Andalúzske pobrežie
Apartmány










Invitation 21 March 2024 in English

Pozvánka

Otvorený list
s výzvou najvyšším ústavným činiteľom SR zo 17. 3. 2024

Svetové kapacity a slovensko-český zdravý rozum v Pálffyho paláci

Ako si pripraviť budúcnosť

Osemdesiatpäť účastníkov 142. zhromaždenia a celkove 294. podujatia združenia netušili, že v Pálffyho paláci budú v ozajstnej Galérii Pálffy. Zhliadli výstavu kresieb a malieb Petra Bartoša pod názvom Carboneum, ktorú pripravila X. Lettrichová. Plné 4 hodiny boli v spoločnosti ženských aktov, ktoré potvrdzovali, že život je vskutku o dokonalosti a kráse, o vždy jedinečnom duchovnom posolstve a šťastím.

Potvrdení účastníci dostali vopred možnosť vypočuť si v súkromí posolstvá osobností ako Muhammad Yunus, laureát Nobelovej ceny mieru z Bangladéša, amb. Kenneth Quinn, emeritný prezident World Food Prize so sídlom v štáte Iowa v USA, ako aj Jacques Hogard, veterán, podnikateľ a spisovateľ z Francúzska. Títo traja boli v minulosti poctení Zlatým biatcom a „Mierovou cenou zo Slovenska 2015“.

K účastníkom sa prihovoril o tom, aká je mapa súčasných problémov našej civilizácie a s náčrtom ich riešení. aj Kevin Xu, syn zakladateľa vedného odboru regenerácie telových orgánov a tkanív Rongxiang Xu. Ten bol spoluzakladateľom Medzinárodného mierového výboru, a zomrel tragicky zomrel necelý mesiac pred jeho prvým rokovaním 8. mája 2015 v moravskej obci Polešovice a v Uherskom Hradišti.

Inštitút regeneratívnej medicíny v Pekingu, ktorý nesie meno dr. Rongxiang Xu, bol partnerom aj tradičného zhromaždenia združenia pred začiatkom jari. Medzi hosťami boli prof. Anton Fojtík, legenda čs. a českej vedy, jedna z najvýznamnejších svetových osobností nanológie, bývalý český minister zdravotníctva prof. Roman Prymula, diplomat prof. Petr Drulák, ale aj desať záujemcov o program so vzdelaním zo STU a UK.

Na pozvanie nereagovali verejnoprávne média, ani dekani viacerých fakúlt, ani predstavitelia parlamentnej opozície. Ospravedlnili sa však traja ministri vlády SR. Za takmer 31 rokov existencie združenia, ktoré pôsobí len z členských príspevkov, nie sú „magnetom“ ani prezidenti štátov a premiéri vlád a ich ministri, ani svetové kapacity z najrôznejších odborov, ani lídri svetových organizácií a svetových firiem.

Nič sa nedá robiť s tým, že celý rad domácich lídrov spoločnosti, politiky a hospodárstva na našom území nechce počuť od seba múdrejších a úspešnejších. Tento trend sa prehlbuje po krízovom roku 2008 a v tretej dekáde dosahuje takpovediac „amplitúdu“, ktorej koniec je akoby v nedohľadne. Nič to však nemení na snahe združenia udržiavať v pohotovosti zdravý rozum a vyznačovať ako sa dostať medzi najlepších.

Treba dodať, že takéto správanie sa začalo v štátoch, ktoré seba považujú za „kolísku modernej demokracie“, ale rozšírilo sa priam bleskove. A tak aj združenie začína pôsobiť ako muzeálny kúsok, keďže vníma to, čo boli tie „lepšie časy“. Keď bol čas na osobný kontakt, na osobnú výmenu názorov, na rešpektovanie odlišných názorov a postojov, inak povedané, keď nadovšetko bola človečina – ľudskosť a jej hojivý efekt.

Do rámčeka

Videozáznam zo 142. zhromaždenia a celkove 294. podujatia združenia



Úvodné slovo Petra Kasalovského
Želajme si návrat lepších čias

Dámy a páni, excelencie, vysokoctení hostia, vážení členovia združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru,

otváram 142. riadne zhromaždenie a celkove 294. podujatie, ktoré je druhým v tridsiatom prvom roku našej existencie.

S veľkou ľútosťou sme prijali správu, že vo veku 63 rokov zomrel jeden z prvých členov nášho združenia, ktorý bol aj jedno volebné obdobie predsedom jeho výboru a v tomto volebnom období podpredsedom výboru Ing. Peter Hrinko.

Siedmeho februára sme si s Petrom dohovorili témy na rozhovor a osobné stretnutie v piatok 16. februára v Bratislave, ale 12. februára náhle zomrel a 15. februára bola posledná rozlúčka v kaplnke sv. Rozálie, necelých sedemsto krokov od jeho bydliska v Košiciach.

Prosím, povstaňme a minútou ticha si uctime pamiatku skvelého človeka a priateľa. Ďakujem.

Dámy a páni,

osobitne sa teším účasti doslova hviezdneho trojlístka prof. Antona Fojtíka, prof. Petra Druláka a prof. Romana Prymulu z Českej republiky. Ich ročníky narodenia majú svoju symboliku 1938, 1964 a 1972, ale aj ich pozície v českej spoločnosti a v celoerurópskom meradle. Tie sú dané ich odbornosťou, pracovnými výsledkami a verejne prezentovanými pevnými názormi na minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

V tomto málo pohodovom čase, či skôr civilizačnom nečase tretieho decénia 21. storočia, keď Svet a naša civilizácia je krok-dva od apokalypsy, alebo sebadeštrukcie, aj mne sa dostalo trocha životného optimizmu. Postarali sa o to laureát Nobelovej ceny miery Muhammad Yunus z Bangladéša, emeritný prezident World Food Prize Foundation Amb. Kenneth Quinn zo štátu Iowa v USA, colonel - veterán Jacques Hogard, prezident E.P.E.E, a spisovateľ z Francúzska. Poslali nášmu zhromaždeniu svoje myšlienky, ktorými reagujú na naše dnešné témy. Boli poctení v nedávnej minulosti „Mierovou cenou zo Slovenska 2015“.

Potešilo aj želanie úspechu našim mierovým aktivitám od Apoštolského nuncia Msgr. Nicolu Girasoliho a tiež od bývalého veľvyslanca Ruskej federácie Alekseja Fedotova. Pred niekoľkými hodinami poslal video aj Kevin Peng Xu predstaviteľ čínskej spoločnosti MEBO International a pekinského Inštitútu pomenovanom po Rongxiang Xu, lídrovi regenerácie telových orgánov a tkanív, blízkeho bývalému prezidentovi USA Barakovi Husejnovi Obamovi a ďaľším svetovým veličinám, spoluzakladateľovi nášho Medzinárodného mierového výboru (a dodal by som, že pomenovanom po mojom „bratovi“, za ktorého sa vyhlásil po našich osobných stretnutiach a niekoľkých debatách počas môjho 3-týždňového pobytu pred jedenástimi rokmi v Číne).

Dámy a páni, priatelia,

pred dnešným zhromaždením som absolvoval dvadsať osobných stretnutí s našími členmi a mal som o čom premýšľať po výmene názorov s Petrom Mihókom, predsedom SOPK, s Antonom Barcíkom, ktorý okrem toho, že vdýchol silu na povestnú „dlhú trať“ Považskej cementárni, tak sa pričinil vrchovate o vznik jedinečného Skalného sanktuária, ďalej napríklad so súputníkmi Petrom Čatlošom, Jánom Šálym a Ladislavom Vaškovičom, s farmárkou Oľgou Apoleníkovou, s predsedom výboru združenia Jánom Gabrielom, s vinárom Gabrielom Karlinom, s manažérom Jozefom Belišom, ako aj s novými laureátmi Zlatého biatca, po telefóne s bývalým prezidentom republiky Rudolfom Schusterom, aj so zomrelým Petrom Hrinkom, s novými laureátmi „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ Eduardom Šebom a Petrom Drulákom, Mal som šťastie hovoriť aj s viacerými bývalými členmi združenia osobne, telefonicky a tiež prostredníctvom internetu. Všetkým úprimne ďakujem za otvorenosť.

I keď v jednom prípade jestvujú názorové rozdiely, tak nič nemenia na pluralitnej demokracii.

Naše poďakovanie za partnerstvo nad dnešným zhromaždením patri Petrovi Čatlošovi, Jozefovi Belišovi a Inštitútu regeneratívnej medicíny z ČĽR.

Dámy a páni,

Želajme si návrat lepších čias... I keď sa hovorí, že také časy už boli, a minuli sa, tak ja mám roky na pamäti múdrosť grónskych eskimákov, že „Nič nie je nemožné“.

Počúvajme alebo čítajme titulky a vnímajme postupne príhovory dr. Muhammada Yunusa, colonela Jacquesa Hogarda, Amb. Kennetha Quinna a čínskeho, či skôr čínsko-amerického podnikateľa Kevina Peng Xu, syna nášho zomrelého priateľa a spoluzakladateľa MMV Rongxiang Xu-ho. Podľa môjho skromného názoru si vyžadujú pohodu a súkromie, a to bol tiež dôvod popri časovom, prečo som poslal links potvrdeným účastníkom dnešného zhromaždenia. Boli zverejnené aj prostredníctvom „Yutoube“.


Ako hodnotiť 148 dní od vymenovania vlády SR a vnútropolitický vývoj

Dámy a páni,

je to hrejivé, keď máte, obrazne povedané, spoločnú strechu nad hlavou s takýmito osobnosťami. Poďme však zo Sveta domov, na Slovensko a pokúsim sa sformulovať, o čom je a prečo tomu tak je.

Od našej videokonferencie, ktorú som avízoval takto 7. novembra 2023 :

Návrh programu je daný tým, že v závere 2023. roka sa rozhoduje o tom, či Slovensko vstúpi na cestu - rýchlodráhu k zmierneniu vnútorného napätia v spoločnosti a vôbec vo všetkých jej sférach. Krátko po parlamentných voľbách a vymenovaní koaličnej vlády dostali viaceré osobnosti z nej našu ponuku k dialógu, ako čo najlepšie riešiť pohyb v spoločnosti a byť na poprednej pozícii v myslenej súťaži štátov EÚ, no i v celoeurópskom a vo svetovom meradle.

Rozum našich členov a nami poctených osobností sú v stálej v pohotovosti, lebo im záleží na tom, ako sa zotaví všestranne oslabený organizmus Slovenska. Na nadchádzajúcom videokonferenčnom zhromaždení okrem pozvaných hostí dostanú príležitosť vyznačiť verejne svoje názory a teda podnety. Bol som až zaskočený tým, že všetci účastníci videokonferencie 8. decembra 2023 boli mierne optimistickí a s presvedčením, že je tu šanca na všestrannú obnovu spoločnosti. Predovšetkým systémovú a dokonca s predstavou, že sa v nej uplatní aj odbornosť – múdrosť časti opozície, ktorá takpovediac prežije „politických – parlamentných starousdadlíkov“.

Nič sa však nezmenilo, alebo, zmenilo ?!

Slovensko je aj po parlamentných voľbách a vymenovaní koaličnej vlády v tenzii – nepokojné, ba až nervózné a vo vysokom napätí, naďalej rozdelené na koaličníkov, na opozičníkov a na ostatných, ktorí sú v rozpakoch z ich správania sa a konania.

Prečo ? Lídri koaličníkov aj opozičníkov pokračujú v línii svojich predchodcov. Sú neschopní spolupráce a bez schopnosti jasnej reči k voličom a k tej tretej skupine „ostatných“. O tom, čo chcú, čo a ako to budú robiť, a najmä prečo a s akým výsledkom.

Koaličníci aj opozičníci sú akoby bez dozoru a v pieskovisku s hračkami. Spolu sa nedokážu hrať, lebo to po nich nikto a nikdy nechcel. Jednoducho, nedokážu sa spolu hrať, stavať, či budovať. Sú z toho šarvátky, aj prieky a tiež slzy a zlosť na tých, ktorí akoby ovládli priestor pieskoviska.

A riešenie ?

Všetci, ktorým tieto akoby deti patria potrebujú „dozor“, a teda vychovávateľov a učiteľov v jednej osobe, ktoré ich budú nekompromisne učiť osvojovať si pravidlá slušného správania sa, predovšetkým k voličom. Ani koaličníci ani opozičníci nepochopili (a nechcú pochopiť), že volič nie je len na to, aby ich zvolil a oddal sa ich vôli, ich rozhodnutiam. A v nejednom prípade až genialite, ktorá s genialitou nemá nič spoločné, iba ak s plynatosťou a teda vznášaním sa do nebies s presvedčením o vlastnej výnimočnosti (či až nenahraditeľnosti). Tak to je napriek nadšeniu – jasaniu z volebného výsledku, ktorý len potvrdil to príkre a v nejednom ohľade až nepochopiteľné rozdelenie spoločnosti.

O odchod z tohto nekonečného tunela sa môžu pričiniť len a len lídri koaličníkov, opozičníkov a v kritickom momente - v tejto chvíli – v tomto čase neznáme autority skupiny „neznámych“, ktorí sa správajú nateraz ako „mlčiaca väčšina“, tak tradičná v slovenských pomeroch.

A všetci spoločne, keďže rozumní koaličníci a rozumní opozičníci sú na tom z hľadiska voličov relatívne blízko. V diskusiách členstva od parlamentných volieb neraz zaznela myšlienka, že sa dokonca môžu dopĺňať a vyrovnávať handikapy, aby mohli pôsobiť ako „ilegálna“ veľká koalícia s jediným cieľom, aby sa Slovensko vyliečilo z neduhov, najrôznejších infekcií, no i zákerných ochorení.

Zhlboka sa nadýchnuť, a využiť ľudský potenciál a znásobiť dôveru občanov – voličov vo vlastný štát. A to nie je vec jedného volebného obdobia.

Dámy a páni,

bolo by neželanou klasikou opakovať, čo treba zmeniť. Vo videokonferencii to zaznelo jasne, no bez účasti koaličníkov a bez účasti opozičníkov a s jedinou výnimkou, ktorou bol predseda Výboru NR SR pre plán a rozpočet Ján Blcháč. A treba mať na mysli, že sú aj veci a pomery, ktoré sa už zmeniť a v lepšom prípade zmierniť nedajú. Obdobne sa správali adepti politiky aj za predchádzajúcich troch vlád, keď sme im chceli poskytnúť a niektorým aj poskytli informácie o absurditách trebárs v pozemkových otázkach. O tom, ako sa dlhodobe poškodzuje slovenský štát.

Tu sa však bojuje len preto, aby sa bojovalo a bez ohľadu na to, že masy sú unavené. Vo vysokom počte devastovaný sociálnou pozíciou a svojími možnosťami a životnými ambíciami. Aj by som povedal, že tu máme skupinu ľudí, ktorí svojou činnosťou sú 100x a možno aj viackrát ohodnotení ako priemerný zamestnanec, živnostník alebo SHR. Ročne, alebo za desaťročie, či za čas od zmeny režimu na prelome rokov 1989-1990. A média ich ponúkajú ako idoly úspešnosti.

Slovensko už bolo zatracované, potom tigríkom centrálnej a východnej Európy a dnes ?! Čím je vlastne dnes ?

Dámy a páni, nemáme vlastne národné hospodárstvo, ale máme hospodárstvo na našom štátnom území. Predali sme do zahraničia čo sa len dalo, a je faktom, že zopár predajov bolo šťastných, pokiaľ by sme mali na mysli napríklad zamestnanosť, osvojovanie si nových technológií, ale aj uplatňovanie západných princípov organizácie a riadenia firiem. (I keď nie vždy humánnych a hostiteľskému štátu prospešných.)

Lenže, potom tu máme hospodársky a finančný diletantizmus a možno to prezentovať trebárs priam exemplárnou výstavbou predĺženia električkovej trate v bratislavskej štvrti Petržalka. Termíny dokončenia „popadali“ ako hniličky, a táto „investícia“ ako taká je vskutku ukážkou našej chabosti. (A to nebudeme spomínať absurdnosti na stavbe najdlhšie budovanej autostrády D1 v Európe a možno aj v šírom svete.) Potom sa nemôžeme čudovať, že nie sme na prednej pozícii medzi štátmi EU a naďalej patríme medzi vazalov veľkých štátov a ich ekonomík. A čo občan ? Ten to berie stále na vedomie, už sa ani nevzrušuje planými sľubmi potentátov. Každú vládu chce prežiť a tiež sa naučil nevzrušovať roztvárajúcimi sa sociálnymi nožnicami.

Máme však bezpočet skvelých odborníkov a mnohí z nich dostali aj naše ocenenia ako Zlatý biatec či Prominent ekonomiky. Pre každú vládu je viac ako dôležité zdravotníctvo a to, ako sa to dá. Od vlády k vláde boli dorovnávané opakujúce sa dlhy zdravotníckych zariadení – spolu už niekoľkými miliardami Eur. Čuduj sa svet, ale ich najvyšší funkcionári a zodpovední za hospodársky výsledok neboli sankcionovaní. V minulosti tu však boli aj zdravotnícke zariadenia, ktoré sú akoby z iného sveta, či už Onkologický ústav sv. Alžbety, Národný onkologický ústav a bol tu aj Národný ústav TBC a respiračných chorôb, ktorý bol zlikvidovaný, ale v pamäti ostal. V danom čase spomínané ústavy boli vďaka svojim manažérom príkladom, ale, žiaľ, nenasledovaným. Dnes tu dostane Zlatý biatec vrcholový manažér Nemocnice AGEL Košice – Šaca, ktorá priam zázračne nikdy nebola v mínuse (!) a nemám potvrdené, že je jediným zdravotníckym pracoviskom s takou vizitkou. Základným problémom je teda myslenie a kvetnaté zdôvodňovanie, ako sa to či ono nedá. A to napriek príkladom z praxe – aj jednotlivcov, z ktorých tu máme aj dnes lekárku akoby dokázala zvládať všetko, čo je pred ňou v ambulancii, v ďaľších medicínskych a spoločenských aktivitách, a ktorá má dokonca domácnosť a rodinu.

Jednotlivé vlády sa vyhli, či zažehnali problémy so zdravotníkmi benevolenciou, lenže na úkor občanov v pozícii pacientov. Vygumovali prakticky bezplatnosť a príliš často aj dostupnosť zdravotníctva a vytvorili druhý svet, v ktorom sa poskytujú „nedostatkové“, či špeciálne služby, inak nedostupné pre občanov - pacientov v štátnych aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Je to tak zariadené, no sú príklady, že vskutku je všetko možné. Je to o mysliacich tvoroch, o ich charaktere, o ich morálke a disciplinovanosti, o ich profesionalite, a to na každom pracovisku. Ibaže, naša spoločnosť pôsobí na smrteľníka so cťou ako bažina, keďže najviac počuje z médií o úplatkoch, korupcii a finančnom gaunerstve v desaťtisícoch až stovkách tisícov, teda na úrovni preňho nepredstaviteľnej, ba až fantazijnej.

Ču už, že to inde nefunguje lepšie, či významne lepšie, že sa vytvára priestor, aby občan nebol zodpovedný za svoj život, za svoju rodinu, a chcel vyššie príjmy, a predovšetkým bezpracné a všakovaké sociálne benefity, trebárs len za to, že je – jestvuje, to je realita. A k tomu treba prirátať pôsobenie médií, ktoré čoraz častejšie povedia síce A, ale ostatok si vybásnia na základe objednávky vlastníkov, alebo spoločenskej atmosféry. Časť médií už dospela do štádia, že sa cíti povolaná vyhlasovať svoj názor za všeobecnú pravdu a vytvárať mediálny tlak v záujme konkrétnych skupín a osôb (ako aj koaličných a samozrejme opozičných politických strán). A spolu s nimi tak funguje časť finančného sektora, a osobitne bankového, ktorý vlastne ovplyvňuje vnútornú politiku a úspešnosť firiem a podnikateľských subjektov ako takých. Najzábavnejšie na tom je, že to činí vlastne z financií svojich klientov a to s požehnaním vlád. A smrteľník má smolu, lebo už dávno neplatí, o čom mala byť zmena režimu v závere 80-tych rokov minulého storočia.

Nádej premnohých súčasníkov, že parlamentné voľby 2023 budú začiatkom návratu do čias, v ktorých sa mal stať „stredobodom vesmíru“ človek, nasávať vzdelanie, múdrosť, kultúrnosť, národovectvo, úctu k iným národom, ale aj k svojím predchodcom, byť fyzicky zdatný aj psychicky „otužilý“ a žiť naplno svoj život, tak tá pomaly v našom priestore vyprcháva.

Dospeli sme aj my tu na Slovensku, že tých 148 dní od vymenovania novej vlády je pokračovaním vlád minulých. Šumy, mlčanie, neschopnosť hovoriť s občanmi otvorene (veď akože je zastupiteľská demokracia) a nie „Po“, niesť osobnú zodpovednosť za svojvôľu, teda aj za presadzovanie vlastných záujmov bez voličskej podpory, za tvrdošíjne odmietanie názorovej plurality a „východiskového vektoru, a tiež obsahu síce sprofanovaného vekmi Vox populi vox dei.

Záverom

To, čo Slovensko a jeho občania potrebujú nie je nijakou neznámou, a pokiaľ sa nenájde štátnik, ktorý to bude vnímať rozumom aj srdcom, nekompromisne, tak budeme jednou z mnoha krajín, ktoré prežívajú.


Príhovor P. Kasalovského na slávnostnom vyhlásení laureátov Mierovej ceny zo Slovenska 2015 za rok 2023, Zlatého biatca 2023 a víťazov tradičných internetových ankiet v 2023. roku

Pocta normálnym, ale výnimočným osobnostiam

Vážené zhromaždenie, dámy a páni !

Od prvého ročníka dodnes bolo takto poctených 290 osobností. Dnes sa tento počet zvýši na celkove 297 laureátov za roky 1993 – 2024. O udelení Zlatého biatca sa rozhodovalo vždy v tajnom hlasovaní, alebo o udelení rozhodol jeho garant, čo bolo a je v súlade so Štatútom.Najviac tak mohol rozhodnúť dvakrát ročne a výnimočne 7-krát v miléniovom roku.

Prvý Zlatý biatec za rok 1993 si prevzal 21. januára 1994 prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Prvým zahraničným laureátom Zlatého biatca sa stal zakladateľ a prezident WEF prof. Klaus Schwab. Zlatý biatec si prevzal 26. apríla 1994 v sídle WEF v Ženeve – Cologny. Prvou zahraničnou osobnosťou, ktorá si prevzala Zlatý biatec v Bratislave bol prezident Slovinskej republiky Milan Kučan. Stalo sa tak 15. decembra 1994.

Vážené zhromaždenie !

„Mierová cena zo Slovenska 2015“, Zlatý biatec, Prominent ekonomiky, každé naše ocenenie, alebo aj víťazstvo v niektorej z našich ankiet je za činy a výsledky práce v konkrétnom čase. Niekoľko z doterajších laureátov, je ich menej ako desať, urobilo neskôr vo svojom pracovnom, v spoločenskom, alebo v osobnom živote šľapáky. Boli, sú, alebo skôr-neskôr sa ocitnú na myslenom okraji spoločnosti, neuvedomujúc si, že česť ani charakter sa nedajú kúpiť.

Dámy a páni,

dnes je však opäť ten nádherný deň, keď mám tú česť oznámiť vám, členom združenia a naším hosťom, komu vzdáme našu poctu a vyjadríme tak poďakovanie za to, čo urobili pre ľudí, pre šťastný, pokojne dynamický a vôbec plnohodnotný život.

Tridsať ročníkov predjarných vyhlásení laureátov našich ocenení a víťazov ankiet, ale aj osobitné stretnutia v iných termínoch na Slovensku, alebo v zahraničí s jednotlivcami – laureátmi, teda byť v spoločnosti jedinečných osobností... Kto má takú šancu, kto má také šťastie ?!

Ako každý zdravý človek sa teším zo stretnutí s dobrými ľuďmi. Teším sa zo stretnutí s múdrejšími aj s úspešnejšími ľuďmi. Dodávajú mi totiž chuť, vôľu a schopnosť vyrovnať sa s tými najhoršími vlastnosťami konkrétnych ľudí, ktorých je navôkol neúrekom. Občas mám pocit, že ich je neskutočne veľa. Majetníckych, chamtivých, prospechárskych, egoistických, ..., ale aj bezohľadných a citove ľadových.

Nie je to, čo hovorím, o osobnej precitlivelosti. Je to o živote, a nie o jeho devastácii ľudskou hlúposťou, hrubosťou s vulgárnosťou, tuposťou s aroganciou, alebo s nadutosťou, nespomínajúc už to, čo je za pojmami povýšenectvo a nadradenosť. Odporní sú mi tí, ktorí tvrdia, že je normálne, keď všade majú navrch jedinci s takýmito vlastnosťami.

V ľudskej spoločnosti sme sa ocitli tam, že normálne a vôbec to ľudské je nezaujímavé. Život ako taký je však výnimočný. To sa zo spoločnosti vytratilo, či bolo vypoklonkované, či priam vytlačené do ofsajdu. Chcem sa aj dnes poďakovať tým, ktorí žijú naplno a zmysluplne, majúc výsledky prospešné nielen sebe, ale aj pre svoje okolie.

Vďaka takýmto ľuďom môžeme – môžem byť miernym optimistom. Je normálne byť človekom, ktorý si zaslúži obdiv aj myslenú poklonu.


Slávnostný akt vyhlásenia ocenení a pôct združenia a výsledkov tradičných ankiet v roku 2023

Zlatý biatec Jedenásť osobností aktuálne nominovaných z pôvodných osemnásť.Získali spolu 2690 hlasov.

Konečné poradie - víťazi:

  1. J. Božík (poradie vo verejnom hlasovaní: 1, poradie od voliteľov: 2, celkove: 3 body – Zlatý biatec 291)

  2. M. Lazar (3, 1, 4 body) So zreteľom na vývoj zdravotného stavu rozhodol garant o udelení mimoriadne Zlatého biatca (290)13. októbra 2023 Celoročné výsledky potvrdili jeho druhú pozíciu v prestížnej ankete.0 Zomrel 21. 1. 2024

  3. P. Rusnák (2, 5, 7 bodov – Zlatý biatec 292)

V súlade so Štatútom Zlatého biatca z 10. apríla 2006 vyhlasuje garant za víťazov aj rodinu Musilovcov (5,4,9 bodov- Zlatý biatec 293) a mimoriadne spoločnosť top Media, s.r.o. a jej konateľa Ing. Jána Bílika Za IT poradenstvo, ako aj mediálne výstupy zhromaždení združenia a jeho reprezentantov v rokoch 2020-2023 (Zlatý biatec 294).

Garant ankiet na návrh skupiny členov združenia a podnety z verejnosti rozhodol 19. januára 2024 aj o udelení Zlatých biatcov pediatričke MUDr. E. Prokopovej "Za príkladnosť medicínskej praxe a za celoslovenské pôsobenie v pandemickom období COVID 19" (Zlatý biatec 295) a politikovi Ing. P. Prokopovičovi "Za prínos k rozvoju podnikania a osobitne živnostníctva" (Zlatý biatec 296).

Garant rozhodol 29. februára 2024 o udelení Zlatého biatca 297 prof. Dr. Ing. Antonovi Fojtíkovi, CSc. „Za priekopníctvo v oblasti nanotechnológií , za celoživotné vedecké bádania a jedinečnosť ich výsledkov“.

XXII. ročník World Politician

Šesť nominovaných osobností. Získali spolu 814 hlasov . Víťaz: Rumen G. Radev, prezident Bulharskej republiky (poradie vo verejnom hlasovaní 3, poradie od voliteľov : 1, celkove 4 body.

Veľvyslanec Bulharskej republiky nereagoval na mailovú poštu z 11. 2. ani o týždeň neskôr na pozvanie na slávnostný akt. Predstaviteľ združenia sa obráti priamo na prezidenta Bulharskej republiky R. G. Radeva.

Ďaľšie poradie: 2. Si Ťin pching (5 bodov), 3. - 5. Ron De Santis, K. Novák a Luiz I. L. da Silva, 6. E. Macron.

XXIV. ročník BEST BANK

Deväť nominovaných bánk a poisťovní. Dostali spolu 1111 hlasov. Víťaz: J&T banka (poradie vo verejnom hlasovaní 1, poradie od voliteľov 1, celkove 2 body)

Predstaviteľ združenia odovzdá certifikát víťazstva príležitostne osobne priamo J. Tkáčovi.

Ďaľšie poradie: 2. - 3. Tatrabanka a Allianz SP, po 5 bodoch, 4. ČSOB, 8, 5. Poisťovňa Kooperatíva, 10, 6. Uni Credit Bank, 12, 7. - 8. VÚB a PSS, po 15, 9. Slovenská sporiteľňa, 18 bodov.

9. ročník ankety Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti
Nominovaných 30 osobností. Spolu získali 4511 hlasov. Víťaz: Peter Mihók, 976 hlasov, poradie vo verejnom hlasovaní : 1, poradie od voliteľov: 1, celkove: 2 body.

Ďaľšie poradie: 2. V. Soták, 5, 3. I. Korčok, 12, 4. - 5. J. B. Cigániková, A. Barcík po 13, 6. - 7. J. Viskupič, E. Prokopová, po 14, 8. I. Radičová, 15, 9. - 10. L. Vašáková, T. Malatinský ...

Povšimnutiahodné poradie: 15. I. Šimko, 16. P. Demeš, 17. P. Pellegrini, 18. R. Fico, 19. R. Sulík, 22. M. Šimečka, 23. A. Danko, 25. JE Z. Čaputová, 26. B. Kollár, 27. Ľ. Ódor, 29. M. Uhrík ...

Deviata edícia "Mierová ceny zo Slovenska 2015" pre verejnosť za rok 2023

Verejnosť sa stotožnila s názorom voliteľov a potvrdila rozhodnutie Medzinárodného mierového výboru z 8. augusta 2023 takto : Občania mesta Hirošima, Skalné sanktuárium na hore Butkov a rakúsky finančník G. Geyer. Keďže už boli poctení „Mierovou cenou zo Slovenska 2015“, tak garant sa rozhodol udeliť túto cenu v súlade so Stanovami osobnosti zo SR alebo z Českej republiky, a to na základe porady s dostupnými členmi MMV.

V súlade so Štatútom dostupní členovia MMV odporučili garantovi priznať mimoriadne – v poradí tridsiatuprvú „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ diplomatovi prof. Petrovi Drulákovi z Českej republiky. Jeho video-prezentácia názorov na vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou na jesennom zhromaždení združenia v roku 2022 rezonuje dodnes a potvrdzuje to aj počet 5 tisíc 400 zhliadnutí na našom bloku Youtube. V našej členskej základni a širokom okruhu našich sympatizantov je jedným z najčastejšie akceptovaných autorov, ktorí sa venujú medzinárodným vzťahom.

 

Eduard Šebo, PhDr., konzervatívny socialista, laureát Zlatého biatca,podnikateľ a majiteľ spoločnosti United Industries, a.s, jedinečný vinohradník a vinár, finančník a investor.
Prezentuje sa v slovenskej spoločnosti ako publicista. Publikuje predovšetkým v časopise Slovo, na FB a tiež na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk. Bol nominovaný za analytickú článkovú tvorbu a logicky prísne komentáre o najsledovanejších svetových procesoch a udalostiach od 28. 12. 2021 do 21. 4. 2023. 

Volitelia mu prisúdili 3. miesto a v ankete verejnosti sa umiestnil na 5. mieste. So súčtom 8 získal tretiu pozíciu a poctu 32. laureát „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2023.

V Bratislave, 11. januára 2024 – 20. marec 2024

 


O vojne a mieri, o hodnotách a moci, ktorá môže dokaličiť ľudskosť a spôsobiť apokalypsu
Peter Mihók

Citát: L.N.Tolstoj

Slobodu nedosiahneme hľadaním slobody, ale hľadaním pravdy

Kto môže a svojim spôsobom má právo hovoriť na túto kruciálnu tému? Určite každý bez ohľadu na to akými zásadami sa v živote riadi, či aké princípy v osobnom či verejnom živote presadzuje. Kto má povinnosť hovoriť a hovoriť nahlas je ten, kto má mier v duši a svoj život postavil na takých hodnotách, ktoré posúvajú jednotlivca, národ či globálnu komunitu k nekomplikovanému riešeniu problémov súčasnosti a majú prirodzené nadanie pozrieť sa do budúcnosti, nie z pozície teoreticky ideálneho vývoja, ale so schopnosťou dešifrovať plusy a mínusy, riziká a šance a nájsť takú cestu a riešenia, ktoré nás všetkých posunú dopredu.

V akej dobe žijeme dnes na konci prvej štvrtiny 21 storočia, či prvého storočia tretieho milénia? Na jeho počiatku či na zlome tisícročí sme boli svedkami rôznych proroctiev, očakávaní, nádejí ale aj obavy čo všetko nás v rovine osobnej, rodinnej, firemnej, národno-štátnej či globálnej očakáva. Treba povedať, že my v Európe sme sa zobudili do ešte viac rozdeleného sveta. Nádej o celoeurópskej spolupráci, vzájomnej bezpečnosti sa rozplynula ešte pred začiatkom milénia konfliktom v bývalej Juhoslávii, ktorý začal začiatkom 90 tych rokov 20 storočia a svojim rozsahom sa preklopil aj do prvého decénia tohto storočia a na svojom vrchole dosiahol významný medzinárodný charakter. Obdobný vývoj mali tiež krajiny na Kaukaze a v súčasnosti konflikt na Ukrajine, ktorý z pohľadu možných rizík internacionalizácie predstavuje najnebezpečnejšie ohrozenie európskeho kontinentu. Ani jeden z uvedených konfliktov sa ani neskončil, ani neriešil adekvátnym spôsobom. Všetky pôsobia efektívne a latentne s občasnými vzplanutiami, ktoré v sebe skrývajú riziko rozsahu konfliktu na Ukrajine. Komu vadí silná zjednotená Európa, Európa bez vojen, Európa ako celistvý kontinent a kolíska demokracie, Európa ako jeden z najsilnejších nielen ekonomických, ale aj poznatkových a vedecko-výskumných kontinentov a napokon Európa ako kolíska demokracie a rozvoja? Európa mala vždy silný intelektuálny hlas, ktorý sa vedel postaviť aj proti moci a zbraniam. Sám nenachádzam odpoveď, prečo tento hlas tak výrazne zoslabol. Je to znak toho, že odumiera alebo sa bojí? Nezabúdajme na to, že to čo posúva jednotlivca, firmu, komunitu, národ či spoločnosť dopredu je intelekt. Vždy keď spoločnosť nielen vytvárala podmienky pre rozvoj intelektu, ale mu aj načúvala, tak sa hýbala dopredu, a keď ho začala potláčať či nebodaj ubíjať, tak začala upadávať, až išla do zániku. V Európe dobre poznáme helénske obdobie, rímsku ríšu, temný stredovek ukončila talianska renesancia a priemyselná revolúcia. Vždy pôsobil však aj protiprúd, ktorý sa prejavoval najmä vojnami či vzburami. Dnes máme tiež situáciu, že vojnové konflikty nielen u nás v Európe, ale prakticky na každom kontinente výrazne bránia rozvoju spoločnosti, lepšiemu životu ľudí či vzájomne výhodnej spolupráci. Hovorí sa že vojna je nástrojom duchovne či intelektuálne slabých, že vojna rieši to čo politika a diplomacia pokazila či nezvládla a že nastupuje vtedy keď rozum či intelekt sa skláňa pred zbraňami.

Dnes sme priamymi účastníkmi prevahy zbraní nad intelektom, prevahy sily nad rozumom či prevahy politiky, ktorá nemôže mať víťaza ale len porazené ľudstvo, či mladú generáciu ktorá ani nebude mať možnosť naplniť svoje predstavy a ambície. Európa svojou dnešnou politikou nebezpečne smeruje k tomu, aby sa tak ako to charakterizoval Karl Gustav Jung stala pomlčkou medzi Amerikou a Áziou.

Dámy a páni, aj u nás na Slovensku vládne intelektuálna chudoba, a preto som rád, že Hospodársky klub vytvára priestor na serióznu diskusiu o témach o ktorých sa v politike ale aj na akademickej pôde viac menej mlčí, ale ktorých vplyv na náš dnešný a budúci život môže byť osudový.

Dovoľte, aby som, tak ako som začal ukončil svoje vystúpenie citátom. Nie preto, aby som sa zaň skryl, ale aby som ukázal, že v ľudskej spoločnosti bez ohľadu na historické obdobia či geografiu je diskusia o jej budúcnosti taká stará, ako ľudstvo samé.

„Hovorím pravdu, ale nie toľko koľko by som chcel, ale toľko koľko sa odvážim. Čím som starší, tým sa odvážim viac“. Michel de Montaigne francúzsky filozof, mysliteľ a humanista 16. storočia.


Fotogaléria E. Szombatovej

Je o čom diskutovať... Páni M. Milko, P. Prokopovič a M. Blanárik Je o čom diskutovať... Páni M. Milko, P. Prokopovič a M. Blanárik
Predstaviteľ združenia P. Kasalovský Predstaviteľ združenia P. Kasalovský
Jarná kytička od Petra Mihóka pre  kandidátku do EP JUDr. Janu Turoňovú z ČR Jarná kytička od Petra Mihóka pre kandidátku do EP JUDr. Janu Turoňovú z ČR
Prof. P. Drulák sa venoval diskusne demokracii a vývoju medzinárodných vzťahov Prof. P. Drulák sa venoval diskusne demokracii a vývoju medzinárodných vzťahov
Tridsiatymprvým laureátom Mierovej ceny zo Slovenska 2015 sa stal prof. P. Drulák

Blahoželajú mu genmjr. S. Naďovič, J. Gabriel a P. Mihók, v pozadí výnimočná osobnosť

svetovej vedy prof. A. Fojtík Tridsiatymprvým laureátom "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" sa stal prof. P. Drulák Blahoželajú mu genmjr. S. Naďovič, J. Gabriel a P. Mihók, v pozadí výnimočná osobnosť svetovej vedy prof. A. Fojtík
Legenda svetovej vedy prof. A. Fojtík počas hodinového expozé

na tému Legenda svetovej vedy prof. A. Fojtík počas hodinového expozé na tému "NANO - fascinujúci fenomén súčasnosti"
Počas expozé prof. A. Fojtíka, ročník 1938, ... Počas expozé prof. A. Fojtíka, ročník 1938, ...
Tretí zľava J. Božik, primátor Partizánskeho a predseda ZMOS, vedľa neho bývalý

Minister vlády SR P. Prokopovič a generálny riaditeľ najlepšej slovenskej nemocnice

P. Rusnák Tretí zľava J. Božik, primátor Partizánskeho a predseda ZMOS, vedľa neho bývalý Minister vlády SR P. Prokopovič a generálny riaditeľ najlepšej slovenskej nemocnice P. Rusnák
Bývalý český minister zdravotníctva prof. R. Prymula

Bývalý český minister zdravotníctva prof. R. Prymula