Prof. Jaroslav Husár
Späť do budúcnosti
- pozrime sa pravde do očí
Spomeniem dva fakty. Koloval mail, v ktorom bol nelichotivý nadpis Slovensko zaplatilo za pomoc Ukrajincom už astronomických 3,48 mld. eur. Dambisa Moyová, ktorú časopis Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete a pracuje vo Svetovej banke, napísala zásadné dielo Kterak Západ zbloudil 50 let ekonomického bláznovství - a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Jednou z hlavných jej myšlienok a tvrdení je, že vo všetkých priemyslových krajinách dochádza do zlej alokácie obrovského množstva kapitálu. Dielo vydala v roku 2011 a teda úpadok Západu začal po roku 1961.
Peňažnú čiastku pomoci Ukrajine, ktorú uvádza mail nie je pre mňa celkom vierohodná, lebo som si to nemohol overiť v systéme národného účtovníctva. V dnešnej úvahe sa zamyslím nad podstatnými problémami zlého fungovania ekonomík v duchu diela Moyovej, práve aj zato, že vlády krajín EÚ a teda, ako hovorí Moyová aj sveta, lebo zobrazenie fungovania ekonomiky SR a ekonomík EÚ nám ani naša vláda a ani europarlament EÚ neposkytujú cez SNÚ.
Ekonómovia nesú vinu zato, že sa vlády a politici na svet ekonomiky pozerajú ako na výsledkovú tabuľku vo futbale a poradie robia podľa ukazovateľa HDP. Rast HDP sa stal modlou. Ale z čísla HDP krajiny nie je možné vidieť a posúdiť fungovanie ekonomiky. Naše HDP v roku 1995 bolo 518,1 mld. Sk. V roku 2023 bolo 122,2 mld. eur.
Akú informáciu nám poskytujú obe hodnoty?
Nemajú zmysel. Z nich nevidíme, čo sa deje v ekonomike. Napríklad, koľko HDP vyrobil sektor podnikov, koľko sektor vlády a koľko sektor domácností? Akú informáciu by nám dal podiel 122,2/518,0? Výpočet ani nemôžeme urobiť, lebo medzitým sme korunu vymenili za euro.
Potrebujeme výmenný kurz.
Aký výmenný kurz akceptovať? Stanovený 1 : 30,1260? Prečo? Podmienky ekonomiky SR a aj EÚ sú dnes iné ako boli v čase prijatia eura. Čitateľ si môže urobiť prepočet, teda prenásobiť 122,2 mld. eur hodnotou 30,1260 a porovnať HDP v roku 1995 a 2023.
Posúďme problém HDP skutočne odborne. Už aj fungovanie podniku si žiada účet ziskov a strát a súvahu, ak chceme analyzovať stav jeho ekonomiky. Analogicky dianie v národnom hospodárstve si žiada súbor hodnôt. Aby som námietky voči číslu HDP vyjadril veľmi konkrétne, všimnime si konštrukciu účtu národného príjmu a produktu, ktorý som už uviedol v Reminiscenciách:
Dáta za ekonomiku musia byť usporiadané. Aj na ľavej aj na pravej strane účtu sa nachádza hodnota HDP vo výške 500 jednotiek. Jeho zmysel pochopíme iba ak si podrobne preštudujeme položky na ľavej a na pravej strane účtu národného príjmu.
- Na pravej strane je ukazovateľ HDP súčtom HDP sektoru podnikov, sektoru vlády a sektoru domácností.
- Na ľavej strane pochopíme jeho zmysel cez inú a väčšiu množinu položiek, od položky mzdy a platy cez národný príjem, netto národný produkt až po HDP.
Jasne vidíme aj hodnoty položiek napríklad, že mzdy a platy boli 282 jednotiek, či, že nepriame dane podnikov boli 50 jednotiek (čitateľ by si ich mal dôkladne prezrieť). Zdôrazňujem, že dáta, údaje prijímané užívateľom musia vyvolať v jeho pamäti systémy im zodpovedajúcich pojmov a vzťahov, ktoré im môžu dať význam iba v procese apercepcie.
Dáta sú vnímané a osvojené užívateľom ako informácie iba v tom prípade, ak sú v jeho pamäti pojmy a modely odpovedajúce prijímaným údajom a umožňujúce pochopiť ich zmysel, napr. HDP. Mám dojem, že mnoho politikov SR a aj EÚ svojou kvalifikáciou nie sú pripravení na takú apercepciu. O tom hovorí aj Moyová.
Západ zlyhal aj preto, že nerešpektoval zásadný ekonomický poznatok. Hlboké ekonomické poznatky zobrazujú ekonomiku nie cez HDP, ale cez vzťahy medzi makroekonomickými veličinami. Bázickým vzťahom je rovnica rovnováhy ekonomiky, čiže tento vzťah:
(S - I) + (T - G) = (X - M)
Aby som dokumentoval tvrdenia D. Moyovej o zblúdení Západu, všimnime si rovnováhu ekonomiky práve USA v troch vybraných rokoch po roku 2000:
Rovnováha aká nemá byť!
Vidíme, že v ešte roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006, veličina (S-I) bola pozitívna. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Túto čiastku vláda musela využiť na financovanie deficitu rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj sektoru podnikov či sektoru domácností. Hrôzostrašná bola rovnováha ekonomiky USA v roku 2008. Všetky 3 veličiny rovnice sú negatívne, deficitné! Ozajstné zlyhanie USA.
Západ hnaný túžbou po zisku však nerešpektoval ani zákon kolobehu peňazí I. Fishera, ktorý ekonómia zdokonalila a tak v dôsledku tejto bázickej chyby sa ich finančný systém rozpadol.
Ekonomické bláznovstvo Západu!
Gärtner v svojom diele skonštruoval tabuľku ekonomickej rovnováhy za členské krajiny EÚ v roku 1994. Je v nej 12 vtedajších členov EÚ plus USA. Všetky krajiny vykazujú deficit rozpočtu. Výnimkou je Luxemburg. Najväčší malo Grécko, potom Taliansko a tretie bolo Španielsko. Prebytok (S - I) išiel teda na financovaniu deficitu vládnych výdavkov a nie na rozvoj investícií.
Možno im dobre padol vstup bývalých socialistických štátov do EÚ.
Na skúmanie rovnováhy medzi odvetviami ekonómia používa input/output tabuľku, za ktorú V.V. Leontiev dostal Nobelovu cenu aEHK v Ženeve ju využívala na komparáciu krajín regiónu EHK, čo by mala robiť aj EÚ. Nerobí sa komparácia. A práve dielo D. Moyovej mapuje, ako v ňou skúmaných 50 rokoch najrozvinutejšie a privilegované krajiny sveta premrhali svoje kedysi dominantné postavenie kvôli neustálym a zásadným chybám v ekonomickej politike.
Práve zlé ekonomicko - politické rozhodnutia viedli nakoniec k ekonomickému a geopolitickému úpadku, ktorý dnes hrá v prospech Číny a iných rozvíjajúcich sa ekonomík.
Nemôžem neuviesť dva významné fakty z diela Moyovej menovite.
V časti Kontaminácia bankového systému píše:
"A čo viac, povaha derivátov bola tak zložitá a nepreniknuteľná, že si nikto vlastne neuvedomoval, ako je tento labyrint rozsiahli a kde sa v ňom práve nachádza. Asi k nespôsobivšiemu
V časti Zlé rozdeľovanie pracovnej sily, cenové signály zasa uvádza tento príklad:
"V júni 2006 zaplatil španielsky futbalový klub
V duchu myšlienok Moyovej EÚ presadzuje politiku danú politickými receptami amerických liberálov nie vedou a plne závislú na USA. A čo čitateľ dobre vie, obchodná politika EÚ prerušila styky s Ruskom a Čínou, nechala sa zatiahnuť do vojny na Ukrajine, podpísala sa pod všetky Amerikou nútené ba sa dá povedať, úplne sa vzdala svojej zahraničnopolitickej nezávislosti a všeobecne sa zriekla všetkého, čo by mohlo byť nejako v rozpore s myšlienkami a záujmami USA.
Záver
Predovšetkým je dôležité, aby čitateľ ale hlavne politik mali v pamäti zafixované pojmy a vzťahy medzi premennými opisujúcimi fungovanie
Sledujeme iba nezmyselný rast HDP pomocou jediného čísla. Bázickým vzťahom je rovnica rovnováhy ekonomiky, čiže tento vzťah:
(S - I) + (T - G) = (X - M)
Ozajstné zlyhanie USA sa pomocou tohto vzťahu ukázalo v roku 2008. Ekonómia požaduje skúmať aj rovnováhu odvetví, nie iba ekonomiky.
Západ však nerešpektoval ani zákon kolobehu peňazí I. Fishera, a tak sa ich finančný systém rozpadol.
Dielo D. Moyovej dobre zmapovalo, ako v ňou skúmaných 50 rokoch najrozvinutejšie a privilegované krajiny sveta premrhali svoje kedysi dominantné postavenie kvôli neustálym a zásadným chybám v ekonomickej politike.
Práve zlé ekonomicko - politické rozhodnutia viedli nakoniec k ekonomickému a geopolitickému úpadku Západu, ktoré dnes hrá v prospech Číny a iných rozvíjajúcich sa ekonomík. Západ zabudol na vzostup sveta, nielen Číny. V USA rástol dlh, aj bežných ľudí, nielen štátu. Svet po mnoho desaťročí žil na úver, ale to skončilo.
Pred 100 rokmi sa konal Prvý svetový kongres o vedeckom riadení. Musíme sa vrátiť k vedeckému riadeniu.
Späť do budúcnosti - pozrime sa pravde do očí.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava, 4. januára 2025
www.reminiscencie-sucasnost.sk