Spôsobovať dobro, ľudskosť a sebarealizačnú pohodu
Alebo:
Názorový svet členov združenia a jeho sympatizantov, diel druhý

Cesta do militantných končín našej civilizácie je odmietaná väčšinou členstva. Takmer všetci účastníci vlaňajšieho XVII. valného zhromaždenia 12. 12. 2024 a prvého tohtoročného zhromaždenia s osobnou účasťou 27. marca 2025 spontánne potvrdzovali, že treba robiť všetko preto, aby sa pomery doma i vo svete konečne začali meniť podľa vôle najširších vrstiev obyvateľstva nielen na Slovensku a v EÚ, ale v celom svete.

Máme aj tak trocha dobrý pocit, že sme "sledovaní", a tiež takpovediac "nemilovaní" tými, ktorí nevyznávajú ako my dôstojnosť človeka a prioritu ľudského snaženia sa, ktorou je a musí byť mierový život a tvorba šťastia. Stojí za to všemožne pôsobiť, aby malo navrch Dobro, ľudskosť a sebarealizačná pohoda pre všetkých ľudí.

Tak ako doteraz urobíme všetko preto, aby sme prispievali k šíreniu pravdy o našom národe a spoločnosti v zahraničí. Treba prispievať k tomu, aby sa tvoril nový front ľudskosti a zdravého rozumu, tak ako neraz v histórii, a zablokoval to obludné, lež "hmatateľné", že v tretej dekáde 21. storočia sme čoraz bližšie k deštrukčnému vývoju civilizácie.

Na podnety členov a hostí združenia, ako aj jeho sympatizantov, prípravujeme vyhlásenie a otvorený list svetovej a domácej verejnosti s cieľom, aby sa lídri sústredili na dialóg o mieri, a nie na najrôznejšie postupy s cieľom zvyšovať medzinárodné napätie, na bezprecedentné a nezmyselné zbrojenie, ktoré by bolo predobrazom súdneho dňa.

Prosím o vyjadrenie Vašich názorov, aby sme mohli prezentovať opäť náš Názorový svet... po jeho februárovej premiére pred výročným dňom Medzinárodného mierového výboru, ktorý jestvuje od 8. mája 2015.

Dr. Peter Kasalovský Zakladajúci člen a predstaviteľ združenia od 19. augusta 1993 a jeho Medzinárodného mierového výboru od 8. mája 2015 roka

Názorový svet, diel druhý

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

sebaz 6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "ničenia" ?

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

---

A. Hollá : Nepriateľom EÚ je jej vlastná hlúposť ...

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?
Žijeme obdobie obrovských zmien. Myslím si ale, že nás čaká obdobie, ktoré povedú schopní a cieľavedomí ľudia. Ide o storočie umelej inteligencie. Človek s veľkým "Č" však bude naďalej zohrávať hlavnú úlohu. Základom dokumentu by mala byť vždy morálka, od tej sa odvíja celá spoločnosť. Taktiež vzájomná úcta, rešpekt k suverenite záväzku, žiadne útoky, ale riešenia sporov rozumom, nie zbraňami. Budovať svet kde má spravodlivosť väčšiu váhu ako vojenská sila. Základom každej spoločnosti je vzdelanie a umenie. V dnešnom svete je to naopak, na prvom mieste je obchod a zisk.

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?
Na túto otázku by lepšie odpovedali politici , ktorí vedú túto spoločnosť a tento svet. Ja si myslím, že aj výdavky na zbrojenie sú potrebné , pretože viažu veľa vzdelaných ľudí vo výskume a školstve. A poznatky z jednotlivých technických odborov sa zrealizujú aj v civilnom sektore. Napríklad doručenie liekov ,pošty pomocou dronov a umelej inteligencie, ktoré tým pádom neslúžia len pre vojenské účely, ale aj pre civilný sektor. Myšlienka, ktorú človek vysloví alebo napíše má pre ľudstvo cenu zlata. Pre niekoho to môže byť sci-fi hlúposť, no pre schopného človeka je to nápad, ktorý sa zrealizuje dnes alebo v budúcnosti.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to ?konvenčné zbrojenie?, podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.
Nepriateľom EU je jej vlastná ( pardón za výraz ) hlúposť spôsobená znížením úrovne vzdelania v školstve a ľahostajnosť. Európske národy zabúdajú na svoju históriu , svoje korene a kultúru Európy , ktorá sa pomaly vytráca. Európska únia sa skladá z Anglosasov a Slovanov. Jediná dobrá cesta pre EÚ je iba dohovor medzi národmi a rešpektovanie historických skutočností týchto národov.

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to ?sudičky?, alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?
Moja odpoveď na túto otázku: byť dobrý ,lepši a najlepší závisí od charakteru politikov a nadnárodných spoločností, aby dodržiavali morálku pri obchodných vzťahoch. Nie len hovoriť o Bohu , ale dodržiavať zákony BOHA a Vesmíru.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?
Autokraciu v dejinách vždy použili len slabí vodcovia, ktorí sa báli o svoju stoličku. Využívali strach a neistotu obyvateľstva. Dnešná Európska Únia sa vydala smerom autokracie. Vydáva nariadenia, ktoré nie sú všetky štáty EÚ ochotné prijímať. Pritom bola vytvorená ako projekt slobodných štátov, ktoré si budú navzájom ekonomicky pomáhať, nie vykorisťovať a odvádzať zisk zo slabšieho štátu do silnejšieho štátu. V tom je jej slabosť a tragédia. Nemá nijaké suroviny preto ich musí dovážať. Pritom sa odtrhla od lacných surovín a zaviedla zelenú energiu , čo je ?extrém? . Ťažko sa mi odpovedá na USA, Čínu, Indiu a Rusko. Prvé dva štáty tiež potrebujú suroviny , ale sú to veľmoci s atómovými zbraňami. Preto USA pochopili , že je dobré mať s Ruskom obchodné vzťahy, tak ako ich má Čína, ktorá nakupuje lacné suroviny. EÚ to zanedbala a bude potrebné veľké úsilie vrátiť sa na cestu dôvery a hospodárskeho rastu. Európska únia zabudla, že DETI TVORIA NÁROD, neinvestovala do rodiny, do detí a školstva. Pritom zlou migračnou politikou umožňuje zmenu európskej kultúry. V Európe sa rodí málo detí pôvodným európskym ženám.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?
Podľa môjho názoru nie je svet na ceste sebazničenia, pretože sa tu jedná o autokraciu, ktorá verme nebude mať dlhé trvanie. Bohatí a vzdelaní ľudia nikdy neradi umierajú vo vojnách, vždy hľadajú kompromis a dohodu.

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?
Čo mi prináša optimizmus? Optimizmus mi prinášajú moji študenti na našej škole, mladá generácia s jej ideálmi, túžbami, láskami, ale aj sklamaním, pretože to patrí k životu. Mám radosť ak sa objaví niekto z našej školy na doskách, ktoré znamenajú svet... Som šťastná, že sa im darí a sú šťastní. Málokto si uvedomuje , aké ťažké povolanie to je, no je krásne. Dáva ľuďom nádej, smiech a zamyslenie sa. A moji blízki ? Vždy v nich nájdem oporu a porozumenie . Moje okolie tvorí mladí kolektív Konzervatória Petra Dvorského, ktorý ma nabíja pozitívnou energiou. A čo sa týka mojej umeleckej profesie, tak v Národnom divadle v Košiciach mám okolo seba ľudí zapálených pre umenie , ktorí sa vždy tešia ak sa podarí dobrý umelecký projekt. Život by mal byť v rovnováhe: pády a víťazstvá, potom si človek viac váži dosiahnutých výsledkov. Nakoniec moje životné krédo: Vzdelanie je kľuč k úspechu a bohatstvu národa. Deti tvoria národ, venujme im pozornosť.

Mgr. art. Aneta Hollá, ArtD.

---

R.Y. Mosny: Za určitých okolností je to možné...

Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Predstavovanie mierovej zmluvy, ktorú by veľké mocnosti predložili všetkým štátom a ich národom, je zaujímavý koncept, a hoci sa to môže zdať idealistické, určite je to možné za správnych okolností. Takáto zmluva by musela ísť nad rámec typických diplomatických dohôd, ktoré sme videli v histórii, a mala by sa zamerať nielen na okamžité politické a územné problémy, ale aj na hlbšie otázky ovplyvňujúce globálnu komunitu.
Tu je to, čo by takáto prelomová mierová zmluva mohla obsahovať:

1. Záväzok k univerzálnemu mieru ? Koniec agresívnych vojen: Jasný záväzok ukončiť agresívne vojny a konflikty, s právne záväznými dohodami na riešenie sporov diplomatickými prostriedkami, medzinárodným rozhodovaním alebo rezolúciami podporovanými OSN. ? Nezainteresovanie do suverenity: Kľučová klauzula rešpektujúca suverenitu všetkých národov, zabezpečujúca, že žiadna vonkajšia sila nebude zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu, pokiaľ neporušuje medzinárodné právo.

2. Globálny bezpečnostný rámec ? Demilitarizácia určitých zón: Určenie určitých oblastí (ako sú oblasti náchylné na konflikty alebo ekologicky citlivé zóny) ako demilitarizovaných zón alebo neutrálnych území. ? Záväzky na znižovanie zbrojenia: Postupné znižovanie globálnych zbraní, najmä jadrových zbraní, s prísnymi monitorovacími mechanizmami. ? Globálny bezpečnostný výbor: Reformovaná alebo vylepšená verzia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by bola viac reprezentatívna a mala by posilnené právomoci prijímať zásadné opatrenia na prevenciu konfliktov.

3. Ľudské práva a rovnosť ? Univerzálne štandardy ľudských práv: Komplexný súbor práv pre všetky národy, zaručujúci základné slobody, ako je sloboda prejavu, rovnosť a ochrana menšín. ? Boj proti diskriminácii: Záväzok bojovať proti všetkým formám diskriminácie (rasovej, genderovej, náboženskej a iné) a podporovať inkluzívnu správu. Právo na sebaurčenie: Záväzok rešpektovať právo všetkých národov na výber ich politického statusu, najmä v oblastiach s historickými napätiami ohľadom nezávislosti alebo autonómie.

4. Environmentálna starostlivosť ? Zmiernenie klimatických zmien: Kolektívny záväzok riešiť klimatické zmeny, s právne záväznými dohodami na obmedzenie globálneho otepľovania a výrazné zníženie emisií uhlíka. ? Ochrana biodiverzity: Ochrana ekosystémov, ohrozených druhov a zachovanie prírodných zdrojov. ? Udržateľný rozvoj: Dohody na podporu udržateľného rastu, zabezpečujúce, že hospodársky pokrok neprebieha na úkor životného prostredia.

5. Globálna hospodárska spolupráca ? Spravodlivý globálny obchod: Záväzok k spravodlivým obchodným praktikám, ktoré zaručujú prístup menej rozvinutých krajín na globálne trhy a zabraňujú nespravodlivým praktikám. ? Distribúcia bohatstva a znižovanie chudoby: Rámec na riešenie globálnej nerovnosti podporou hospodárskeho rozvoja v chudobnejších krajinách, so spoločnou zodpovednosťou za redistribúciu zdrojov. ? Podpora globálnych inštitúcií: Posilnenie medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Svetová banka a Medzinárodný menový fond, aby sa zabezpečilo, že sa zamerajú na dlhodobé, inkluzívne rozvojové ciele.

6. Zdravie a vzdelávanie ? Univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti: Sľub zabezpečiť, že každý občan v každom národe bude mať prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, s koordinovanými globálnymi reakciami na pandémia. ? Vzdelanie pre všetkých: Záväzok poskytnúť bezplatné kvalitné vzdelanie pre všetky deti, so zameraním na prekonávanie bariér ako chudoba, rodová diskriminácia alebo narušenie spôsobené konfliktmi. ? Veda a spolupráca: Podpora globálnej vedeckej spolupráce, najmä v oblastiach ako lekársky výskum, technológie a vesmírne výskumy.

7. Technológie a kybernetická bezpečnosť ? Globálne kybernetické bezpečnostné protokoly: Zriadenie medzinárodne uznávaných štandardov pre kybernetickú bezpečnosť, zabezpečujúce ochranu kritickej infraštruktúry pred kybernetickými útokmi. ? Etické využívanie technológie: Smernice pre etické využívanie nových technológií, ako je umelá inteligencia, zabezpečujúce, že slúžia v najlepšom záujme ľudstva a nie sú zneužívané na vojnu alebo útlak. ? Zdieľanie otvorených znalostí: Podpora globálnej spolupráce v oblasti technológií a inovácií, zabezpečujúca, že nové poznatky a pokroky sú zdieľané na kolektívny prospech ľudstva.

8. Mechanizmy na riešenie konfliktov ? Medzinárodný orgán na riešenie sporov: Vytvorenie nestranného, globálne uznávaného tribunálu, kde môžu národy riešiť spory prostredníctvom mierového rokovania alebo rozhodovania, čím sa znižuje pravdepodobnosť vojny. ? Podpora mediácie: Globálny mediátor, ktorý pomáha predchádzať eskalácii konfliktov do vojny, podporujúc mierové riešenie vnútorných alebo vonkajších politických napätí.

9. Kultúrna výmena a diplomacia ? Podpora kultúrneho porozumenia: Podpora výmenných programov medzi kultúrami, zabezpečujúc, že všetky národy rešpektujú a oslavujú rôznorodosť. ? Globálne diplomatické siete: Posilnenie medzinárodných diplomatických sietí na podporu mierového dialógu a spolupráce na globálnej úrovni.

10. Mechanizmy monitorovania a vymáhania ? Nezávislý dohľad: Nezávislý, medzinárodne uznávaný orgán, ktorý bude dohliadať na vykonávanie mierovej zmluvy, zabezpečujúc dodržiavanie všetkými národmi. ? Sankcie za nedodržanie: Jasne definované následky pre krajiny, ktoré nebudú dodržiavať ustanovenia zmluvy, ako ekonomické sankcie alebo diplomatická izolácia. ? Periodická kontrola: Pravidelné stretnutia a hodnotenia pokroku zmluvy, umožňujúce úpravy na základe vyvíjajúcich sa globálnych okolností.

Takáto zmluva by si vyžadovala bezprecedentné úrovne spolupráce, dôvery a kompromisov. Ak by bola účinne implementovaná, mohla by znamenať začiatok novej éry medzinárodnej spolupráce, kde by sa zameranie presunulo z konkurencie a konfliktov na spoločný pokrok a prosperitu.

Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Myšlienka, že zvýšené výdavky na zbrojenie by premenili Európu a svet na "zlatý vek", je pravdepodobnejšie vnímaná ako utopická alebo ako vedecko-fantastická fikcia, než ako realistická vízia budúcnosti. Tu je dôvod:

1. Ekonomický dopad: Vysoké výdavky na zbrojenie často vedú k ekonomickému napätiu. Hoci obranné výdavky môžu vytvárať pracovné miesta v určitých odvetviach, zároveň odčerpávajú zdroje od iných kľúčových sektorov, ako sú zdravotníctvo, školstvo a infraštruktúra. Z dlhodobého hľadiska by táto nerovnováha mohla viesť k hospodárskej nestabilite a nerovnosti, nie k prosperite.

2. Sociálne a politické dôsledky: Veľké investície do vojenských kapacít môžu viesť k pretekaniu v zbrojení, kde sa štáty snažia navzájom prekonávať vo výzbroji. To môže zvýšiť napätie a podnietiť konflikty, čím sa medzinárodné vzťahy stanú krehkejšími, nie spolupracujúcejšími. Militarizovaná spoločnosť môže čeliť aj väčším vnútorným výzvam, ako sú erózia demokratických slobôd alebo zvýšený dohľad a kontrola, čo môže brzdiť inováciu a spoločenský rozvoj.

3. Technologický rozvoj: Je pravda, že vojenské výdavky historicky podporili niektoré technologické pokroky (napr. internet, GPS atď.), no to automaticky neznamená "zlatý vek". Väčšina technologického pokroku, ktorý dlhodobo prospieva spoločnosti, pochádza z rôznorodých investícií naprieč mnohými sektormi, nielen z obrany.

4. Globálna stabilita: Predstava, že výdavky na zbrojenie povedú k mieru alebo prosperite, prehliada zložitosť globálnych vzťahov. Historické záznamy ukazujú, že zvýšené zbrojenie častejšie vedie k väčšej neistote než k bezpečnosti. "Zlatý vek" by si pravdepodobne vyžadoval výrazné investície do diplomacie, udržateľného rozvoja a medzinárodnej spolupráce, nie do hromadenia zbraní.

Zhrnutie: Svet, v ktorom by výdavky na zbrojenie okamžite transformovali spoločnosť na zlatý vek, je síce zaujímavou témou pre vedeckú fantastiku, no nezodpovedá praktickým výzvam a historickým realitám globálneho vývoja. Udržateľná a mierová budúcnosť si vyžaduje širší prístup než len zvyšovanie vojenských výdavkov.

Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Otázka, ktorú si nastolil, sa dotýka viacerých zložitých geopolitických a vojenských tém. Poďme si ich rozobrať a preskúmať hlavné myšlienky:

1. De jure nepriateľ Európskej únie (EÚ): V právnom zmysle (t. j. formálne alebo zákonne) EÚ nemá oficiálne vyhláseného nepriateľa. Napriek tomu je Rusko často považované za významného protivníka vzhľadom na jeho agresívne kroky na Ukrajine, zasahovanie do európskej politiky a expanzívne tendencie. EÚ reagovala na tieto aktivity politickými a ekonomickými opatreniami, ako sú sankcie. Je však dôležité zdôrazniť, že nejde o formálne vyhlásenie vojny ani o právne uznanie nepriateľa - ide skôr o politické a vojenské obavy týkajúce sa bezpečnosti.

2. Zbrojenie a vojenské výdavky: Zvýšené výdavky na obranu v Európe (a vo svete) sa často vysvetľujú ako reakcia na bezpečnostné hrozby, či už vonkajšie (napr. Rusko, terorizmus, rastúce napätie v Juhočínskom mori), alebo vnútorné (napr. kybernetická bezpečnosť, potenciálne občianske nepokoje). Cieľom zvyšovania zbrojenia je zvyčajne obrana pred vonkajšími hrozbami a udržiavanie vnútornej stability.

3. Koncept použitia zbraní proti vlastnému obyvateľstvu (ako to zobrazujú sci-fi filmy): Sci-fi filmy často zobrazujú extrémne scenáre, v ktorých vlády používajú vojenskú silu alebo pokročilé zbrane proti vlastnému obyvateľstvu, čím vytvárajú dystopické obrazy kontroly alebo útlaku. Hoci ide o fikciu, tieto príbehy odrážajú skutočné obavy z autoritárstva, militarizácie štátnej moci a domáceho dohľadu. V skutočnosti je myšlienka použiť pokročilé zbrane (napríklad rakety) proti vlastným občanom ďaleko od bežnej vojenskej stratégie, najmä v demokratických spoločnostiach. Vojenské výdavky v týchto krajinách sú primárne zamerané na národnú obranu a udržiavanie globálnej stability. Použitie týchto zbraní proti civilnému obyvateľstvu by bolo považované za extrémne a nezákonné.

4. Účel "konvenčného zbrojenia" v kontexte: Konvenčné zbrojenie sa vzťahuje na vývoj a údržbu tradičných vojenských technológií (napr. tanky, delostrelectvo, stíhačky a pod.) na rozdiel od jadrových zbraní alebo iných nekonvenčných zbraní. Tieto technológie sa často považujú za nástroje obrany a udržiavania regionálnej bezpečnosti. Obrana sa zväčša spája s ochranou hraníc, udržiavaním poriadku a odrádzaním od agresie zo strany externých síl. Napriek obavám z vojnového konfliktu je dôraz v stabilných demokraciách kladený skôr na prevenciu než na prípravu na vojnu.

5. Sci-fi filmy a ich spojenie s vojenskou technológiou: Sci-fi žáner často zveličuje najhoršie možné scenáre spojené s pokročilými vojenskými technológiami, kde mocné štáty tieto technológie používajú na útlak vlastných občanov. Tento motív je dôležitým varovaním pred neobmedzenou mocou, dohľadom a militarizáciou. Napriek tomu tieto zobrazenia neodrážajú nevyhnutne skutočné ciele alebo etické smerovanie reálnych obranných politík, ktoré sa opierajú o medzinárodné normy, ľudské práva a právny štát, aby sa zabránilo zneužívaniu moci.

Záver: Hoci existujú obavy týkajúce sa vojenských výdavkov a potenciálneho zneužitia moci, skutočný účel zbrojenia v EÚ je zvyčajne zameraný na odstrašenie a obranu pred vonkajšími hrozbami, nie na kontrolu vlastného obyvateľstva. Sci-fi filmy tieto obavy často zveličujú s cieľom vyvolať diskusiu o budúcich možnostiach, pričom prekračujú hranice technologickej a politickej špekulácie.

Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Dynamiku, ktorú opisujes v medzinárodných vzťahoch, možno pripísať kombinácii viacerých faktorov, vrátane historických, ekonomických, politických a psychologických aspektov. Tu je rozbor:

1. Ekonomická a vojenská moc: Štáty, ktoré disponujú významnou ekonomickou a vojenskou silou, často uplatňujú svoju dominanciu v medzinárodných vzťahoch, pričom veria, že ich sila im dáva určitú morálnu autoritu alebo oprávnenie formovať svet podľa vlastných záujmov. Toto možno považovať za formu realpolitik, kde sa moc a strategická výhoda uprednostňujú pred etickými úvahami.

2. Arogancia a nacionalizmus: Niektoré štáty zaujímajú arogantný postoj, cítiac sa nadradene vďaka svojej sile. Môže ísť o prejav nacionalizmu alebo imperializmu, kde je identita štátu a jeho pohľad na svet spätý so schopnosťou ovládať iných. Myšlienka, že svet by mal fungovať podľa ich vôle, môže vychádzať z hlboko zakoreneného presvedčenia o vlastnej nadradenosti, ktoré môže mať korene v historickom úspechu, kultúrnom vplyve alebo vojenskej prevahe.

3. Malosť človeka: Na filozofickejšej úrovni možno toto správanie vnímať ako odraz malosti človeka - teda myšlienku, že ľudia často konajú z ega, neistoty alebo strachu. Keď sa štáty ocitnú v pozíciách moci, môžu sa správať agresívne alebo dominantne ako spôsob uplatňovania kontroly, pričom ich vedú rovnaké impulzy, aké ovládajú jednotlivcov. Môžeme to vnímať ako prejav hybris - nadmernej pýchy alebo arogancie, najmä pokiaľ ide o schopnosť formovať svet.

4. Civilizačná zaostalosť: Existuje aj názor, že niektoré štáty, najmä tie, ktoré sa cítia byť zaostalé v globálnom vývoji, môžu uplatňovať svoju dominanciu ako spôsob kompenzácie za vnímané nedostatky alebo "zaostalosť". Môže ísť o formu kultúrneho alebo politického imperializmu, prostredníctvom ktorého sa snažia presadiť na globálnej scéne. Veria, že vnútením svojho pohľadu na svet iným si zvýšia prestíž, aj keď to spôsobí škodu alebo odpor.

Tieto dynamiky nie sú nevyhnutne viazané na "osud" v tradičnom zmysle, ale sú skôr výsledkom ľudských rozhodnutí, mocenských štruktúr a historického vývoja. Vo väčšine prípadov ide o zložitú súhru pýchy, strachu, moci a túžby po bezpečí alebo uznaní, ktorá poháňa takéto správanie na globálnej scéne.

Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Toto je podnetná otázka, ktorá sa dotýka viacerých kľúčových tém týkajúcich sa Európskej únie (EÚ) a jej úlohy v globálnej politike. 

Autokracia a model EÚ: Je spomenute, že autokracia je "v móde", čo môže odkazovať na nárast autoritárskych alebo autokratických lídrov v niektorých častiach sveta. Je pravda, že globálne politické trendy často smerujú k centralizovanej moci, no EÚ sa zvyčajne nepovažuje za autokraciu. EÚ je politická a hospodárska únia, ktorá funguje na základe demokratických princípov a komplexných inštitucionálnych štruktúr. Napriek tomu sú tu už roky prítomné kritiky na tzv. "demokratický deficit" - teda na to, že niektoré rozhodovacie procesy sa zdajú byť odtrhnuté od vôle občanov.

1. Model EÚ sa líši od modelov "veľmocí" ako USA, Čína, India či Rusko v tom, že je postavený na spolupráci a integrácii, nie na dominancii alebo autokratickom riadení. Ako si však poznamenal, EÚ čelí výzvam, najmä v oblasti udržiavania svojich zakladajúcich ideálov, ako je celoeurópska integrácia a jednota, obzvlášť v kontexte rastúceho nacionalizmu v niektorých členských štátoch a vonkajšieho tlaku zo strany mocností.

2. Je EÚ tou, pre ktorú sme hlasovali v referende o vstupe?: EÚ sa od čias, keď mnohé krajiny usporiadali referendá o vstupe, určite vyvinula. Napríklad britské referendum z roku 2016 (Brexit) odhalilo hlbokú rozpoltenosť v otázke smerovania EÚ. Mnohí podporovatelia členstva v čase pôvodného britského referenda v roku 1973 si pravdepodobne predstavovali iný druh EÚ - viac integrovaný a politicky jednotný. Dnešná EÚ je väčšia, byrokratickejšia a čelí výzvam, ako sú migračná kríza, ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi či nezhody v kľúčových politikách (napr. migrácia a fiškálna politika). Či je to tá "EÚ, ktorú sme chceli", závisí najmä od toho, ako kto vníma výhody a nevýhody európskej integrácie.

3. Je EÚ životaschopná?: Životaschopnosť EÚ ako politického a ekonomického subjektu je predmetom diskusií. EÚ úspešne prekonala niekoľko kríz, ako bola kríza eurozóny či globálna finančná kríza. Napriek tomu čelí vnútorným problémom, ako sú politická fragmentácia, ekonomická nerovnosť medzi štátmi a rastúci euroskepticizmus. Napriek týmto výzvam zostáva EÚ jedným z najväčších hospodárskych blokov na svete s významným vplyvom na medzinárodný obchod, reguláciu a diplomaciu.

4. Dokáže EÚ konkurovať USA, Číne, Indii a Rusku?: EÚ má hospodársku silu, najmä ako jednotný trh, no čelí výzvam v konkurencii s krajinami ako USA, Čína, India a Rusko. Ekonomicky patrí EÚ medzi najväčšie ekonomiky sveta, no jej politický a vojenský vplyv je často oslabený potrebou konsenzu medzi členskými štátmi. Hoci má globálny vplyv prostredníctvom obchodu, diplomacie a regulácií (napr. GDPR), zaostáva v oblasti vojenskej moci, najmä v porovnaní s USA a Čínou, ktoré majú centralizovanejšie rozhodovanie a vyššie obranné rozpočty.

Okrem toho je zahraničná politika EÚ často rozdelená, keďže členské štáty niekedy sledujú vlastné národné záujmy. Nedostatok jednotnej obrany a bezpečnostnej politiky je ďalším obmedzujúcim faktorom schopnosti EÚ konkurovať globálnym veľmociam.

Na záver: Budúca životaschopnosť a konkurencieschopnosť EÚ závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť vnútorným rozporom, vonkajšiemu tlaku a globálnym zmenám moci. Hoci nemusí byť taká mocná alebo jednotná ako USA, Čína či Rusko, EÚ zostáva významným globálnym aktérom vďaka svojej ekonomickej sile, regulačnému vplyvu a diplomatickej váhe. Otázka, či je to "tá EÚ, ktorú sme chceli", však zostáva otvorená - najmä vzhľadom na pretrvávajúce výzvy v rámci samotnej únie.

Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), podpísaný v roku 1975, bol významnou dohodou v období studenej vojny, ktorej cieľom bolo zlepšiť vzťahy medzi Východom a Západom a podporiť mier, bezpečnosť a ľudské práva v celej Európe. Jeho princípy sa zameriavali na neporušiteľnosť hraníc, nezasahovanie, rešpektovanie ľudských práv a mierové riešenie sporov. Napriek jeho hlbokému významu nebol vždy úplne implementovaný alebo dodržiavaný.

Tu sú niektoré dôvody, prečo sa princípy uvedené v Záverečnom akte často ignorujú, aj keď svet zostáva na pokraji konfliktu:

1. Geopolitické záujmy a mocenské boje: KBSE mala za cieľ znížiť napätie medzi superveľmocami (USA a Sovietskym zväzom) a podporiť spoluprácu. Napriek tomu geopolitické mocenské boje naďalej formovali medzinárodné vzťahy. Krajiny často uprednostňujú svoje národné bezpečnostné záujmy, strategické aliancie alebo ekonomické ambície pred ideálmi spolupráce a vzájomného rešpektu uvedenými v Záverečnomakte. To vedie k konfliktom, ktoré nerešpektujú princípy mierového spolužitia a bezpečnostnej spolupráce.

2. Meníace sa globálne dynamiky: Svet sa od roku 1975 výrazne zmenil. Studená vojna skončila a objavili sa nové globálne výzvy, ako vzostup nestátnych aktérov, terorizmus a regionálne konflikty. Princípy dokumentu sa silno zameriavali na vzťahy medzi Východom a Západom a stabilitu Európy, ale širší globálny kontext sa zmenil. Krajiny mimo rámca KBSE sa nemusia cítiť viazané jeho ustanoveniami, najmä ak sa objavujú nové hrozby (napr. kybernetické útoky, klimatické zmeny, ekonomická konkurencia).

3. Slabé mechanizmy vynucovania: Zatiaľ čo Záverečný akt stanovil rámec pre dialóg a spoluprácu, nevytvoril záväzné mechanizmy vynucovania. Bez silného vynucovania sú princípy uvedené v Akte vystavené selektívnej interpretácii a implementácii. Krajiny ich často môžu ignorovať alebo porušovať bez výrazných následkov.

4. Národná suverenita vs. medzinárodné normy: Niektoré krajiny, najmä tie s autoritárskymi režimami, môžu odmietať princípy Záverečného aktu, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv a demokratického vládnutia. Národná suverenita sa často uvádza ako dôvod na obídenie medzinárodných noriem a záväzkov. Toto je obzvlášť zrejmé v prípadoch porušovania ľudských práv alebo územného expanzionizmu, kde vlády uprednostňujú svoju vnútornú kontrolu alebo expanzionistické ciele pred globálnou spoluprácou.

5. Ľudská prirodzenosť a historické vzory: Ľudská história je plná príkladov konfliktov spôsobených konkurenciou, nedôverou a bojmi o zdroje. Aj keď sa uzatvárajú dohody na vyhnutie sa týmto konfliktom, základné sily nacionalizmu, územných sporov a ekonomických záujmov často vedú k ich porušovaniu. Je ťažké implementovať široké ideály v svete, kde sa často uprednostňujú krátkodobé zisky pred dlhodobou spoluprácou.

V podstate, aj keď Záverečný akt predstavuje výnimočnú víziu globálneho mieru a spolupráce, komplexná povaha medzinárodnej politiky, v kombinácii so zmenenými globálnymi dynamikami, slabým vynucovaním a konkurujúcimi národnými záujmami, robí úplnú implementáciu jeho princípov náročnou. Pokiaľ mocenské boje, ekonomické záujmy a národná suverenita naďalej dominujú, svet zostane na pokraji konfliktu, napriek múdrosti zakotvenej v Záverečnom akte.

Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Keď premýšľam o optimizme, čerpám najmä z niekoľkých kľúčových vecí:

1. Osobný rast a spojenie s ostatnými: Spôsob, akým sa ľudia vyvíjajú a hľadajú cesty, ako zlepšiť seba samých, svoje komunity a vzťahy s ostatnými. Či už ide o učenie sa, pomoc alebo tvorbu, sledovanie osobného rastu ľudí mi dáva nádej. Putá, ktoré si vytvárame s našimi blízkymi, a pochopenie, že sa neustále učíme jeden od druhého, prinášajú teplo a optimizmus.

2. Globálny pokrok a solidarita: Napriek výzvam sa mnohí ľudia a národy spájajú v snahe riešiť veľké problémy, ako sú klimatické zmeny, chudoba či zdravotné krízy. Spoločné úsilie o vytvorenie lepšieho sveta - prostredníctvom vedy, politiky a aktivizmu - je inšpirujúce. Hoci je cesta náročná, tieto hnutia ukazujú, že pozitívna zmena je možná.

3. Ľudská odolnosť: Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť spamätať sa aj po ťažkých chvíľach. Či už ide o obnovu komunít po katastrofách, podporu v ťažkých časoch, alebo snahu vytvoriť spravodlivejší svet, odolnosť je silným zdrojom nádeje.

4. Technologický pokrok: Rýchlosť, akou napredujeme v oblastiach ako medicína, obnoviteľná energia či komunikačné technológie, mi dáva dôvod na optimizmus. Sme svedkami riešení problémov, ktoré sa kedysi zdali byť neriešiteľné, a to otvára dvere mnohým pozitívnym zmenám.

---

Ján Šály: Kde sú všetci mierotvorcovia ?

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument?

Za súčasného stavu všeobecnej krízy svetového systému by sa zdalo, že takýto návrh je utópiou. Napriek tomu už v roku 1982 sa objavil návrh ako komunikovať nezávisle na zaužívaných politických štruktúrach. A dokonca aj od vôbec akýchkoľvek foriem a vzťahov spoločenského vedomia s výnimkou všeobecných plavidiel medziľudskej komunikácie. Vznikol pojem NETETIKETA . Slovíčko netiquette bolo prvýkrát použité už v roku 1982 ? v tom istom roku, kedy vznikol internet. Toto pomenovanie je skladačkou dvoch slov ? net ako sieť a etiketa ako súhrn 10 pravidiel spoločenského správania pri, komunikácii. V priebehu rokov došlo k niekoľkým pokusom o zapísanie pravidiel správania sa na internete. Jednou z najuznávanejších prác o internetovej etike sú usmernenia pre netiketu od Sally Hambridgesovej z Intelu. Tento text pochádza z roku 1995, ale doteraz nebol prekonaný. Ďalšou autorkou zaoberajúcou sa internetovou etikou je už spomínaná ArleneH. Rinaldi. Text s názvom TheNet:UserGuidelines andNetiquette pochádza z útoku v roku 1992. Najznámejšia je však Netiketa od americkej autorky Virginie Shea. 

<> Tento základ je úplne reálne pretransformovať na aj na využitie pri koncipovaní všeobecnej Svetovej deklarácie mieru. Podľa môjho názoru civilizáci, ktoré nedokážu prežiť ? rozum, vyzbrojený súčasnou technosférou, ktorý v rozvoji predbehol ich vlastnú morálku a všeobecnú vesmírnu etiku, ak v niečo také môžeme dúfať, sa iste zničí sám ? v tom spočíva zákon Vesmíru. O čom svedčí známy Fermiho paradox Otázku "Kde sú?", prípadne "Kde sú všetci?" otázku položil Enrico Fermi počas obedňajšej prestávky s fyzikmi Emilom Konopinskim, Edwardom Tellerom, tvorcami atómovej bomby. Je to najdesivejší záver poznania spoločenských vied. 

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Nie je to žiadna utopia ani scify. Tu treba použiť aj teoretickú úvahu o správaní sa spoločenských systémov. Medzi vzťahom mŕtvej a živej práce platí prísne matematický vzťah, ktorý sa dá vyjadriť matematickou rovnicou. Každá rovnica znižuje zrozumiteľnom textu a aj pochopiteľnosť. To povedali múdrejší ľudia ako sa prezentuje autor toho textu. Dejiny nerovnosti, to je chaotický príbeh stáročí pred nami a bude existovať aj po nás. Deľbu práce sa objektívne zrušiť nedá, je to motor pohybu spoločnosti. Zažili sme prechod od spoločnosti rentierov k spoločnosti manažérov. Zrážky, ktoré spoločnosť zachytila predstavuje zrážky rôznych časových horizontov. Celý čas vnímame v javovej podobe súčasnej globalizácie len ako tendenciu k zostupu super tried. Mzdová nerovnosť a preteky medzi vzdelaním a technológiu dostávajú dnes kľúčovú úlohu. Súčasne spôsobujú aj základný problém degradáciu spoločenského bohatstva. V spoločnosti takto hlúpo akumulovanej práce na obrovský sklad mŕtvej sily, pre ľudské potreby nepoužiteľný, zvyšuje len dlhy dane. Tu sme hranice dávno prekročili na niekoľko generácií,

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Vnútorné konflikty štátov vždy vyplývajú z ich agregátneho vnútorného usporiadania základne a nadstavby. Deľba moci nie dnes daná iba z pomerov vnútorných mocenských síl v štáte. Ale o tom niekedy inokedy. 

Najprv je treba konštatovať, že spôsob vojny sa zmenil. Zotrela sa hranica konfliktu medzi štátmi a nie je ho možné ho odlíšiť od prírodných úkazov. Preto stratégia mieru nadobúda dnes mierny význam. Povýšením bojiska na kozmický priestor sme sa dostali k mechanizmu vojny ďalšej vlny, teda ak máme použiť tento tofflerovký termín z knihy "Válka a antiválka.". Od použitia zbraní proti vlastnému obyvateľstvu nás do nedávna delilo slovíčko diktatúra. Tento despotický mechanizmus sa už technologicky premenil na technologickú dystópiu s vlastným jazykom, ideológiou jednotného názoru pod heslom falošnej demokracie a tzv. užitočnosti a výhodnosti spojenú extrémnym individualizmom. 

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Globálne procesy nie sú dané sudičkami, ani bohmi. Je to svetová vývojová tendencia spôsobov ovládania súkromného majetku a ovládania ľudí prostredníctvom tohto súkromného majetku a tiež jeho akumulácie. To nie je žiadne tajomstvo. Thomas Piketti v knihe "Kapitál v XXI. storočí" podrobne na viac ako 747 stranách textu tužiek a štatistík venuje rozboru. Ekonomická sila bola daná dávno a v dejinách a vola založená na lúpeži no len mizivo na zmysluplnej spolupráci. Zmenil sa len spôsob lúpeže, o ktorý sa aj dnes starajú banky a armády. Každá sonda do dejín daného štátu nám ukáže ako sa to stalo. A tak dnes falšovanie dejín patrí k týmto štandardným nástrojom lúpeže a legitimácie vojny.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

 Z teoretických prác ktorými sa v socialistických krajinách vedci zaoberali tesne pred rozpadom, bola aj termín autokracia systému. Skúmalo sa to prierezom cez všetky spoznané spoločensko-ekonomické útvary dejinách. V zadaní výskumu vtedy stálo. či dejiny majú symetriu ??? a či ako vývoj postupoval od predtriednych spoločnosti a zložitosti bude aj zostupovať a po zostupujúce krivke? Určite hospodárska integrácia priniesla pokrok a snaha o politickú integráciu na super štát priniesla začiatok jej rozpadu. A zdá sa že erózia EÚ bez reformy bude pokračovať samovoľným rozpadom ekonomicky slabších doslovne otrhávaním štátov. Systém zložitých vzťahoch budovaných bez ekonomického základu a len na ideológiách nadstavby má takúto tendenciu už vnútorne zabudovanú. Enormné a nezmyselné výdavky na zbrojenie sú ďalším ohnivkom pádu a s nezvládnutím zelených technológii hrozia úplnou deštrukciou celého systému.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

 Z obsahu dokumentu je jasné, že okolo záverov prebiehal ostrý ideologický boj, no napriek tomu prispel k zmierneniu medzinárodného napätia.

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Myslím, že to čo každému človeku prináša optimistické myslenie. Vývoj sledujem s pozornosťou ako dnes každý človek. Ženie ma k tomu aj vlastná profesionálna zvedavosť skúmanie vývoja nadstavby spoločenských útvarov.

 

---

A. Lorenc : "Mier je večný, pokiaľ trvá..."

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Určite dnes neočakávam prelomový dokument, ak pod nim chápeme vytvorenie nového svetového bezpečnostného systému. Ale ukončenie vojny v Európe a na Blízkom východe s reakciou na príčiny ich vzniku, môžu byť prvým krokom. Riešenie súčasného existenciálneho rizika pre našu civilizáciu je pre politiku veľmocí zásadnou výzvou. S nástupom multipolárneho sveta ožívajú staré a vznikajú nové kolízie záujmov svetových veľmocí. Vznikajú nové strategické dohody, formujú sa nové  koalície. To je kontext každého dnešného konfliktu. Existuje naliehavá potreba nového bezpečnostného systému. Nutnou podmienkou je ale zmena prístupu všetkých veľmocí. Opustiť paradigmu "čo považujeme za dobré pre nás, musí byť dobré pre svet" a prijať paradigmu "čo je dobré pre svet, je dobré aj pre nás". Reálne riešenie je v súčasnosti možné iba vyváženým spojením politiky hodnôt s politikou, ktorá berie do úvahy realitu. To vyváženie sa nezaobíde bez kompromisu. Vidieť cestu len v idealizme hodnôt, alebo len v cynizme realpolitiky určite v najbližších desaťročiach k zárukám mieru nevedie. Žijeme v dobe ústupu globalizácie a narastajúcej divergencie. Predstava šírenia jednotnej (alebo jednotne interpretovanej) hodnotovej podstaty svetovej spoločnosti je mieru neprospievajúci idealizmus. Tiež si nemyslím že ak v budúcnosti k novej globálnej mierovej zmluve dôjde, tak bude navždy zárukou mieru. Je tu aj historická skúsenosť "vyhraných vojen a prehraného mieru". Po prvej a druhej svetovej vojne, po konci studenej vojny. Keď si pozrieme dokument "Pakt Spoločnosti národov" (14 bodov prezidenta Woodrova.Wilsona) zistíme, že niektoré ustanovenia sú odvtedy aktuálne a mier nezabezpečili. Mier je večný, pokiaľ trvá.

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Také názory môžu vychádzať zo skutočnosti, že vojny vznikajú v situácii, keď niektorá z krajín vyhodnotí, že nerozpútať konflikt je pre jej strategické záujmy väčším rizikom, ako keď vojnu rozpúta. Takže okrem rokovaní a dohôd je možné vojne predísť aj odstrašením protivníka silou. Teda zbrojením. V 30-tych rokoch minulého storočia to Nemecku prinieslo rozvoj ekonomiky. Ale politické odôvodnenie tejto cesty potrebuje obraz nepriateľa a teda masívnu účelovú nepriateľskú propagandu. To je krok smerom k vojne. Nie je však dobré absolutizovať ani jeden z uvedených prístupov k zníženiu rizika vojny. Skôr je potrebná vyváženosť. Zbrojenie bezpečnosť neposkytne, ak nebude prítomná vôľa ľudí brániť svoju vlasť. A to je náročnejšia politická úloha ako nakúpiť, či vyrobiť zbrane. 

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Väčšina krajín EÚ sú členskými štátmi NATO. Tým je daná ich zahraničná a bezpečnostná politika. Ale nie je vždy jednoduché byť aj konkurentom aj spojencom súčasne. Aktuálne colné prestrelky odkrývajú túto stránku vzťahu spojenectva a konkurencie. A aj medzi spojencami sú známe viaceré prípady ekonomickej či priemyslovej špionáže. Francúzsko s veľkým pobúrením reagovalo na zverejnené informácie o odpočúvaní diplomatov EÚ a politikov jej členských štátov. Prezident Francois Hollande vyzval (2013) Spojené štáty, aby zastavili svoju špionážnu činnosť proti Európskej únii. Samozrejme otázka vzťahu jadrových a konvenčných zbraní sa týka iných medzinárodných relácií. Predpokladá sa, že jadrové zbrane by mohli byť vo vojnovom konflikte použité, ak by sa riziko samotnej existencie krajiny ktorá ich vlastní, stalo neprijateľne vysoké. Takže úroveň konvenčného vyzbrojenia môže znížiť túto pravdepodobnosť a tak aj riziko jadrového konfliktu. A sci-fi ponechám radšej netflixu. 

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Veľmoci majú hlavnú zodpovednosť za riešenie globálnych rizík a mali by byť lídrom pri ich znižovaní. Zatiaľ to až tak nebadať. Je fakt, že globálne riziká nie sú efektívne riešené napriek tomu, že sú vcelku správne identifikované. Ale niekedy je možno zlé riešenie väčším rizikom ako žiadne riešenie. Takými sú niektoré opatrenia EÚ (napríklad migrácia, Green deal, ale aj iné). O potrebe zmeny paradigmy veľmocí v prístupe k záujmom svojim a záujmom sveta, sme už hovorili v prvej otázke. Áno aj civilizačná zaostalosť je prítomná. Vážnym ohrozením civilizácie je rozmach konzumného štýlu života. Tiež nerešpektovanie vzorcov správania človeka, ktorého kód máme v sebe viac ako milión rokov. Lebo všetky doterajšie ideály stroskotali na tom, že predpokladali človeka akým on nie je. 

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Prežívame dobu chaosu. Staré vzorce fungovania ľudskej spoločnosti prestávajú platiť a nové vzorce sa ešte len utvárajú. Týka sa to aj projektu európskej integrácie. Samozrejme EÚ nemôže byť dnes takou, ako tá do ktorej sme vstupovali. Podstatné je spojenie úsilia EÚ o ekonomiku schopnú konkurovať USA, alebo Číny, s projektom mieru v Európe. Je to konštanta od času kedy Robert Schuman navrhol svoj ekonomický projekt s cieľom zabezpečiť v Európe mier. Podstatné ale nie sú deklarácie, ale ich implementácia o ktorej musí byť možnosť diskutovať a aj možnosť nesúhlasiť. Nie všetkým vyhovuje tendencia obmedzovania suverenity ich rozhodovania. Najmä keď niektoré závažné rozhodnutia Únie sú viac o ideológii ako jedinej pravdy a menej zohľadňujú dôsledky pre jednotlivé členské štáty. 

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Aktuálnym problémom je, že "Konferencia" bola založená na uznaní rovnosti účastníkov bez ohľadu na ich vnútropolitické usporiadanie, zatiaľ čo v dnešnej Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe tomu tak nie je. Ale je ťažkéMiereM vytvoriť medzinárodný systém bezpečnosti bez účasti každej jadrovej mocnosti. Hoci s odlišným politickým usporiadaním o akom máme predstavu že je ten správny. 

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Bolo by ťažké byť dnes optimistom, pokiaľ by som to nemal v povahe. A bez pozitívneho vzťahu k novým technológiám a chápaním ich rizík. Internetu vecí, umelej inteligencie a kvantových počítačov. Očakávam od nich, že v polovici storočia budú schopné konfrontovať logiku fungovania civilizácie a ovplyvnia cestu po ktorej sa z dnešného chaosu vydáme. 

---

Peter Mihók: Vždy sa hrá na malosť človeka...

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Určite, ja si to viem predstaviť, aj keď z pohľadu dneška sa to javí ako utópia. Súčasná generácia politikov na všetkých kontinentoch nie je schopná z vlastnej vôle a iniciatívy prekročiť svoj tieň a v mnohých prípadoch aj poprieť vlastnú podstatu. Názorným príkladom je nápad niektorých predstaviteľov Európskej Únie vynaložiť v najbližšom období 800 mld ? na zbrojenie. Buď si musíme počkať na novú generáciu skutočných politických elít, alebo nás k tomu dovedie samotný život a podmienky jeho ďalšej existencie.

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

V histórii ľudstva prevratné zmeny boli vo svojom začiatku utópiou alebo science fiction a tí ktorí ich prezentovali boli považovaní za bláznov, v lepšom prípade za snílkov. Boli to však práve oni, ktorí sa stali hybnou pákou zmien v živote spoločnosti. Dôležité je mať odvahu a výdrž.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Nepriateľom Európskej Únie sú často najmä tí, ktorí sa najviac bijú do pŕs, že sú najväčší Európania, často tí, ktorí v jej centrále dlhé roky žijú izolovaní od reálneho života napríklad na Slovensku, Portugalsku či v samotnom Belgicku. Je zaujímavé, že najväčšie disproporcie v názoroch sú práve medzi predstaviteľmi bruselského establišmentu a občanmi členských krajín. Únia pokiaľ sa nevráti k svojej historickej podstate a tou bolo a zostáva udržanie mieru a spolupráce na Európskom kontinente, a tým je Európa od Atlantiku až po Ural, stráca akúkoľvek perspektívu a jej pozícia v globálnom pozorovaní bude naďalej klesať.

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Vždy sa hrá na malosť človeka, z čoho vyplýva aj civilizačná zaostalosť. Keď si zoberieme vysoký úpadok školstva a vzdelávania aj v tých najvyspelejších krajinách, Slovensko je toho elegantným príkladom a k tomu dekadencia kultúry, je to jednoznačne znak toho, že každý človek je z kalkulácie budúcnosti postupne eliminovaný. Umelá inteligencia predstavuje najmä efektívny nástroj na ovládanie sveta, dokonca aj v jeho detailoch v rukách "mocných". Európska Únia jednoznačne stráca na uvedené krajiny, prakticky vo všetkých oblastiach, t.j. ekonomike, politickej kultúre, vzdelávaní, kultúre ako aj v medziľudských vzťahoch. Z dnešného pohľadu je tento proces úpadku nezastaviteľný.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Európa a samotná Európska Únia a napokon celý svet sa dramaticky menia. Každá zmena má svojich víťazov a porazených. Bohužiaľ za ostatné obdobie sa mi ťažko hľadá oblasť, v ktorej je Európska Únia a Európa ako celok na strane víťazov. Určite dnešná Európska Únia je iná ako, tá do ktorej sme vstupovali, to je napokon správne, lebo štruktúra, spoločenstvo či samotný človek, ktorý sa nemení postupne odumiera až sa napokon stratí. Tým hlavným problémom Európskej Únie je podľa môjho názoru, skutočnosť, že sa stále viac vzďaľuje od svojich subjektov, a tými sú občania, firmy, spoločenstvá či samotné členské krajiny.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Áno určite známy "helsinský proces" priniesol tak určité zmeny vo vzťahoch medzi Východom a Západom, ale najmä veľkú a oprávnenú nádej na nové usporiadanie vzťahov medzi krajinami s dopadom na život ľudí a spoločenstiev. Politika "detente", ktorá viedla k znižovaniu nákladov na zbrojenie a ich presun do oblasti reálnej ekonomiky s výrazným sociálnym aspektom by malo najmä dnes byť vzorom pre korektné medzinárodné vzťahy s priamym dopadom na život ľudí a firiem. Čiže jednoznačne, a dnes možno viac ako v minulosti, je potrebné oživiť helsinského ducha a prostredníctvom neho dať perspektívu ľudstvu a najmä mladej generácii.

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Som životný optimista, a preto stále verím, že ľudstvo sa samo nezničí, a ani neodovzdá vládu nad týmto svetom "umelej inteligencii" či robotom. Verím v zdravý rozum, aj keď ho politika často popiera. Tu skutočne, a nielen pateticky záleží na každom z nás, aby sme svojim občianskym, profesionálnym a osobným postojom dokázali, že nie sme ani každý v rukách manipulátorov, ale ani mlčiaca väčšina, ale sme schopní odovzdať pozitívne posolstvo a činy pre budúce generácie.

---

Peter Čatloš: ... a nato potrebujú vojny

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Niečo takéto nie je podľa môjho názoru reálne. Veľmoci (ako aj všetky ostatné štáty) sú reprezentované politikmi a tí absolútne nie sú svojprávni a nemôžu teda robiť to čo chcú, alebo si myslia, že by bolo správne a potrebné urobiť. Všetci musia rešpektovať vôľu silných korporátnych skupín, ktoré v poslednom období najmä vďaka takým entitám ako Black Rock, Vaungard, WEF a ďalší nadobúdajú čoraz väčšiu moc a smerujú svet (viď Veľký reset) preč od demokracie smerom k vláde silných nadnárodných bánk a korporácií (t.j.fašizmu), kde voľby a z nich vzišlí politickí "lídri" sú len trápnym divadlom pre poslušné ovce a sú len úbohými realizátormi zámerov horeuvedených skupín. Ani šéfovia súčasných "veľmocí" (USA? Rusko, Čína, India) nie sú výnimkou, sú na tom však o úroveň lepšie ako ostatní a občas sa im podarí dosiahnuť nejaký čiastkový výsledok. Napriek tomu nevidím takúto zmluvu reálnu a ak by sa aj podarilo niečo také podpísať, nemalo by to cenu ani toho papiera, na ktorom by to bolo napísané. Stačí sledovať osud zmlúv len v poslednom období niekoľkých rokov (zmluvy o kontrole zbrojenia, zmluvy o nešírení jadrových zbraní, zmluvy o zničení a nepoužívaní chemických zbraní, protipechotných mín atď).

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Vzhľadom na moju odpoveď na prvú otázku je to utópia. Samozrejme, vzhľadom na objem financií vynakladaných na zbrojenie, v prípade ich využitia na mierové účely, by bolo možné urobiť doslova zázraky. Fráza "překoveme meče na pluhy" tu už bola, nešlo by to realizovať okamžite, pretože aj to prekovanie chvíľu trvá - premena celej so zbrojením súvisiacej infraštruktúry by zabrala určitý čas, ale výsledok by bol úžasný pre všetkých na tejto planéte. To by tu však nesmeli vládnuť skupiny a jednotlivci, ktorí potrebujú zásadným spôsobom zredukovať počet obyvateľov planéty a robia všetko pre to aby sa mali dobre len oni. A na to potrebujú vojny a na vojny potrebujú zbrane a na zbrane potrebujú peniaze. Naše.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Nepriateľom de iure je Rusko. Nepriateľom de facto - európska takzvaná politická "elita". Vytváranie vonkajšieho nepriateľa ja stará osvedčená taktika na to, aby obyvateľstvo bolo udržiavané v neustálom strachu a dalo sa bez problémov ovládať a kontrolovať. Na zbrojenie v takom obrovskom rozsahu ako plánuje teraz EU (aj keď suma, ktorá má byť minutá v priebehu piatich rokov sa ledva rovná sume jednoročného amerického rozpočtu na zbrojenie) je zbytočná a nereálna. Nereálna preto, že na takýto rozsah nemáme dosť odborníkov, surovín a už ani energie. Zbytočná preto, že žiaden reálny nepriateľ neexistuje. Znamená to teda, že celý tento cirkus potrebuje európska "elita" na dve veci : ďalej kradnúť a obohacovať sa na náš úkor a aby zakryla svoju neschopnosť a svoje katastrofálne rozhodnutia, ktoré priniesli (a ešte prinesú) ešte katastrofálnejšie následky.

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Táto otázka je veľmi komplikovaná a rozsiahla na odpoveď v takomto formáte. Štátom pri ich vzniku bola globálnymi vládcami určená úloha, ktorú majú plniť a ktorú si samozrejme sami nevybrali. Uvediem príklad : vznik Československa bol takto určený, pretože Češi mali záujem o vlasný samostatný štát. Vyšší zámer však bol, aby v centre Európy vznikol vyspelý a absolútne sebestačný štát (o dôvodoch v inom formáte) a preto k priemyselne vyspelým Čechám bolo pričlenené poľnohospodárske Slovensko a spolu bola Prvá Republika 10-tym najvyspelejším a úplne sebestačným štátom na svete. Úloha štátu v medzinárodnom meradle je do veľkej miery zobrazená aj v ich štátnych symboloch - to je opäť samostatná kategória. Prečo napríklad Českej republike zostala vlajka Československa napriek tomu, že sa pp. Klaus a Mečiar dohodli, že ju nebude po rozdelení používať ani jeden štát? Prečo hovoríme, že v slovenskom štátnom znaku je kopec v Maďarsku? Prečo má Maďarsko totožný erb ako my štátny znak? Majú tam snáď dva kopce zo Slovenska? Prečo bola Ruskej federácii po rozpade ZSSR odňatá červená vlajka a dostali trikolóru - znak kolńie? Atď. Takže nie sudičky, nie malosť ani zaostalosť, ale ďalekosiahle plány a konkrétne zámery určujú kto bude vládnuť, kto bude zabezpečovať poriadok ...

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Možno som zbytočný pesimista, ale myslím, že nie. Určite nie s touto a jej podobnou politickou reprezentáciou. Žiaľ, pôvodné ideály celoeurópskej integrácie nielenže nie sú "takmer pochované" ako znie otázka, ale sú s mimoriadne nebezpečnou urputnosťou a dôslednosťou postupne napĺňané a uskutočňované. Mám na mysli pôvodné ideály paneuropanizmu koncipované v tzv. Kalergiho pláne. Bolo neuveriteľným šťastím Európy, že sa objavili politici ako Helmut Kohl, Francois Mitterrand a ďalší vtedajší velikáni európskej politiky, ktorí nasmerovali Európu iným smerom a to v zmysle hesla : sloboda, demokracia a rovnosť, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ľudských práv a zásad právneho štátu, solidarita a ochrana pre všetkých. Týmto sa podarilo počas dlhého obdobia viesť Európu k prosperite - a to bola tá Európa do ktorej sme vstupovali. Žiaľ, po nich prišli generácie politikov, ktorí do slova a do písmena postupne napĺňajú ciele Kalergiho plánu - zlikvidovať národy, vytvoriť zmiešanú masu podľudí (euro-negro-aziatskú), ktorá bude elitami ľahko ovládaná a riadená z jedného centra. Toto je to, čo sa deje - realizácia Kalergiho plánu. Takáto Európa nemá šancu byť niekomu konkurentom.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Nemôžem jednoduchšie odpovedať na túto otázku ako citovať Henryho Forda : "Izolujte 50 najbohatších ľudí planéty a všetky vojny skončia". Moja odpoveď je už v odpovedi na prvú otázku. Nie politici rozhodujú o tom, či bude alebo nebude vojna Preto všetky politikmi podpísané zmluvy sú zdrapy papiera.

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Mierny optimizmus vo mne vzbudzuje skutočnosť, že oproti koncepcii Starého Zákona (elity - dav, rozdeľuj a panuj), v rámci ktorej prebiehajú procesy zodpovedané v predchádzajúcich bodoch, je stále aktívnejšia koncepcia založená na vzájomne prospešnej spolupráci a vzájomnom rešpektovaní. Nie som spokojný s našou súčasnou (teraz mám na mysli Slovenskú) politickou reprezentáciou, ale dáva mi nádej, že nakoniec neskončíme v tej Kalergiho Európe zmiešaných podľudí, ale vo svete spolupráce a rešpektu - teda na tej správnej strane dejín - inej ako chcú naši liberálni politici, umelci a im podobní.

---

Ján Bilik: Pôvodné ideály dostali hraničné trhliny...

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Mier sa všeobecne chápe ako stav bez vojny, konfliktov, sporov či akéhokoľvek násilia. V reálnom svete by to mal byť stav o dôvere, bezpečí a dôstojnom žití a spolužití.

Veľké konflikty vznikajú najmä vo sférach ekonomických medzinárodne a podružne v sociálnych, kultúrnych environmentálnych i politických. Je snaha o ovládnutie či prerozdelenie zdrojov, o územných sporoch, pocitoch ohrozenia či o historických krivdách.

Sme v roku 2025 a dnes vieme s vysokou presnosťou popísať pripravné deje i konečné ciele, ktoré každý konflikt sprevádzajú. Historické skúsenosti nám vedia predvídať škody i pomenovať víťazov a porazených.

Sme v dobe, kedy AI vie historicky zozbierané informácie komplexne poskytnúť v rýchlosti aj bežnému konzumentovi.

Viem si predstaviť, že veľmoci zo svojej pozície by vedeli sformulovať mierovú zmluvu a byť garantom jej dodržovania.

ALE.

Začiatok by mal byť dohodou medzi veľmocami. Multipolárny svet prepisuje mocenskú a bezpečnostnú architektúru sveta. Historicky máme skúsenosti z veľmocenských záujmov a máme pučenie, že jednostranné diktáty vedú k revizionizmu a budúcim problémom. Zodpovednosť za konflikt by nemala byť iba na pleciach porazených.

Prelomový dokument by mal byť hlavne flexibilný a obsahovať revíziu v horizonte 15-20 rokov, aby bol "ľudský" a udržateľný. Mal by prihliadať na spoločenské priority štátov, vývoj technológií a bezpečnostné hrozby. Dokument by mal prihliadať na vzdelávacie a kultúrne aspekty mieru a na zapojenie mladej generácie, ktorej potreby a hodnoty rastú.

Mal by obsahovať aj tvrdé garancie pre odstrašenie sofistikovaných konfliktov s esenciou tretích strán.

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Je to utópia.

Zbrojenie ako také vytvára mocenské asymetrie. Poučme sa z obdobia studenej vojny. Preteky v zbrojení, zástupné konfrontácie a fiktívna prosperita. Predpokladám, že globálne nerovnováhy by sa zväčšili. Dominancia 3 veľmoci by ešte viac narástla.

Výdavky na zbrojenie vytvoria krátkodobý ekonomický stimul, pracovné miesta a aj technologický výskum. Prídu však aj klimatické dôsledky (vojenský sektor je významný zdroj emisií).

"Zlatý vek" založený na strachu z mutualizovaného zničenia (ako v studenej vojne) nie je udržateľný a dehumanizuje spoločnosť - je to nebezpečná ilúzia.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Pomohol som si s AI - či máme de iure nepriateľa a zistil som, že - Zmluvný rámec EÚ (Lisabonská zmluva) neobsahuje koncept "nepriateľa", iba princípy spolupráce a obrany hodnôt (článok 2 Zmluvy o EÚ) a že medzinárodné právo zakazuje definovať štáty ako nepriateľské bez vojny (Charta OSN, článok 2(4)).

Prevencia konfliktov a diplomacia by mala prevážiť nad technologickým konvenčným zbrojením. Počty jadrových a výkonných konvenčných rakiet už dnes dávajú negatívny pohľad na život na Zemi.

Scifi filmy proti "vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu" sú metaforou na polarizáciu spoločnosti. Je v nich aj "tón" migračnej krízy. Je potrebné "čítať medzi riadkami".

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie... Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

"Sudičky" vylučujem a prikláňam sa k mixu historických, civilizačných a ľudských faktorov.

Ak zoberieme kolonializmus a primiešame studenú vojnu a rozdelenie sveta na bloky, dodáme hospodársku nerovnováhu s dlhodobými ekonomickými rozdielmi dostaneme technologickú dominanciu. Odtiaľ sme už len krôčik k mocenskej dominancii a arogancii. Korupcia je potom už len ako dezert.

Svet nie je "nemenný". Malosť človeka je v systéme, ktorý ho mení na nástroj útlaku. Chce to zmenu na úrovni myslenia.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

EÚ je najúspešnejší projekt mierovej integrácie. Mier, prosperita a právny štát - pôvodné ideály dostali hraničné trhliny. Obnova dôvery v EÚ znamená prekonať vnútornú krízu - polarizácia štátov a vonkajšiu ako dôsledok súperenia veľmocí. EÚ má potenciál, potrebuje urýchlené reformy a zmenu jej vnímania ako "múzeum hodnôt".

Pre konkurencieschopnosť je potrebné prehodnotiť byrokraciu, zvládnuť digitálnu autonómiu (závislosti na technológiách mimo EÚ), prehodnotiť migračnú politiku a investovať do vzdelávania digitálnych zručností.

EÚ musí v skorej budúcnosti urobiť technologické inovácie najme v AI pre priemysel a služby, budovať digitálnu infraštruktúru a riešiť európsku kybernetickú bezpečnosť a hlavne riešiť technologickú závislosť v kritických elektronických sektoroch.

Samozrejme, "konkurenčný vlak" uniká EÚ aj v mnohých ďalších oblastiach.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Helsinský akt je dnes najviac oslabený geopolitickými zmenami a autokratickými trendmi. Kybernetické útoky a hybridné vojny v dnešnej podobe boli v roku 1975 neznámou budúcnosťou. Život predstavil dvojité štandardy porušovania ľudských práv a dosiahol tak ich neefektívne presadzovanie.

Helsinský akt je deklaratívny a nemá záväzné sankcie pre porušovateľov, je symbolom, ale s limitovanou efektivitou. Sú štáty, ktoré uprednostňujú svoje záujmy pred kolektívnymi pravidlami a tak prichádzajú cyklické krízy.

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Skôr obmedzený optimizmus, ak zoberiem do úvahy realistické tempo v inováciách v EÚ a sledovaniu konkurencieschopností. Dnešné AI boli prekonané novými technologickými prístupmi, nakoľko pracovali len so zozbieranými informáciami, ktoré analyzovali a určitým algoritmom prezentovali.

Najnovšie AI sa učí od seba bez ľudského zásahu automatizovaným trénovaním - evolúcia AI systémov. Dve neuronové siete (generátor a diskriminator) sa navzájom trénujú: jedna generuje dáta, druhá hodnotí ich realistickosť. Vzniká kolektívna inteligencia, kde autonómne systémy (drony, robotické roje) si vymieňajú dáta a koordinujú sa v reálnom čase bez centrálneho riadenia. Tú už prichádzajú aj etické riziká - automatizované učenie môže viesť aj k nežiaducim následkom.

Optimizmus strácam v oblasti sociálnej - starnutie populácie.

Mladá generácia musí dostať významný priestor cez vzdelávanie a pre práce s pridanou hodnotou. (Technologické a inovačné odvetvia, energetický špecialisti, mechatronici a robotici,...).

Mali by sme mať na zreteli, že deficitné riadenie a chudoba sú vzájomne prepojené a obsluha dlhu i návratnosť každého dlhu štátu ma vplyv na dôveru, bezpečie a dôstojné žitie a spolužitie.

---

Jozef Beliš: Nedokážem si to dnes predstaviť

Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Veľmi ťažko si v súčasnej dobe dokážem predstaviť, že k takémuto niečomu môže dôjsť. Neviem si totiž predstaviť, čo by mohlo svet spojiť, aby k podpísaniu takejto zmluvy došlo. Bohužiaľ, neodmysliteľnou súčasťou svetového vývoja sú aj vojnové konflikty. Ich zastavenie by svet posunulo do úplne inej sféry, ktorá by bola niečo ako utópia... Je totiž nemožné prinútiť minimálne krajiny vlastniace jadrové zbrane, aby sa ich vzdali, tak isto ako aj by sa museli vzdať všetkých akýchkoľvek iných zbraní! Nedokážem si to dnes predstaviť. Zvlášť v čase, keď zažívame doslova zbrojársky boom a objednávky na zbrane nemajú žiadne hranice. Jasným dôkazom tohto tvrdenia je aj výzva predsedníčky Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá v rámci plánu na prezbrojenie členských krajín Európskej únie, ich núti zvýšiť výdavky na tento účel až do sumy okolo 840 miliárd eur (!!!) a to všetko navyše bez jedinej racionálnej úvahy. Týmto jasne naznačila prípravu masívneho zvýšenie výdavkov na zbrojenie a naznačila možný smer smerovania Európskej únie a tým aj sveta. A aj preto, pokiaľ ktorákoľvek krajina bude mať prístup k akýmkoľvek zbraniam, baviť sa o mierovej zmluve pre celý svet je nepredstaviteľné, nemožné a priam utópiou.

Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Z dnešného pohľadu to možno príde pre niekoho utopické alebo dokonca sci-fi, no ak sa z dlhodobého pohľadu pozrieme na už v súčasnosti vynakladané prostriedky na zbrojenie, tak je možno až strach pomyslieť si, kam svet dovedú. A to obdobie môže prísť oveľa skôr, ako si myslíme.

Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Odpoveď na takto položenú otázku má v mojej mysli dve možnosti: buď odpovedať dĺžkou jednej prednášky alebo mimoriadne stručne. Keďže je jasné, ktorú možnosť tu mám na prezentáciu názoru, idem touto cestou.

"De iure" ako aj "de facto" najväčším nepriateľom Európskej únie (EÚ) je jej samotné vedenie, ktoré svojou neschopnosťou reagovať na aktuálne výzvy sveta a svojím napojením na rôzne lobistické skupiny (v čase epidémie covid-19 farma firmy, v súčasnosti pri úplne nezmyselnom vyzbrojovaní je to zbrojárska loby...), nedáva žiadnu nádej na prosperitu a úspešný pokrok v živote obyvateľov jednotlivých krajín EÚ. Namiesto hľadania návratu na pozíciu významného hráča v rámci svetového hospodárstva, globálnej politiky a perspektívy pre všetkých obyvateľov EÚ, sa jej vedenie veľmi úspešne naďalej hrá na "svojom piesočku", zatiaľ čo obyvatelia jednotlivých krajín sa tomu stále prizerajú. Ale dokedy???

Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie... Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Pátranie po príčinách nadradenosti jednotlivých krajín nachádzame od samotného počiatku existencie sveta. Bohužiaľ, no história nám v tomto dáva jasne za pravdu, snaha jednotlivých národov alebo krajín o podmanenie si území alebo bohatstva iných krajín je toho jasným dôkazom. Neexistencia rešpektovanej celosvetovej organizácie má tiež významný vplyv na tejto situácií. Nech rôzne svetové organizácie (hlavne OSN) robia čo môžu, je to stále bez výsledku pre mier vo svete. Vytvorila sa silná, vplyvná skupina krajín, ktoré svoju vlastnú hospodársku, technologickú a vojenskú moc presadzujú aj v rámci riadenia sveta. A či ide o "sudičky", malosť človeka alebo civilizačnú zaostalosť? Každý z týchto faktorov má svoju mieru vplyvu na tejto situácií. Súťaživosť je síce prirodzená vlastnosť človeka, no tiež by mala mať svoje hranice a v rámci jednotlivých krajín by sa mala využívať hlavne rozumne. Hlavný dôvod ale stále vidím v neexistencii svetovej organizácie, ktorá musí byť v prvom rade rešpektovanou inštitúciou, ktorej rozhodnutia vo svete musia byť vykonané.

Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Nechce sa mi veriť, že účastníci referenda o vstupe Slovenska do EÚ v čase jeho konania (16. a 17. mája 2003) mali ani len v najčiernejších myšlienkách predstavu, že EÚ bude raz v situácií, v akej sa nachádza dnes, že sa časovo relatívne tak skoro dostane do súčasného stavu. Do stavu, keď nie je schopná priniesť témy, ktoré znamenajú budúcnosť, ktoré samotnú EÚ posúvajú dopredu, ktoré by ju radili prirodzene k popredným svetovým hráčom a byť medzi lídrami tohoto sveta. Mám vážnu obavu ? presnejšie, je to už len moje konštatovanie, že o to všetko už EÚ prišla a stáva sa len prísediacim... Už to nie je tá EÚ, ktorá si mohla dovoliť sedieť za vrchom stola, a to je pre nás, členské krajiny tohto jednoznačne zmysluplného zoskupenia, veľmi zlá správa. Ak by nebola EÚ bez jasného lídra, len veľmi ťažko by sme sa mohli baviť o autokracii, pretože iba slabé vedenie EÚ dovoľuje ich nástup. Bohužiaľ.Otázne taktiež je, či aj okamžité "spamätanie sa" EÚ ju dokáže posunúť na miesto, ktoré jej jednoducho prináleží. Svet nám uteká do vzdialenosti, ktorú len ťažko dobehneme. Ďalšou nemenej významnou otázkou je, či svet vôbec chce mať EÚ na najvyšších priečkach, či má záujem nám pomôcť sa tam dostať, či súčasným lídrom sveta stojí za to, aby sa EÚ dotiahla na ich úroveň...

Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "sebazničenia" ?

Významným dôvodom neuplatňovania nielen tohoto dokumentu je všeobecný morálny úpadok čelných predstaviteľov jednotlivých krajín. Drvivá väčšina z nich je po voľbách akoby vymenená, pomerne rýchlo zabúdajú na predvolebné sľuby, ktoré pre nich nič neznamenajú. Bohužiaľ, občania ? voliči, sú ochotní to tolerovať aj v krajinách, ktoré boli pre nás vzorom, a donedávna sa hrdili svojou vyspelou úrovňou demokracie, čo je pri pohľade do budúcna neradostné zistenie. Nemôžme sa potom čudovať, že takto sa správajú politici aj v rámci sveta, pričom jednotlivé národy sa tomu len prizerajú. Preto sa nemôžme diviť, že rôzne ďalšie dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré boli prijaté významnými svetovými inštitúciami a organizáciami ? ako napr. OSN, boli jednoducho hodené do koša bez akéhokoľvek ďalšieho plnenia, povšimnutia alebo postihu.

Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Pravdupovediac, príliš veľa optimizmu do budúcna pri rozmýšľaní nad súčasnou situáciou nevidím. Vôbec ťažko je hľadať nejaký oporný bod, pretože strieľanie do vlastných nôh predsa len trošku normálne zmýšľajúcemu človeku nemôže dávať nejakú mimoriadnu, optimistickú nádej.

Je pre mňa napríklad zarážajúce, s akou ľahkosťou sa stratila sila krajín V4. Názory tejto skupina boli v EÚ rešpektované, venovala sa im patričná pozornosť a boli to názory, ktoré mali svoje racionálne základy.

Naliehavé problémy obyvateľov EÚ nie sú vôbec prioritou, namiesto toho sa riešia prednostne záujmy lobistov a rôznych obchodných skupín. Podľa mimovládnej organizácie Corporate Europe Observatory je ich v Bruseli - hlavnom meste európskych inštitúcii, asi 30 000. Pre mňa absurdné číslo!!! A všetci sa snažia nakloniť európsku legislatívu v prospech svojích záujmov!Výsledok týchto záujmov nie je obyvateľ EÚ, ale len a len obchodný úspech ich záujmov.

Vytráca sa jednoduchá ľudskosť, základná solidarita, klesá dôstojnosť človeka, ktorého život sa trestuhodne dostáva na úroveň bezcennosti, medziľudské vzťahy a priateľstvá založené na elementárnej ľudskosti sa akosi vytrácajú, pričom slušnosť je niečo, čím sa doslova pohŕda, slušnosť a úctu ani nespomínam...

Preto dnešný človek musí byť veľmi silnou osobnosťou, aby dokázal nájsť v aktuálnom búrlivom svete kúsok zdravého optimizmu.

---

Miloš Blanárik: Ak si vyšší ako hyena...

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Ľudská predstavivosť a fantázia sú nekonečné. Presviedčajú nás o tom diela klasikov literatúry, dramatického, hudobného či výtvarného umenia a určite aj tisíce a milióny vedcov a technikov, vďaka ktorým dnes svet pokročil nielen poznaním, ale bohužiaľ aj až neskutočným zneužívaním všetkých poznatkov na novodobý útlak a ekonomický kolonializmus. A práve táto krutá realita nám denno-denne pripomína, že za všetkými proklamáciami, neúprimnými prezentáciami a vyjadreniami snáh o mier, pokrok, zlepšenie životného prostredia až dokonca sociálnej spravodlivosti stále stoja len a len egoistické záujmy nadnárodného kapitálu. Ak aj abstrahujeme od histórie ľudstva a obzrieme sa len na 4 mesiace roka 2025, bohužiaľ, musíme skonštatovať, že všetky proklamácie viedli len k zvýšeniu eskalácie napätia, znásobeniu smrti a biedy. A je mi veľmi ľúto, že sa táto celosvetová tendencia vydierania, vyhrážania až ozbrojených konfliktov vo veľkej miere rozšírila aj do bežného života obyčajných ľudí, v ktorom víťazí arogancia a neprávosť moci a peňazí. Mierová zmluva mocností je bohužiaľ absolútnou a nerealizovateľnou ilúziou.

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

V týchto dňoch informovali predstavitelia pobaltských krajín o vybudovaní polí protitankových mín na hraniciach s Bieloruskom a Ruskom s odhadovaným nákladom miliardu eur. A ako bývalý vyškolený ženista na vojenskej katedre SVŠT môžem len konštatovať, že sa jedná o jednu za najlacnejších zbraní. Skutočne bilióny až trilióny eur, či USD vynakladané na zbrane by dokázali nasýtiť a obliecť všetkých 8 miliárd obyvateľov. Ako by však v takomto svete mohlo fungovať heslo "Amerika na prvom mieste!", alebo obdobné mottá iných viac či menej významných štátnikov. Takže milióny zamestnancov v zbrojovkách sa vôbec nemusia obávať o svoju budúcnosť.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu.

Určite, aj obava pred vzburou vlastných obyvateľov hrá podružnú rolu. Na prvom mieste je však bezpečne generovaný zisk zbrojárskych koncernov a úplná neschopnosť čo aj len pokúsiť sa o racionálne myslenie pri objednávaní zbraňových systémov. Možno si však niektorí ešte pamätajú vysoko špecializovaný zásah jednotiek USA NAVY v Iráne, kde z 3 helikoptér pre poruchy dosiahla cieľ len jedna a aj tá s celou posádkou skončila bez šance na oslobodenie rukojemníkov. Každoročne sú umelo ale s jasnými finančnými cieľmi v snahe získať zdroje surovín, ľudí, území obnovované staré, či vytvárané nové konflikty, aby sa zbrane neznehodnotili v skladoch tzv. "nedotknuteľných zásob." Každá ľudská činnosť má napriek snahám aj tých najvyšších predstaviteľov štátov prirodzený kolobeh - napríklad potravinový cyklus a pod. A to isté sa jednoducho deje aj v zbrojení. Vo veľmi milom filme "Bohovia sa museli zblázniť" odznela aj taká skúsenosť, že ak si vyšší ako hyena, tak sa táto šelma na Teba neodváži. Nuž tak ak budem mať stovky hlavíc tak ten čo má len desiatky - aj keď stačí iba jedna - dve - sa neodváži.

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Byť lepší, najlepší, najbohatší, najsilnejší. Od mala vnášané učením, športom, príkladmi tých úspešných do už aj tak geneticky zakódovaného chovania každého predátora - a človek ním bezosporu je. Nemyslím si, že je to malosť. Je to stáročiami resp. už tisícročiami existencie ľudstva živený pud. A každý si toto pudové chovanie zachováva na každej svojej spoločenskej úrovni, pracovnej pozícií a ak má dostatok arogancie, tak až aj pri riadení štátu. A čím väčšiu masu sa mi podarí zmanipulovať, tým väčší odkaz po sebe zanechám. Tá naša história, chvalabohu pozná aj výnimky potvrdzujúce pravidlo a teda sú známe osobnosti, ktoré mysleli a konali dobro.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Väčšina obyvateľov nemala pri vstupe dostatok informácií o štruktúre a konaní EÚ. Myslím si, že veľmi vysoké percento populácie to nevie ani dnes a čo je horšie, často ich to ani nezaujíma a ak aj prejavia záujem, zistia, že veľkú časť informácií o konaní, rozhodovaní a výsledkoch tých rozhodnutí na úrovni EÚ nemajú šancu získať. Pretlak neoverených teórií, hypotéz a nekvalifikovane prezentovaných výstupov jednotlivých smerníc a rozhodnutí EÚ na internetových stránkach, sociálnych sieťach každého veľmi rýchlo zavedie mimo hlavný problém. A tak hodnotíme a debatujeme o niečom, čo nik z nás poriadne nepozná, nemá dostatok informácií a schopností ich analyzovať, a dospievame k prekvapivým záverom, ktoré niekto prehlásil za pravdu a nič len pravdu. Rozdrobenosť európskych štruktúr založená na v podstate nepriamej demokracii, záujmoch ekonomických štruktúr a jednotlivých štátov, ktoré sú si konkurentmi, ale majú rozhodovať koncepčne v záujme všetkých, to je tak náročný model, že ani jeden zo zakladateľov EÚ, myslím, nevedel, ako by sa to dalo úspešne a dlhodobo riadiť.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "ničenia" ?

Možno sa budem opakovať, ale neboli signatári záverečného aktu z dnes známych mocností a štátov tvoriacich EÚ. Je niekoľko veľmi vážnych dokumentov v histórii ľudstva, ktoré položili významní predstavitelia na pergamen či papier, alebo vpísali do hlinených tabuliek, vyryli do kameňa. Máme vari pocit, že okrem kvetnato prednesených citácií z týchto dokumentov v záujme prezentácie samého seba sa niečo reálne uplatňuje?

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Myslím si, že stále sa nájde ešte štipka zdravého rozumu, ktorá napriek celému k samozničeniu smerujúcemu úsiliu dokáže v poslednej chvíli zastaviť prst siahajúci po gombíku atómového kufríka. Nekonať v afekte, premyslieť si - aj keď z obyčajného egoizmu - čo z toho budem mať. To je tá najsilnejšia brzdiaca sila agresívneho myslenia. Rozhodovať sám je veľmi náročné, nemať sa s kým ani len poradiť, je veľmi zlé a v tomto procese väčšinou príde zaváhanie a chvalabohu trvá už 80 rokov, aspoň na veľkej časti územia Európy.

Miloš Blanárik, 6. 5. 2025

---

František Bednařík: Politici mají strach z vlastních obyvatel ...

1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument ?

Které velmoci ? Jak je vlastně velmoc charakterizována ? Technologiemi, počtem obyvatel, nerostnými surovinami, vojenskou technikou , . . . ?

2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne, a naša civilizácia by vstúpila takpovediac do zlatého veku. Nie o päť-desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické, alebo v lepšom prípade sci-fiction?

Myšlenka, že výdaje na zbrojení přivedou naši civilizaci do zlatého věku je absolutní nesmysl. Finanční prostředky spotřebované na výrobu zbraní jsou mrtvá investice, která vede vždy ke ztrátě. Vždy. Prosazování vyšších výdajů na zbrojení je podporováno pouze lobingem zbrojařskou mafií. Závody ve zbrojení a hromadění zbraní vedou vždy k porovnání síly - tedy fakticky k vyvolání války. Suroviny, energii a dovednost lidí potřebujeme využít zcela jinak. Normální je se svým sousedem pohovořit u šálku čaje nebo sklenky vína, ale ne na něj mířit zbraní.

3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad , keď už, tak jediná raketa "Vojvoda" zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to "konvenčné zbrojenie", podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu. Pokud by Evropa byla řízena ve prospěch vlastních obyvatel a ne ve prospěch lobistických skupin, ukrytých za tak zvanou demokracií, tak si myslím , že Evropa nemá de jure nepřítele. To jen skupinka nezodpovědných a chamtivých psychopatů rozdmýchává strach v evropském obyvatelstvu - s lidmi, kteří se bojí, se snáze manipuluje. Vnímám proto " konvenční zbrojení " jako nástroj "elit" (v češtině stačí přidat jen jedno písmeno + j a hned máme "jelit" ) k ovládání a zastrašování vlastního obyvatelstva. Už nyní se politici bojí zajít bez ochranky mezi normální lidi - mají strach z vlastních obyvatel !

4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby Svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to "sudičky", alebo malosť človeka, či civilizačná zaostalosť ?

Být lepší nebo nejlepší patří k základním principům evoluce. Ale jak tento princip aplikovat mezi státy? Čím se porovnávat ? Podle velikosti území, podle počtu obyvatel, ? ? Žádný stát nemá právo prosazovat své zájmy a pozice na úkor jiných států. Myslím si, že je to ukázka ,,malosti člověka ,, a současně i civilizační zaostalostí, protože základem by měl být vždy rozvoj druhu Homo sapiens v souladu s přírodou a jejími zákony - je to základní princip pro budoucnost života na planetě Zemi.

5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov, či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko ?

Evropa jak ji známe z posledních cca 20 let rozhodně nepředstavuje ideál celoevropské integrace, byť její čelní představitelé, pravděpodobně pod vlivem narkotika moci, tento mýtus neustále omílají. Je to velice nesourodý slepenec, který je ovládán největšími evropskými státy na úkor obyvatel ostatních menších států - satelitů. Slepenec, který měl možná v začátku správnou ideu - pojďme všichni spolupracovat na rozvoji tohoto kontinentu, ale tato myšlenka se už zcela vytratila a je to jenom o prosazování vlastních jednotlivých národních zájmů. Evropa určitě není ten ideál, o kterém se rozhodovalo během referenda o vstupu.

6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď Svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti "ničenia" ?

Životaschopnost Evropy v porovnání se státy jako je např. USA, Čína, Rusko a Indie je minimální. Evropa vždy těžila z toho, že ovládala jiná území po celém světě , terorizovala a ničila jiné státy a likvidovala jejich obyvatele. Ztrátou kolonií se Evropa postupně stala ekonomicky nefunkčním slepencem.

Proč se tento Dokument neuplatňuje ? Protože Evropu už neřídí rozumně uvažující lidé, kteří by se přihlásili k principu odpovědnosti za to, jak je Evropa jimi řízena. Celý tento kontinent je prostřednictvím různých institucí ovládán skupinami lobistů a mafie a jejich zákulisními hrami, bohužel i na válku . . .

7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch ?

Optimismus a Evropa? Nevidím žádné světlo naděje na klidnější život. V Evropě jsou potlačovány a překrucovány historické události a pravdy. Blíží se čas, kdy bude každý člověk za svůj vlastní názor potrestán? Vím, že absolutní většina obyvatel tohoto kontinentu chce klid a mír, to ale není možné uskutečnit, pokud budou Evropu řídit instituce ovládané lidmi, jejichž zájmy jsou zcela odlišné od toho, co si přejí většina populace. Arogance moci představitelů těchto institucí ukazují na historickou podobnost Římské říše - a víme, jak to s touto říší dopadlo.