Peter Kasalovský
Trocha novoročného pesimizmu

My všetci potrebujeme lidra lídrov, ktorý už jestvuje... Takého, ktorý bude mať šancu vyžadovať dôsledné uplatňovanie prírodných a ekonomických zákonov bez výnimiek. Keď ho nebude, tak si budeme myslieť tu na Slovensku a ?v blízkom vesmíre", že sa dá prežiť aj pád zo 46 poschodia Tower Eurovea... a naša civilizácia dospeje do úpadku a napokon do sebazničenia. Už takých pätnásť rokov vnímam, že súčasní lídri nepočujú cvendžanie povestnej hrany, a naďalej sa starajú iba o vlastné blaho a moc. Ich novoročné želania sú vskutku planými sľubmi, tak ako u väčšiny ich predchodcov, a my - smrteľníci tu musíme čakať (alebo sa aj pričiňovať), aby sa začali zázrakom naplňovať. Dosť často si pripomínam v období, keď je Slovensko"z vôle ľudu" napnuté ako gitarová struna pred prasknutím, jedno zo stretnutí s výnimočnou osobnosťou, členom nášho združenia a laureátom miléniového Zlatého biatca kardinálom Korcom. V apríli 2001 som reagoval uňho na otázku Jána Pavla II., či je Svet po páde ?železnej opony" lepší protiotázkou, či je odvtedy vo Svete menej vojen, násilia, útlaku, hladu, biedy, nevedomosti, útrap a viac dobra a ľudskosti ?!.

(Tieto myšlienky sú reakciou na úvahu prof. Jaroslava Husára https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/spat-do-buducnosti-pozrime-sa-pravde-do-oci/ z 5. januára 2025.)