O slávnosti na počesť skvelých osobností

Úvodný príhovor a zamyslenie sa na otázkou "Môže byť Slovensko štátom najšťastnejších ľudí na planéte?" Petra Kasalovského

Dámy a páni, priatelia,

teším sa vašej prítomnosti. Ste tu, aby ste si prevzali certifikáty o najvyššej úcte nášho združenia v tridsiatomtreťom roku veku. Ste tu aj preto, aby som mohol ukončiť moju odpoveď na otázku "Môže byť Slovensko štátom najšťastnejších ľudí na planéte ?. Táto otázka bude celoročnou témou v roku 2026, a nielen symbolicky konfrontačnou pre tých, ktorí pôsobia v slovenskej spoločnosti. Aby začali robiť na tom, že výpovede našich členov a ľudí - občanov so zodpovednosťou budú aspoň mierne optimistické. 

Pred rokom 2000 sme boli generačne nadšení z knihy "Megatrendy 2000" autorskej dvojice Patricia Aburdenová - John Naisbitt. Bola to jedna z najpríťažlivejších vizii blízkej budúcnosti. John Naisbitt osobne v bývalom hoteli Forum si prevzal Zlatý biatec 1997.

Optimizmus mierny sa menil na optimizmus mierny plus, keď za Zlatý biatec 1993-2000 o rok neskôr poďakoval geniálny muž z USA Bill Gates (dnes už neobjaviteľný a pred smrteľníkmi všemožne chránený) i keď z neúčasti sa vtedy ospravedlnil. Prítomný bol však Milan Lasica, ktorý povedal :

"Veľmi ďakujem za toto ocenenie, som úprimne povedané šokovaný, že táto spoločnosť si vybrala práve mňa. Ako som počul, ste ľudia, ktorí majú možnosť pozitívne vplývať na ekonomickú situáciu Slovenska. Ja mám však len možnosť túto situáciu znášať. Preto by som vás prosil, aby ste vplývali na túto situáciu čo najpozitívnejšie a čo najintenzívnejšie. Keby ste sa náhodou, čo nepredpokladám, ocitli v situácii, že nebudete vedieť ako ďalej, zavolajte!". 

Dámy a páni, priatelia,

čím som starší, tak sa usilujem hovoriť kratšie. A tiež otvorenejšie, bez nejasností, či dokonca bez jediného skrytého významu slova, ale vždy - od prvého dňa tejto komunity - vnímam názory adresátov, ako aj všakovakých protivníkov. To je síce čestné, rozumné, ale vôbec nie populárne, čo by sa dalo ilustrovať správaním sa trebárs premiérov a členov ich vlád. 

Násobne to platí o našich anketách od 1993. roka dodnes. Už len nominácie, vyvolávali "revolvery v očiach", a takéto prirovnanie podľa mojej starej mamy, ako aj mojej mamy znamenalo nesúhlas, pobúrenie, ba až odpor. V minulom roku to bolo časté a spravidla vo forme odkazov. A boli aj nenávistné, ako aj také za hranicou slušnosti. 

Dalo by sa povedať, že voličom koalície prekážali napríklad nominácie generálnej riaditeľky SNG Alexandry Kusej a tanečníčky a pedagogičky, Soni Ferienčíkovej, ktorá je partnerkou predsedu najsilnejšej opozičnej strany. 

Voličom opozície bolo proti vôli nominovanie Roberta Kaliňáka a Andreja Danka ako najsympatickejších osobností, ako svetovej osobnosti Donalda Trumpa a Michelle Obamovej, ako aj nominácia sovietskeho filmu z roku 1972 "A rána sú tiché". 

V tomto roku "vzrušovali" anketové nominácie Zdeny Studenkovej, Milana Šimečku, Donalda Trumpa, Roberta Fica, Richarda Rašiho, Si Ťin pchinga, Andreja Danku, Lucie Plavákovej a Sultána bin Salmána. Došlo k hackerským pokusom rovnako ako v minulosti s cieľom pridať hlasy svojim obľúbencom.

To bol jediný dôvod, aby som zastavil hlasovanie verejnosti pred stanoveným termínom. Oslovil som päťdesiat členov združenia, ktorí hlasovali aj vlani ako volitelia, a z nich reagovalo 37 členov. Nič prekvapujúce po vyhodnotení poradia od verejnosti a od voliteľov sa neobjavilo.

Môže byť Slovensko štátom najšťastnejších ľudí na planéte ? 

Dámy a páni, dnešná slávnosť na počesť skvelých ľudí - osobností z vôle verejnosti, voliteľov a nášho združenia v triudsiatomtreťom roku veku je priestorom na zamyslenie sa nad otázkou "Môže byť Slovensko štátom najšťastnejších ľudí na planéte?". 

Je tomu tak preto, že ste tu, v najstaršom bratislavskom restaurante, vy, ktorí žijete naplno svoj život, neprišli ste na svet v bavlnke, ani ste nekráčali cestičkami - cestami posypanými ružovými lupeňmi, a vždy ste mali na mysli zmysluplné činy - počiny a česť. Takéto hodnotenie nie je povinnou jazdou, ale pravdou.

Keby nastal ten čas - historický moment a veľký zlom, tak vy by ste boli bázou Slovenska, štátu so šťastnými ľuďmi. Určite by som nehovoril o najšťastnejších ľuďoch na planéte. To nemá predsa rozumné kritéria, a už vôbec nie logiku, a potom, čo je to vôbec šťastie. Neodmietam však ilúziu o "plošnom šťastí" v kráľovstve Butan, či vo Fínsku.

Ja osobne som mal šťastie na rodičov, na celý rad učiteľov, na kamarárov, na priateľov, na lásky, na manželku a naše deti, na našich vnukov, a samozrejme na prvé zamestnanie, na možnosť stretnúť nespočet jedinečných ľudí či už veľkého formátu, alebo normálnych smrteľníkov, na príležitosti pracovať a na stretnutia so zlom a s nešťastiami.

A mohol by som pokračovať. Každý z 36 laureátov "Mierovej ceny zo Slovenska 2015", každý z 310 laureátov Zlatého biatca, z toho 74 zo zahraničia, a väčšina nominovaných by mohli vypovedať, ako je to s ich šťastím, kde boli, kde sú a kde chcú byť v živote. Väčšina mala - má a chcem veriť, že aj bude v sebe schopnosť úcty k človeku, k životu a k práci.

Ak dnes je Slovensko v nepokoji, hoc aj ostatný svet má ďaleko-preďaleko k pokoju, tak je to naša vec. Čo vlastne nám chýba, čo postrádame ? Prečo niektoré štáty sú prezentované ako vytúžené pre súčasnú mládež ? Ako je to dnes so šťastím, a vôbec, možno nahradiť HDP indexom šťastia ?! Prečo s tým prišiel na chvíľu ako francúzsky prezident (nešťastník) Nicolas Sarkozy.

Našiel sa teológ a novinár, ktorý porovnáva "mníchovský rok 1938 a washingtonský rok 2025". Také porovnanie nie je nemožné, ale svojím spôsobom je absurdné. Svet je iný a vôbec nie lepší, čo som odpoveddal na otázku pápeža Jána Pavla II. "Železná opona" je preč, ale je menej vojen, utrpenia, hladu, biedy, nevzdelanosti a chorobnosti". Komu to prospeje ?

Čo s tým ? Je to neriešiteľné, alebo nemožné?! Práve naopak, len taká maličkosť z našej komunity. Z tých, ktorým sme sa poklonili, ktorých sme ocenili, iba piati stratili česť a rozmliaždili okolím vzývaný charakter a to, čo v živote vykonali. Dodnes sú slušní, nevnucujú svoje názory, neponižujú a nepotláčajú protistranu, a čuduj sa svet, nekradnú.

Ako človek v závere života, tvrdím, že na našej pôde odzneli všetky možné (aj nemožné) recepty na to, ako riešiť problémy v našom štáte a tiež vo svete. Tie názory odzneli opakovane a akoby náhodou v pravidelných 3- až 5-ročných odstupoch. Trebárs naše podnety pápežom Jánovi Pavlovi II., Benediktovi XVI. a Františkovi, aby zvolali celosvetovú mierovú konferenciu.

Dámy a páni, priatelia, ani raz sme nedospeli do situácie, že by sme "vyrobili" dokument typu "Veľký tresk". Aj za cenu tabuizovania nášho združenia, jeho negovania aj v situáciach, ktoré sa vo svete neobchádzajú, lebo pravda dialógov združenia, členstva atiež jednotlivých členov nestojí v bahnistej a stojacej vode. Je o ľuďoch a pre ľudí.

Je tu dovolené a beztrestné likvidovať šťastie, teda útočiť na každého, kto má iný názor, zvolávať naňho odpor až nenávisť, a ešte hlásať, že ide o demokraciu. Akoby demokracia nebola o disciplíne a poriadku, a nie o väčšine. A potom vždy ide ten povestný krok k sebe navzájom - po ľudsky a bez násilia duchovného, fyzického a toho z médií, ktoré je vecou vydavateľov a "skupiniek".

Čo s tým, Vy ste skvelí, výnimočné osobnosti, váš príklad je nasledovaniahodný, ale spoločnosť potrebuje nič viac a nič menej ako návrat k tomu, čomu sa hovorí rešpekt k ľudským hodnotám, a predovšetkým návrat k spravodlivosti - nie podľa vedomia a svedomia jednotlivcov, ale podľa zákonov. Čo všetko s tým, keď "zástupcovia ľudu" sú s pomermi spokojní?!

Predčasom sme zverejnili všetko o problematike Benešových dekrétov. Dokonca sme poslali podnet generálnemu prokurátorovi SR v súvislosti s výzvami nerešpektovať ich. Zverejnili sme fakty, kto a čo je za tým, lež bezvýsledne. A tak sme zverejnili aktualizované fakty. Že by to naznačovalo náš prerod na najšťastnejkších ľudí, alebo aspoň šťastných na tejto planéte?

Dámy a páni,

už to vyzerá v tomto unikátnom svete tak, že kto myslí v záujme dobra, prospechu, aj sociálne je vlastne Robinsonom. A ten jeho Ostrov sa napriek debilizujúcim politikom a gaunerom zaplňa i keď stále v čudesnom tichu, ktoré má srdce, radovými počtami osôb, ktoré treba vnímať ako bližných. A v jednom momente prelomia moc čvargy na brehoch politických táborov a v celom tom mechanizme na jej podporu. Len sa toho dožiť. 

Teda, nemôžeme byť najšťastnejší a ani šťastnými plošne podľa našich, vašich a mojich predstáv. Rozdelenosť spoločnosti, prilievanie benzínu do nevraživosti a na prospech mocenských chúťok, to chce dialóg. Je to vec nie na dlhé lakte, ale na okamžité riešenie prezidentom SR, premiérom a napokon aj parlamentom. Tam môže byť bod nula a začiatok želateľnej kvalite našej spoločnosti.

Vyše 40 rokov sa oduševňujem filmom USA The Candidate z roku 1972 v hlavnej úlohe s nedávnom zosnulým Robertom Redfordom. Dokonca v minulom režime si ho pozrel na môj podnet jeden z ústavných činiteľov. Opätovne som si ho pustil a mal som pocit, že je trocha "iný" ako ho mám v pamäti. A predsa bola tam jedna scéna scén, ktorej by som sa chcel dožiť.

Na kongrese hlavnej politickej strany všestranne úspešného štátu zožne potlesk dovtedajší kongresman. A po ňom príde pred 20-25 tisíc účastníkov o generáciu-dve mladší kandidát na kongresmana s tvárou R. Redforda a masa najprv opatrne, ale v závere až spontánne súhlasne reaguje na jeho otázky. Sme najúspešnejší ako štát, naše hospodárstvo, školstvo ?, ale máme na to byť lepší a ešte úspešnejší. V našich pomerroch to chce povedať, ako to docieliť.

Dámy a páni,

je tu čas na prípitok a na obed. Po ňom dostane slovo s prezentáciu Botswany Ing. František Bednařík.

Ďakujem Vám, že ste. Ďakujem všetkým, ktorí žijú, správajú sa a konajú ako ľudia - so zodpovednosťou k svojmu životu a k súčasníkom.

Len 28. novembra som stretol odtiaľto neďaleko - v nákupnom centre Aupark desať mladých ľudí v prevádzkach služieb - oprava obuvi, optika, drogéria, kozmetika, papiernictvo, občerstvenie? , ktorí svojím priam ideálnym až neuveriteľným správaním sa, dokonca s úsmevom a dokonalou službou zákazníkovi mi urobili pohodu na duši, lebo bez jemnej simmelovskej irónie "dobrý človek je tu" a my máme šancu, aby sa vrátili dobré časy s najvyššou hodnotou - človečenskosťou.

Slovo na záver tejto slávnosti

Formovali nás v mladšom vydaní Tofflerovci, ale aj Thomas Piketty.Niektorým súčasníkom chýba tolerantnosť a kooperatívnosť, je to ako zmienka o povraze v dome obesenca.  Až nás začne fackovať umelá inteligencia, začne tá správna zábava. Mix tejto inteligencie a našou morálnou vyprahnutosťou prinesie len to, čo o čom sme nedávno diskutovali a to je dystopia. Dnes už to nie je fiktívny, nepriaznivý svet, ktorý je opakom utópie.  Vyznačuje sa útlakom, terorom, chudobou, alebo nadmernou kontrolou zo strany totalitnej vlády. V umení sa tento koncept používa hlavne na kritiku spoločenských a politických problémov, zatiaľ čo v medicíne môže označovať aj abnormálne uloženie, ale aj absenciu orgánu.   V politike je absencia mozgu už pandemický jav.

Bodka na záver od Alberta Einsteina.:

Každý je génius. Ale ak súdiš rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, bude celý život veriť tomu, že je hlúpa.??  

Zrkadlo slovenskej spoločnosti a Sveta

V  najstaršom bratislavskom restaurante bola 4. decembra 2025 na pravé poludnie "Slávnosť na počesť skvelých osobností" : 36. laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015", piatich nových laureátov Zlatého biatca s poradím medailí od 306 do 310, víťazov tradičných ankiet World Politician, BEST BANK a Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti. Ceny odovzdávali reprezentanti vyše 32-ročného združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru.

V poradí 36. laureátom "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2025 sa stal MUDr. Ivana Vuleva, PhD, ktorý založil a rozvíja Nemocnicu CINRE a pôsobí aj ako generálny riaditeľ Nemocnice Bory v Bratislave.

Za ním skončili in memoriam čínsky vedec regeneratívnej medicíny, spoluzakladateľ MMV Rongxiang Xu a český vydavateľ, moderátor a novinár Miroslav Pavel. Bola im priznaná "Mierová cena zo Slovenska 2015" za rok 2025, ktoré budú odovzdané 17. marca 2026. Tretí s rovnakým počtom hlasov Republika Botswana a jej prezident odporučili odloženie ocenenia až do momentu hodnotenia výsledkov aktuálneho hospodársko-sociálneho plánu.

Laureáti Zlatého biatca za rok 2025 

Víťazom tejto ankety, ktorá jestvuje od 1993. roka, sa stal Ľubomír Andrassy. predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR. Jeho cenu si prevzala manželka Dr. Miriam Andrassy. Pán Ľubomír Andrassy bol pracovne v Tirane. 

Na 2. mieste sa umiestnila Dr. Aneta Hollá, sopranistka a riaditeľka Konzervatória Jozefa Adamoviča a Petra Dvorského v Košiciach. 

Na 3. mieste sa umiestnil Ing. František Bednařík zo Zlína v Českej republike. Je riaditeľom VÚ Canasan a v súčasnosti je nápomocný Republike Botswana pri riešení jej hospodárskeho rozvoja.

Podľa článku VIII. Štatútu z 10. apríla 2006 sa stala vlastníčkou Zlatého biatca s poradovým číslom 309 pani PhDr. Dagmar Podmaková CSc., Osobnosti SAV a theatralogička.

Podľa článku VIII. Štatútu z 10. apríla 2006 sa stal vlastníkom Zlatého biatca s poradovým číslom 310 kryptológ Ing. Alojz Lorenc, CSc..

Víťazom XXIII. ročníka ankety World Politician sa stal prezident ČĽR Si Ťin pching. Certifikát prevzal zástupca veľvyslanca ČĽR Wang Xianjian. Na druhej pozícii sa umiestnil dočasný bangladéšsky premiér, laureát "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" a Zlatého biatca Muhammad Yunus, svetový sociálny líder. Na 3. mieste skončil prezident USA Donald Trump. 

Víťazom 11. ročníka ankety Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti sa stal tradične predseda SOPK a tridsiaty rok člen združenia Peter Mihók. Za ním sa umiestnil ako druhý Ľubomír Andrassy, ako tretí Anton Barcík, iniciátor Skalného sanktuária v lome nad obcou Ladce, ako štvrtá moderátorka Adela Vinczeová a piata poslankyňa NR SR Jana Bitto Cigániková... 

Víťazom XXV. ročníka ankety BEST BANK sa opäť stala J&T banka. Predstaviteľ J&T Group Jozef Tkáč sa ospravedlnil z neúčasti zo zdravotných dôvodov. Certifikát si prevezme v inom termíne.

Zdroj :

NEF Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor

www.hospodarskyklub.sk 

Príhovor 36. laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2025 MUDr. Ivana Vuleva, PhD 

Zdravie sveta ako podmienka trvalého mieru

Vážení predstavitelia združenia a Medzinárodného mierového výboru,

byť poctený vašou priazňou a poctený "Mierovou cenou zo Slovenska 2015" za rok 2025, v čase plnohodnotnej vojny, ktorá tu v Európe nebola už vyše 80 rokov je niečo, čo vo mne vyvoláva na jednej strane veľkú pokoru a rešpekt, voči Vášmu rozhodnutiu a vo vzťahu k mojej práci, ale na druhej strane aj skľučujúce pocity a obavu vo vzťahu k budúcnosti a k ďalšiemu vývoju sveta, v ktorom žijeme. 

Význam mieru pre zdravie a význam zdravia pre mier je absolútny a nedeliteľný, v tom najkonkrétnejšom obsahu je vlastne zdravie mierom a mier zdravím. 

Mier a zdravie sú bezpochyby dva fundamentálne piliere ľudskej existencie a jeden bez druhého je neúplný: Kým mier vytvára podmienky pre fyzické aj psychické zdravie jednotlivcov a spoločností, tak zdravie ľudí - ľudstva je viac ako dôležitým predpokladom pre udržanie mieru a stability. V dejinách ľudstva sa opakovane ukázalo, že vojny, konflikty a násilie vedú k ničeniu nielen infraštruktúry, ale najmä k devastácii telesného a duševného zdravia miliónov ľudí. Naopak, spoločnosť, ktorá si cení zdravie, sa aj prirodzene snaží predchádzať konfliktom, pretože si uvedomuje, že mier je základným prostriedkom pre zachovanie celospoločenského zdravia.

Mier tak tvorí základný predpoklad zdravia, lebo sám vytvára žičlivé prostredie, v ktorom sa môže plne rozvíjať zdravotníctvo, veda a sociálne služby. Iba tam, kde vládne pokoj a mier, môžu totiž ľudia slobodne navštevovať lekárov a starať sa aj o prevenciu svojich ochorení. A naopak, vojny prinášajú zbedačenie, hladomory, epidémie, psychické traumy, zranenia a polytraumy - teda vojnovú medicínu. 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už desaťročia upozorňuje na to, že vojnové konflikty sú najväčšou hrozbou pre verejné zdravie. A nehovoríme len o fyzickom zdraví, ale stále viac si uvedomujeme, že pod povrchom sa skrývajú často ešte nebezpečnejšie a trvalo mutilizujúce psychické následky vojny. Psychické zdravie je totiž v mnohých ohľadoch ešte krehkejšie ako telesné. Ľudia žijúci v oblastiach postihnutých vojnovým konfliktom často trpia posttraumatickou stresovou poruchou, depresiami a úzkosťami. 

Mier tak nie je možné definovať len ako politický stav, ale je to aj esenciálna zdravotná podmienka pre pokoj mysle a rovnováhu kvalitného života. 

Môj osobný vzťah k otázkam zdravia a mieru, bol formovaný od útleho detstva prostredím v ktorom som vyrastal. Pochádzam z rodiny, kde nás bolo v najbližšom okruhu 12 lekárov a moja dcéra, ktorá dnes študuje medicínu druhým rokom, bude vykonávať toto poslanie vo štvrtej generácii... Zároveň mám ale, okrem otázok zdravia, aj veľmi konkrétny vzťah k otázkam mieru a vojny, keďže môj starý otec z otcovej strany študoval medicínu a po vypuknutí SNP sa ocitol ako zdravotník v partizánskej brigáde zahraničných študentov na Hornej Nitre. Mal tam strastiplný osud a dočkal sa konca vojny ako jeden z mála čo tieto ťažké boje z Hornonitrianskej partizánskej brigády prežili. Bol za to aj odmenený množstvom štátnych vyznamenaní, vrátane toho najvyššieho od legendárneho armádneho generála Ludvíka Svobodu. Keď skončil medicínu po vojne na Karlovej Univerzite, tak sa vrátil pracovať ako lekár na južné Slovensko. Zároveň moja mamička pochádza z Turca, kde som trávil každoročne letné prázdniny u starých rodičov vo Vrútkach a bežne som ako malý chlapec na prelome 70 a 80 rokov chodil s kamarátmi hľadať do hôr okolo Minčolu zákopy a hrdzavé relikvie z čias Druhej svetovej vojny. Rovnako aj v Malej Fatre totiž prebiehali veľmi kruté boje pri oslobodzovaní. Svoje som si o tej strašnej vojne so zatajeným dychom teda napočúval v detstve aj tam. Tieto tragické a priame spomienky starých rodičov na vojnu a všetko okolo nej, vo mne formovali môj vzťah k mieru a zdraviu. Tak akosi prirodzene som sa potom v tomto duchu rozhodoval pokračovať v poslaní otca a starého otca, šíriť zdravie ďalej po štúdiách medicíny a byť neochvejný v presvedčení žiť život v mieri. 

Po skončení Lekárskej fakulty Univerzity Komenského som v 1996 nastúpil ako čerstvý absolvent na Ústav kardiovaskulárnych chorôb, ktorý sa nachádzal v budove bývalej Evanjelickej nemocnice na bratislavskej Partizánskej ulici. Liečba kardiovaskulárnych ochorení, ktoré v tom čase doslova kosili 2/3 populácie (a veľa sa to nezmenilo ani doteraz, akurát že žijeme v priemere dlhšie), tak liečba kardiovaskulárnych ochorení ochorení prežívala revolučné zmeny, ktoré súviseli predovšetkým so zavádzaním počítačových technológií do medicínskej praxe. Najskôr to bolo do nových diagnostických a následne masívne aj do terapeutických, teda liečebných metód. Počítačom spracovávane zobrazovanie na báze ultrazvukového vlnenia, rontgenového žiarenia alebo napríklad  magnetického poľa - tzv. computed imaging, prispeli k dramatickým zmenám vo všetkých oblastiach medicíny a v tej kardiovaskulárnej, to bolo hneď spojené aj s využitím v prelomovej liečbe. Vďaka týmto počítačovým, pôvodne iba zobrazovacím metódam, sme zrazu prakticky online "videli" už do tela pacienta a vedeli mu poskytnúť úplne nové a miniinvazívne možnosti liečby. Zrazu tu bola dostupná liečba takpovediac z ríše snov: bez porušenia integrity tela, bez krvných strát, s minimom komplikácií, s veľmi krátkou hospitalizáciou, ale hlavne aj to, že sme odrazu vedeli liečiť mnohé dovtedy neliečiteľné alebo iba veľmi zle a komplikovane liečiteľné ochorenia a to aj v najakútnejších štádiách. Nečudo, že mi takáto medicína učarovala a naplnila ma vierou ako sa z liečby srdcových ochorení, ktorou táto revolúcia začala, rozšíri v budúcnosti aj na ostatné cievne a hlavne mozgovocievne ochorenia, ktoré boli v tom čase riešené prevažne konzervatívne. Veď infarkt srdca a cievna mozgová príhoda sú dve suverénne vedúce príčiny úmrtia a invalidizácie populácie vo vyspelom svete. Dovtedajšia sieť poskytovania zdravotnej starostlivosti u nás, ktorá bola v 60 a 70 rokoch plánovaná a vytvorená koncepčne a premyslene, bola ale organizovaná pre podmienky medicíny pred 40 rokmi. Nebola schopná absorbovať porevolučné a technologické zmeny v našom zdravotníctve. Takže odhliadnúc od politizácie témy, skutočne jediným systémovým a koncepčným obdobím, ktoré potom v regulácii nášho novodobého štátneho zdravotníctva bolo, je tzv. Zajacova reforma zdravotníctva. Tá priniesla okrem iného aj absolútne pochopenie pre budovanie a vznik v tom čase v Čechách a vo vyspelom svete už bežných Kardiocentier, ktoré geograficky reflektovali nové možnosti liečby predovšetkým infarktu myokardu a ischemickej choroby srdca. Benefit z Kardiocentier bol v porovnaní s dovtedajšou organizáciou starostlivosti a spôsobom liečby priam dramatický. Na konci 20. storočia potom tieto Kardiocentrá u nás museli ešte pohltiť aj rozvoj miniinvazívnej liečby tzv. vaskulárnych, teda tiež dovtedy veľmi problematicky riešiteľných rôznych iných cievnych ochorení. No a keď sa od začiatku 21. storočia napĺňala moja túžba a vízia venovať sa aj miniinvazívnej liečbe širokého spektra neurovaskulárnych ochorení, tak začínalo byť z roka na rok jasnejšie, že existujúce kardiocentrá nebudú schopné už absorbovať aj tento objem síce príbuznej, ale pre ne novej a inak náročnej medicíny. Neurovaskulárna medicína však ide ruka v ruke s kardiovaskulárnou medicínou. Veď drvivá väčšina mozgových príhod je spôsobená ochoreniami srdca a ciev. Pritom najčastejšími i najväčšími strašiakmi a komplikáciami akejkoľvek liečby kardiologických ochorení, sú ischemické alebo krvácavé cievne mozgové príhody.

S odstupom času môžem povedať, že som mal v živote šťastie, že som si vybral dobre, že som stál pri zrode alebo zavádzal do praxe u nás prakticky všetky nové miniinvazívne, tzv. endovaskulárne liečebné postupy, ktoré sa dnes široko uplatňujú v liečbe cievnych a mozgovocievnych ochorení. Bolo by to jedno priemerné, stredne veľké mesto na Slovensku, s populáciou okolo 15tis. obyvateľov, ktoré som doteraz odoperoval. Boli by to pacienti od novorodencov a detí, až po sto a viacročných. Operoval som, školil som sa a publikoval v mnohých krajinách. Neskôr, keď už som školil ja špecialistov z rôznych kútov sveta, bolo pre mňa a tím mojich najbližších spolupracovníkov mimoriadne ťažké sa zmieriť s tým, že pre túto vrcholovú medicínu, ktorá je zrazu tu, je na pulze dňa a treba ju tak naliehavo zaviesť na Slovensku do dennej praxe, už na našom starom pracovisku priestor a záujem o ňu nie je. O to viac, že bola v pláne dostavba a zväčšenie kapacít nemocnice. S tým bolo veľmi ťažké sa zmieriť. S celým tímom sme ostali stáť pred životným rozhodnutím: reflektovať na blízku zahraničnú ponuku ísť tento neurointervenčný program rozvíjať do Viedne, kde v tom čase ešte takýto tím pokope nemali alebo sa pokúsiť nájsť pochopenie pre zavádzanie tohto pokroku inde u nás a naďalej odovzdávať tu doma pacientom to najlepšie čo medicína vo svete poskytuje.

Vtedy sa práve ukázalo, ako je prepotrebné, obzvlášť ak štátny monopol zlyháva, mať možnosť ďalšej a to neštátnej voľby, ktorá je jednoznačne v prospech pacienta. Hoci nešlo o malú investíciu, schopnosť pochopiť vývoj a flexibilne naň reagovať, je v privátnych podmienkach so štátom neporovnateľná. Akcionári Penty svojou investíciou do projektu, poskytnutím budovy Nemocnice Medissimo, jej následným prístrojovým dovybavením a s prísľubom možnosti (v prípade budúcej priestorovej potreby), využitia aj nových priestorov plánovenej nemocnice na Boroch, dali nám a projektu veľkú zelenú.  

Vznik PRVÉHO neuro-kardiocentra na Slovensku sa tak stal REALITOU koncom roku 2017. To, že toto zariadenie nie je potrebné a štát sa postará o všetkých pacientov sa veľmi rýchlo ukázalo byť neudržateľným tvrdením a postupne sa nemocnica CINRE (Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby) pretransformovala do svojej jedinečnej podoby, kedy dnes po presťahovaní sa na Bory, zaberá 1/3 priestorov budovy novej nemocnice, má vyše 100 lôžok, medzinárodný tím špecialistov, 350 zamestancov a ročne odoperuje a odhospitalizuje viac ako 6000 pacientov. Nemocnica CINRE na Boroch je tak dnes jediná nemocnica na Slovensku, kde sa komplexne a pod jednou strechou realizuje celá liečba kardiovaskulárnych aj neurovaskulárnych ochorení, vrátane neurochirurgickej aj kardiochirurgickej starostlivosti. Je to jediné neuro-kardiocentrum u nás a ročne vykonáva spolu najviac miniinvazívnych operačných zákrokov vôbec. Zároveň je to nemocnica, ktorá v prevencii a liečbe ischemickej a krvácavej cievnej mozgovej príhody vykonáva aj najviac neurointervenčných operácií na Slovensku.

Nemocnica CINRE je dôkazom ako invetície Penty do zdravotníctva zlepšujú slovenské zdravotníctvo. Okrem tímu s ktorým som CINRE začal budovať a dnes už všetkých zamestnancov centra, sú toho najlepším dôkazom predovšetkým tisícky odliečených pacientov a zachránených životov za 8 rokov našej existencie. 

Motto CINRE je aj mojim osobným mottom je: "Neustály pokrok a inovácie, najvyššia medicínska kvalita". O toto som sa snažil a snažím vo svojom profesijnom živote, či už najskôr ako lekár, neskôr primár, prednosta, hlavný odborník MZ a v ostatných rokoch ako riaditeľa CINRE, či najaktuálnejšie už ako generálny riaditeľ celej Nemocnice Bory. S touto najnovšou životnou výzvou sa vysporiadavam s cieľom napĺňať svoje motto ďalej. Bory ako celok, teda všeobecná nemocnica a neuro-kardiocentrum sú dnes najmodernejšia a najnovšia nemocnica na Slovensku, s dopytom pacientov ďaleko presahujúcim naše kapacity 350 lôžok, 16 supermoderných operačných sál a spolu s približne 1500 zamestnancami. Profilujeme sa ako nemocnica poskytujúca najmodernejšiu robotickú chirurgickú liečbu, v širokej palete operačných činností a vo všetkých hlavných chirurgických odboroch, ako sú neurochirurgia, ortopédia a traumatológia, brušná a všeobecná chirurgia, urológia, gynekológia, či kardiochirurgia. Sme tiež najväčšou a najžiadanejšou pôrodnicou na Slovensku a okrem toho tu nájdete prakticky všetko, čo dnes vrcholová medicína ešte poskytuje v jednodňovej, či ambulantnej starostlivosti - vrátane laboratórnych vyšetrení, rádiologického zobrazovania, nukleárnej medicíny, rádioterapie, alebo kvalitného dializačného pracoviska...

Vážené dámy a vážení páni, 

zdravá spoločnosť je tvorená zdravými ľuďmi a iba zdraví ľudia môžu dlhodobo budovať stabilnú ekonomiku, vzdelávať sa, túžiť po a participovať na demokratických procesoch a tiež prispievať k celospoločenskému dobru. To všetko sú faktory, ktoré sú v prospech a podporujú mierové spolunažívanie. Ja pevne verím, že aj s týmto momentálnym prepojením, teda napĺňaním môjho osobného poslania a poslania novej nemocnice, určite prispievame k zdraviu našej populácie a snáď svojou troškou aj k mieru. 

Na záver mi dovoľte ešte raz poďakovať za priazeň a toto jedinečné ocenenie - poctu. Všetkých 35 predchádzajúcich laureátov od roku 2015 je vlastne odkazom našej doby o našom myslení a snaženiach v druhej a tretej dekáde 21. storočia, aby svet bol bližšie k odvekým ideálom pokrokovej časti ľudstva. Mám na pamäti, že vo vašom združení pôsobili od 1993. roka viaceré osobnosti ľudskej spoločnosti a medicíny. Vaše združenie ich poctilo Zlatým biatcom, či už to boli zo Slovenska profesori Jaroslav Siman a Juraj Fabián, ako aj plejáda priekopníkov odbornosti, múdrosti a človečenskosti z viacerých odvetví ľudskej činnosti. 

Dalajláma raz povedal, že: "Bez vnútorného mieru nie je možné dosiahnuť zdravie tela a mysle." Zo srdca vám prajem pre dosiahnutie zdravia tela a mysle, nielen ten vnútorný, ale aj vonkajší mier... a ďakujem za pozornosť.

Slávnosti na počesť skvelých osobností v Bratislave 4. decembra 2025

Príspevok I. Vuleva na stiahnutie

"Slávnosť na počesť skvelých osobností" fotoobjektívom E. Szombatovej

Peter Čatloš a genmjr. Svetozár Naďovič
Peter Kasalovský privítal pani Miriam Vulevovú kyticou, keďže Sa pričiňuje o úspešnosť svojho manžela.
Zástupca veľvyslanca ČĽR v SR Wang Xiaojian.
Ján Gabriel a Pavol Prokopovič
P. Prokopovič, bývalá členka združenia a laureátka Zlatého biatca Mária Machová a Miriam Andrassy zastupovala manžela, ktorý bol pracovne v Tirane
A bolo slovo na úvod... Miriam a Ivan Vulev, Peter Mihók...
P. Kasalovský hovorí o tom, ako je so šťastím národov...
Dr. Ivan Vulev prijíma certifikát s medailou laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2025 od Petra Mihóka, Eleny Prokopovej a Mikuláša Milku.
Elena Prokopová odovzdala Zlatý biatec Ľubomíra Andrássyho do správnych rúk...
Foto na pamiatku... M. Milko, E. Prokopová, M. Andrassy a P. Mihók.
Peter Mihók blahožela v poradí druhej laureátke Zlatého biatca Anete Hollej, sopranistke a riaditeľke Konzervatória J. Adamoviča a P. Dvorského v Košiciach
Tretí laureát Zlastého biatca František Bednařík z Českej republiky.
Osobnosť SAV Dagmar Podmaková prijíma takmer ako vzácny dar Zlatý biatec od P. Čatloša, genmjr. S. Naďoviča a P. Mihóka
Stabilný člen výboru zdrtuiženia a jeden z najaktívnejších členov MMV S. Naďovič odovzdáva Zlatý biatec kryptológovi A. Lorencovi
Peter Mihók opäť a tradične zvíťazil v ankete Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti.
Anton Barcík, František Bednařík a Dagmar Podmaková sledujú avízo pozdravu najmladšej laiureátky Zlatého biatca Markéty Bohatej z južného Francúzska.
Dvanásťminútové blahoželanie bolo bezkonkurenčné.

---

Videopozdrav Ing. M. Bohatej

---

P. Kasalovský ďakuje všetkým účastníkom "Slávnosti..." za podporu Medziunárodného mierového výboru.
Anton Barcík, iniciátor a osobnosť za Skalným sanktuáriom v lome nad oibcou Ladce prijal s odstupom pätnástich rokov Zlatý biatec spolu s Petrom. Čatlošom za nezištnú podporu MMV.
P. Mihók a I. Vulev.
V rozhovore o živote P. Čatloš a A. Lorenc
P. Mihók v rozhovore s M. Andrassy
P. Kasalovský sa vracia k citátu A. Einsteina o hlúpej rybe...

---

Slávnosť na počesť výnimočných osobností