Mne prekáža, že sú podozrenia a vážne, že štátne podniky boli a možno aj sú tunelované, proste, že na úkor daňových poplatníkov sa znižujú ich aktíva, alebo proste sa vykonávajú operácie, ktoré sú nevýhodné pre ten samotný subjekt, ktorý v nejakej miere vlastní štát. Preto sa mi zdá, že oveľa rozumnejšie je privatizovať tie podiely, ktoré v štátnych podnikoch ešte zostávajú, alebo v akciových spoločnostiach, ktoré ešte vlastní štát. To sa mi zdá, že môže naozaj mať antikorupčný efekt.
Július Tóth : Držím palce ministrovi zdravotníctva, ale aj ministrovi spravodlivosti, aby tie zákony, ktoré prejdú, alebo prešli, boli funkčné, pretože nefunkčné zákony sú o ničom. Mňa len jedno prekvapuje, že tu predstaviteľ určitého spolku vyhlásil, že justícia je zameraná na malú korupciu (...). Prosím Vás, aká je to etika v tejto brandži, keď hovoria o tom, že naša práca je od toho závislá ako zarábame, keď aj pán minister tu hovoril, aj ostatní že to nie je povolanie je to poslanie a je to služba.
D. Lipšic : Súhlasím aj s tým, že veľký priestor na korupciu je možno v zdravotných poisťovniach pri nákupe techniky. A napriek tomu, čo som povedal, som presvedčený o čestnosti väčšiny lekárov, ale povedať, že žiaden lekár na Slovensku neberie úplatok, by proste bolo klamstvo.
Prof. Milan Dragula, prezident Slovenskej lekárskej komory :
Nedávno sme s pánom ministrom diskutovali o nejakých podobných problémoch. Myslím si, že sme sa celkom aj zhodli. Ja mu držím prsty v niektorých veciach, ale prosím vás tu boli povedané niektoré veci také, ktoré zazneli a vyšumeli.
Trh všetko vyrieši. Samozrejme, keď je rovnováha dopytu a ponuky. Ak je nerovnováha na niektorej strane, tak potom spoločnosť jednoducho tú nerovnováhu nejakým spôsobom musí vyriešiť. Možno štát, možno pacient, možno niekto neznámy. Ale, pán minister povedal, že budú čakacie listiny, ktoré ani boh nezmení. Pred týždňom povedal, že peniaze. Tak, kto má väčšiu právomoc, boh alebo peniaze.
Prosím vás korupcia nebude vtedy, keď bude transparentnosť finančných tokov a informácií. Znovu fanúškujem pánu ministrovi, keď sa medzivládne zmluvy jednoducho podpísali, keď boli veľmi rýchlo cesty niekde a raz dva to bolo, a potom ľudia si všeličo myslia a nikto to nevie vyvrátiť a preto otázka na pána ministra z verejných zdrojov vznikla akciová spoločnosť Veriteľ. Vláda vtedy zatajila projekt a všetky ostatné okolnosti okolo Veriteľa. Teraz, keď sú reformné zákony prijaté a ja vždy hovorím, že si ctím a vážim zákony SR, nech si o nich myslím čokoľvek, odtajní vláda projekt Veriteľ?
D. Lipšic : To je otázka na ministra zdravotníctva. Pretože, ja som pre vládu vypracoval právnu analýzu, ktorá sa týka aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kvôli najmä dvom zmluvám s automobilkami s Peugeotom a s KIA. Ten zákon je veľmi jasný a naozaj stanovuje veľmi zreteľné dôvody, pre ktoré je možné nezverejňovať materiál a tie dôvody nie je možné vykladať veľmi extenzívne. Otázka zverejnenia projektu Veriteľ je otázka na ministra zdravotníctva, lebo jeho rezort navrhol nezverejňovať tento materiál. To znamená, v tomto okamihu s tým už ani vláda nič neurobí, keďže nebolo schválené uznesenie alebo úloha všetkým ministrom, preskúmať aj spätne svoje vládne materiály.
J. Hroš : Zastupujem Asociáciu organizácií splátkového predaja. Poviem hrdo, že sa hlási ku korupcii, lebo my korumpujeme našich klientov tým, že im ponúkame mnohokrát dobré ceny za to, že sa stanú našimi klientami. Mám dve otázky na pána ministra. Nedarí sa nám celkom, poviem na rovinu, spolupráca práve s ministerstvom spravodlivosti. Aj keď sme žiadali o prijatie v konkrétnej veci, tak nakoniec sa nám podarilo presadiť úpravu zákona cestou policajného prezídia. Úverový register je jedným zo základných princípov prevencie. Začína fungovať dokonca aj u nás, ale len v bankách - vďaka tomu, že banky si presadili svoj zákon. Pre ostatné spoločnosti, ktoré fungujú na trhu, tento zákon neplatí a bráni nám v tom zákon o ochrane osobných údajov. Ten by sa mal teraz novelizovať nejakým spôsobom. Veľmi radi by sme, ak by sme do toho vstúpili, keďže prístup do úverového registra je pre nás životne dôležitý. Takže jedna otázka by bola, či je možnosť vstúpiť do tohto konania ešte aby nám teda mohol slúžiť. No a druhá otázka je taká, veľmi sa mi páči také slová adhézne konanie v právnom systéme, kde naši klienti, teda netýka sa len našich klientov, ale naši klienti, ktorí sú trestne stíhaní, a ktorí spôsobia našim organizáciám škodu, tak v adhéznom konaní tú škodu akože majú nahradiť a pritom sú odsúdení na podmienku. K čomu tá podmienka slúži, keď oni tú škodu nenahradia ani v rámci exekučného titulu.
D. Lipšic : Začnem tou druhou pripomienkou, alebo kritikou. No slúži k tomu, aby sa mu podmienka premenila na nepodmienečný trest. V zásade súd môže, ak je zaviazaný obvinený, odsúdený na náhradu škody v adhéznom konaní a ak ju nezaplatí, no tak to môže byť dôvod na premenu podmienky po skúšobnej dobe na nepodmienečný trest. Teraz v Trestnom zákona už je možnosť aj zmieru, teda zmierovacieho konania, ktoré je viazané na súhlas poškodeného. To znamená, že až dôjde k zmieru v prípade, ak je náhrada škody zrealizovaná a ak poškodený súhlasí so zmierom. To znamená sme výrazne posilnili dispozíciu s vecou vo vzťahu k poškodenému.
Úverový register návrh novely zákona o ochrane osobných údajov je v parlamente, tvoril ho tím pána podpredsedu vlády Csákyho. Samozrejme, tam ešte sú možné zmeny v parlamente, ale nechcem hovoriť za neho. Možno, že by bolo dobré, keby ste sa skontaktovali s jeho tímom, lebo tam ešte v parlamente možné úpravy sú možné, ale nechcem prejudikovať jeho stanovisko. Nie je to gescia rezortu spravodlivosti.
Z myšlienok dr. Richarda Schenza
na VII. výročnom zhromaždení NEF Hospodársky klub
The importance of efficient regional capital markets
Dear ladies and gentlemen, It is a great pleasure to speak to you today about the importance of efficient regional capital markets. It is now almost three years since I haven taken over the position of a Special Government Representative for the Austrian Capital Market. After these three years I am more than ever convinced of the positive effects of a developed local capital market for an country's economy.
I may begin with some general remarks on the future role of regional capital markets followed by a short explanation of the concept, the implementation and the success of the recent Austrian capital market initiative.
It is true that in the past, an economy could do well without having a functioning capital market and indeed, Austria is a good example in this respect. However, in the future, capital market development will become the decisive factor for good economic performance. In this context two main capital market tasks have to be underlined: First, ensuring company financing in particular in view of Basle II and secondly, supporting the reforms of the pension system. The new capital reqirements for credit institutions (Basle II) will make an adaequate equity ratio and alternatives to loan financing more important. Moreover, recent ecomonic studies have shown that there is a clear correlation between the R&D ratio of a country and the degree of capital market development. Equity capital enables companies to intensify research activities, which is particularly important in view of the Lisbon goal. Thus, a strong capital market is the key to dynamic economic growth through innovation.
Another very imortant aspect has to be noted: Although we have an integrated European capital market, capital markets still have a regional dimension. Numerous economic studies indicate that most trading in the stocks of a company takes place in the home market of the company. This is particularly true in respect of smaller companies and can be attributed to divergent information costs. In other words, it is easier for smaller firms to raise capital in the local area, where they are well-known. Local financial market development is therefore an important determinant of economic success of an area even in an environment where there is an integrated financial market with no frictions to capital movements.
As far as the necessary reform of the pension system is concerned it is clear that we need a higher share of funded systems within the three pillar modell. A developed domestic capital market offers attractive investment opportunities in companies of the region.
Some remarks to the Austrian Capital Market Inititiative:
The new Austrian Capital Market Initiative started with the creation of the position of a special government representantive for the capital market at the end of 2001. The underlying idea was that the significant and lasting improvement of the Austrian Capital Market can only be achieved by bundling all public and private forces. There has to be an institutional basis that the individual measures and the concerted actions are following an integrated concept.
Within a relatively short period of time we have completed in a small group of high-ranking experts an Action plan for the Austrian capital market. The main topics of this Action plan are measures for "more confidence and "more volume". This means that the action plan exactly concentrates on measures suitable to remove the remaining weak spots of the Austrian capital market, in particular the low liquidity and the little interest of investors. Indeed, the Austrian capital market has to be described as underdeveloped and does not correspond with the country`s overall economic performance. The figures of market capitalisation in percentage of the GDP clearly show that Austria is among the countries in the EU ranking very low (Austria: 24 %, two years ago 14% !, EU average: 60 %, Slovakia: 2,2 Mrd = 4% GDP !!).
Three of the most important measures of the action plan have been implemented already.
On 1st October 2002 the Austrian Corporate Governance Code was presented to the public. The Code covers the standards of good corporate management common in international business practice as well as the most important provisions of Austrian Company law that are of relevance in this context. The Code of Corporate Governance constitutes a piece of "soft law" , this means, companies voluntarily undertake to adhere to the principles of the Code. In my opinion, the Code represents an appropriate means to reinforce investor's confidence by improving transparency, the independance of the organs of the company, the quality of co-operation between supervisory board, management board and shareholders and , above all, by taking long-term value creation into account. Moreover, it is exactly the source of guidance expected especially by the international investor. So far the Austrian Code has met almost unanimous approval of investors and companies and already 70 % of the companies listed in the Prime Market have made a commitment to the Code. Next year companies listed in the Prime market are required to include a statement concerning the compliance or non-compliance with the Austrian Code of Corporate Governance in the annual report.
The second main project contained in the Action Plan is the new private pension scheme with a special investment focus on securities listed on underdeveloped capital markets.
This new product combines attractive tax benefits (9,5 % premium, withholding tax exemption, tax-free pension) high security through capital guarantee and flexibility (possibility to exit the scheme after 10 years). The special investment focus on Austrian shares could be achieved in a non-discriminatory manner which is compatible to EU-law. 40 % of the funds have to be invested in shares listed on a underdeveloped EU capital market defined as having a market capitalisation of less than 30 % of the GDP (Austria, Slovakia and the other new Member States (except Malta, Cyprus and Estonia) fulfill these criteria). The new pension scheme is already a big success (in 2003 more than 280.000 contracts have been concluded, and 500.000 are expected by year-end). It is evident that the new pension scheme will have an advantageous effect as far as the volume on the demand side of the Austrian capital market is concerned, however, this will be achieved without creating distortions.
Sufficient knowledge about the capital market is a pre-requisite for confidence in the market. Together with the Austrian Central bank, the Vienna Stock Exchange, listed companies, banks and insurance companies and other relevant institutions a Committee for the Austrian capital market was set up which primarily serves as a platform for coordinating and financing information activities. A very successfull school project, a capital market campaign and several economic studies are important results of the Committee's efforts in raising awareness and providing comprehensive information to the population on the Austrian capital market.
For arround a year one can observe the first positive effects of this new capital market initiative. The ATX is one of the best performing indices of the world. The turnover in domestic shares has almost tripled. The market capitalisation has increased from 30 billions in 2002 to 55 billions now. Finally, four companies listed on foreign exchanges returned to the Vienna Stock Exchange and there are nine new listings. Of course, this remarkable outperformance of the Vienna Stock exchange has numerous reasons: without doubt the good performance of the companies has the biggest share and the privatisation policy and the tax reform of the government has to be mentioned in this context-- but one also state that the capital market initiative has created a particular positive environment for the Austrian Capital Market which made this success possible.
These very motivating results make clear that the capital market initiative has to be continued.
Measures contained in the action plan having high priority for this and the following year are:
Stregthening of the venture capital, private equity industry
Development of listed SME funds
Promoting Securitisation especially through an Austrian ABS Law)
Last but not least I would like to mention the opportunity of developing a Central European financial market. The regional exchanges in Central Europe have almost the same size and face comparable problems, where common solutions could be found. As I explained in the first part of my speech capital markets do have clear regional elements and they have a crucial function in financing the local businesses. At present, it appears that capital market policy in Europe still focuses on concentration and consolidation leaving aside the vital complementary role of regional exchanges. It is true that market infrastructures have to build up economies of scale but particularly in a SME structured economy this must not lead to a situation where regional exchanges disappear completely. Rather the regional exchanges of central Europe should cooperate that both synergies are used and the supply of capital in the local area is ensured.
Is this the case, I am convinced that small regional capital markets will still have a role to play in the future.
Thank you
Z myšlienok vicepremiéra, ministra spravodlivosti D. Lipšica
na VII. valnom zhromaždení, 27. septembra 2004
Ďakujem za pozvanie. Keďže by bolo asi vhodnejšie venovať väčšiu časť diskusii ako prednáške, tak budem moje úvodné poznámkylimitovať na minimum.
Odhaľovanie korupcie alebo korupcia má viacero fenoménov, ale nechcem o nich teoretizovať ani na úrovni ekonomickej ani právnej, ale boj s korupciou by mal mať niekoľko dimenzií. Jedna dimenzia je dimenzia prevencie. Ide o to vytvárať také aj právne prostredie, aby bol obmedzený priestor na korupciu. Spomeniem možno jeden príklad z justície. V minulosti sa stávalo, že vznikalo korupčné prostredie v situácii, kedy podával žalobca žalobu na súd a mohol si takpovediac vybrať za určitý úplatok, ku ktorému sudcovi žaloba pôjde. Tak sme odstránili tento korupčný priestor, že dnes v slovenskej justícii sú spisy prideľované náhodným výberom cez počítač. To je tá prevencia, proste odstraňovať priestor, ktorý v niektorých agendách vzniká, a ktorý je priestorom korupčným. Mohol by som ísť cez ďalšie príklady do oblasti trestného práva, väzobnej agendy alebo do oblasti konkurzného práva, ale to je jedna dimenzia, ktorá je veľmi dôležitá. Druhá dimenzia, nemenej dôležitá, ktorej sa chcem venovať trochu viac je represia, pod ktorou rozumiem zvyšovanie rizika odhalenia korupcie. Tam sa nám predsa len podarilo prijať viaceré kľúčové zmeny, ktoré aj v praxi sa ukazujú byť relatívne efektívne. Spomeniem tri z nich. Najskôr dve, ktoré už sú účinné takmer rok a potom jedna, ktorá je účinná len niekoľko týždňov. Tie prvé dve sú využitie agentov pri odhaľovaní korupcie, využitie spolupracujúcich svedkov a tým tretím potom je vznik špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu. Takže, najskôr k tomu agentovi. O tom bolo veľa popísané. Veľakrát tento inštitút bol kritizovaný, ale je veľmi potrebný pri odhaľovaní korupcie, pretože priebeh korupčných deliktov je svojím spôsobom špecifický. Špecifický v tom, že sa štát nachádza v dôkaznej núdzi. Väčšinou ide len o dve osoby, ktoré sú prítomné, ten ktorý úplatok dáva a ten, ktorý ho berie. Nie sú tam prítomní ďalší svedkovia a preto musia byť aj spôsoby odhaľovania korupcie špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné využívať utajované prostriedky. Môj kolega hovorí, že ťažké choroby nie je možné liečiť acylpirínom. A ani korupciu nie je možné odhaľovať konvenčnými prostriedkami. Čiže, ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je z povahy veci mimoriadne sťažené. Aj z toho dôvodu som v parlamente navrhol a parlament schválil už v minulom roku rozšírenie pôsobnosti agenta najmä pri odhaľovaní korupcie verejných činiteľov. V týchto prípadoch môže agent konať aj iniciatívne, to znamená ak existujú operatívne alebo spravodajské informácie tak môže so súhlasom súdu aj navádzať na korupciu. Opakujem len v prípade verejných činiteľov, kde záujem štátu na integrite predstaviteľov štátu je mimoriadne vysoký. V tomto prípade bude dôkazné bremeno ako by delené ak to tak môžem povedať, štát bude musieť preukazovať ak bude chcieť použiť agenta a bude chcieť použiť dôkaz získaný agentom v konaní pred súdom, že páchateľ mal sklony k spáchaniu korupčného deliktu a obvinený bude musieť preukázať, ak bude chcieť oponovať tomu dôkazu, že trestný čin bol vyvolaný len zo strany štátu, že neboli tam žiadne informácie, že by predtým konal korupčne. To znamená, napriek tomu, že médiá rýchlo označili tento inštitút za agenta provokatéra, nejde o agenta provokatéra, pretože tento agent neprovokuje trestnú činnosť tam, kde trestná činnosť nie je, ale odhaľuje ju tam, kde trestná činnosť je. Myslím si, že rovnováha medzi záujmom na postihu korupčnej činnosti verejných činiteľov a ochranou ich práv je u verejných činiteľov posunutá viac na stranu legitímneho záujmu spoločnosti na bezúhonnosti osôb, ktoré vykonávajú verejnú moc. Totižto vysoká miera korupcie v orgánoch verejnej moci oslabuje dôveru občanov v štátne inštitúcie vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená naša demokracia. Napriek veľkej polemike o rozšírení kompetencie agenta sa ukazuje, že v praxi tieto rozšírené kompetencie majú svoj efekt. A musím povedať, že od nového roku sa výrazne zvýšil počet odhalených prípadov korupcie aj vďaka širším kompetenciám agenta. Keď sme v roku 1999 odhalili za rok 19 prípadov korupcie, tak len za prvé mesiace tohto roku to bolo viac ako 100 prípadov. Takže ten nárast je veľký a zdá sa, že ide o jednu z najefektívnejších metód odhaľovania korupcie, o čom svedčí, že pri prerokúvaní trestnej rekodifikácie v parlamente sa zameriava pozornosť práve na riešenie kompetencií agenta v rámci nového návrhu Trestného poriadku. Takisto v tejto novele Trestného poriadku, ktorá bola schválená na sklonku minulého roku sme zaviedli do nášho právneho poriadku inštitút tzv. korunného alebo spolupracujúceho svedka, čo je fenomén, ktorý je používaný najmä pri odhaľovaní organizovaného zločinu, ale samozrejme že sa týka aj korupcie, ktorá niekedy ide ruka v ruke s organizovaným zločinom a práve je formou, ktorou sa organizovaný zločin snaží získať vplyv v orgánoch verejnej moci, ale určite aj v podnikateľskom prostredí. Korunný svedok je dôležitý inštitút aj preto, že niektoré formy kriminality, najmä organizovaná kriminalita majú vyvinuté tak dobre imunitné mechanizmy, že je veľmi ťažké nájsť dôkaz zvonku. Na odhalenie tejto trestnej činnosti je potrebné nájsť dôkaz zvnútra. A na to práve slúži korunný alebo spolupracujúci svedok. Pri rozhodovaní o priznaní statusu korunného svedka samozrejme musí prokurátor zvažovať kritérium proporcionality. Inými slovami výhoda, ktorú dáva štát korunnému svedkovi v podobe nižšieho trestu napríklad musí byť rádovo nižšia ako je plnenie korunného svedka, to znamená jeho výpoveď. Korunný svedok musí v zásade vždy odhaľovať rádovo závažnejšiu trestnú činnosť ako tá, ktorú sám spáchal a vo vzťahu ku ktorej bude mať trestnoprávnu imunitu alebo znížený trest. Takisto trestný poriadok veľmi presne vymedzuje za akých okolností môže štát akosi zvýhodniť korunného svedka, v akom štádiu ho môže zvýhodniť a najmä ide o to, aby korunný svedok splnil časť svojej dohody. To znamená ak jeho zvýhodneniu vo forme nižšieho trestu prišlo až v okamihu, keď časť dohody voči štátu korunný svedok splní a keď odhalí a usvedčí predstaviteľov najmä organizovaného zločinu, pretože samozrejme ide o osoby z kriminálneho prostredia, ktoré môžu konať a konajú častokrát veľmi špekulatívne. To znamená musíme mať poistky voči klamlivému konaniu korunného svedka. Ide o fenomén, ktorý sa veľmi často používa vo Veľkej Británii, v Taliansku, v Spolkovej republike Nemecko, napriek tomu, že nejde o nejakú zázračnú zbraň, ide tiež o jeden z najefektívnejších prostriedkov odhaľovania organizovaného zločinu a korupcie, ktorá častokrát s ním súvisí.
Treťou zmenou, ktorá je účinná, naozaj veľmi krátko. Prvého septembra je dňom vzniku špeciálnej prokuratúry a špeciálny súd, ktorý má jurisdikciu v troch oblastiach. Prvá z nich je korupcia, druhá z nich je organizovaný zločin a tretia z nich je najzávažnejšie formy finančnej kriminality. Tie dôvody pre vznik špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu sú v zásade dva. Prvým z nich je, že potrebujeme na jednej strane mať kvalitných odborníkov prokurátorov a sudcov, ktorí sa budú venovať týmto najzávažnejším formám kriminality. Ale zároveň ak chceme, aby títo sudcovia a prokurátori rozhodovali slobodne, tak musí ich štát vedieť aj adekvátne chrániť. Dnes to nie je možné, pretože dnes sú prípady organizovaného zločinu, takpovediac roztrúsené po celom Slovensku, po všetkých našich súdoch a prokuratúrach a, samozrejme, štát nie je v stave chrániť všetkých sudcov a prokurátorov, ktorí sa raz za svoju profesnú kariéru stretnú s prípadom organizovanej kriminality. Nie je možné ich minimálne dlhodobo chrániť, a ich rodiny, a preto je potrebné centralizovať tieto závažné formy kriminality do týchto špeciálnych inštitúcií. No a druhý problém, ktorý je možno špecifický pre Slovensko, ale asi nielen, je, že Slovensko je v zásade malá krajina, celé Slovensko. O to viac je to na úrovni regionálnej, kde previazanosť justičných, policajných orgánov, aj s kriminálnym prostredím, aj s osobami, ktoré sa dopúšťajú korupčnej trestnej činnosti reálne existuje. Ak chceme prelomiť tieto väzby, tak je potrebné vytvoriť práve takéto centralizované inštitúcie a ja verím, že v priebehu krátkeho času ukážu opodstatnenosť svojej existencie a môže byť veľmi dôležitým nástrojom, aby aj závažné kauzy organizovanej kriminality mali koncovku v justícii, teda na prokuratúre a následne na súde. Toľko k tým oblastiam trom represívnym. Spomeniem možno ešte dva zákony, ktoré boli predmetom veľkej polemiky. Jeden z nich nakoniec prijatý bol Ústavný zákon o konflikte záujmov a druhý prijatý nebol a zrejme ešte o ňom bude ďalšia diskusia a to je návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ústavný zákon o konflikte záujmov sa samozrejme netýka podnikateľskej verejnosti, týka sa verejných funkcionárov a záujmu verejnosti, aby mala prehľad o majetkových pomeroch verejných funkcionárov, či sú to funkcionári štátu, alebo funkcionári samosprávy, pretože v tomto prípade ide o to, že tú tradičnú trestnoprávnu ochranu pred zneužitím právomoci dopĺňa aj osobitný systém povinností a obmedzení, ktoré sa týkajú verejných funkcionárov. Doteraz platný Ústavný zákon o konflikte záujmov bol bezzubý. Nebol ani v jednom prípade využívaný, sankčný mechanizmus nefungoval a tak naozaj bolo nevyhnutné prijať novú úpravu, ktorá aj bude vykonateľná, ktorá bude znamenať určenie jasných povinností, ale aj jasných sankcií za porušenie týchto povinností a tými sankciami sú od pokút počínajúc až možno strata verejnej funkcie, vrátane poslaneckého mandátu.
Návrh zákona, ktorý v parlamente neprešiel je veľmi sporný určite aj v podnikateľskom prostredí a to je návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Dovoľujem si povedať, že ide o kľúčový návrh zákona a preto narazil aj na mnohé problémy v národnej rade. Cieľom zákona je, a to je legitímny cieľ, zabrániť v nelegálnom nadobúdaní majetku. To znamená, že ten návrh zákona bol konštruovaný tak, že pokiaľ by v tej záverečnej fáze prišiel prokurátor k záveru, že dotknutá osoba nevie preukázať legálny pôvod svojho majetku, resp. legálny príjem z ktorého majetok nadobudla, mohol by prokurátor iniciovať civilnoprávne, občianskoprávne konanie, v ktorom by bolo rozložené dôkazné bremeno. Bolo by rozložené tak, že by prokurátor najskôr znášal tzv. bremeno tvrdenia, kde by preukázal istú mieru pravdepodobnosti, že existuje rozdiel medzi legálnymi príjmami a reálnym majetkom. A ak by preukázal túto mieru pravdepodobnosti, ktorá bola presne špecifikovaná v návrhu zákona, potom by sa dôkazné bremeno a odporca mohol prezumpciu vzniknutú na základe tvrdenia prokurátora vyvrátiť preukázaním legálnosti príjmov, ktoré boli prokurátorom spochybnené. My sme návrh zákona tvorili relatívne dlhú dobu, takmer rok a vychádzali sme z troch právnych úprav v Európe, z úpravy talianskej, britskej a írskej. Nakoniec návrh zákona som v parlamente vzal späť, pretože boli viaceré pozmeňovacie návrhy prijaté, ktoré z neho urobili úplne bezzubý právny predpis. Tým by som aj chcel ten vstup, tú prednášku ukončiť, pretože tento zákon bol asi najspornejší, asi aj najradikálnejší návrh zákona. Ja si uvedomujem, že naša ústava chráni vlastnícke právo, ale chráni vlastníctvo a majetok nadobudnutý z legálnych zdrojov, nechráni majetok nadobudnutý z nelegálnych zdrojov. A, samozrejme, že boj proti korupcii ako som spomenul aj v úvode, je veľmi vážna vec. A ak my politici chceme, aby boj proti korupcii podporovali občania, tak musíme začať najskôr my, a konkrétne poslanci tým, že hlasujú za návrhy zákonov, lebo tým prejavujú svoje skutky, nie plamennými rečami na pléne parlamente. Takže to sú základné návrhy, ktoré sa týkajú práve oblasti represie, ktorá je veľmi dôležitým pilierom boja proti korupcii a ten pilier prevencie dopĺňa. Ja som presvedčený aj o tom, že ak sa dobre podarí nastaviť represívny mechanizmus, ak sa nám podarí zvýšiť riziko odhalenia korupcie, tak to môže mať veľmi dobrý vplyv aj preventívny, generálno-preventívny. Takže v tomto si myslím, že ešte máme v praxi veľa možností a práve zákony, ktoré som spomenul, ktoré vytvorili viacero možností odhaľovania korupcie, verím, že budú aj v praxi napĺňané. Keďže som avizoval, že nechcem dlho v úvode hovoriť, aj keď určite viete, že právnici radi dlho hovoria aj o veciach, o ktorých málo čo vedia, nieto ešte veciach, ktorým sa venujú, tak to chcem dodržať a dať skôr priestor na diskusiu, na ktorú sa, samozrejme, teším. Ďakujem.
Správa o VII. valnom zhromaždení
V bratislavskom EXPOklube sa v pondelok 27. septembra od 17. do 22. h konalo VII. valné a 57. riadne zhromaždenie komunity hospodárskych a spoločenských osobností NEF Hospodársky klub. Na celkove 175. klubovom mítingu sa prezentovalo 84 riadnych členov, t. j. 54 % a sedem hostí. Dvadsaťjeden riadnych členov, ktorí sa výročného mítingu nemohli zúčastniť kvôli pobytu v zahraničí, alebo iným neodkladným záležitostiam poskytlo svoj hlas klubovému správcovi. Riadne a a delegačne hlasovalo na výročnom mítingu 105 riadnych členov, t. j. 67,7% z celkového počtu. Vopred sa ospravedlnilo ďaľších dvadsaťtri členov a v deň konania výročného mítingu deviati členovia.
VII. valné zhromaždenie jednomyseľne schválilo :
- správu správcu P. Kasalovského od VI. valného zhromaždenia a zámery na roky 2004-2006,
- správu revizóra Š. Kardoša o hospodárení v roku 2003,
- potvrdilo rozpočet na r. 2004 a princípy rozpočtu na obdobie 2005-2006,
- organizáciu klubového sekretariátu,
- navrhnuté zmeny v stanovách.
VII. valné zhromaždenie jednomyseľne zvolilo :
- za klubového revizóra na dvojročné obdobie od 27. 9. 2004 do VIII. valného zhromaždenia Š. Kardoša,
- za skrutátorov na VII. výročnom mítingu I. Cignu a J. Dolníka, za zapisovateľa A. Jancu, za overovateľov E. Bujačkovú a E. Herzogovú.
VII. valné zhromaždenie uložilo správcovi :
- uviesť klubové pôsobenie do súladu so schválenými zmenami v stanovách,
- zvolať a zabezpečiť obsahovo, organizačne a technicky 58. riadne zhromaždenie v navrhovanom termíne.
VII. valné zhromaždenie vzalo na vedomie :
- informáciu správcu o voľbe nových funkcionárov výboru, ktorá sa uskutočnila 27. 9. v rámci prestávky na rokovaní VII. valného zhromaždenia za účasti P. Kasalovského, R. Y. Mosného, A. Jancu, P. Becka, pričom L. Sedmák delegoval svoj hlas na správcu, ako aj ospravedlnenie neúčasti P. Hrinku kvôli úrazu,
- schôdze výboru a voľby funkcionárov sa nezúčastnil J. Sitek.
- za spolupredsedov na obdobie od 27. septembra t. r. do 31. 7. 2005 boli zvolení jednomyseľne : R. Y. Mosný a L. Sedmák,
- štatutárnym predstaviteľom ako správca a výkonným podpredsedom je naďalej P. Kasalovský.
Informácia o 57. riadnom zhromaždení
Po VII. valnom zhromaždení sa uskutočnilo 57. riadne zhromaždenie. Podľa programu vystúpil s témou Vývoj kapitálového trhu v EÚ po jej rozšírení so zreteľom na svetové meny dr. Richard Schenz, ktorý je o. i. zodpovedný za kapitálový trh na rakúskom spolkovom ministerstve financií. Tému korupcie uviedol štvrťhodinovým vystúpením vicepremiér a minister spravodlivosti D. Lipšic. V 75-minútovej diskusii sa prezentovali viacerí členovia, pričom D. Lipšic reagoval na všetky názory. Po tomto bode o problematike energetickej bezpečnosti SR hovoril prezident AZZZ SR A. Malatinský. V závere 175. klubového podujatia sa prezentoval spoločnosť FAB z Novej Bane. Celé podujatie bolo moderované P. Kasalovským a spolu s ním priebeh zabezpečovali R. Y. Mosný a P. Magvaši.
Časť materiálov zo VII. valného zhromaždenia a 57. riadneho zhromaždenia bude postupne zverejnená v SR prostredníctvom TASR (ako OTS) a na klubovej webstránke www.hospodarskyklub.sk. Bude sprístupnená spolu s inými materiálmi z rokov 2003 a 2004 aj čestným členom v zahraničí začiatkom 2005. roka.
Návrh zmien v Stanovách vychádza zo zákonných povinností, z potrieb a na základe skúseností komunity a podnetov členov v období od V. valného zhromaždenia
N á v r h z m i e n v Stanovách, schválených VZ dňa 30. júna 2003
Článok II. :
Sídlo združenia je na adrese : 854 04 Bratislava V., Viedenská cesta 5 (Hotel Incheba).
Článok V., bod 2 :
(úplné znenie)
Najvyšším orgánom klubu je valné zhromaždenie, ktorému výročnú správu a návrh zámerov činnosti predkladá správca. Zvoláva ho správca po odsúhlasení termínu jeho konania a programu výborom. VZ sa spravidla koná raz ročne do 30. 9., alebo so súhlasom výboru raz do 24 mesiacov.
Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné väčšinou prítomných riadnych členov, ak boli pozvánky všetkým riadnym členom odoslané poštou na doručenku alebo doporučene 21 kalendárnych dní pred jeho termínom.
Článok V., bod 6 :
Ktorékoľvek zhromaždenie míting s celoslovenskou účasťou, ale aj na úrovni regiónov a krajov, resp. miest je uznášaniaschopné, ak boli pozvánky odoslané poštou na doručenku alebo doporučene 21 kalendárnych dní pred jeho termínom. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných riadnych členov. Rovnaký princíp platí aj pre zhromaždenie delegátov.
Článok V., bod 4, písm. b :
b) schvaľovanie základných zámerov činnosti klubu a spôsob jej personálneho, organizačno-technického, materiálneho a finančného zabezpečenia,
Článok V., bod 7 :
(odsek druhý)
Počet členov výboru sa stanovuje na päť riadnych členov volených spravidla v korešpodenčných a tajných voľbách k 31. 7. Členmi sa automaticky stávajú predsedovia krajských, resp. regionálnych klubov.
Centrálne zvolení členovia výboru môžu byť odvolaní riadnym zhromaždením klubu na základe súhlasu väčšiny prítomných členov.
Členovia výboru za krajské, resp. regionálne kluby môžu byť odvolaní zo svojej pozície iba väčšinou prítomných členov týchto komunít.
Na čele klubového výboru stojí predseda, ktorého volia a odvolávajú členovia výboru. Rovnaký postup platí pre všetkých funkcionárov výboru.
(odsek tretí)
V mene klubu vystupuje, právne úkony vykonáva a písomnosti za klub podpisuje správca. Počas jeho neprítomnosti tak koná výkonný podpredseda na základe plnomocenstva od správcu, alebo predseda výboru na základe uznesenia výboru.
Bratislava, 31. august 2004
Dr. Peter Kasalovský, správca
VII. valné zhromaždenie
VII. valné zhromaždenie
175. klubovým mítingom
V pondelok 27. septembra 2004 o 17.00 h sa začne VII. valné zhromaždenie a celkove 175. klubový míting. Bude opäť v EXPOklube vo Výstavnom a kongresovom centre Incheby v Bratislave (vjazd z Viedenskej cesty).
Pripravený a na základe podnetov z členskej základne aktualizovaný program bude viac ako zaujímavý nielen témami, ale aj prítomnosťou exponujúcich sa domácich a zahraničných V.I.P. hospodárstva a verejného života (vrátane viacerých členov Vlády SR).
V tomto 34. týždni hostia záväzne potvrdili svoju účasť na výročnom snemovaní a následnom 57. riadnom zhromaždení klubovej komunity.
Pôvodne navrhnutý a pripravovaný program bol odložený na obdobie IV. štvrťroka 2004, alebo na neskôr, resp. zrušený zo zreteľahodných dôvodov. Aj o nich bude informovať vo výročnej správe správca a výkonný podpredseda dr. Peter Kasalovský.
Výročná správa bude zverejnená na www.hospodarskyklub.sk 2. septembra 2004, a zároveň budú zverejnené návrhy zmien v Stanovách. V rovnaký deň budú odoslané pozvánky pre delegátov a hostí výročného snemovania.
V septembri výročný míting
VII. valné zhromaždenie a 57. riadne zhromaždenie klubovej komunity sa uskutoční v súlade s názorom jej výboru z 3. júna t. r. v prvej dekáde septembra. Na programe tohto 174. klubového podujatia bude : 1. expozé ministra vnútra SR V. Palka, 2. diskusia s ministrom vnútra SR V. Palkom a jeho spolupracovníkmi, 3. výročná správa správcu a výkonného podpredsedu o klubovej činnosti a aktivitách za obdobie od 30. júna 2003 do 31. augusta 2004, 4. správa o hospodárení v roku 2003 a informácia o plnení rozpočtu za rok 2004 , 5. návrh zmeny stanov ohľadne termínov konania, organizácie a priebehu valných zhromaždení, ako aj sídla klubu, 6. návrh hlavných zámerov činnosti na obdobie rokov 2004 2006.
Prípitok podpredsedu výboru NEF Hospodársky klub L. Sedmáka na slávnostnej večeri na počesť novozvoleného prezidenta SR I. Gašparoviča, Bratislava Hotel Marrol´ s, 3. jún 2004
Vážený pán Gašparovič,
priatelia,
dnes večer už odznelo niekoľko názorov, prečo bol do prezidentskej funkcie zvolený Ivan Gašparovič. V tejto chvíli už patria historikom. My, súčasníci, budeme mať šancu sledovať, ako sa vyrovná s očakávaniami a so želaniami prinajmenej tých, ktorí mu dali svoj hlas.
Na jednej strane je mu čo závidieť. Avšak nepochybujem, že má vôľu a schopnosti stať sa dobrým prezidentom. Musím zdôrazniť, že takého prezidenta samotná republika a jej občania potrebujú takmer ako tú soľ, ktorá je nielen v rozprávke, ale aj v dnešnom živote naozaj nad zlato.
Osobne si želám vecného, triezveho, rozvážneho a rozhodného prezidenta. Želám pánovi Gašparovičovi šťastnú voľbu pri výbere ľudí do svojho okolia, aby mohol byť takým prezidentom. Práve na ich kvalite bude záležať jeho múdrosť smerom k domácej verejnosti aj zahraničiu.
Želám mu aj odvahu na sebareflexiu, ktorá absentuje u slovenských politikov. Som presvedčený, že so skromnosťou nebude mať problémy. Obdobne to platí aj o kvalite jeho zmyslov, aby bol takpovediac v ľude. Želám mu aj zdravie, aby bol celkove zdravým prezidentom.
Musím povedať, že mesiac pred prezidentskými voľbami som nechcel veriť predpovedi jedného z mojich tu prítomných priateľov. Nedávno som si vypočul jeho ďaľšiu predpoveď, keď povedal, že budeme mať prezidenta osobnosť nielen v domácom meradle, ale v porovnaní európskom.
Pripijme na dobré zdravie Ivana Gašparoviča. Pripijme na to, že na pozícii hlavy nášho štátu bude nám stále blízky človek. Ako sa bol vyjadril, chce zostať aj po piatich rokoch mandátu Gašparovičom. Aj my si to zaželajme a verme, že aj ako prezident republiky prijme naše pozvanie.
Príhovor správcu NEF - Hospodársky klub dr. Petra Kasalovského na 172. klubovom mítingu s novozvoleným prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, Bratislava, 3. jún 2004
Vážený pán Gašparovič,
dámy a páni,
v nabitom kalendári zvoleného prezidenta republiky, ktorý bol nielen naším sympatizantom a neskôr sa stal aj členom našej komunity sa predsa len našiel priestor pre tento večer.
Dvanásťročný Hospodársky klub mal k 30. aprílu 347 riadnych a čestných členov. V Bratislave nie je však pre nich taký kongresový sál, v ktorom by nesedeli ako v posluchárni, resp. v kine. Opäť raz sme museli zvoliť žrebovanie, z ktorého vzišlo 2/3 prítomných, aby sme sa stretli v kvalitnom prostredí hotela Marrol´s.
Reprezentácia našej komunity považuje za veľkú česť, že sa môže pozdraviť sa s Ivanom Gašparovičom, ktorý sa o dvanásť dní stane tretím prezidentom SR. Zvíťazil v druhých priamych prezidentských voľbách a my sme presvedčení, že bude dobrým a svojím pôsobením aj sympatickým prezidentom.
Dámy a páni,
koaliční lídri síce nevolili v druhom kole priamych prezidentských volieb, ale časť ich sympatizantov a podľa všetkého aj nevoliacich v prvom kole predsa len pochopila, že prezidentské voľby sú aj výpoveďou o občianskej kultúre, ale predovšetkým o zodpovednosti. Nie o straníckej zarputilosti, či skôr samoľúbostti, ale o demokratickom výbere z dvoch najsilnejších kandidátov - osobností, z ktorých víťaz bude päť rokov ovplyvňovať nielen ovzdušie vo vnútri štátu, naše vonkajšie vzťahy, ale aj každodenný život občanov.
Jednoznačne zvíťazil I. Gašparovič a v nemenšej miere sa však potvrdila aj vysoká kultúrnosť takmer polovice občanov s volebným právom. Dali prednosť osobnosti, ktorá nechodí na verejnosť - medzi ľudí s nepokojom, vysokým napätím a neprezentuje sa tajuplnými víziami konfliktov, alebo predpoveďami o tom, čo sa stane a čo nie.
Občania si vybrali politika, ktorý prezentoval navonok aj kritickú sebareaflexiu, ale najmä vôľu vždy najprv načúvať občanom a vnímať ich záujmy.
Vážený pán Gašparovič,
milý Ivan,
musím aj tu povedať, že ani deň po víťazstve v priamych prezidentských voľbách nevymenil svoje mobilné číslo. Vďaka tomuto spojeniu sme sa dohovorili, že je tu priestor na príjemný večer pred jeho veľkou osobnou skúškou. Aby po piatich rokoch ostal Ivanom Gašparovičom, ktorý odchádza /alebo opätovne prichádza/ za potlesku nielen 1, 1 milióna jeho voliacich občanov, ale prinajmenej tých 51 percent všetkých voličov.
Pripomínam, že bol jedným z najkorektnejších politikov, a to aj z hľadiska svojho členstva v našej komunite. Oficiálne ho prijal 8. 3. 1996. Neváhal ani sekundu a po prezidentovi SR M. Kováčovi prijal aj on v novembri toho istého roka klubového hosťa z najvzácnejších - jednu z najvplyvnejších svetových osobností prof. K. Schwaba, zakladateľa a prezidenta WEF.
O Ivanovi Gašparovičovi vypovedá aj to, že trebárs vlani sa zúčastnil v tichosti, ale aktívne diskutujúc dvoch centrálnych mítingov : o zahraničnej politike s E. Kukanom a o európskej železnici s predsedom predstavenstva Deutsche Bahn H. Mehdornom a potom v posledný deň júna aj VI. valného zhromaždenia našej komunity.
Dámy a páni,
víťazstvo I. Gašparoviča v prezidentských voľbách bolo veľkým prekvapením azda len pre časť jeho protivníkov, skeptikov, či až pesimistov, a pre zahraničie. Ibaže by sme ako prekvapenie vnímali fakt, že volebné právo využilo až 43,5% zo všetkých oprávnených voličov.
Volebný výsledok prezidentských volieb oprávňuje k miernemu optimizmu, keďže I. Gašparovič ako ich víťaz dostal o takmer sedemstotisíc hlasov /!/ viac ako v prvom kole - viac ako od štvrtiny všetkých voličov, a má reálnu šancu stať sa prezidentom všetkých občanov.
Vážený pán Gašparovič,
na záver prijmi kyticu a to, čo k nej patrí v našich končinách - ako celoklubový dodatok k našim blahoželaniam - od našich členiek pani Ing. Kataríny Štefankovičovej, Ing. Eleonóry Bujačkovej a MUDr. Kataríny Polákovej na začiatku veľkej cesty.
Dámy a páni,
využijme túto peknú chvíľu aj na to, aby sme odovzdali - s určitým časovým oneskorením - prestížne ocenenie Prominent ekonomiky vzácnym ľuďom. Každý z nich síce pôsobil v inej sfére, ale činnosť obidvoch pánov - takmer rovesníkov sa spája so zápasom o zmenu myslenia, v ktorom boli prvolíniovými.
Ing. Eduard Drobný, publicista, ktorému vyšlo dovedna päť kníh. V roku 1954 to bola kniha Mám tranzistor, čo s ním, neskôr aj kniha s nádherným názvom Som len počítač. Mnohí zo súčasníkov boli odchovaní populárno-náučným mesačníkom Elektrón, ktorý založil v 1972. roku, a dnes je podpísaný ako riaditeľ vydavateľstva Perfekt pod titul Veľká kniha o matke a dieťati, ktorého sa predalo vyše pol milióna výtlačkov. Je to najviac v slovenskej histórii, pokiaľ nebudeme rátať bibliu.
Ing. Karol Pavlu, naozajstný bojovník za zdravé, či skôr štandardné podnikateľské prostredie v najrôznejších orgánoch Združenia podnikateľov Slovenska a tiež v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. Značné sympátie si získal v tripartitných rokovaniach ako ich účastník so zdravým rozumom, najmä ohľadne Zákonníka práce a stimulácie podnikania zmenami v daňovom systéme a v odvodoch.
Dámy a páni,
verím, že sme dobre naladení, lebo sa tu dnes nezišli iba členovia jednej komunity, ale ľudia, ktorí nemelú ústami naprázdno a je za nimi kus práce, ktorá napomáha k tomu, že máme všetci ako občiania relatívne dobré vyhliadky do blízkej budúcnosti.
/NEF/
Prvý jún 2004
Štvrtkového priateľského stretnutia so zvoleným prezidentom SR I. Gašparovičom sa zúčastnia : správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský, členovia výboru S. Hatina, predseda predstavenstva Slovnaftu, L. Sedmák, prezident Tauris, a. s., Rimavská Sobota, a P. Beck, predseda Hospodárskeho klubu Poprad-Tatry, ako hostia podpredseda NR SR B. Bugár a prezidentka J&J J. Knappenberger, ďalej bývalý veľvyslanec USA v SR a laureát Zlatého biateca R. Johnson. Na základe vyžrebovania z členskej základne boli pozvaní /uvedení podľa poradia/ a účasť potvrdili : V. Masár, Deloitte v SR, R. Ovesny Straka, predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporitelne, P. Kollárik, Siemens, P. Mihók, predseda SOPK, prof. P. Krištúfek, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti, J. Sitek, OVP Orava Trstená, V. Pichler, predseda predstavenstva Istrobanky, L. Vaškovič, guvernér Eximbanky, V. Veteška, podpredseda NR SR, M. Sýkora, predseda ZMOS, J. Blcháč, generálny riaditeľ Liptovskej mliekarne, I. Béreš, prezident Prvej stavebnej sporitelne, J. Králik, člen Českého olympijského výboru, Z. Dokulil, Astra Zlín, A. Bartolomei, prezident BFX, M. Kraus, generálny riaditeľ Sauer-Danfoss, M. Lapuník, generálny riaditeľ SPP, P. Tomeček, predseda Trnavského samosprávneho kraja, Ľ. Plško, generálny riaditeľ Konštrukta Industry Trenčín, P. Petrech, generálny riaditeľ Izomat Nová Baňa, ďalej ďalší z laureátov Zlatého biateca MUDr. J. Murgaš, Ľ. Valach, P. Višňovský, A. Demko a M. Hrubý /ČR/, J. Tóth, bývalý vicepremiér, podnikatelia K. Štefankovičová, E. Herzogová a I. Cigna, P. Weber, generálny riaditeľ HP, MUDr. K. Poláková, PHD, L. Veršovský, generálny riaditeľ, Reding, a. s., Ľ. Harvánek, generálny riaditeľ, Raven, a. s., P. Bystrica, prezident SÚLŠ MUDr. A. Janco, M. Budaš, Beryl Kežmarok, A. Tkáč, člen SOV, R. Arnold, Borgis, Ľ. Chmelár, Telemont, a. s., Bratislava, JUDr. J. Sitarčík, S. Volzová /SRN/, bývalá zástupkyňa šéfredaktora HN a Hd E. Bujačková, P. Weiss, bývalý predseda ZV NR SR, V. Pištek, konateľ Latem, s. r. o., Bratislava, a Z. Rabayová, vydavateľka magazínu pre priemyselnú ekológiu XXI. storočie. Pozvanie správcu dostali bývalý prezident ZPS K. Pavlu a E. Drobný, publicista, spisovateľ a predseda predstavenstva Perfekt, a. s., ktorým budú odovzdané dodatočne prestížne ocenenia Prominent ekonomiky 2003. Celkove bolo vyžrebovaných 60 členov okrem novozvoleného prezidenta SR, klubového správcu, členov výboru a šiestich pozvaných hostí. Na tomto 172. klubovom podujatí sa zúčastní celkove 48 členov, z nich dvadsiatištyria sú laureátmi Zlatého biateca, a 6 nečlenov.
21. máj
Včera boli rozoslané pozvánky pre 51 reprezentantov klubovej komunity. Boli vyžrebovaní spomedzi jej riadnych aj čestných členov 19. mája. Boli vyžrebovaní aj siedmi náhradníci. Majú príležitosť prijať pozvanie na celkove 172. klubový míting, ktorého hosťom bude novozvolený prezident SR I. Gašparovič. Uskutoční sa vo štvrtok 3. júna večer. Spoluorganizátormi sú reprezentácia Deloitte v SR a Alix Frank Rechtsanwälte KEG Austria.
170. Klubový míting fotoobjektívom P. Kresánka
Stosedemdesiaty klubový míting s podpredsedom NR SR a predsedom Strany maďarskej koalície Bélom Bugárom o SMK, o maďarskej menšine a o Slovensku
Termín : 6. máj 2004 o 17. h
Miesto : ExpoKlub v areáli Výstavného a kongresového centra Incheba v Bratislave
Prítomní : 69 členov, 6 hostí
Ospravedlnení : 78 členov
Účasť potvrdili a neprišli : 41 členov a 7 hostí
Po úvodnom slove - profile B. Bugára, ktorý prezentoval správca klubu P. Kasalovský /www.hospodarskyklub.sk, menu Názory členov/ pod titulom Béla Bugár, líder Maďarov a jeho krátkej sebareflexnej reakcii bola diskusia. Zo záznamu /po jazykovej úprave/ zverejňujeme jej podstatnú časť.
P. Kasalovský: ... Vo Vašej knihe zverejňujete názor, že by sa M. Dzurinda mal zachovať ako Ch. de Gaulle. Azda sú si podobní ?
B. Bugár : Tak najprv sa chcem poďakovať za možnosť byť tu. /.../ Za posledné tri týždne som sa dostal 4-krát do situácie, akú som za tých pätnásť rokov v politike nezažil, keď hovoria o mne a ja nemôžem do toho skočiť. /.../ Na konkrétnu otázku však konkrétna odpoveď. Viete, že dosť dlho sme sa snažili, akým spôsobom získať naspäť parlamentnú väčšinu. Väčšinu, ktorá by nám dovolila bez problémov vládnuť tak, že to, čo si určíme ako cieľ, čo si vytvoríme ako návrh zákona, alebo uznesenia v parlamente hravo presadíme. Boli rôzne názory, ako sa dostať tam, kde sme boli. Ja som napríklad vyslovil aj ten, ktorý ste mi pripomenuli. Podľa mňa, ak by bola vôľa zo strany tých, ktorí odišli, keď chcete odídencov zo strán vládnej koalície, sa vrátiť, no tak, by sa malo uvažovať, či by sme za to nevymenili premiéra. Avšak tá výmena by musela byť slobodná, nie na základe tlaku. Tá alternatíva padla. Na minulej koaličnej rade jednoznačne SDKÚ jednoznačne povedalo : Nikdy. Rešpektujeme to s tým, že nebudeme mať už menej ako tých dnešných šesťdesiatosem poslancov. Bol by som nerád, keby odišli aj ďalší. Vylúčené to nie je. To znamená, naďalej asi budeme vládnuť menšinovo, naďalej páni Dzurinda a Rusko budú hľadať podporu za svojich odídencov u tých poslancov, ktorí odišli z opozície, hlavne teda z ĽS - HZDS. Jediné, čo sa nám podarilo vyriešiť, dúfam, že to napätie, ktoré bolo a v súčasnosti stále je vo vládnej koalícii sa pomaličky zníži, a neskôr zmizne. V záujme tohto cieľa tých sme sa rozhodli, že budeme konsenzuálne hľadať riešenia celého radu otázok. Ako viete, teraz vláda prijala rozhodnutie ohľadne deficitu, čo je veľmi dôležité, aby sme vôbec mohli plánovať budúcoročný rozpočet, kde sme sa dohodli, že máme záujem neprekročiť 3,4 %, a zároveň sme sa dohodli, že budeme sa snažiť navrhnúť rozpočet na základe konsenzuálneho rozhodnutia vo vnútri vládnej koalície. Až potom vyjdeme pred médiá a pred odborníkov s návrhom za ktorým budú stáť koaličné strany. Toto je dôležité, lebo, napríklad tvrdo sme sa chytili kvôli poľnohospodárstvu, a nakoniec sme vybojovali 52,5 percent. /.../ Cenou tohto boja bolo veľké napätie, a, povedzme, že aj zhoršené vzťahy medzi ministrami financií a poľnohospodárstva. Ak chcete, tak medzi SDKÚ a SMK. Faktom však je, že nateraz nemáme parlamentnú väčšinu.
A ešte konkrétne k otázke a príkladu Ch. de Gaulla. Ten príklad sa týka každého politika, a nielen M. Dzurindu. Totiž, ak cítim možnosť zachrániť, samozrejme, čo sme spolu vytvorili, t. j. vládu, možnosť dosiahnuť cieľ, čo sme pred dvoma rokmi si dali ako hlavnú úlohu, a pritom jestvuje možnosť, že aj vlastnú stranu zachránim pred úpadkom, tak prečo sa nesprávať ako generál de Gaulle a iní. /.../ Kto raz vstúpi do politiky, ten si musí uvedomiť, že novinári hľadajú každú možnosť ako ukázať a pri niečom ho prichytiť. Takže, politik, ktorý chce byť dobrým politikom si niektoré veci musí zakázať a nemal by radšej ani o nich rozmýšľať. A to nehovorím o tom, že samozrejmosťou by malo byť dodržiavanie zákonov a záväzných predpisov, ako aj pestovanie dobrých vzťahov s voličmi - občanmi, napríklad najneskôr do tridsať dní odpovedať na každý list.
O. Patarák : Vstupom SR do EÚ budete musieť prehodnotiť aj zámery vašej strany do budúcnosti. Pracujete už s touto zmenou ?
B. Bugár : Samozrejme, keby sme si povedali v SMK, že všetko je v poriadku, že ideme tak ako doteraz, tak by sme asi dopadli nedobre. Pracujeme s tou zmenou a dopredu avizujem, že budem v nedeľu /pozn. 9. 5./ na mítingu FIDESZu. To je otvárací míting kampane k novej Európskej únii, kde budem hovoriť práve o tom, čo my ako menšinová strana dáme na jej stôl. Tých osemdesiat rokov a niečo, čo fakticky spolu žijeme, najprv s Čechmi a Slovákmi, potvrdilo, že bez stálej komunikácie medzi väčšinou a menšinou vznikajú problémy. Nielen v rámci bývalého Česko-Slovenska, ale vo všetkých štátoch a bude to platiť aj v EÚ. Poznamenal by som, že aj také "riešenie", akým bol "československý národ" sa neosvedčilo, lebo český a slovenský to áno, ale jeden československý bola hlúposť. znamená že sme spolu žili.
Druhá vec, každá menšina, ak má niekde v úvodzovkách ten materský národ a tá naša z kultúrneho hľadiska patrí k maďarskému národu, môže pôsobiť ako most. Túto úlohu mosta je možné využiť aj v rámci EÚ. Stavať mosty nebolo a nie je jednoduché. Určite tí, ktorí vytvorili napokon spojenia s MOL, ale aj s OTP by to mohli potvrdiť, že to bolo viac ako ťažké. /.../ Aj dnes je averzia voči týmto spojeniam a som prekvapený, že je až taká vysoká. Neviem, či ste si všimli prieskum verejnej mienky, ktorý robil Slovenský rozhlas. Otázkou bolo, čoho sa najviac obávajú Slováci. Zvonkajška : na treťom mieste bol Irak - necelých 7 percent, na druhom mieste boli Spojené štáty - necelých 18-19 % a na prvom mieste Maďarsko s 23 percentami. Z vnútorných obáv : na prvom mieste boli Rómovia - 70 %, ale na druhom mieste Maďari na Slovensku - 44 percent. To jasne ukazuje, na čo sa treba sústrediť zo strany väčšiny, ale aj našej menšiny. /.../ Takže, určite aj my musíme zmeniť našu politiku. Musíme rozmýšľať nielen v rámci Slovenska, v rámci vzťahov Maďarsko - Slovensko, ale v rámci celej EÚ. Ak som spomenul len tú obavu, tak jestvuje aj obava doterajších členov z nových členov EÚ. Čo bude s jazykom, čo bude s ich kultúrou a čo vôbec s identitou ? V tomto aj my ako menšina máme určité skúsenosti, ako sme museli bojovať povedzme za zachovanie našej identity, za zachovanie našej kultúry tu na Slovensku. /.../ Chápem tú vašu otázku ako určitú výzvu a my na tom robíme a je to naša úloha. Ale musí byť spoločnou úlohou.
P. Kasalovský : Je to jednoznačné. A platí to aj pre našu komunitu, z ktorej niektorí členovia boli takpovediac vzrušení z toho, že bude diskusia o SMK a o maďarskej menšíne s Bélom Bugárom. Spytovali sa, prečo sa venujem podnetom zo židovskej obce, keď ... Prirodzene, že pre demokraciu, a najmä tolerantnosť vo vzťahoch, teda aj medzi štátotvorným národom a menšinou, ale medzi nositeľmi rozdielnych politických a názorových prúdov atď. treba stále pracovať. A zároveň od tej druhej strany vyžadovať rovnakú snahu, či skôr aktivity na prospech lepšieho spoznania sa. Ak B. Bugár spomenul averziu zo slovenskej strany, tak je tu trebárs kvôli postojom Budapešti i časti predstaviteľov SMK voči SVD na Dunaji a k haagskému rozsudku.
B. Bugár : /.../ Viackrát sme sa vyjadrili, že bez porozumenia túto otázku, a bez vzájomnej spolupráce, nie je možné doriešiť. Nie je možné doriešiť ani preto, lebo na jednej strane Maďarsko vypovedalo tú medzištátnu zmluvu, na druhej strane Slovensko realizovalo iný variant. Keby som bol ja na maďarskej strane, tak nezbúram Nagymaros. Jej predstavitelia nedovideli do konca, to je ich problém a zodpovednosť.
J. Sitarčík : Pomaly šesť desaťročí žijem na juhu stredného Slovenska, práve v tej zmiešanej slovensko-maďarskej komunite. A ja si myslím, že problém nie je medzi Slovákmi a Maďarmi, ale medzi slovenskými a maďarskými politikmi. /.../ Mňa viac zaujíma ako predstaviteľa Slovenskej živnostenskej komory na juhu stredného Slovenska, čiže tých štyroch okresov, ktoré sú zmiešané, ich ekonomický rozvoj. My sme nešťastní z toho, keďže máme pocit a bude to realita, že na rozvoj tohto regiónu sa zabúda. Zabúda sa, lebo sa nebuduje infraštruktúr. Kedysi klasik povedal, že "... Ináč vonia seno koňom a ináč zamilovaným". Ináč to pociťujeme my, ináč to pociťuje Bratislava. Nájdeme vo vás spojenca vo veci budovania infraštruktúry, a najmä rýchlostnej cestnej komunikácie. Aby sme sa citeľného rozvoja dožili.
B. Bugár : To tak nie je. Neviem, či si z vás niekto pamätá, to už bolo dávnejšie, na začiatku roku 2002, vláda prijala materiál o rozvoji infraštruktúr, autostrád a rýchlostných komunikácií, do ktorého sa nám podaril presadiť južný ťah. Predpokladali, že sa v tom bude pokračovať. V programovom vyhlásení vlády je tiež o ňom zmienka, ale realita je taká, že pozornosť sa sústreďuje na sever. Je síce pravda, že nemáme na to, aby sme budovali dva autostrádne ťahy naraz, a tak sme problém južného ťahu posunuli pred rokom a pred dvoma mesiacmi na koaličnú radu. Rezortný minister P. Prokopovič nás ubezpečil, že na zámere južného ťahu sa nič nezmenilo a to ani kvôli investícii Hyundai. Do vládneho materiálu sme dostali aj tých pätnásť kilometrov z Košíc na Miskolc, aby sa "vec" pohla, a zároveň sa stali naše Košice centrom regiónu. Prečo zatiaľ, kým sa naše budú stavať, nevyužívať maďarské autostrádne spojenia ? Nejde, prirodzene, o Félvidék, ale o región, v ktorom Košice môžu a podľa mňa aj budú dominovať. Netvrdím však, že stav a vývoj dopravných investícií netreba kontrolovať.
Prof. Š. Kassay : /.../ Prečo nemáme v Budapešti veľvyslanca ?
B. Bugár : Jeden faktor, že Maďar nemôže ísť do Maďarska. Druhý faktor je taký, že nie každý, ktorý robí v diplomacii považuje toto miesto za dosť dobré - pokojné miesto, a tak výber je obmedzený. Je to hanba, že tam u susedov nemáme dva roky veľvyslanca. Akoby sme boli vo vojnovom stave.
P. Hrinko : Podnikám v prihraničnej "obci" Košice. Čo sa týka infraštruktúry, ja zastávam názor, keď všetky cesty budeme chcieť ťahať z Bratislavy na východ a to tak, že všetky pôjdu z Bratislavy - jedna severom, jedna stredom Slovenska, tretia juhom Slovenska, tak ich budeme strašne dlho budovať. /.../ A dnes investori chgodia aj do Košíc cez Budapešť. Ja osobne tiež volím často tú cestu na Miškolc a môžem potvrdiť, že na maďarskej strane sa buduje, rozširuje sa. Čiže, nezastávajme názor, že všetky cesty potrebujeme. Možno sa treba zamyslieť, a dospejeme k takému názoru. /.../ Možno, že s menšími investíciami by sa dali spraviť rozumnejšie veci, ale nemyslíme si, že všetci investori na stredné a východné Slovensko budú cestovať tak, že najprv prídu do Bratislavy a potom prídu do Košíc. Mám však inú otázku na pána Bugára. To, čo z B. Bugára citoval Peter Kasalovský by sa dalo považovať za charakteristiku ľavicového politika - sociálne cítiaceho a mierumilovného. Už druhé funkčné volebné obdobie je predsedom strany, ktorá podporuje všetky kroky pravicovej vlády. Samozrejme, že my podnikatelia tomu tlieskame a sme s mnohými zákonmi spokojní, ale je celá skupina občanov, ktorá vlastne nie je spokojná, lebo sa jej citelne znižuje životná úroveň. Čo s tým ?
B. Bugár : Nie som ľavicový, to musím povedať, ale som konzervatívny politik. Keď chcete, tak ako kresťanský politik predsa nemôžem nemať určité sociálne cítenie, nespomínajúc už pápežskú encykliku o veciach sociálnych. Jeden jediný problém máme, že zatiaľ tie reformy každý vychvaľuje v zahraničí, ale väčšina občanov a to je takmer 80 % občanov cíti negatívne dopady. Stále hovorí, že vláda ich nejak ničí, zbedačuje, atď. My hovoríme o tom, že tie dopady sa dotýkajú tej najslabšej a stále tej istej skupiny obyvateľstva.
Čoskoro budeme rokovať o šiestich dôležitých zákonoch z sféry zdravotníctva. Obsahujú aj návrh na spoplatnenie určitých lekárskych úkonov. My však nikdy nebudeme s tým súhlasiť, aby, napríklad konkrétne zubárske úkony boli platené od 18 rokov. To sa nedá. Dá sa to, ale až po určitom - prechodnom období. Vtedy, ak už každý bude vedieť, že musí chodiť na kontrolu aspoň raz ročne, za ktorú neplatí, avšak za malý kaz bude musieť zaplatiť sto korún, ale za veľký a za celý zub trebárs tisíc korún. Snažíme sa o spravodlivejší dopad týchto reforiem na konkrétne skupiny. V žiadnom prípade reformy brzdiť nebudeme, aj keď vieme, že väčšina občanov ich vníma veľmi negatívne. /.../ Asi tie očakávania od druhej Dzurindovej vlády boli oveľa lepšie ako my vieme ponúknuť. Takže, to čo SMK sa snaží robiť, to je o reformách. Keď sme odštartovali vôbec to rozmýšľanie o 19-percentnej dani vrátane DPH, tak v pôvodnom vládnom materiáli bolo 2,6 mld. korún na zmiernenie dopadov na dôchodcov. V januári sme však zistili, že zrazu tie peniaze nie sú a vocepremiér Ivan Mikloš potvrdil, že nie sú. Tak sme prišli s tou tisíckorunáčkou, čo samozrejme nie je koncepčné riešenie, ale aspoň v tom prvom momente pomôže dôchodcom. Výsledok bol taký, že sme boli najprv odmietnutí, ale po dvoch mesiacoch sa situácia zmenila. Uvidíme ako sa to skončí v Národnej rade SR, v ktorej nemáme väčšinu. To však neznamená, že nepodporujeme reformy. Dokonca vieme, že bez reforiem sa nepohneme. Neplatným referendom sme dostali druhú šancu. /.../ Takže aby ste pochopili, my nie sme ľavicoví, ani ja nebudem nikdy ľavicový, ale to neznamená, že nebudem mať sociálne cítenie.
Peter Vlkolinský : /.../ Na maďarskej strane je niekoľko investícií, ktoré sa uchádzali aj o investovanie na Slovensku. Jedná sa konkrétne o Suzuki v Estergome, Nokia v maďarskom Komárome, potom je tam napríklad IBM v Székesfehéri, pokiaľ nezrušili prevádzku, ďalej AUDI Hungaria v Györi a sú mnohé ďalšie. V súčasnosti tieto podniky udržiavajú v pohraničných oblastiach zamestnanosť. Nie je škoda, že sa nepodarilo tieto podniky dostať na územie Slovenska?
B. Bugár : /.../ Samozrejme, že bolo by lepšie, keby Suzuki, Nokia, alebo aj ďalší Audi, atď., prišli k nám. Treba však vidieť, že Györ je na diaľnici. Na našej strane diaľnica nie je. To je jedna vec, aj keď netvrdím, že diaľnica je jedinou podmienkou pre investorov. Pre nás je to dobré, lebo viem koľko autobusov denno-denne chodí napríklad do Györu. Koľko ľudí chodí aj pešo, alebo na bicykli do Komárna. Ale zas musím povedať, že keď si zoberiete Galantu, tam Samsung rozhodol o rozšírení výroby. Asi sme potrebovali čas, aby sme presvedčili investorov, že sa oplatí prísť sem. Ak sa podarí, tak do Šamorína prídu Taliani, ktorí už podpísali aj zmluvu.
Slavomír Hatina : Som presvedčený, že veľa firiem na Slovensku by rado urobilo taký krok, ako urobil Slovnaft s MOLom. Vznikol stredoeurópsky líder, pritom každý z nich bol malý hráč. V súčasnosti je MOL v siedmich krajinách. Treba však dodať, že 88,5% akcií MOLu nie je v maďarských rukách a nepotrvá dlho, keď sa aj tých jedenásť percent predá na Londýnskej burze. /.../ Myslíte si, že táto vláda vydrží do konca svojho obdobia ? Vy ste niekoľkokrát už naznačili, že za určitých okolností - podmieno by ste odišli z koalície. Nie som o tom osobne presvedčený, lebo v politike je to vždy tak, že nikdy nehovor nie. Aké sú tie určité hranice ? Tie, ktoré máte stanovené vo vnútri a neprekročíte ich ?
B. Bugár : Tie hranice nie sú v reformách. Ja si myslím, že o reformách sa dá diskutovať. To, čo sme prijali na minulej koaličnej rade svedčí o tom, že koaličné strany sa navzájom budú rešpektovať, budú počúvať jeden druhého veľmi citlivo... , čo tu nebolo. Som presvedčený, že reformy budeme robiť. Otázne je, ako prejdú v parlamente, to vám neviem povedať. /.../ Naše hranice sú dané programovým vyhlásením. To znamená, ak by časť koalícia povedala, že niečo už neplatí a ideme ináč, t. j. ideme len vydržať ten rok-dva, tak by to nemalo význam. Napriek tomu hovorím, že iná alternatíva tu nie je. Keby tu bola iná alternatíva, tak možno dnes už sme inde. A tie skutočné hranice sú o morálnom charaktere štátu vôbec. /.../ Ak by bola napríklad snaha niektoré z koaličných partnerov vymeniť ľudí na ministerstve vnútra, v policajnom zbore a trebárs v protikorupčných zložkách, trebárs pánov Spišiaka a Šateka, tak by som ako osoba odišiel, ale o odchode strany rozhoduje v konečnom dôsledku republiková rada. V takej situácii by sme však spustili diskusiu, či ostaneme v takejto koalícii. Lebo, ak by niečo také začalo, tak by išlo o rozklad štátu, v ktorom by nevládla idea, že zákony majú platiť pre všetkých. /.../ My sme raz povedali, že uvažujeme o vystúpení z vládnej koalície. Bolo to vtedy, keď NR SR schválila územnosprávne členenie SR, ale nie preto, že sme nedosiahli vytvorenie komárňanskej župy, ale preto, lebo vláda navrhla dvanásť samosprávnych celkov, a parlament pričinením koaličných poslancov schválil osmičku. Preto sme si povedali, že tu vládne niekto iný a vtedy sme vážne uvažovali, či vystúpiť alebo nevystúpiť. Ak by sa jednalo o takejto zmene, morálnej zmene charakteru štátu, tak v tom momente určite budeme uvažovať o tom, ale zatiaľ takéto náznaky tu nevidím.
P. Kasalovský : Otázkou je, aký máte zrak...
B. Bugár : /.../ O charakter štátu sa treba stále starať a starostlivo a veľmi pozorne sledovať tie konkrétne kroky. Či máme dobré oči, viete, to sa nejedná o to, čo ja vidím, ale čo mám za sebou, tú skupinu, ktorá ma vždy informuje, alebo pripraví na konkrétne vystúpenia. /.../ Kto je ľavicový, kto je proreformný, to sa dá samozrejme veľmi jednoducho určiť. My, ktorí sme fakticky sa zlúčili a vznikli z troch strán, kde jedna bola liberálna, druhá ľavicovo-národná a tretia kresťanská, tak ešte stále musíme nachádzať konsenzus. To znamená, že to nefunguje tak, že povedzme jedna časť povie a pritom nemáme krídla, ale sú tam ľudia, ktorí patrili kedysi do Spolužitia, do Maďarskej občianskej strany, do MKDH a aj v prípade umelého prerušenia tehotenstva, to nebolo ľahké rozhodnutie, ale sme našli také riešenie, ktoré bolo prijateľné pre všetkých. Takže, nie je to také jednoduché, ale dá sa.
Jednoznačne tie naše hlasovania a vôbec naše postoje hovoria o tom, že sme proreformní, ale tie reformy nemôžme tak robiť, že každý nás vonku bude za to vychvaľovať, hurá, je tu slovenský tiger a fakticky po voľbách zmizneme a prídu iní, ktorí ja neviem čo urobia s reformami. Podľa mňa si netrúfnu ich absolútne eliminovať. Možno, že urobia korekcie. Otázne je, či budú dobré.
E. Herzogová : Podľa toho, čo ste tu povedali, tak páni Spišiak a Šatek majú podporu SMK... Otázkou však je, či je polícia dosť silná a či robí to, čo musí. >
B. Bugár : /.../ Vyskúšal som, čo to je mafia. Hodili mi granát, ale netrafili., V tej mojej knihe, ale vôbec všade zdôrazňujem, že ide o to, aby polícia bola silnejšia a oveľa menej mafiánov. Preto podporujem ministra vnútra, ale aj spomínaných pánov Spišiaka a Šateka. Som veľmi rád, že máme takého generálneho prokurátora akého máme, ktorý sa tiež nebojí. Ak začne fungovať spojenie medzi prokuratúrou, policiou a súdmi, či špeciálnými alebo nie, tak sa nebojím toho, že tí, ktorí, môžbyť aj z národnej rady sú vo vejári určitého lobingu, alebo mafie, že sa nakoniec dostanú tam, kde teda patria. /.../ My sme rozmýšľali aj v prvej Dzurindovej vláde o tom, akým spôsobom vybrať tých ľudí, či z prokuratúry alebo aj z toho konglomerátu justície, ktorým by sme mohli veriť. Takých, ktorí sa neboja, pretože aj na nich je vyvinutý obrovský tlak. Jednému zhorí auto, druhý nájde pred domom nevybuchnutý granát, tretí dostane nábojnicu, štvrtému zabijú psa, ďaľšiemu polejú benzínom dvere a ešte nechajú odkaz, že bude "inak" horieť. Potrebujeme bezúhonných, takých ktorí z hľadiska toho, že by ich niekto s niečím mohol vydierať sú absolútne čistí. Druhá vec je potom, či majú dostatočnú odvahu. A ja si myslím, že pán Spišiak má preto našu dôveru. Bol okresným policajným riaditeľom v Dunajskej Strede a viem, keď mali akciu, tak ako jediný policajný okresný riaditeľ okrem pištole mal aj samopal. Nikto iný, lebo vedel s kým bojuje.
Ľ. Valach : Pán Kasalovský hovoril, že ako patríte medzi politikov, ktorý sa zatiaľ doposiaľ nikdy nezaplietol do škandálu, alebo nebolo to zverejnené. Otázka : prezradíte, ako to robíte ?
B. Bugár : Jeden bol, ale, našťastie, že sa nepísalo o tom... Nejaký časopis so mnou robil interview ohľadom hobby aj rodinného života. Samozrejme, otázka bola, či by som kamarátom požičal, či manželku alebo auto. Manželku, to v žiadnom prípade, ale auto je poistené, tak nech sa páči. No a ten dotyčný redaktor veľmi šikovne dal titulok, že "radšej auto ako manželku". Prišiel som domov a bolo zle. Takéto veci sa stávajú, ale platí, čo som dnes viac povedal, že kto ide do verejného života, ten musí rátať s tým, že média aj politickí protivníci čakajú na chybu, prešľap a faul. /.../ Za tých pätnásť rokov v politike, aj keď mi nos nenarástol, tak už viem odhadnúť, na čom by si novinári aj zgustli. Teda, nemám recept.
J. Tóth : Za dva roky možno aj hranice nebudú, ale to je hlavne o cestných tepnách. Je tu však problém, ktorý bol už vyznačený. Je ním SVD Gabčíkovo - Nagymáros. Postavenie stupňa v Nagymaros by pomohlo Európe. Lode by sa dostali z európskeho severu na juh. Ako dlho bude môcť Maďarsko odolávať tlaku, resp. potrebe hlavne tých štátov, ktoré majú na tom ekonomický záujem ? Druhá otázka : nebolo by múdre preskúmať infraštruktúru diaľnic a nechodiť do južných oblastí inými smermi ako sú Budapešť-Varšava, Budapešť-Košice, alebo Miškolc-Košice ? Čiže, venovať sa tým cestám, ktoré by umožnili z tej diaľničnej trasy, ktorá už dneska je Viedeň-Budapešť ďalej čo ja viem smerom na Košice vybudovať len nejaké kvalitné spojnice...? Tretia otázka je, či si uvedomujete, keď tie reformy v školstve, v zdravotníctve, ktoré sú pripravené zabrzdíte, povedzme, nespoplatníme a neurobíme reformu vysokého školstva, že ohrozíte všetky ekonomické reformy ?
B. Bugár : Nikdy som nepovedal, že chceme brzdiť reformy. Dokonca reformy boli spustené s tým, že školstvo prešlo na VUC alebo na samosprávu. Stanovili sme kvóty na hlavu žiaka.
/.../ Čo sa týka spoplatnenia vysokého školstva, to je dohoda v rámci vládnej koalície. Že to môžme len vtedy urobiť, ak tá najslabšia vrstva na to nedoplatí. Ak si zoberiete sociologické rôzne prieskumy, povedzme ktoré boli prezentované pani Radičovou, tak tie hovoria o tom, že každá reforma, keď má negatívny dopad, tie negatívne dopady fakticky znáša tá istá skupina. A práve preto aj v tomto prípade to musíme trošku otočiť a dá sa to urobiť. Na tom sa robí momentálne.
/.../ V rámci EÚ je predsa určitá koncepcia cestnej - diaľničnej siete. To znamená, že takéto rozhodnutie už prijaté bolo. Môžeme sa prepojiť na jestvujúce diaľnice našich susedov, ale aj domáce komunikácie musia zodpovedať potrebám.
/.../ SVD Gabčíkovo - Nagymáros, neviem, či sa niekedy dobuduje. Keby som bol na mieste maďarskej vlády, tak by som ho dobudoval práve kvôli tomu, že z hľadiska povedzme vodnej magistrály a jej ekonomického aj socializačného významu. Keď sa búral Nagymáros, tak sa neodhadli dôsledky. Bolo to však politické rozhodnutie a nie po prvý raz sa politika dostala nad odbornosť. Neviem, či sa niektorá maďarská vláda odhodlá stavať.
Poznámky k úvodnému slovu správcu
na 56. riadnom zhromaždení a celkove 170. mítingu Hospodárskeho klubu /NEF/
Dámy, páni a milí hostia,
dovoľte, aby som Vás privítal na dnešnom stretnutí. Jeho hlavným a jediným hosťom je podpredseda Národnej rady SR a predseda SMK Béla Bugár. Osobitne vítam execelencie - veľvyslancov Českej republiky, Poľska a Čínskej ľudovej republiky, ako aj ďaľších diplomatov, ktorí síce účasť nepotvrdili, ale napokon prišli do stánku nazývaného ExpoKlub.
Opäť raz potvrdil svoju účasť na klubovej pôde minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník.
Cením si, že sme tu, a to napriek štvrťfinálovému zápasu našej reprezentácie na MS v ľadovom hokeji v Českej republike, ale aj o chvíľu - o dve hodiny začínajúcej tradičnej jarnej módnej šou Módneho salónu našej členky L. Eckardt. Nie je to tu tak vysvietené, nabité napätím aj očakávaním ako v pražskej aréne Sazky, či v Moyzesovej sieni, ale dnešný míting je ďaľším z klubových príspevkov k pochopeniu politikov, a najmä ich činnosti.
Považujeme to za správne, či skôr prezieravé, lebo pre toleranciu medzi národmi - národnosťami a etnikami neurobíme nikdy dosť. Taká je síce dejinná skúsenosť nielen na Slovensku, ale nič nemôže zmeniť na našich snahách, aby sme robili viac a stále preto, aby sa tu "dobre žilo", parafrázujúc tak názov programu SĽUKu spred siedmich rokov, na ktorý sme vtedy pozvali o. i. prezidenta WEF prof. Klausa Schwaba.
Dámy a páni,
šiesty deň je SR členským štátom Európskej únie. To je príležitosť, aby sme si pripomenuli, že naša komunita jednoznačne a deklaratívne podporovala od 1995. roku smerovanie SR do transatlantických bezpečnostných štruktúr a do Európskej únie. Nebol taký týždeň, ba možno deň počas uplynulých desiastich rokov, aby niektorý z našich členov konkrétne neprispel k tomuto pohybu. Nielen prominentných, ale celého radu našich členov, ktorí sú "len", alebo "až" v pozícii podnikateľov.
S určitou radosťou pripomínam, že na začiatku bol klubový míting 9. októbra 1995 a potom neskôr vyhlásenie klubovej komunity z 23. mája 1977. Jeho text bol jednomyseľne schválený všetkým prítomnými členmi, a to bez rozdielu straníckej príslušnosti, resp. sympátií, čo je v našich domácich pomeroch dodnes výnimočné, alebo priam vylúčené.
Dámy a páni,
predstavitelia Európskej únie a jej doterajších členských štátov, zástupcovia nových členov povedali takmer všetko o dejinnom význame Prvého mája 2004. Nazdávam sa, že slovenská politická reprezentácia k tomu tiež prispela. Je cenné, že členstvo v EÚ vníma predovšetkým ako výzvu, čo odporúča aj nám občanom. Ak má byť členstvo v EÚ zmysluplné, tak nám neostáva nič iné, keď nechceme byť na európskom chvoste, čo naznačuje nemálo našich výsledkov, ako lepšie pracovať, t. j. byť čo najskôr umnejší, neraz aj takpovediac vrtkejší /pohyblivejší, operatívnejší/ a svojím spôsobom aj múdrejší ako naši partneri. Predovšetkým z doterajšej pätnástky a, samozrejme, v porovnaní s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom a osobitne so Slovinskom. So sebachválou si nevystačíme rovnako ako s predpoveďami, že vyššia životná úroveň a sociálnych istôt sa dostaví zákonite a vďaka vládnej reformnej politike. Azda by sa práve v týchto dňoch žiadalo od nich aj viac sebareflexie.
Vážení prítomní,
pri tejto príležitosti chcem vysloviť poďakovanie našej komunity za snahu o dosiahnutie strategických cieľov SR aj nášmu vzácnemu hosťovi Bélovi Bugárovi, ktorý bol nominovaný na tohtoročnú výročnú cenu našej komunity Zlatý biatec. Keďže je tu, medzi nami, tak je zrejmé, že akceptoval aj podmienku nominácie, ktorou je prezentácia seba samého, t. j. výsledkov činnosti a vôbec názorov. V oficiálnom nominačnom návrhu sa o. i. uvádza, že je charakterným politikom, ktorý sa dokáže podriadiť a dovidieť do budúcnosti. Dodal by som, že aj preto má vysoký kredit v našej komunite a takto si vyslúžil uznanie, ale aj myslený potlesk väčšiny našich členov za otvorenosť a prezentáciu svojich názorov. Nech už ide o spôsob vládnutia, o vzťahy vo vnútri vládnej koalície, alebo o riešenia sociálnych aj menšinových otázok. O chvíľu bude príležitosť diskutovať s ním práve o takejto politike.
Dámy a páni,
najprv, dámy a páni, kým sa začne dnešný program, musím uviesť niekoľko dôležitých faktov pre všetkých členov klubovej komunity. V súlade s uznesením výboru z 24. 2. 2004 a s decembrovým podnetom jeho predsedu sa uskutočnila kontrola plnenia členských záväzkov. K 30. 4. bol spracovaný nový zoznam riadnych členov, ktorí splnili základné členské povinnosti. Podmienečne sú v ňom zapísaní niekoľkí členovia, ktorí sa vopred ospravedlnili za nesplnenie svojich záväzkov, a požiadali o ich odklad na konkrétny termín.
Niekoľko desiatok členov je vynechaných z evidencie riadnych členov, a pokiaľ budú mať záujem o riadne členstvo, tak budú môcť požiadať o nové. Nazdávam sa, že tento postup bol nielen potrebný, ale aj správny z etického a morálneho hľadiska. Vo viacerých združeniach, zväzoch a spolkoch majú rovnaký problém. A v nejednom prípade vyvoláva vysoké napätie a odstredivý pohyb od centra skutočných - dôležitých a pre život vskutku podstatných otázok. My ho však riešime rozhodne, a svojím spôsobom principiálne.
Vážení hostia, dámy a páni,
aj my si robíme poriadok. Nedá sa povedať, že s nadšením, ale vnímame ho ako základný predpoklad pre novú kvalitu našich aktivít. Prvomájový vstup do EÚ nie je formálnym signálom na súťaž medzi národmi a ich štátmi, ale je "ostrým štartom". Pre naše vnútropolitické pomery ide o imperatív, lebo každý štát s ambíciámi, o ktorých hovoríme, potrebuje nielen kompaktnú a silnú, ale aj múdru vládu, ktorá dokáže aj v medzivolebnom období presvedčiť väčšinu občanov o správnosti svojho vládnutia.
Ak tu máme ako hosťa Bélu Bugára, tak práve on by mohol rozprávať o tom, aké to je, keď máte za sebou stabilný počet voličov a sympatizantov. V prípade SMK a jej predsedu Bélu Bugára ide o tých desať a pol až takmer dvanásť percent voličov. O tom sa iným stranám, resp. politickým hnutiam môže iba snívať.
Je SMK stále "hore", bez odpadlíkov a bez ohrozenia rozkladom ?, tak by sa dala formulovať prvá otázka na nášho hosťa, ktorý je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT a prvým pôsobiskom boli niekdajšie petržalské ZŤS. Dodal by som, že v ich priestoroch sídlil päť rokov, jeden mesiac a dva dni klubový sekretariát. Tiež zmenil ovzdušie, tak ako kedysi Béla Bugár, a dúfajme, že to prospeje jeho zdraviu a vitalite.
Vážení členovia a hostia,
náš hosť sa prednedávnom zaradil medzi okamžite prekladaných knižných autorov. Takmer ako štyridsaťšesťročný po vyše štrnástich rokoch v politike. Jeho z maďarčiny do slovenčiny preložené myšlienky z vydavateľstva Kaligram majú knižný názov "Žijem v takej krajine ..." s podtitulom "O Maďaroch, Slovákoch, premárnených príležitostiach a vynárajúcich sa možnostiach".
Prosím Bélu Bugára, aby uviedol zo svojho zorného uhla dnešnú diskusnú klubovú tému "SMK, maďarská menšina a Slovensko".
www.hospodarskyklub.sk
Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub ´93
Dr. Peter Kasalovský
správca
dovoľuje si pozvať ...............................................................................................
na 56. riadne zhromaždenie a celkovo 170. podujatie klubovej komunity, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 6. mája 2004 od 17. 00 do 19. 00 h v EXPOklube v areáli Výstavného a kongresového centra Incheba v Bratislave /vjazd z Viedenskej cesty/.
PROGRAM
Diskusia o SMK, o maďarskej menšine a Slovensku s úvodným slovom Bélu Bugára, podpredsedu Národnej rady SR a predsedu Strany maďarskej koalície
Spoločenské stretnutie
Účasť potvrďte do 3. mája 2004 na fax 00421 2 67273029
167. klubový míting fotoobjektívom P. Kresánka
René Arnold, Borgis, s. r. o., člen Hospodárskeho klubu /NEF/ a člen
predstavenstva Detského fondu SR, poslal nahradil svoj diskusný príspevok
článkom na tému : Projekt nízkoprahové zariadenia.
PROJEKT NÍZKOPRAHOVÉ ZARIADENIE
Súčasný stav
V Bratislave žije veľa detí, ktoré sedia doma, lebo nemajú motiváciu ani
priestor na lepšie trávenie voľného času, žije tu veľa mladých rodín rôzneho
sociálneho a etnického zloženia, pohybuje sa tu množstvo rôznorodých skupín
detí a mladých ľudí cez skejťákov, anarchistov, vandalov, detí "ulice" s
kľúčikom na krku, ktoré trávia väčšinu svojho času na uliciach, v parčíku,
na lavičkách do neskorých večerných hodín, niektoré experimentujú s omamnými
látkami - lebo, "nič zábavnejšie sa aj tak nedá robiť". Vytvorenie priestoru
pre zmysluplné trávenie voľného času detí a mládeže zároveň spĺňa funkciu
primárnej prevencie negatívnych spoločenských javov.
V Bratislave môžeme nájsť množstvo štátnych, verejných, mimovládnych alebo
cirkevných organizácií, ktoré poskytujú deťom priestor na trávenie voľného
času formou záujmových krúžkov, voľnočasových aktivít, ktoré zároveň však
požadujú splnenie určitých formálnych pravidiel (presne stanovený čas pre
presne stanovené aktivity, limitovaný počet účastníkov, členské poplatky,
skrytá diskriminácia-neumožnenie niektorým skupinám detí navštevovať
zariadenie, určitá náboženská orientácia..). Mnohé deti nie sú schopné
splniť takéto pre nich náročné požiadavky, prípadne majú záujem o iný typ
aktivít.
V Bratislave chýba komunitné centrum, ktoré uvíta každého detského
návštevníka, ponúkne bezplatne bezpečný a tvorivý priestor.
Popis projektu
Naším cieľom je vytvoriť pre deti a mladých ľudí z Bratislavy Nízkoprahové
zariadenie (ďalej NZ), ktoré by vytvorilo bezpečný a podporný priestor pre
ich sebarealizáciu a sebavyjadrenie detí s ponukou zaujímavých tvorivých
aktivít pod odborným vedením skúsených odborníkov. V rámci NZ bude
poskytované aj sociálno - psychologické poradenstvo pre deti, mladých ľudí
a ich rodičov. Súčasťou NZ bude streetwork - oslovovanie detí a mládeže na
ulici s ponukou navštevovať NZ.
Realizáciu projektu NZ zabezpečovať DF SR a jeho odborní pracovníci.
Spolupracovníkmi budú pracovníci pomáhajúcich profesií, študenti
pomáhajúcich profesií / psychológie, sociálnej práce, pedagogiky/ a
dobrovoľníci.,br>
NZ bude sídliť v mestskej časti Bratislava-Vrakuňa, v časti
zrekonštruovaných priestorov materskej škôlky na Stavbárskej ulici.
Stretnutia sa budú konať od júla 2004 denne od 14,00 do 18,00 hod. Očakávaný
počet návštevníkov 30 až 40 detí denne.
Charakteristika Nízkoprahového zariadenia:
- poskytuje bezpečný priestor pre aktívne trávenie voľného času,
- je dostupné širokej skupine detí a mladých ľudí bez rozdielu pohlavia,
náboženskej alebo etnickej príslušnosti alebo členstva v nejakej
organizácii,
- do zariadenia môžu návštevníci prísť či odísť z neho kedykoľvek počas
otváracej doby,
- nie je nutná evidencia, registrácia a znalosť osobných údajov klientov
zariadenia
- služby sú poskytované zdarma,
- aktívne poskytuje alebo sprostredkuje sociálne služby, pracovníci majú
skúsenosti s prácou s mladými ľuďmi a majú patričné odborné zázemie,
- podporovanie spontánnych aktivít detí a mladých ľudí a možnosť aktívne sa
podieľať na chode zariadenia,
- k dispozícii sú rôzne aktivity / spoločenské hry, počítače, športové hry,
keramická dielňa, hudobné nástroje, čajový kútik, knižnica, divadlo, tvorivé
dielne ,tanec, doučovanie ... /, ale dieťa nemá povinnosť sa ich
zúčastňovať,
- pracovníci dôverne poznajú lokalitu, v ktorej NZ pôsobí vrátane podpornej
inštitucionálnej siete,
- v priestoroch NZ nie je dovolené fajčiť, piť alkohol, užívať ani ponúkať
omamné a psychotropné látky, nikto nesmie druhému fyzicky ani psychicky
ubližovať.
NAŠE DOTERAJŠIE SKÚSENOSTI S PROJEKTAMI SOCIÁLNEJ PREVENCIE A SOCIÁLNEHO
PORADENSTVA
Nízkoprahové zariadenie bude vychádzať z našich doterajších skúseností
získaných pri realizácii projektu "Pentagon" a projektov sociálnej
prevencie a sociálneho poradenstva.
DF SR od r. 2000 realizuje v miestnej časti Vrakuňa projekt "Pentagon",
ktorý je adresovaný obyvateľom ubytovne "Pentagon" na Stavbárskej ulici.
Tvorí ho súbor rôznorodých súbežných aktivít (sociálne poradenstvo v teréne,
voľnočasové aktivity pre deti a mládež, doučovanie, škôlka, programy
protidrogovej prevencie), ktoré zlepšujú kvalitu života nielen detí, ale
celých rodín. Cieľovou skupinou sú deti vo veku 5-15 rokov a ich rodičia,
ktorí žijú v prostredí, ktoré je považované za rizikové územie (predáva sa
tu heroín, žije tu veľa užívateľov drog, často mladistvých, prostitútky,
rodičia a súrodenci detí sú súdne trestaní). Počas realizácie projektu sa
stretávame s veľkým záujmom zo strany detí, ich rodičov, ale aj zo strany
iných miestnych obyvateľov. Do voľnočasových aktivít a doučovania sa zapája
stále väčší počet detí. Našich aktivít sa v sučasnosti zúčastňuje priemerne
12 detí.
Všetky aktivity pre deti sú bezplatné a dobrovoľné, deti môžu využívať naše
služby kedykoľvek v rámci otvorených hodín, nie je ich povinnosť nás
navštevovať pravidelne. Časť aktivít v rámci projektu "Pentagon" sme
posledné 2 roky realizovali v kultúrnom centre Tallin. Nakoľko sa počet
detí zúčastňujúcich sa našich aktivít neustále zvyšuje, kapacita priestoru v
ktorom sa nachádzame je nedostatočná /10 metrov štvorcových/ a nie je možné
pokryť skutočnú potrebu.
V rámci poskytovania sociálno-poradenských služieb DF SR s Centrom výchovnej
a psychologickej prevencie BA II pracoval taktiež dlhodobo s užívateľmi drog
v Miestnej časti Vrakuňa. Od roku 1992 DF SR realizuje pravidelné stretnutia
nezamestnanej mládeže Na rozhraní a od roku 1997 realizuje aj pomoc
nezamestnaným ženám-matkám v klube Samé sebe v II.Bratislavskom okrese. DF
SR poskytuje aj individuálne sociálne poradenstvo pre mladých ľudí v
krízových situáciách.
PREDPOKLADANÉ NÁKLADY PROJEKTU
NÁKUP VYBAVENIA
- technické vybavenie: 4 počítače s príslušenstvom, tlačiareň, kopírka,
scanner, Hi-Fi zostava a CD s populárnou hudbou
- nábytok: 4 stoly pod počítače a 4 stoličky k počítačom, 25 stoličiek, 1
písací stôl, 12 obyčajných stolov, 2 terapeutické kreslá, koberce: 1x60m2,
1x16m2, 1x10m2
- vybavenie pre terapeutické aktivity: hrnčiarsky kruh, pec na vypaľovanie,
hrnčiarska hlina a dlabacie náradie, glazúry
- vybavenie pre športové aktivity: ping-pongový stôl s príslušenstvom
(sieťka, rakety, loptičky), stolný futbal, lopty (futbal, basketbal,
volejbal), badminton
- príslušenstvo: 2 varné konvice, elektrická dvojplatnička, riad (2 hrnce,
naberačka, 30 pohárov a hrnčekov, 30 tanierov plytkých a hlbokých, príbor
pre 30 ľudí, krájacie nože, krájacia doska), 3 záchodové kefy, metla so
zmetákom, mop s vedrom, vysávač
- zabezpečenie objektu: signalizačné zariadenie, mreže
SPOTREBNÝ MATERIÁL
- kancelársky materiál (tonery do kopírky a tlačiarne, kancelársky papier,
školské zošity pre ZŠ, obyčajné ceruzky, perá, atramentové bombičky, fixky,
nožnice, lepidlá, pravítka, gumy, strúhadká, zošívačky, spinky, dierkovače,
bielitká, lepiace pásky,...)
- výtvarný materiál (farebné papiere, výkresy, baliace papiere, vodové a
temperové farby, štetce, palety, farebné ceruzky, voskovky, farebné tuše,
telové farby, akvarelové farby, krepové papiere, špagáty, špajle,...)
- odborná a detská literatúra
- hygienické potreby (toaletný papier, mydlá, mydelničky, saponáty na riad a
WC, uteráky, servítky,... )
PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY
- Prenájom objektu + platby za služby (elektrina, teplo, voda,...)
- Mzdy zamestnancov:
2 sociálni pracovníci na 1/2 úväzok
6 externistov (6 prac.x 50 hod/mes = 300hod/mes)
1 koordinátor projektu na 1/3 úväzok
1 účtovník na 1/3 úväzok
1 supervízor (2 hod/mes)
- Poistné objektu a poistenie zodpovednosti za škodu
- Telekomunikačné náklady a pripojenie na internet
Z diskusie na tému Zamestnanosť Rómov a kvalita ich života
Peter Kasalovský :
Nesúhlasím s názormi, že pomoc chudobným a tzv. tretiemu svetu je
nezmyselná. Bohatý svet však robí všetko preto, aby sa javila ako
nezmyselná. A keď sa na krátku chvíľu vystraší, tak si uvedomuje, že z
chudoby a sociálnej biedy vznikajú veľké problémy. Vrátane jej zneužitia.
Lež, dôsledky ohrozujú všetkých. Trebárs epidemiologicky celý svet. Infekcie
totiž nepoznajú hranice a správy WHO v nejednej časti vyzývajú k činom.
Keď sme hľadali tému na decembrový mítting, tak sme boli inšpirovaní
prezidentom SB J. Wolfensohnom a tým, čo povedal pre Handelsblatt. Keby svet
dodržal to, čo si predsavzal pred tridsiatimi rokmi, tak mohol vyzerať inak.
Viete, mne sa už nechce akceptovať ten fakt, že každá pomoc ešte kým vznikne
schudobne o 30 až 50% a to "odíde" na iné adresy. Na také, kde o chudobe
počuli z bájok, či z rozprávok, alebo zbadali ju v televíznom vysielaní. A
obdobný názor mám aj na to, čo sa robí u nás s časťou štátnej a fondovej
pomoci.
Peter Mihók, predseda SOPK :
Keby som spočítal všetky minority, tak ... Keď si zoberieme
národnostné minority, náboženské minority, sexuálne minority, všetky
minority, keby sme spočítali tieto minority, tak ja neviem, kde je potom
majorita na Slovensku. Tu je iný prístup od začiatku, lebo, keď niekto sa
začal sám vyčleňovať zo spoločenstva, do ktorého patrí. Lebo rómska
populácia patrí do spoločenstva SR. Ona sa nejako sama začína vyčleňovať.
Nie je však jedinou, ktorá má snahu vyčleňovať.
Čiže, vnímam, ako to Peter Magvaši múdro nazval, a nik to nedokázal tak
nazvať, diaspóry, a tam je pes zakopaný. To je prvá dimenzia. Druhá dimenzia
je tá, že - a tu by som sa chcel spýtať práve pána Patkoló, aký je vlastne
reálny vplyv RISu na rómskych spoluobčanov.
Vy požadujete od tzv. majority, ako má čo riešiť, ale nepoviete, čo vy
chcete urobiť a kde chcete, aby my sme vám v konkrétnej činnosti pomohli.
Lebo, o tom to je, lebo tá sila musí vychádzať zvnútra. A tá sila bude vtedy
vnútri, keď bude reálny vplyv. Keď nie je vplyv, potom sa to dostáva do
politických deklarácií, požiadaviek a v zásade potom, či tie peniaze pôjdu
tým, alebo oným kanálom, tak to skončí presne tak isto. A ja na rozdiel od
Petra Kasalovského plne doceňujem, že na každej pomoci chudobe zarábajú
bohatí a tí chudobnejší zostávajú iba chudobní. A každá pomoc nutne takto
skončí, lebo je to o ľuďoch a peniazoch. A tá posledná vec je o vzdelávaní a
vzdelanosti. Lebo vy sami hovoríte, že rómski spoluobčania vlastne preto
nenachádzajú prácu, lebo vlastne nemajú patričné vzdelanie, ba ani minimálne
vzdelanie. A chcete povedať, že tento štát nedáva rovnaké možnosti na
vzdelanie? V tomto musíte vy pôsobiť, tu ťažko zvonka voľakto bude pôsobiť.
Lebo pod bičom sa ešte nikto nič nenaučil. Aj doma, keď dieťa bijete, tak sa
zle učí... Ono sa musí chcieť učiť. Čiže, vy musíte presvedčiť vašich ľudí,
že o tomto to je. Potom sa budú mať lepšie, keď sami voľačo pre to urobia.
My tu všetci hovoríme, vstupujeme do EÚ, Slovensko bude minorita v rámci EÚ,
nikto sa o nás nestará, že ako sa s tým vysporiadame, ale my sa musíme
pripraviť, my musíme mať vnútornú silu, aby sme sa pripravili, aby sme tam
obstáli a boli úspešní. Nikto nám nebude dávať žiadnu pomocnú ruku, nikto
nepríde za tým podnikateľom, hentým podnikateľom, lebo ty si skrachoval, tak
ti ideme pomôcť. On sa musí snažiť. Takže, je to o tom.
Arpád Demko :
Mne sa nepáči názor, ktorý tu odznel, že treba trestať Rómov, ktorí
zanedbávajú vzdelávanie svojich detí. Má to efekt? Nebolo by jednoduchšie
navrhnúť motiváciu.... Je tu aj iný nemenej významný problém a to je ako
nauičiť Rómov hospodáriť s peniazmi. Predstavte si, kedysi dávno som mal
rómskych robotníkov a riešil som to tak, že dostávali zálohu na mzdu každý
týždeň. V tom týždni dostali aj diéty a posledné peniaze vtedy, keď už
sedeli v piatok-sobotu vo vlaku domov. Vtedy aj niečo priniesli do svojej
domácnosti.
Z vlastnej, ba možno až tridsaťročnej skúsenosti viem, že Rómovia nevedia
hospodáriť. Treba s nimi pracovať a strážiť si, či vládzu robiť, kopať...?!
Stimulovať poriadnych a výkonných pracovníkov.
Všetci máme problém. Tu nejde o nijaké výmysly, ale o reálne a rastúce
nebezpečenstvo pre celú spoločnosť. Nerád by som počul, že nie sme schopní
väčšina s menšinou, a naopak komunikovať. Vláda je tu na to, aby veľmi-veľmi
rýchle posúdila, prečo sa situácia stala výbušnou, a kto je konkrétne
zodpovedný.
Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ SVIK, s. r. o., Svidník :
Súhlasím s tým, že nie je dobré, keď sa dávajú peniaze do ruky, lebo
sme sa presvedčili, ako to dopadne. Súhlasím s tým, že v prvom rade oni si
musia sami pomôcť. Pomôž si sám, pomôže ti aj Pánboh. Ale nesúhlasím napr. s
tým, že nechať ich úplne napospas osudu, nahádzať ako neplavcov do vody.
Veľmi ľahko by sa stalo, že trebárs 80 % by vôbec nevyplávalo. Je možné, že
niekomu by sa to páčilo, ale je tu nejaké spoločenstvo ľudí, je tu nejaký
štát. Ak máme ten štát, musí si plniť určité svoje úlohy, toho sa predsa
nemôže vzdať.
Pán Patkoló uviedol veľa aktivít, ktoré by sa mohli ujať. Ale to, že je to
adresované na podnikateľov, to nie je celkom dobré.
Jozef Kollár, generálny riaditeľ, Duslo Šaľa, a. s. :
Ohromne rád počúvam bývalých politikov, čo by sa malo. Keď boli,
nemali žiadnu stratégiu, nevedeli, že, keď sa spraví taký krok, tak niečo
spôsobí v ekonomike. To nevedia doteraz. A my trpíme a stále ich musíme
počúvať. Problém je tak vážny, a politické garnitúry sú tak rozhádané a
spoločnosť je v nedobrom stave... Čiže, ja sa nazdávam, že by mal z tohto
klubu vzísť určitý návrh vláde, ale uvedomujem si, že je to krutý problém.
Ak bude spracovaný nejaký materiál, ja sa zaväzujem, že ho predložím RHSD,
aby sa tento problém riešil.
Ladislav Koudelka :
Sú medzi nami, treba s nimi počítať a treba s nimi pracovať. P. Patkoló a
ostatní, ktorí zastupujete rómsku iniciatívu. Treba, ja budem konkrétne veci
hovoriť, čo treba urobiť. Treba zmapovať na území SR, aká kultúrna vyspelosť
Rómov v jednotlivých oblastiach je. Na základe tohoto stavu treba im
stanoviť kritériá pre ďalší ich rozvoj, osobný, kultúrny, spoločenský,
pracovný atď. Nie všetci si zaslúžia byť v jednom koši. Za ďalšie - treba
presadiť zákon, ktorý som odporúčal Petrovi Magvašimu pred troma rokmi.
Systém úľav z odvodov miezd ap. Bol som štyrikrát s konkrétnymi vecami za
vicepremiérom P. Csákym, ale nemal čas. Vládna splnomocnenkyňa K. Orgovánová
si neuvedomuje, že sedí na sude s pušným prachom a zápalná šnúra už tlie.
Chcel som po nej jedného výchovného poradcu na tristo mladých Rómiek... a
výsledok si domyslite.
Treba urobiť ten projekt, ktorý tu prezentoval dr. Kasalovský. Ďalší, ktorý
sme vytvorili okolo Rómov. Vy, pán Patkoló, vytvorte takú skupinu ľudí,
ktorá bude rešpektovať to, na čom my sa dohodneme. A budete vidieť, aký tu
je model, pretože vy už máte hotovú vec, vy máte hotový príklad, pretože ja
som 4 roky na tom robil.
Peter Magvaši :
Vláda nikdy neprijala osobitný program ohľadne financií pre Rómov. Keď
prijala, tak to bol dokument, ktorý bol všeobecný a skôr deklaratívny.
Nechcem sa vyhovárať, ale nedá sa hovoriť o takých objemoch peňazí, ktoré
spomenul pán Patkolo. Veľa však išlo na Rómov, a nie vždy efektívne.
Problém rómskej komunity na Slovensku je však mimoriadne vážny. Chcel by
som reagovať na to, čo tu povedal pán Patkolo. Vymenoval činnosti, ktoré by
mohli robiť Rómovia. Tieto činnosti sa väčšinou robia živnostensky a,
žiaľ, sú to práve živnostníci, ktorí sú jednými z najmenej stabilných v
slovenskej ekonomike. To znamená, že začnú a veľmi rýchlo skončia. Je to
samozrejme spôsobené niekoľkými faktormi. Predovšetkým odbytom. Veľká
väčšina živnostníkov stroskotá na tom, že nemá schopnosti vybudovať si svoje
siete, aby mohla realizovať svoje výrobky, ale aj služby. Potom je tu taká
okolnosť, že mnohokrát vyrábajú s nákladmi, ktoré sú nekonkurencieschopné.
Cena práce Rómov je síce veľmi nízka, ale nemôžu zvládnuť odbyt a byť
konkurencieschopnými. Taká je realita, ale nič nie je neriešiteľné.
Treba sa pozrieť asi tak trochu inými očami na tento problém i keď liberáli
dosť zaznávajú ten program, s ktorým prišiel J. F. Kenedy začiatkom 60.
rokov v Spojených štátoch. Bol veľmi kritizovaný, ale, dovolím si povedať,
že práve vďaka nemu je dnes ministrom zahraničných vecí černoch. Je jedným z
tých, ktorí ako dieťa na báze Kenedyho programu išiel výrazne dopredu.
Niečo podobné by sme potrebovali, keďže rómska komunita sa už začiatkom
90-tych rokov dostala do diasporu. A žiadna diaspora neumožňuje komunite
uplatniť sa a zúčastňovať sa na rozvoji väčšinovej komunity. A práve
Kenedyho program v 60. rokoch si kládol o. i. za cieľ dostať černošskú
komunitu z diaspory a začleniť ju do väčšinovej spoločnosti.
Vo svete sa urobilo viac ako dosť štúdií na tému chudoba a sociálna bieda.
Musím však povedať, že celý rad krokov, ktoré sa týkajú Rómov, absolútne
nekorešpondujú so závermi analytikov renomovaných inštitúcií a organizácií.
Rómska komunita sa priam učebnicove po 1990. roku dostala do pasce. Dostať
sa z nej, to je viac ako ťažké. Praktické riešenie pred rokmi našiel a
realizoval s úspechom L. Koudelka. Jeho model by sa dal uplatniť v celom
rade tých činností, ktoré tu spomínal pán A. Patkoló, ale akoby nebol záujem
o koudelkovské riešenie.
Alexander Patkoló, predseda RIS :
Minuli sa miliardy a mnohé doslova vyprchali. Aj v čase prvej vlády M.
Dzurindu, v ktorej bol ministrom P. Magváši. Keby tie stámilióny, ba
miliardy išli na zamestnanosť, tak sme boli inde. Máme príklad "vyparenia sa
" trebárs 170 miliónov korún prostredníctvom akejsi nadácie na
sebarealizáciu rómskych detí v období desiatich mesiacov. To nepotrebuje
komentár.
Peter Kasalovský, správca a výkonný podpredseda :
Vyše troch rokov som sa v polovici 70-tych rokov ako redaktor Smeny
venoval Rómom. Bola to vďačná skupina obyvateľstva. Vývojaschopná, keď
dostala šancu. A vtedy to bolo s prácou inak. Koniec-koncov bola povinnosť
pracovať, ale osady sa strácali. Obzvlášť deti a mládež boli pod kontrolou.
Z hľadiska predškolskej prípravy, školskej dochádzky a prípravy na
povolanie. Nehovoriac už o zdravotnej prevencii, osvete priamo v teréne a
vojenčine, ako aj o sankciách za neplnenie si povinností zo zákona.
Pripomínam si, že v polovici 70-tych rokov v Malej Ide došlo k veľkej
tragédii Otec s dcérou nazbierali za koš muchotrávky zelenej a iných hríbov.
Uvarili z nich guláš a za múrom VSŽ z betónových dosiek bolo dosť obetí.
Niekoľko detí aj dospelých zomrelo. V tej Malej Ide som však videl tri typy
obydlí : časť z 18. storočia - chatrče, ďaľšie zo začiatku 50-tych rokov v
podobe neomietnutých domísk a potom dvojdomčeky, v ktorých iba farebnosť
textílií bola odlišná od tých našich bytov a domov. Takpovediac tri
storočia v jednej dedine.
To isté som zažil v Zlatých klasoch o niekoľko rokov neskôr. Život mnohých
Rómov sa menil na pochode a v relatívne krátkych časových obdobiach. Všetko
to, čo pán Patkoló spomínal tu už dávno bolo. Aj sa realizovalo, ale dalo
šancu vtedajšej rómskej mládeži získať kvalifikáciu. Boli problémy, ale bol
systém, ktorý bol ako nedemokratický odsúdený v 1989. roku. Bol a dosť
drahý, z našich daní, ale v prospech vzdelanosti, kultúrnosti a kultúry,
potierania kriminality, zdravotnej osvety a zdravotnej starostlivosti. Aj s
veľkými chybami, o ktorých by mohli hovoriť ľudia trebárs z Rimavskej
Soboty, kde časť nového sídliska bola začiatkom 80-tych rokov zdevastovaná
Rómami. Problémy boli a do dnešných čias sme si priam pestovali takpovediac
"nezásluhovosť pomoci". A navyše, na rozdiel od vtedajška sa dnes
nekontroluje, či financie na Rómov sa k nim vôbec dostali a s akým efektom.
Podľa viacerých informácií nemožno vylúčiť škandalózne odhalenia, ktoré budú
mať trpkú príchuť a nepríjemné trestnoprávne dôsledky.
Július Tóth :
Viete na minulom mítingu som nechcel hovoriť na túto tému. Z tých
rečí pána Patkoló ide na mňa chrípka, ba možno aj mor. Je ďaľším, ktorí
objavil Ameriku. Čudujem sa mu, že tu prezentoval také podnety. My sme totiž
v kapitalizme a podnikatelia nie sú ani samaritánmi, tobôž nie sú
spasiteľmi.
Bez koncepcie a systému nemôže nič fungovať. A vy sa musíte starať o to, aby
vaša komunita čosi rozumné a zmysluplné navrhla, aby mala chuť a vôľu byť
pri realizácii akéhokoľvek projektu.
Čo s tými mestskými osadami ako je napríklad košický Luník VIII. ?! Veď vy
si neviete urobiť medzi sebou poriadok. Potrebujete však bielych, aby ste
mohli fungovať normálne ?! Ako zlepšiť vzťahy medzi vašou minoritou a
väčšinou ?
Nerozumiem tomu, veď vám dávali na Spiši pôdu, aby ste do nej zasadili
zemiaky. Vaše zemiaky, ale s minimálnym úspechom. A potom sa opäť kradlo a
bedákalo, že nemáte z čoho žiť. Ide o to nielen o práci hovoriť, ale aj sa
chytať príležitosti.
Ja neviem, čo tu treba začať. Ako tu poznamenal pán P. Magvaši,
každá koruna, ktorá sa dá chudobným - tretiemu svetu, nie je na povznesenie,
ale vyhodenou do vzduchu. Nie peniaze dávať, ale treba dávať niečo
konkrétne. Jedlo, stravu, oblečenie, lieky, ale všetko podmienene. Nič, čo
je zadarmo, sa nevráti v dobrom. Ako stojíte so samosprávou v osadách ? Nuž,
príďte s iniciatívou ako si vyrobiť vlastných policajtov a úradníkov, a
nechajte sa inšpirovať trebárs J. F. K.
Z diskusie na tému AZZZ SR v 2004. roku
P. Mihók, predseda SOPK :
My všetci musíme vždy vedieť po určitej vývojovej etape, čo a ako
ideme robiť. Určite sme postúpili dopredu. Urobili sme neformálnu, ale aj
formálnu dohodu medzi tými inštitúciami, o ktorých Michal Ľach hovoril a
treba povedať, že ten efekt je veľmi pozitívny.
A ten najlepší základ je v tom, že čím viac činností bude kooordinovaných a
integrovaných činností, tak aj výkonná moc bude pozornejšia ku svojim
partnerom. Na jednej strane máme voči sebe vládu s jej programom, avšak my
musíme mať spoločný program nie proti vláde, ale o komunikácií - vzťahoch s
ňou. Je to iba o tom, aký úzky okruh ľudí sa dohodne a v tom našom
miniatúrnom mechanizme taktiež vidieť, že bez serióznej komunikácie sa nedá
fungovať.
Moja otázka je takáto : Aká je predstava o tej budúcej štruktúre Asociácie
? Nechcem provokovať s rozpitvávaním zakladanej Únie zamestnávateľov, keďže
verím, že zdravý rozum zvíťazí a nepôjdeme atomizáciou, lež integráciou.
M. Ľach : Som presvedčený, že aprílové valné zhromaždenie poskytne jasnú
predstavu, ako ďalej v štruktúre. Myslím si, že by bolo chybou niekoho
vylučovať z Asociácie, pokiaľ chce byť v nej. Je to dobrovoľná organizácia
s akceptovaním podmienok, ktoré sú tam.
P. Magvaši, viacnásobný exminister :
Chcel som povedať aj to, že našej asociácii chýba dostatočné podporné
zázemie, ktoré by dokázalo nielen predvídať, ale aj vytvárať také podklady,
že by vrcholoví zástupcovia noli vždy rovnocennými partnermi vlády. Platí to
aj o odboroch. Tie majú, podľa môjho názoru, v niektorých veciach lepšie
odborné zázemie ako AZZZ SR. Buďme konkrétni. Keď išlo o ceny energie, tak
vo vnútri asociácie sa vytvorili dva tábory. Na jednej stranet tábor
energetikov, ktorým sa navrhnuté zvýšenia cien málili a na druhej strane to
bol tábor spracovateľského priemyslu, ktorému sa videli nové ceny
katastrófou pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Keby bol len tábor
jeden, tak by sme tu nemali regulačný úrad, ktorý má v sebe zakomponovanú o.
i. protiústavnosť. Čiže, ide o to, aby zamestnávatelia mohli jednotní. A
myslím si, že je to vec nášho zázemia medzi odborníkmi a ich autority vôbec.
I keď ani to najlepšie zázemie nezabráni nijakej vláde, aby vytvárala tlak,
resp. časový stres v pripomienkovom konaní ku konkrétnemu zákonu.
J. Tóth :
Mne to pripomína jeseň roku 1989. KSČ hovorila o pevnej základni,
ktorá bola viac ako krehkou. Len ste sa jej dotkli, tak sa rozpadávala.
Nepochopím, a hovorím to už štyri roky, ako môže asociácia
zamestnávateľských zväzov obhajovať záujmy "štátnych" zamestnávateľov, a v
konečnom dôsledku štátnych lekárov, učiteľov a ostatných zamestnancov.
Ako mohla napríklad bojovať za to, aby za ich vyššie tarify, keď my všetci
budeme za tieto rezorty splácať miliardové dlhy. Čiže, treba si vyjasniť
pre budúcnosť, čo má spoločné so ZMOSom? . Je to asociácia
priemyselníkov, alebo koho ? Tých, ktorí chcú viac príjmov štátneho
rozpočtu, alebo tých, ktorí chcú čo najnižšie dane ? Sú v nej zväzy, ktoré
neplatia členské príspevky. Nie rok, dva, tri, ale dlhodobe. Asociácia sa
tvári, že sa nič nedeje. Dokonca majú také zväzy hlasovacie práva... Čiže,
aká je to asociácia ?! Môže byť dynamickou ? Nemôže.
K dispozícii nemá ani dostatok kvalitných odborníkov - poradcov, aby mohla
najlepšie čo najlepšie hovoriť do legislatívy. Azda aj odbory sú v tomto na
tom lepšie ako asociácia. Koho je to chyba ? Naša.
Povedzme si nahlas, že asociácia vznikla vskutku pod politickým tlakom.
Vtedajším politikom sa videlo byť rozumné dať všetkých nespokojencov pod
jednu strechu a tak otupiť akčnosť zamestnávateľov ako takých. Teda,
postavme sa k tomu ľudsky a s rozumom. Povedzme, že priemyslu nevyhovuje
táto štruktúra. Povedzme, lebo má predsa iné záujmy ako poľnohospodárske
zväzy, či obchodníci. Pomenujme tieto veci a nepleťme do tejto diskusie
osobné vzťahy. V úzkom kruhu si to môžeme vyjasniť a nedramaticky sa
rozlúčiť. Ako priatelia, a nie ako protivníci. Stojí to za pokus.
J. Šesták, diplomat :
Ja staviam otázku tak, aby podnikatelia nemali horšie podmienky na
Slovensku v porovnaní so zahraničnými podnikateľmi. V celom rade prípadov
majú horšie podmienky a veľké percento z nich neprežije vstup do EÚ. Čo by
sa stalo, keby namiesto mnohomiliardovej podpory zahraničných investorov sa
pozornosť a financie sústredili na domáce zdroje ?! Potom by domáci
podnikatelia mohli byť hybnou silou spoločnosti. Vyzerá to tak, že je viac
tých, ktorí to nechcú. Alebo, čo by bolo horšie, že tejto problematike
nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Ešte je tu iná možnosť. Vedia, že prežijú
aj po vstupe do EÚ, a tak ich netrápi, čo bude s ostatnými zamestnávateľmi a
čo s celým hospodárstvom ?
M. Ľach, prezident AZZZ SR :
História našej asociácie je len 14-ročná. Čosi vybudovala a teraz
treba analyzovať, čo je prvoradé, alebo poradie dôležitosti. Jedna vec je
kolektívne vyjednávanie, kolektívna dohoda, a druhá vec je podnikanie,
lobizmus, lobing a otázka sociálneho zmieru, sociálneho dialógu, sociálnych
vzťahov. Nebránim sa ani jednej myšlienke - podnetu. Škoda, že odišiel Jozef
Uhrík, pretože on je tiež jedným z tých inšpirátorov nevyhnutných zmien.
Len je veľmi zlé, keď sa nejde cestou vecnej diskusie, ale o palácovú
revolúciu a o osobné útoky na konkrétnych ľudí.
Budú vznikať konkurenčné organizácie? Nemôžu. Môžeme len zlepšovať tú, ktorú
máme. Od dola až nahor, všestranne, ale s podmienkou dodržiavania pravidiel.
Veľa je takých členov asociácie, ktorí si neplatia členské. Je najvyšší čas
očistiť sa aj od takýchto členov. My sa musíme v asociácii dohodnúť, a
myslím si, že to dokážeme. Napriek všetkej kritike sa potvrdilo, že
podnikateľská sféra má na to, aby svoju organizáciu - asociáciu urobila
akčnejšou v zmysle svojich nových potrieb a možností.
Vystúpenie - Michal Ľach
Vážené dámy a vážené páni,
je pre mňa ako predstaviteľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Slovenskej republiky - cťou pozdraviť toto auditórium reprezentujúce nezanedbateľnú časť podnikateľskej obce na Slovensku. Robím tak v mene 37 riadnych a troch pridružených členov reprezentujúcich prakticky všetky odvetvia hospodárskeho života v krajine - od veľkých priemyselných zväzov, výrobcov tepla, zástupcov priemyselného výskumu a vedy počínajúc, cez agropotravinárske, dopravné, zasielateľské, družstevné, bankové, poisťovnícke, finančné zamestnávateľské organizácie, malý a stredný podnikateľský stav až po zväzy obcí, zdravotníctva, lekárnictva a školstva.
Pre väčšiu názornosť dodám, že naša organizácia reprezentuje ekonomickú silu, ktorá produkuje okolo troch štvrtín HDP a vyše 90 percent zahraničného obchodu Slovenska. AZZZ SR je záujmovým združením s právnou subjektivitou, ktoré bolo založené v roku 1991 na vytváranie podmienok pre dynamický rozvoj podnikania v SR a na ochranu a presadzovanie spoločných zamestnávateľských, podnikateľských a obchodných záujmov svojich členov.
Uvedené fakty a čísla pre niekoho možno na pohľad samozrejmé, známe a nudné neuvádzam náhodou. Dokumentujú totiž niečo, čo je dôkazom reprezentatívnosti našej zamestnávateľskej centrály. Jedným dychom dodám: fakt, že to AZZZ SR všetko spája pod jednou strechou požíva veľkú autoritu a uznanie najmä v medzinárodných inštitúciách. Naša organizácia presadzuje svoje záujmy na medzinárodnej úrovni prakticky od svojho vzniku. Je aktívnym členom Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov (IOE), Únie priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako aj Medzinárodnej kongresu priemyselníkov a podnikateľov (MKPP).
Sám sa osobne na rokovaniach uvedených medzinárodných inštitúcií zúčastňujem a veľakrát som mal možnosť vypočuť si slová uznania na adresu skutočnosti, že máme na Slovensku jednotnú zamestnávateľskú centrálu. Naši partneri z vyspelých krajín Európy oceňujú najmä to, že to významne posilňuje našu rokovaciu pozíciu so sociálnymi partnermi na všetkých úrovniach - od medzinárodných kontaktov v oblasti nadnárodných tripartitných vzťahov až po rokovania s predstaviteľmi domácej vlády a zástupcami odborovej centrály, ako aj na úrovni zväzov a podnikovej sféry pri kolektívnom vyjednávaní.
AZZZ SR v súčasnosti veľmi intenzívne participuje v prípravách Slovenska na vstup do Európskej únie. Ich cieľom je okrem iného posilniť na Slovensku v predvstupovom období do EÚ sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie na všetkých úrovniach a pomôcť pri implementácii príslušných európskych nariadení do slovenskej legislatívy, s dôrazom na nariadenia Európskej rady práce. Ešte intenzívnejšie vyvíjame tlak na také formovanie podnikateľského prostredia, aby sme boli schopní sústavne zvyšovať konkurenčnú schopnosť slovenských firiem tak, že obstoja v náročnej hospodárskej súťaži v zjednotenej Európe.
Povedzme si však otvorene - mnohokrát to nebude jednoduché a nejednu firmu na Slovensku po vstupe do EÚ nový spoločný trh tvrdo vyskúša. Dovolím si tvrdiť, že v tomto období viac ako inokedy potrebujú byť zamestnávatelia na Slovensku jednotní. Žiaľ v súčasnosti možno v našej zamestnávateľskej obci pozorovať aj opačné dostredivé tendencie. Netrúfam si v tejto chvíli urobiť ich podrobnú analýzu. Z poznatkov, ktoré máme vo vrcholových orgánoch, časť z nich úzko súvisí so skutočnosťou, že záujmy zväzov a združení pri presadzovaní konkrétnych legislatívnych korkov nie sú a koľkokrát ani nemôžu byť identické. Ako príklad by som uviedol postoj k niektorým rozhodnutiam URSO v oblasti cien energií a plynu, kde logicky proti sebe stáli záujmy výrobcov a prepravcov - kontra koncových odberateľov. V takýchto prípadoch sa na pôde zamestnávateľov dosť ťažko hľadá konsenzus. Aj pri najlepšej vôli vždy na niektorej strane zostane pocit nespokojnosti, ktorý rád vyústi do kritiky strešnej organizácie.
Podobne sa môžu rozchádzať záujmy zamestnávateľov v ďalších sférach. Konkrétne a najvypuklejšie sa to napríklad prejavilo v postojoch k zákonnej úprave ministerstva životného prostredia k zberu a recyklácii PET fliaš, kde sa najviac cíti ohrozená obchodná sféra. Postoj ďalšieho člena AZZZ SR - Združenia miest a obcí je zasa iný. Dal by sa uviesť aj zákon o obchodných reťazcoch, kde kolidujú záujmy obchodu a prvovýrobcov z agropotravinárskeho sektoru. Slovom takýchto rozdielov v záujmoch zväzov a združení je nemálo. Vyhovieť každému a vo všetkom je nie jednoducho možné. Taký už je život.
Pýtam sa však, má toto byť dôvodom pre segmentovanie organizácie, ktorá má v spoločnosti významné postavenie a koniec koncov aj svoju zavedenú značku. Tvrdím, že rozhodne nie. Skôr naopak, výhodou organizácie s početnými záujmami je, že protiklady a rozpory možno riešiť prostredníctvom interných rokovaní, ktoré ako ukazuje aj podnikateľská prax, sú oveľa účinnejšie a skôr vedú k vzájomne akceptovateľnému konsenzu, ako je to v prípade, keď sa napríklad prepierajú v masmédiách. Autorite vrcholovej zamestnávateľskej organizácie neprospieva tiež istá dispozícia nášho vládneho kabinetu uprednostňovať najmä inak v zásade správnu myšlienku prílevu zahraničného kapitálu na Slovensko. Zvýhodnenia, ktoré sú s tým často spojené, niekedy hraničia s porušovaním pravidiel hospodárskej súťaže a ohrozujú konkurenčnú schopnosť domácich firiem. Tým nechcem povedať, že sme proti vstupu zahraničného kapitálu, sme len za porovnateľné podnikateľské podmienky. Stáva sa napríklad, že predstavitelia aj menej významných zahraničných firiem majú takpovediac prednostnú zelenú k našim politickým predstaviteľom a z toho dôvodu pri svojom lobingu nepotrebujú tak robiť v rámci legálnych tripartitných štruktúr, ako sa to normálne robí vo vyspelom svete. Prečo by to aj robili cez zamestnávateľské zväzy, keď majú k moci priamy prístup. Svedčí to prinajmenšom o istej nevyzretosti nášho establishmentu, možno až o zbytočnej slovenskej malosti.
V neposlednom rade sa pod súčasné pomery v AZZZ SR podpisuje ľudský faktor a tendencia či už vedome alebo podvedome kopírovať správanie našich rozvadených politikov. Nie je to však najšťastnejší model správania, ktorý by sme mali nasledovať. Väčšina predstaviteľov AZZZ SR si to uvedomuje a nie náhodou prijala výzvu politikom, aby zanechali osobné spory, ktoré oslabujú ich schopnosť dosahovať politickú dohodu nevyhnutnú pre riadny výkon parlamentnej demokracie a prestali zaťahovať celú spoločnosť do krízy ohrozujúcej pokojný vývoj v krajine tak potrebný v období pred pripravovaným vstupom do Európskej únie. Zamestnávatelia si uvedomujú zložitosť úloh, ktoré nás čakajú najmä v ekonomickej sfére v náročnom konkurenčnom prostredí EÚ a vyzývajú znepriatelené strany, aby sa namiesto politických šarvátok sústredili na formovanie stabilného hospodárskeho prostredia. Upozorňujú, že naši podnikateľskí partneri v EÚ pozorne sledujú vývoj na Slovensku a prehlbovanie súčasnej krízy by mohlo podľa nich značne poškodiť jeho lepšiace sa renomé, čo môže okrem iného negatívne ovplyvniť aj prílev zahraničných investícií, na ktorom z hľadiska budúceho vývoja dosť záleží. Nemusím azda zdôrazňovať, že ak adresujeme podobné výzvy naším politikom, v nemenšej miere by sme sa vlastnými slovami mali riadiť sami.
Vedenie AZZZ SR chce k tomu prispieť. V tomto duchu sa riadi aj vnútroasociačný život v posledných mesiacoch. Základné nóty určilo posledné plénum valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o príprave návrhu na reštrukturalizáciu činnosti našej zamestnávateľskej centrály v súlade s aktuálnymi potrebami podnikateľskej sféry a na zmenu Stanov AZZZ SR. Nový návrh, vrátane zmeny Stanov, musí byť pripravený tak, aby ho bolo možné po diskusii v členskej základni prerokovať na mimoriadnom Valnom zhromaždení, ktoré sa bude konať v apríli tohto roka. Celý komplex otázok s tým spojených vrátane prípadných personálnych zmien vo vedení AZZZ SR by sa mali dotiahnuť v júni t. r., keď končí trojročné volebné obdobie vrcholových orgánov asociácie. Vedenie AZZZ SR je v súvislosti s tým za otvorenú a korektnú diskusiu.
Osobne k tomu chcem len dodať: vo funkcii prezidenta som už štvrté volebné obdobie, čo je 12 rokov a som rád, že za tento čas vzrástla autorita AZZZ SR tak doma ako aj v zahraničí. Uvedomujem si, že každá práca sa dá robiť lepšie a dokonalejšie, ale som presvedčený, že za dosiahnuté výsledky činnosti asociácie sa nemusíme hanbiť. Väčšina z nich sa dosiahla najmä vďaka tomu, že sme utvorili silnú a jednotnú organizáciu. Tú potrebujeme ako soľ aj v nadchádzajúcom období, ktoré čaká nás podnikateľov po vstupe do EÚ. Som presvedčený, že slovenskí podnikatelia sa dokážu v zložitom období zmien, ktoré ich očakáva, zorientovať aspoň tak ako to dokázali doteraz. Inej možnosti niet ak chcú ekonomicky obstáť. Iba jednotná a fungujúca AZZZ SR im v tom môže byť podľa mňa dobrým pomocníkom a garantom ďalšieho úspešného vývoja slovenskej ekonomiky.
Diskusia "na hrane"
Pamätníci : Najotvorenejšia v 12-ročnej histórii
V Kongresovom centre Technopolu v Bratislave sa uskutočnilo v útorok 24.
februára od 15. h do 19. h 55. riadne zhromaždenie a celkove 167. míting
Hospodárskeho klubu /NEF/. Zúčastnilo sa ho 67 riadnych členov a 11 hostí.
Medzi prítomnými boli o. i. prezident AZZZ SR M. Ľach, predseda SOPK P.
Mihók, predseda Združenia priemyselných zväzov SR J. Uhrík a prezident
Slovenskej lekárskej spoločnosti prof. P. Krištúfek. V dôsledku
nepriaznivého počasia, najmä vytvorenej poľadovice na cestách,
nepricestovalo trinásť členov a krátko pred konaním požiadal kvôli zmene
vládnych povinností o ospravedlnenie minister práce, sociálnych vecí a
rodiny SR Ľ. Kaník. Rokovanie moderoval správca P. Kasalovský.
Diskusnú tému AZZZ SR v 2004. roku uviedol prezident jej Prezídia M. Ľach.
Problematiku zamestnanosti Rómov a kvality života uviedli správca
Hospodárskeho klubu /NEF/ P. Kasalovský a predseda Rómskej iniciatívy
Slovenska A. Patkoló. K obidvom témam sa rozprúdila veľmi kritická, ale
konštruktívna diskusia, ktorú viacerí účastníci - pamätníci označili za
najotvorenejšiu v dvanásťročnej klubovej histórii. Podstatné časti úvodných
slov a diskusných príspevkov budú postupne zverejnené na tejto webstránke.
Rovnako zverejníme list správcu klubovej komunity predsedovi vlády SR M.
Dzurindovi. V súvislosti so závermi decembrového a tohto februárového
mítingu navrhol správca ich prerokovanie ministrovi práce, sociálnych vecí
a rodiny SR Ľ. Kaníkovi.
NEF
Rómská /ne/zamestnanosť
a kvalita života.
Príhovor predsedu RIS A. Patkolóa na 167. podujatí Hospodárskeho klubu /NEF/ 24. februára 2004
Milé dámy , vážení páni, vážení prítomní
Cieľom môjho vystúpenia je načrtnúť a poukázať na možnosti zvýšenia zamestnanosti a tým aj životnej úrovne najbiednejšej vrstvy obyvateľstva SR - Rómov.
Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb. Toto je suchý štatistický údaj, ktorý ale zároveň nevystihuje skutočný počet rómskej populácie na Slovensku. Podľa interných vedomostí RIS a rôznych inštitúcii ako SAV ,NÚP a podľa interných informácií rôznych ministerstiev SR Rómov na Slovensku žije 380 000 až 500 000.
Rómska národnostná menšina tvorí približne 10 percent z celkového počtu obyvateľstva SR. Veľká väčšina Rómov žije už integrovane v mestách a obciach, vedú riadny život ako väčšina majority, ale je tu nezanedbateľná skupina občanov , ktorá živorí na periférii tejto spoločnosti a nemá nádej na vymanenie sa z tohto ubiedeného života bez pomoci majority. V našej spoločnosti sa udomácňuje veľmi negatívny jav, ktorého dôsledky sú a budú čo raz horšie a náročnejšie na finančné prostriedky pri ich následnom odstraňovaní.
Už dávno integrovaní a aj riadne vzdelaní Rómovia prichádzajú o zamestnanie a čo raz ťažšie nachádzajú uplatnenie na trhu práce ,a to, hoci sa to zle počúva - len kvôli diskriminácii pri výbere uchádzačov o pracovné miesta .Tato diskriminácia v najväčšej miere vyplýva z rasových predsudkov. Je veľmi smutné, že aj títo Rómovia sa začínajú prepadávať do sociálnej siete a následne do biedy a chudoby a sami nenachádzajú cestu ako von z tohto stavu. Ak sa má na Slovensku takýto vývoj zvrátiť, je nevyhnutné mnohé zmeniť , ustúpiť od predsudkov a podávať pomocnú ruku tam, kde je to zmysluplné a kde chcú svoj životný udeľ zmeniť k lepšiemu.
Riešenie situácie rómskej menšiny je zásadným spoločenským , kultúrnym a politickým problémom. Podľa našej mienky jedinou funkčnou cestou je hľadanie dlhodobých systémových krokov a cieľov, snažiť sa ich pre každú komunitu modifikovať, prispôsobovať ich priamym potrebám a potrebám regiónu v ktorom žijú.
Dámy a páni,
mojím vystúpením a následným odporúčaním pre Vás, chcem poukázať na súčasný stav zamestnanosti ,alebo, čo je omnoho výstižnejšie, nezamestnanosti Rómov. Na Slovensku je veľmi veľa lokalít ,kde je ich nezamestnanosť vyše 80-percetná a prakticky nepracuje nikto. Musíme veľmi realistický charakterizovať občanov, ktorých chceme zamestnať.
Ich spoločným znakom je:
- Nízka vzdelanostná úroveň bez kvalifikácie a odborného vzdelania .
- Neschopnosť obsluhovať náročnú techniku. <
- Následkom dlhodobej, niekoľko ročnej nezamestnanosti je strata zmyslu pre čas a trvalé pracovné návyky.
- Mladí, doteraz nezamestnaní ľudia s pribúdaním rokov pracovné návyky ani nemajú možnosť kde získať.
- Veľmi kladným znakom je ich ochota pracovať aj za nižšiu mzdu , ochota pracovať manuálne a v sťažených hygienických podmienkach.
RIS navrhuje stanoviť si určité kritériá, podľa ktorých možno zvýšiť zamestnanosť Rómov, a to:
- Efektívnosť návratu investičných prostriedkov a nároky na techniku .
- Využitie starých nepoužívaných priestorov a budov ,ktoré budú rekonštruované pracovníkmi z radov súčasných nezamestnaných - čím vzniká zamestnanosť už pred vznikom výroby .
- Trvala využiteľnosť výroby, alebo služieb a tým dlhodobá zamestnanosť .
- Zamestnanie veľkého počtu ľudí a získanie pracovných pozícii pre nevzdelaných a nevyučených.
- Vhodné aktivity z hľadiska získania finančných prostriedkov z fondov EÚ.
Podľa našej mienky je vhodné uvažovať o aktivitách súvisiacich s ochranou životného prostredia a prírody. Pôjde hlavne o separáciu druhotného odpadu, recyklaciu vhodných materiálov, budovanie ekologických zariadení a pod. Na koľko je na Slovensku vyše 600 osád, ktoré sú ekologicky závadné a ich životné prostredie je nevyhovujúce, vzniká priestor pre zriaďovanie hore uvedených aktivít a zamestnaním tam žijúcich ľudí následne odpadá finančná náročnosť cestovania za zamestnaním.
RIS Vám dáva do pozornosti konkrétne návrhy :
Separovaný zber, triedenie odpadu ,separácia odpadu priamo na smetiskách, triedenie plastov a možnosť vyrábať z nich polotovary a finálne výrobky ako :
- krytiny, lavičky, nábytok, rôzne nádoby, prenosné WC a pod.
- kov a papier separovať pre zber druhotných surovín .
Prenosné plastové WC spomínam preto, lebo na Slovensku jednoducho chýbajú a pri rôznych príležitostiach s masovou účasťou sa musia zapožičiavať z okolitých štátov. Ako príklad uvádzam minulo ročnú návštevu pápeža, rôzne festivaly, športové podujatia a rôzne oslavy celoštátneho charakteru. Aj v rómskych osadách, pri ne existencii infraštruktúry , tak isto chýbajú desaťtisíce WC, ktoré by mohli byť pri odstraňovaní osád zo súčasnej podoby, nahradené takýmito prenosnými plastovými zariadeniami. Výroba týchto zariadení nie je komplikovaná.
Ich používaním sa skvalitňuje stav životného prostredia a zamedzuje šíreniu infekcii. Pri priaznivej cene je možné takéto výrobky aj vyvážať do zahraničia.
Ďalej je možnosť vyrábať nábytok a rôzne plastové nádoby ako:
vedrá, vaničky, plastové stoličky a stoly, boxy na potraviny a rôzne iné výrobky z plastov, ktoré sú neznámym pojmom v týchto osadách a to pre ich finančnú náročnosť. Pri správne zameranej výrobe by bolo možné tieto plastové výrobky z recyklovaného materiálu aj výhodne predávať na trhu.
Pri pravidelnom čistení miest a obcí, okolia ciest a všeobecne celej prírody od odpadkov, by nemal byť problém nachádzať materiál na spätnú recykláciu a navyše touto činnosťou by našlo zamestnanie niekoľko stoviek Rómov. Táto činnosť je v rozvinutých krajinách bežná, odskúšaná a aj výnosná, navyše dáva veľmi veľký priestor na zamestnanie väčšieho počtu nekvalifikovaných ľudí.
Za uváženie stojí aj vybudovanie malých prevádzok na výrobu školských a kancelárskych potrieb, hlavne z umelej hmoty a dreva, ktoré sa k nám dovážajú zo zahraničia /mám na mysli pravítka, fixky, perá ,kružidlá a podobné výrobky/.
Pri budúcom budovaní infraštruktúry a spevnených komunikácii do obci, ale najmä do rómskych osád , kde do dnešných dní chýbajú, doporučujeme využiť manuálnu prácu. Pri bežne zaužívanom prenájme strojov a mechanizmov organizáciami , tak či tak organizácie a firmy účtujú niekoľko miliónov korún za ich zapožičanie. Tieto finančné prostriedky sa dajú použiť na mzdy pre ľudí, čim sa vytvoria potrebné pracovné miesta na dlhší čas. Domnievam sa, že celkové náklady na takéto stavby by sa aj reálne znížili.
Tak isto pri zavádzaní pitnej vody, kanalizácie, sociálnej infraštruktúry a ostatného vybavenia, jednoznačne treba využívať manuálnu ľudskú pracovnú silu.
SR, ako riadny člen EÚ, bude musieť tak isto prehodnotiť doterajší stav svojho životného prostredia, prijať normy EÚ, podľa ktorých už aj malé osídlenia musia mať vybudovanú kanalizáciu a čističku odpadových vôd. Hrozí nám, že ak sa bude postupovať podľa doteraz zaužívaných postupov a projektov, väčšina finančných prostriedkov sa minie na nákup, prenájom a odpisy mechanizácie, ktorá sa po ukončení prác rôznymi cestičkami lacno rozpredá. Pri využití ľudskej práce sa zvýši zamestnanosť. Príkladom je stopercentná zamestnanosť v povojnovom období pri rekonštrukcii zničeného priemyslu a infraštruktúry v celej Európe. K zamestnanosti významne prispeli aj veľké stavby bez mechanizácie, ako železničné trate, cesty, priehrady a pod.
Dámy a páni,
RIS doporučuje využitie ornej pôdy ležiacej ľadom na pestovanie liečivých rastlín pre farmaceutický priemysel. Pre pestovanie liečivých rastlín nie sú potrebné umelé hnojivá, neexistuje mechanizácia a nie je potrebná hlboká orba, navyše je tu vysoký podiel ručnej práce pri sadení, zbere a sušení. Výsledný produkt má vysokú predajnú cenu a je dôležitou surovinou. Na Slovensku máme vhodné klimatické podmienky a dostatok nevyužitej ornej pôdy pre pestovanie liečivých bylín, ktoré v súčasnosti náš farmaceutický priemysel dováža zo zahraničia.
Ďalej Vám dávam do pozornosti ďalší dôležitý aspekt zvyšovania zamestnanosti a veľmi dobrého biznisu a to v oblasti pestovania húb rôznych druhov. Na Slovensku máme viacero opustených a už nevyužívaných baní, v ktorých sú optimálne podmienky pre takúto činnosť. V súčasnosti sú huby žiadanou luxusnou potravinou, navyše s veľmi vysokou cenou a ktorej pestovaniu sa takmer nik na Slovensku nevenuje a vo veľkej miere sa importuje zo zahraničia. Výrobné náklady sú pritom veľmi nízke, je tu vysoký podiel ručnej práce, nevyžaduje sa mechanizácia a navyše odpadajú náklady na kúrenie, lebo v bani je po celý rok stabilná teplota.
Za zmienku stoja aj ekologické projekty na čistenie lesov od odpadového dreva a výsadbu nových stromov. Za socializmu boli lesy nie len vyťažovane, ale odstraňovali sa aj nadbytočné konáre a rôzne kalamity a tým sa zabraňovalo šíreniu drevokazných húb a rôznych živočíšnych škodcov stromov.
V súčasnej dobe sa dostáva do popredia využívanie odpadu druhotnej suroviny drevnej hmoty na výrobu brikiet z biomasy na kúrenie , ale aj pre zavádzanie teplovzdušného ústredného kúrenia vo väčšom rozsahu a na rôzne iné účely. Pri tejto práci sa využíva najmä ľudská pracovná sila a nenáročné strojné zariadenia. Tu by sme mohli využiť ako zamestnancov najmä nekvalifikovaných Rómov a navyše investičné náklady sú veľmi nízke, pri čom prinášajú celkom slušný zisk. Tak isto pri výsadbe nových lesov sa používa minimum náradia a mechanizmov a zároveň je potrebne zamestnať veľké množstvo ľudí.
Dámy a páni,
veľmi vhodnou oblasťou zamestnávania Rómov je aj poskytovanie rôznych služieb, ktoré sú už na ústupe. Navrhujeme vytvoriť tzv. Centrá strediska služieb alebo Remeselnícke dvory, v ktorých by mohli byť nasledovné služby:
- oprava obuvi
- oprava domácich spotrebičov.
- oprava dáždnikov.
- krajčírstvo
- kaderníctvo a holičstvo.
- pedikúra, manikúra.
- stolárske práce a brúsenie nožov.
- kopírovanie, telefón, fax.
- foto zberňa
- kováčstvo a umelecké remeslá
A rôzne iné služby podľa dopytu a potrieb.
Pri vytváraní takýchto a podobných pracovných miest spojených so službami, veľkou pomocou môžu byť samosprávne a štátne orgány, ktoré môžu poskytnúť na prevádzky priestory za prijateľné ceny a tým zároveň napomôžu rozvoju služieb a rozvoju svojej obce.
Ďalšou možnou vhodnou oblasťou, pri ktorej vidíme perspektívu zamestnať väčšie množstvo Rómov je kamenárstvo a stolárske dielne. Po patričnej rekvalifikácii možno týchto ľudí využiť pri rôznych profesiách ako :
- betonár
- brúsič kameňa
- kamenár
- sekáč písma pieskovaním
- stolár
- tesár
- umelecký rezbár
Tak isto veľmi vhodnou pracovnou oblasťou , pri ktorej je možnosť uplatnenia sa nekvalifikovaných Rómov, je výroba zamkovej dlažby. Samotné finančné vstupy a celkové náklady sú veľmi nízke. Z dlažby by bolo možné vybudovať chodníky a prístupové cesty do rómskych osád a všade tam, kde je to potrebné.
Úplnou samozrejmosťou prežitia týchto malých firiem, zaoberajúcich sa uvedenými činnosťami a výrobami , je ich uprednostnenie od odberateľov, ktorý v súčasnej dobe aj takúto maličkosť dovážajú. Kvalita a výhodná cena je samozrejmosťou.
Dámy a páni,
poľnohospodárstvo a živočíšna prvovýroba poskytuje obrovské možnosti zamestnávania Rómov, ktorí navyše za socializmu v prevažnej miere pracovali práve v týchto oblastiach a majú s tým bohaté skúsenosti. Na koľko potravinová sebestačnosť musí byť prvoradou stratégiou každého štátu, vidíme obrovské rezervy v potenciáli slovenského pôdohospodárstva. Schodnou cestou pri zlepšovaní zvyšovania zamestnanosti Rómov je pamätať na nich a programovo s nimi počítať pri obnove a znovu zavádzaní rôznych poľnohospodárskych družstiev a živočíšnych prvovýrob.
Uvediem pár príkladov, kde sa s Rómmi počíta, umožnili im rekvalifikáciu a zvýšenie kvalifikácie. Vo Svidníku je firma SVIK, ktorá zamestnáva vyše 300 Rómov, predovšetkým žien. Podľa slov riaditeľa firmy Ladislava Koudelku sa Rómky uplatnili a osvedčili ako zručné krajčírky. Ďalej by som mohol uviesť podnikateľa Jozefa Patkáňa z Bardejova , ktorý vo svojej firme zaoberajúcej sa stavebnou činnosťou, drevárstvom, stolárstvom, krajčírskymi prácami, výrobou PET fliaš, ale aj inými činnosťami, zamestnáva vyše 200 Rómov a podľa jeho vlastného vyjadrenia, v budúcnosti plánuje ich počet zvýšiť, nakoľko je s ich prácou spokojný.
Na Slovensku sa udomácňuje veľké množstvo hypermarketov, supermarketov a iných obchodných spoločností, kde vidíme taktiež veľkú možnosť zamestnávania nekvalifikovaných Rómov v podobe upratovacích čiat, strážnej služby, skladových robotníkov a samozrejme kvalifikovaných predavačov , predavačiek a iných profesijných zamestnancov. Tak isto v týchto hyper a supermarketoch sa využívajú okrem obchodnej činnosti aj rôzne služby, ktorých poskytovateľmi môžu byť Rómovia. Do tejto sféry spadajú aj služby poskytované v hotelových a reštauračných zariadeniach, kde by sme mali využiť a zaradiť aj túto pracovnú silu.
Ešte v nedávnej minulosti bolo bežným javom vídať a počuť v kaviarňach, reštauráciách, vinárňach, baroch a iných pohostinských zariadeniach živú hudbu v rôznych zloženiach, ktorých členmi boli v absolútnej miere Rómovia. Žiaľ, v dnešných časoch je živá hudba nahrádzaná reprodukovanou, ktorá je tiež jedným z dôvodov, prečo prichádza k úpadku týchto zariadení. Predtým sme tu mali agentúru Slovkoncert, ktorá celoštátne zabezpečovala a obhospodarovala túto oblasť.
Dámy a páni
som o tom hlboko presvedčený, že návrat k takejto minulosti by bol absolútnym prínosom všetkým zainteresovaným stranám a nanovo by zabezpečil zamestnanie pre tisíce rómskych hudobníkov. Pokiaľ sa niekto chopí tejto myšlienky a nanovo vytvorí podobnú agentúru, ktorá sa bude starať o hudobníkov, spevákov, hercov a iných umelcov, zamestná tisícky ľudí, stane sa zamestnávateľským kolosom, ktorý navyše nájde široké uplatnenie aj v zahraničí. Samotné náklady pre vznik takejto agentúry sú veľmi nízke, ale jeho výsledným efektom je obrovský biznis.
Vážení prítomní,
skôr než ukončím svoje vystúpenie, musím poukázať na politickú situáciu a neblahé následky nesystémových, nekoncepčných a rasovo motivovaných predpojatých krokov zo strany vlády SR, štátnych a samosprávnych organov a rôznych inštitúcii, ktoré sa zaoberajú tzv. rómskou problematikou. V SR vznikli stovky a stovky nadácii, inštitúcii, občianskych združení a iných organizácii, ktoré sa dlhé roky doslova priživujú a živia riešením problémov Rómov.
Vláda SR pre svoj nezáujem, až priamo neschopnosť uspokojivo riadiť život tejto spoločnosti, radšej svoju kompetenciu a spoluzodpovednosť v riešení tak závažnej problematiky, akou sa stala v našej spoločnosti tzv. rómska, presúva na tretí mimovládny sektor, ktorý to náležite využíva, ba priamo zneužíva. Od roku 1989 sa použilo na riešenie tejto problematiky niekoľko miliárd korún, a výsledkom je čoraz väčšia bieda, chudoba a zaostalosť rómskej menšiny, ktorá trpí nezáujmom na periférii tejto spoločnosti.
V SR sa stalo bežným javom vzdelávať rómske deti v osobitných školách, nevenovať im náležitú pozornosť a tým de facto do budúcnosti im znemožniť stať sa plnohodnotným členmi tejto spoločnosti a zaradiť sa medzi občanov žijúcich dôstojným životom. Neplnenie si povinností vyplývajúcich z Ústavy a zákonov SR zo strany štátnych organov aj v oblasti vzdelávania, následne využívajú organizácie patriace tretiemu mimovládnemu sektoru, vehementne predkladajú projekty v hodnote stoviek miliónov korún na vzdelávanie vysostne rómskych detí. a ich výsledným efektom je zvyšujúca sa negramotnosť, ba až analfabetizmus v rómskej komunite, ale štátnym organom na čele s vládou SR to zdá sa, nevadí.
Takáto situácia a tento stav ohľadom vzdelanostnej úrovne Rómov a ich následného uplatnenia na trhu práce, je predmetom aj dnešného stretnutia s Vami. Žiaľ, musím poukázať na nečinnosť kompetentných štátnych a samosprávnych orgánov, ktoré benevolentne strpia porušovanie zákonov a rôznych medzinárodných dohovorov o Ochrane práv dieťaťa a iných zmlúv nezodpovednými rodičmi. Rómovia, ktorí neposielajú svoje deti do školy, neplnia si svoje rodičovské a výchovné povinnosti, navyše je medzi nimi veľmi rozšírený alkoholizmus a fetovanie, sú veľmi zlým vzorom pre vlastné deti. Na takýto životný štýl si ľahko navykli a už ho pokladajú za samozrejmosť. RIS je jednoznačne presvedčená, že takýchto nezodpovedných rodičov treba brať na zodpovednosť podľa všetkých platných zákonov a prísne trestať. Je veľmi smutne, že voči takýmto nezodpovedným Rómom, ktorí si neplnia svoje povinnosti, sa nezakročuje.
Dámy a páni
Úplným záverom Vás chcem vyzvať, aby ste sa stali farboslepými, hľadeli na zisk a bolo Vám jedno s akými ľuďmi ho dosahujete.
Návšteva J. Ch. kardinála Korca
Vo štvrtok 5. februára 2004 navštívil správca P. Kasalovský čestného člena klubovej komunity od 2000. roku Jána Chryzostoma kardinála Korca v jeho biskupskom sídle v Nitre. K predchádzajúcemu blahoželaniu k osemdesiatinám priniesol jednej z najväčších duchovných osobností našich moderných dejín kyticu červených ruží. Jubilant venoval správcovi klubovej komunity jeden z prvých výtlačkov jeho najnovšej knihy Experiment bez viery /Duchovný testament/.
Vo vyše hodinovej diskusii sa J. Ch. kardinál Korec zaujímal o podnety z vlaňajšieho decembrového mítingu, ktorý sa venoval aj problematike zamestnanosti Rómov. Informoval svojho hosťa o vlastných aktivitách smerom k rómskej mládeži. Vymenil si s ním názory na podnety ohľadne riešení biedy, chudoby a z nich plynúcich dôsledkov, ktoré v ostatnom čase vyslali k svetovej verejnosti nielen také veličiny ako Ján Pavol II., ale aj celý rad hospodárskych lídrov vrátane prezidenta Svetovej banky J. Wolfensohna a prof. J. Sachsa.
Nitriansky sídelný biskup J. Ch. kardinál Korec sa zaujímal o témy pripravovaných klubových mítingov v 2004. roku a prisľúbil, že o spôsobe vlastného príspevku k niektorým témam sa vyjadrí koncom februára.
|