Andalúzske pobrežie
Apartmány









Tatry pre ľudí

Konferenciou Tatry pre ľudí sa 24. októbra 2008 v Starom Smokovci za účasti princa Filipa, Vojvodu z Edinburgu, manželky prezidenta SR S. Gašparovičovej a primátora mesta Vysoké Tatry J, Mokoša, ukončil projekt Tatranská škola regionálneho rozvoja. Účastníci prijali Posolstvo Tatry pre ľudí, ktoré je zamerané na mobilizáciu všetkých zainteresovaných pomôcť Vysokým Tatrám v šiestich oblastiach nevyhnutných pre záchranu a obnovu prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu. Tri kľúčové myšlienky posolstvá sú:
  • Vysoké Tatry majú ideálnu príležitosť stať sa uznávaným medzinárodným lídrom v oblasti vývoja environmentálnych technológií a zavádzania inovácie v oblasti hospodárenie s krajinou.
  • Vysoké Tatry majú šancu ísť svojou vlastnou cestou, nemôžu konkurovať napríklad Alpám, ale primerane svojej veľkosti a tradícii ponúknuť svoje kvality a jedinečnosť.
  • Dialóg a komunikácia partnerov v území je kľúčová pre úspech a udržanie prosperity regiónu.
Primátor mesta Vysoké Tatry J. Mokoš pri tejto príležitosti odovzdal účastníkom projektu certifikáty o absolvovaní Tatranskej školy regionálneho rozvoja. Išlo predovšetkým o ocenenie aktívnej účasti viac ako 88 členov 11 pracovných skupín..

Princ Filip sa oboznámil s výsledkami projektu a stretol sa s lídrami Tatranskej školy regionálneho rozvoja, ktorí mu odovzdali ako dar v koži viazanú knihu Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná paradigma. Paradigma navrhuje využívanie vody ako prevenciu pred klimatickou zmenou a je veľkou výzvou pre región Vysoké Tatry.

Projekt Tatranská škola regionálneho rozvoja organizovalo mesto Vysoké Tatry od jesene 2007 do jesene 2008. Jeho realizáciu zabezpečovalo v spolupráci s Mimovládnym strediskom pre podporu projektov, n.o., Štátnymi lesmi, TANAP-om a neziskovou organizáciou Ľudia a voda. Projekt sa mohol uskutočniť vďaka finančnej podpore Európskeho sociálneho fondu. Koordinátorom projektu bol predseda MVO Ľudia a voda Michal Kravčík, ktorý sa stal za svoje občianske aktivity a knihu Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná paradigma laureátom Zlatého biateca za rok 2006.


Posolstvo Tatry pre ľudí z konferencie Tatranskej školy regionálneho rozvoja Starý Smokovec
v 23 - 24. 10. 2008

Účastníci konferencie Tatranskej školy regionálneho rozvoja prijali toto posolstvo pre udržateľný rozvoj Vysokých Tatier

Pre trvalo udržateľný rozvoj Vysokých Tatier

  1. Vysoké Tatry majú ideálnu príležitosť stať sa uznávaným medzinárodným lídrom v oblasti vývoja environmentálnych technológií a zavádzania inovácie v oblasti hospodárenia s krajinou, pôdnym, lesným fondom a vodnými zdrojmi. Aj vďaka tejto zmene a vytvoreniu systémových predpokladov pre komplexný rozvoj turizmu bude región vyhľadávanou medzinárodnou destináciou cestovného ruchu s celoročne atraktívnym programom a ponukou služieb.
  2. Plán územného rozvoja Vysokých Tatier je nevyhnutný na základe jasných pravidiel pre intravilán, urbárne zóny a extravilán s proporcionálne definovanými vzťahmi. Ďalší rozvoj a skvalitnenie sídelných útvarov je potrebné realizovať v rámci ich územných obvodov. Plošné rozširovanie sídiel odporúčame mimo územia TANAPu.
  3. Rozvoj cestovného ruchu a starostlivosť o prírodné dedičstvo Tatier nemusia byť v konflikte, ak sa nájde vhodná miera medzi turizmom a záujmami ochrany prírody. Preto je potrebné spracovať integrovaný program rozvoja cestovného ruchu, a postaviť ho na báze spoznávania prírodného dedičstva Tatier.
  4. Tatry potrebujú obnoviť svoj jedinečný architektonický štýl, ktorý bol jasne formovaný už v prvých dekádach 20. storočia. Samospráva v tom nemá rozvinuté kompetentné nástroje (odborné kapacity a strategické záväzné dokumenty), a v dôsledku toho došlo za posledné desaťročia k úplnej dezurbanizácii - situovanie nehnuteľností "bez ladu a skladu".
  5. Odporúčame vyhlásiť verejnú súťaž na vypracovanie zásad architektonického štýlu postaveného na tradičných hodnotách formovaných v prvých dekádach 20. storočia a ďalej ich tvorivo rozvíjať. Toto vytvorí jedinečný a originálny tatranský štýl, ktorý pritiahne záujem v rámci cestovného ruchu nie len čo sa týka prírodných hodnôt Vysokých Tatier, ale aj ich architektúry.
  6. Je potrebné vyvrátiť mýtus, že "umelo vysadený les je niečo zlé". Unikátnosť Tatier je aj vo formovaní liečebných procesov, ktoré vznikli aj vďaka umelo vysadeným lesom okolo tatranských osád v medzivojnovom období. Ak chceme zachovať túto unikátnu liečebnú funkciu, sme povinní urýchlene obnoviť lesné porasty. V tomto nemá miesto experimentovanie so samovývojom tatranských lesov. Revitalizácia poškodeného územia formou Vodného lesa preukázala svoje pozitívne prínosy pre urýchlenú obnovu lesných ekosystémov.
  7. Je potrebné zatraktívniť urbanizované zóny národného parku (osady mesta), pretože návštevníci väčšinu času trávia práve v týchto priestoroch.
  8. Pre spracovanie projektov obnovy Vysokých Tatier je nevyhnutné neustále monitorovať potreby a záujmy obyvateľov územia a návštevníkov Tatier.
  9. Plán územného rozvoja musí byť spracovaný procesným postupom za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných subjektov, predovšetkým vlastníkov, ktorí nesú ťarchu právnej zodpovednosti za fungovanie nehnuteľností.
  10. Je potrebné skvalitniť vzťahy a odstrániť komunikačné bariéry medzi partnermi, inak nie je možná prosperita Vysokých Tatier. Preto odporúčame aby si samosprávy osvojili vypracované návrhy z Tatranskej školy regionálneho rozvoja, a na nich postavili koncept udržateľného rozvoja regiónu Vysokých Tatier.

Pre obnovu lesných ekosystémov

  1. Je najvyšší čas presadzovať integrovaný prístup k obnove Tatranského národného parku. Programy a projekty obnovy TANAP je potrebné navzájom zosynchronizovať a prepájať.
  2. Program obnovy tatranskej prírody je treba ukončiť v zmysle naplánovaných zámerov. Vekovú diverzitu je nutné dosiahnuť výchovou porastov s priblížením vekovej i druhovej diverzite lesných ekosystémov v postihnutej oblasti TANAPu.
  3. Je nutné ukončiť zonáciu Vysokých Tatier (stupne ochrany prírody) tak, aby to akceptovali všetci zainteresovaní. Odporúčame vypracovať zonáciu Tatier procesným spôsobom za účasti všetkých zainteresovaných.
  4. Mimoprodukčné funkcie Tatranského lesa prevažujú nad produkčnými funkciami, preto TANAP je potrebné chrániť ako nenahraditeľné dedičstvo Európy.
  5. Likvidácia kalamity je nevyhnutná, aby nevznikli ďalšie riziká devastácie TANAPu (požiare, lykožrút, pôdna erózia a povodne).
  6. Pováľaný Tatranský les nie je len negatívum, ale paradoxne umožnil lepšie vnímať krásu Vysokých Tatier s významnými pohľadmi na dominanty. Zároveň odhalil urbanistický chaos a vzájomnú nesúrodosť architektúry. Jednotlivé architektonické solitéry "výdobytkov ľudského génia LOCI" vzájomne neharmonizujú, a preto je potrebné venovať obnove urbanizovaných častí Tatier mimoriadnu pozornosť.
  7. Do obnovy tatranských lesov je potrebné pozvať školy a ponúknuť im rozvíjať environmentálnu výchovu na obnove lesa v TANAPe. Pre tieto iniciatívy je potrebné zriadiť Tatranskú školu ochrany prírody.

Pre kultúru občianskej participácie

  1. Človek je súčasťou prírody a preto je jeho povinnosťou pomáhať jej v krízových situáciách a rešpektovať jej konkrétne danosti.
  2. Samosprávy by mali posilňovať vedomie občianskych práv, pretože ich absencia spôsobuje ľahkú manipulovateľnosť verejnosti zo strany nátlakových a lobistických skupín.
  3. Rozvoj Vysokých Tatier je podmienený motiváciou mladej generácie Tatrancov k aktívnej účasti na prosperite Tatier. Veľa mladých ľudí by chcelo žiť v Tatrách, ale nie sú tu pre nich vhodné podmienky. Odporúčame Vláde SR vytvoriť vhodné podmienky pre život a podnikanie v Tatrách.
  4. Odporúčame samospráve motivovať občanov pre ich aktívnu účasť na správe verejných vecí, napríklad formou tatranských občianskych multisektorových dialógov.
  5. Odporúčame občanom Vysokých Tatier stať sa aktívnym lídrom v oblasti rozhodovania, lebo predovšetkým oni majú legitímne právo chrániť si svoje záujmy.
  6. Odporúčame štátu plne rozvinúť princíp subsidiarity na území tatranského regiónu.

Pre prevenciu pred "tatranskými konfliktami"

  1. Dopady kalamity obnažili a vyostrili už jestvujúce dlhoročné konflikty (nevyjasnené vlastnícke vzťahy, nedoriešené kompetencie v rozhodovaní).
  2. Vyzývame slovenské média ku korektnej a objektívnej publicite v rámci súťaži myšlienok a projektov pre obnovu Tatier (Tatry sú nadčasový fenomén a preto nesmú byť mediálne poňaté ako "handra na jedno použitie").
  3. Zúčastnení konštatujú, že napriek časovému stresu, improvizácii a nízkej kultúre politického prostredia sa likvidácia kalamity po roku zvládla a dala dobrý základ pre obnovu Vysokých Tatier.
  4. Od začiatku tvorby koncepcie obnovy a rozvoja Vysokých Tatier je nevyhnutný dialóg s vlastníkmi pozemkov a poznanie ich vízie ako prevencia budúcich konfliktov pri realizácii rozvojových programov.
  5. Odporúčame samosprávam vytvoriť platformu pre pravidelný dialóg medzi všetkými zainteresovanými.
  6. Odporúčame samospráve rozpracovať model "certifikácie" subjektov pôsobiacich na území regiónu Tatier, ako značky kvality, tolerancie, solidarity, serióznosti, partnerskej spolupráce, ako pozitívny signál pre návštevníka Tatier.
  7. Odporúčame Tatrancom "roztancovať ducha Tatier"

Pre kultúru otvorených komunikačných kanálov

  1. Odporúčame samospráve vytvoriť spoločnú databázu projektov obnovy a rozvoja jednotlivých území a objektov vo Vysokých Tatrách, ktorá bude verejne prístupná.

Pre inštitucionálny rámec pomoci Vysokým Tatrám

  1. a) Odporúčame vláde SR iniciovať zriadenie koordinačného regionálneho úradu pre integrovaný rozvoj Vysokých Tatier. Tatry, ako jedinečný fenomén Slovenska si to zaslúžia.
  2. b) Požadujeme od samosprávy presadzovať dlhodobé programovanie a plánovanie. Navrhujeme pre samosprávu v regióne Vysokých Tatier spracovať spoločný rozvojový programový dokument s víziou do roku 2020.


Účastníci konferencie Tatranskej školy regionálneho rozvoja
24. október 2008, Starý Smokovec