Čierne na bielom po prvýkrát
R. Prymula : "... lepší budoucnost je možná. Ale jsem poněkud skeptikem."

V závere druhej a v tretej dekáde 21. storočia bol viackrát považovaný za jedného z najdôležitejších mužov v Českej republike. Vojenský lekár, pedagóg a  vedec, medzinárodne uznávaný epidemiológ, vakcinológ a líder preventívnej medicíny, ale aj úspešný riaditeľ významných zdravotníckych zariadení. Bol ministrom zdravotníctva. Je milovníkom šachu a rýchlych áut.  

Svojími pracovnými výsledkami a postojmi získal veľkú spoločenskú prestíž. To je jeden z najkratších možných profilov Prof. MUDr. Romana Prymulu CSc., Ph.D., ktorý bol vlani so svojími názormi a poznatkami viackrát hosťom aktivít 31-ročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor. 

Bol poctený "Mierovou cenou zo Slovenska 2015". Medzinárodný mierový výbor udelenie zdôvodnil takto : "Za ľudsky a medicínsky dôveryhodné pôsobenie v období pandémie Covid-19 a verejne prezentované kritické názory v súvislosti s jej riešením, ako aj za osobný prínos pre rozvoj verejného zdravotníctva, preventívneho lekárstva a smerovanie k epidemiologickej bezpečnosti imunizáciou a vakcináciou". 

V roku 2025 sa stal členom Medzinárodného mierového výboru.  Ako prvý odpovedá na 6 otázok ankety združenia Čierne na bielom.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Evropskou Únii vnímám jako jeden z nejvýznamnějších politických a ekonomických bloků světa. Její současná politika však vede k postupnému snižování konkurenceschopnosti a nižší ekonomické výkonnosti. 

Plusy

Ekonomická síla a jednotný trh - EU stále představuje jeden z největších hospodářských bloků na světě, což posiluje konkurenceschopnost jejích členských států.Společná obranná a bezpečnostní politika - V současnosti vyšší investice do obrany a zlepšená spolupráce v oblasti bezpečnosti.Podpora obnovitelných zdrojů a technologických inovací. Schengen a volný pohyb osob - Navzdory krizím zůstává možnost svobodného cestování a práce v jiných státech EU jedním z jejích hlavních přínosů.

Mínusy

Byrokracie a pomalé rozhodování - Komplikovaný legislativní proces a neefektivní administrativa často brzdí rychlou reakci na globální výzvy. Vnitřní politické rozpory - Roste napětí mezi západní a východní částí EU v otázkách právního státu, migrace či sociálních politik.
Demografické problémy a stárnutí populace - EU čelí poklesu porodnosti, což ohrožuje její dlouhodobou ekonomickou stabilitu. Energetická závislost a průmyslová konkurence -EU čelí silné konkurenci ze strany USA a Číny.

Green deal - Nekritická podpora klimatické neutralitě významně omezuje evropský hospodářský rozvoj.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

BRICS (Brazílie, Rusko, Indie, Čína, Jihoafrická republika) je ekonomické a politické uskupení, které v posledních letech posiluje svůj vliv a staví se do role alternativy k Západu. S rozšiřováním o nové členy (např. Saúdskou Arábii, Írán, Egypt, Argentinu a Spojené arabské emiráty) roste jeho geopolitická síla. EU je stále lídrem v inovacích, výzkumu a technologii, zatímco BRICS je silný v surovinách a levné výrobě.EU má pevné instituce a stabilní právní systém, BRICS spíše neformální spolupráci. BRICS roste jako geopolitická alternativa k Západu, ale jeho vnitřní rozpory brzdí efektivní spolupráci. Zatímco EU se zaměřuje na regulace, ekologii a digitalizaci, BRICS vsází na průmysl, suroviny a levnější obchodní model. Konkurence mezi EU a BRICS bude v příštích letech stále ostřejší, zejména v oblasti energetiky, technologií a mezinárodního obchodu

3. Aká je pozícia ČR v medzinárodných vzťahoch a  hospodárska realita?

Česká republika je středně velká evropská ekonomika s výraznou orientací na Západ, ale zároveň čelí významným hospodářským a geopolitickým výzvám. ČR je pevnou součástí EU a NATO, podporuje evropskou integraci a transatlantickou spolupráci. Aktivně podporuje Ukrajinu a patří k hlasitým kritikům ruské agrese. Hospodářství ČR je silně provázáno s Německem - hlavním obchodním partnerem a investorem. Jakékoli zpomalení německé ekonomiky má okamžitý dopad na český průmysl. ČR posiluje vojenskou spolupráci s USA (nákupy americké techniky - F-35, vrtulníky, modernizace armády). Aktivně se zapojuje do misí NATO a podporuje zbrojení Ukrajiny. ČR patří k zemím, které omezily čínský vliv. S Ruskem jsou vztahy prakticky zmrazené od roku 2022. Ekonomicky se ČR potýká s nízkým růstem HDP (okolo 1-2 % ročně). Inflace se stabilizovala, ale stále je vyšší než v západní Evropě. Reálné mzdy rostou pomalu. Česká ekonomika je závislá na automobilovém průmyslu. ČR zaostává v oblasti high-tech průmyslu a digitalizace. Investice do výzkumu a vývoje jsou nižší než v západních zemích, což ohrožuje konkurenceschopnost. Vysoké daně na práci brzdí motivaci firem k najímání zaměstnanců. Nutné je diverzifikovat export a snížit závislost na automobilovém průmyslu. Současná politická reprezentace vystupuje v mezinárodním kontextu mimo realitu vlastního ekonomického významu ČR.

 4. O čom je a o čom nie je česká životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu?Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Od pádu komunismu v roce 1989 se Česká republika výrazně přiblížila Západu, ale některé ekonomické a sociální rozdíly přetrvávají. Životní úroveň v Česku je lepší než kdy dříve, ale stále existují oblasti, kde za vyspělými zeměmi EU zaostáváme. Máme vyšší mzdy a lepší životní podmínky. ČR patří mezi nejbohatší postkomunistické státy (HDP na obyvatele v paritě kupní síly je na úrovni Španělska či Portugalska). Nezaměstnanost je nízká - dlouhodobě jedna z nejnižších v EU. Existuje dostupná zdravotní péče - kvalitní zdravotnictví je financované z veřejného systému. Češi mohou cestovat, podnikat, svobodně se vyjadřovat, což v totalitním režimu nebylo možné. Přestože ale mzdy rostou, stále jsou o 30-50 % nižší než v Německu nebo Rakousku. Máme dražší bydlení než v některých západních zemích (Praha patří mezi nejdražší města v EU vzhledem k průměrným mzdám). Máme delší pracovní dobu a nižší produktivitu. Úplné dostihnutí západních zemí je stále poněkud v nedohlednu a dosažení úrovně německých mezd za čtyři roky, jak deklaroval premiér Fiala, je bohužel naprostá utopie.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom?

Na řešení současných válečných konfliktů nepochybně neexistuje jednoduchý recept. Zásobování jedné či druhé strany zbraněmi ale historicky zpravidla nevedlo k řešení. Nepochybně EU si přeje mírové řešení, ale bohužel zůstávají velké pochybnosti ve světle současných teritoriálních požadavků světových velmocí Ruska vůči Ukrajine, Číny vůči Taiwanu nebo USA vůči Grónsku.

 6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti,nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

Světové dějiny ukazují, že války a konflikty jsou součástí lidské existence - kvůli moci, území, zdrojům nebo ideologiím.  I když bychom si všichni přáli, abychom žili ve světě míru, hojnosti, dostupné zdravotní péče, bez zbraní hromadného ničení, je dosažení tohoto cíle stále v nedohlednu, pokud budou mocenské elity upřednostňovat zisk a geopolitické soupeření, což je bohužel dáno lidskými vlastnostmi. Největší naděje spočívá ve vzdělání, technologii a mezinárodní spolupráci. Pokud se lidstvo zaměří na společná řešení místo soupeření, pak je lepší budoucnost možná. |Ale jsem poněkud skeptikem.

Zdroj :
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie
2. február 2025

Čierne na bielom po druhýkrát
Colonel Jacques Hogard: "...ekonomické a sociálne zúfalstvo je hlúposť!"

Vysoký francúzsky dôstojník, bývalý parašutista, Rytier Čestnej légie za vojenský a spoločenský prínos, podnikateľ a spisovateľ. Je laureátom "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2021 s takýmto textom na certifikáte: "Za prínos k medzinárodnej bezpečnosti, mieru a ľudskosti v konfliktoch za jeho literárne a dokumentárne práce o vojne a za pokračovanie v rodinnej tradícii armádnych dôstojníkov".

Člen Medzinárodného mierového výboru od roku 2015 Jacques Hogard ako druhý odpovedá na otázky ankety Čierne na bielom.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy?

V priebehu desaťročí sa Európska únia stala technokratickou štruktúrou, ktorá chce bez akejkoľvek legitimity nahradiť národné štáty. Jej politika je globalistická, podriaďuje sa záujmom bez štátnej príslušnosti a americkému "deep state" - príčine nepokojov, rozporov a vojen - práve tej, ktorú chce teraz prezident Trump rozložiť.

Zlyhania Európskej únie v ekonomických a diplomatických záležitostiach sa už nedajú spočítať. Je zdiskreditovaná najmä krízou na Ukrajine a jej servilným spojením sa s Bidenovou administratívou a NATO.

Jej nezdravú protiruskú a "vojnovú" posadnutosť stelesňuje Ursula von der Leyenová, ktorá nie je volená, ale viditeľne pohltená osobnými ambíciami, až do takej miery, že sa považuje za autoritu nadradenú hlavám štátov a volených vlád. Druhú svetovú vojnu sme vyhrali preto, aby sme sa dostali do tohto bodu ! Úprimne si myslím, že Európska únia vo svojej súčasnej podobe neprežije...

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ?

BRICS je dnes skvelým zoskupením štátov a národov v plnom raste a so značným ľudským, ekonomickým a geopolitickým potenciálom. Budeme s nimi musieť rátať vo všetkých oblastiach. Unipolárny svet je mŕtvy. Európa bude musieť prirodzene rátať s BRICS, a Spojené štáty tiež!

3. Aká je pozícia Francúzska v medzinárodných vzťahoch a  hospodárska realita?

Francúzsko už, žiaľ, nemá v medzinárodných vzťahoch silné slovo. Vidíme to tak v kontexte konfliktu na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, kde sa stala čiastočným a nestranným pozorovateľom, čím opustila tradíciu prezidenta de Gaulla a svoju úlohu sprostredkovateľa, ktorý uprednostňuje diplomaciu pred vojnou. Jedným z jej najvážnejších zlyhaní je nedávne brutálne vysťahovanie z frankofónnej Afriky. Macronova politika len trvalo zhoršila stratu kreditu, prestíže a vplyvu Francúzska vo svete, najmä v oblasti frankofónie. Hlavnými príčinami sú arogancia, neznalosť histórie a kultúr, a opustenie tradičných spoločenských hodnôt. Sarkozyho politika síce vrátila Francúzsko do vedenia NATO prostredníctvom zapojenia do integrovaného velenia Atlantickej aliancie. Macronov kabinet však dosiahol bezprecedentnú úroveň podriadenia sa záujmom Spojených štátov a najmä mocnej americkej zbrojárskej lobby. Ekonomicky je Francúzsko vo veľmi ťažkej situácii s obrovským dlhom, najmä počas Macronovho funkčného obdobia, výrazne deficitným zahraničným obchodom, veľmi vážnou deindustrializáciou a krízou v poľnohospodárstve - najmä vďaka Európskej únii a zlej správe francúzskeho štátu za celé desaťročia!

4. O čom je a o čom nie je francúzska životná úroveň v 3. tisícročí?

Životná úroveň Francúzov, najmä ich kúpna sila, sa v posledných rokoch výrazne znížila. Zdá sa, že rozdiel medzi jednotlivými socio-ekonomickými triedami, medzi tými najbohatšími a tými najchudobnejšími, sa stenčil, no cena živobytia sa neustále zvyšuje a ovplyvňuje morálku domácností strednej aj nižšej triedy.

Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Myslím si, že áno. V každom prípade príklad Poľska (ktoré svojho času dokázalo pozoruhodne ťažiť z európskych dotácií!) nám má pripomenúť, že všetko je možné a že ekonomické a sociálne zúfalstvo je hlúposť! Dobrá správa vecí verejných a boj proti všetkým formám korupcie sú podľa mňa základnými podmienkami na dosiahnutie tohto cieľa.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto - nijaká autorita s realizovateľným mierovým plánom?

Mal som možnosť povedať, a dokonca v nedávnej knihe aj napísať, čo si myslím o vojne na Ukrajine. K tomuto dramatickému konfliktu by nikdy nedošlo, keby NATO, a Spojené štáty s pasívnou spoluúčasťou Európskej únie, Nemecka a Francúzska. hneď po páde ZSSR, nepresadzovali voči Rusku agresívnejšiu politiku.

Táto vojna by sa zastavila sama, keby britský premiér Johnson neprišiel tlačiť prezidenta Zelenského na zločineckú dráhu prehnanej vojny, zatiaľ čo v Turecku sa práve dosiahla mierová dohoda medzi bojujúcimi stranami (marec 2022).

Vojna je vždy tragédia. A diplomacia je vždy lepšia ako vojna. Ale, bohužiaľ, znova sa objavuje a rozvíja po celom svete: na Blízkom východe, na Kaukaze, v Afrike? Vojnové ohniská sa už ani nedajú spočítať. Čo robí OSN, čo sa stane s duchom Jalty? Je čas vážne prehodnotiť organizáciu inštitúcií v meniacom sa svete plnom nepokojov. Je treba prehodnotiť bezpečnostnú organizáciu sveta, počnúc, pre nás Európanov, Európou - od Atlantiku po Ural.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania?

Veľmi ťažká otázka, pretože, samozrejme, by sme sa museli vrátiť k mierovému spolužitiu národov a štátov. Ale na to je absolútne nevyhnutné, aby svet prestal byť unipolárnym alebo bipolárnym, svet musí byť multipolárny. V súlade so zásadami Vestfálskeho mieru (1648) a národných štátov.

BRICS zohrá v tomto kontexte veľmi dôležitú úlohu, podľa môjho názoru. Ale momentálne sme od toho dosť ďaleko. Osobne v blízkej budúcnosti očakávam veľa od dialógu medzi prezidentmi Putinom a Trumpom v záujme zníženie napätia na Ukrajine, ale aj inde vo svete, najmä na Blízkom východe a na Kaukaze, kde je veľmi potrebné upokojiť turecké aj izraelské túžby, ale aj v mimoriadne citlivej indo-pacifickej zóne.

Zdroj :
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie
5. február 2025

Čierne na bielom po tretíkrát
Peter Čatloš: "Životná úroveň sa ľuďom u nás výrazne zvýšila. Zoznam týchto ľudí pošlem na vyžiadanie."

Akoby mal v živote veľavravné motto, že "nič nie je nemožné." Podnikal v strojárenstve, predovšetkým v zariadeniach a technike pre železnice. Prekonával všakovaké a neraz "nervy drásajúce" nástrahy vo vzťahoch so zahraničnými a s domácimi činiteľmi. Na pôde združenia sa našiel pred tridsiatimi rokmi. Nezištne napomáha prezentovať Slovensko a jeho reálie zahraničným (VIP) hosťom.

Ing. Peter Čatloš, PhD má v pamäti aj viaceré nevyberané a neodpodstatnené ataky voči združeniu, voči jednotlivým členom, ale aj voči sebe za názory a tiež za mierové aktivity, vyjadrované vo výzvach - vyhláseniach, v otvorených listoch a v diskusiach na zhromaždeniach združenia. Stal sa jeho oporou, poctený Zlatým biatcom, ktorý rešpektoval vždy iný názor. 

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké mínusy?

Na prahu roku 2025 vnímam EU ako jedno totálne pokazené dielo, ktoré malo na začiatku vynikajúcu myšlienku a ciele, bolo na začiatku aj dobre naprojektované, ale ktorého realizáciu postupne prevzali diletanti, ktorí nielenže nevyužili spoločný potenciál, ktorý ponúkalo spojenie toľkých krajín, ale ešte aj zničili a ničia potenciály jednotlivých krajín - členov EU. Často si sám kladiem otázku, či sú takí neschopní, alebo to robia na objednávku niekoho, komu to bude veľmi-veľmi vyhovovať. Bez dlhých a múdro sa tváriacich analýz poviem - celé zle. Takže, tých mínusov je nepreberné množstvo - a plusy? Tých už naozaj veľa nezostalo. Dokonca už aj z úplne najzákladnejších pilierov ako sú voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je pomaly odkrajované - na základe totálne chybných migračných rozhodnutí (keď nás nútia zamieňať si pojmy utečenec a migrant) sú znova zavádzané kontroly na hraniciach (nie na hraniciach Shengenu, ale na vnútorných), keď počas tzv. Covidovej pandémie bol obmedzený dokonca aj pohyb tovarov atď. Pripravované projekty 15-minútových miest, digitalizácia s cieľom totálnej kontroly ľudí sú bonusom, ktorý sa ešte len pripravuje a ktorý má dokončiť, obrazne povedané, zotročenie obyvateľstva EU.

Podľa môjho názoru zostáva len jedna otázka - dá sa ešte tento projekt opraviť, alebo ho už len zrušiť a začať odznova?

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Tento projekt dáva do budúcna veľkú nádej. Neklasifikoval by som ho ako konkurenta EU, pretože BRICS+ si nedáva ambíciu niekomu konkurovať. Nikomu nezakazuje obchodovať s EU, nestanovuje po vzore EU žiadne sankcie ani obmedzenia, čo sa medzi konkurentami deje. Vzhľadom na to, že je formovaný krajinami, ktoré nepatria do "Civilizovaného západu" (dnes už nemožno povedať, že nekapitalistické, pretože aj tento pojem už stráca presnosť definície) je zatiaľ budovaný na zásadne iných princípoch a hodnotách ako sú princípy a hodnoty Západu. Západ pozná len jediný princíp - vlastný prospech (krajiny, firmy, jednotlivca?) na úkor kohokoľvek, kto je slabší - môže byť aj z toho istého tábora. BRICS+ je budovaný na princípe vzájomnej výhodnosti a vzájomného rešpektu a preto je veľmi zaujímavý najmä pre krajiny, ktoré sa v tomto období zbavujú aj skrytej koloniálnej nadvlády a nemajú ešte takú ekonomickú silu aby odolávali silnejšiemu tzv. partnerovi. Nie sú tam žiadne desaťtisícové draho platené a skorumpované štruktúry ako v EU, ani nadradené zákony a nariadenia, ani iné formy ovládania a nátlaku na svojich členov, na rozdiel od EU.

Významným prvkom je aj proces obchodovania v národných menách (vyhnutie sa doláru), pretože USA zneužívajú dolár aj na presadzovanie iných ako obchodných záujmov a najmä prostredníctvom dolárov, ktorých si "natlačia" koľko chcú a potrebujú, si za bezcenné papieriky kupujú po celom svete reálne hodnoty (suroviny, tovary, fabriky?), čím už dlhodobo okrádajú celý svet a umelo zi zvyšujú svoju životnú úroveň. Nie nadarmo sa prezident Trump vyhráža 100% clami, keď ho chcú pripraviť o takéto doslova bezbrehé a netrestané zbojstvo.Vďaka tomuto okrádaniu sa dnes radia medzi "vyspelé ekonomiky". Ostatné tiež "vyspelé" sa k tomu dopracovali po stáročia trvajúcim okrádaním svojich kolónií.

Som presvedčený, že aj pre krajinu akou je Slovensko, je potrebné a užitočné udržiavať úzke kontakty s týmto združením a hľadať všetky možné spôsoby spolupráce s ním.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a naša hospodárska realita ? Máte riešenie našej vnútropolitickej krízy ?

Slovenská republika nie je a ani nikdy nebude suverénny štát, pretože nemá a nespĺňa základné atribúty suverenity, môže pán premiér deklarovať čo chce.

Napriek tomu, šikovným manévrovaním, pri ktorom dáme pozor, aby sme nestúpili na otlaky veľkým ujom (ale takým veľkým, aby sa ich báli tí menší ujovia, ktorým na tie otlaky stúpiť musíme), môžeme dosiahnuť relatívne slušné úspechy. Zastávam názor, že náš súčasný premiér je v tomto ohľade majster a na základe svojich dlhoročných skúseností vo vrcholovej politike robí skutočne maximum a dosahuje adekvátne výsledky vďaka čomu je naša medzinárodná pozícia (napriek vykrikovaniu opozície) naozaj slušná. Už ten fakt, že ešte pred voľbami v USA vsadil na toho správneho koňa hovorí o mimoriadnej predvídavosti a intuícii.

Verím, že tieto dve svoje vlastnosti využije aj na domácej scéne a zvládne aj vnútropolitickú situáciu.

Môj návrh na riešenie nielen našej vnútropolitickej krízy, ale aj všeobecne kríz o ktorých bude reč aj ďalej je jednoznačný - podchytiť financie. 99% všetkého, čo sa u nás deje, je "niekým" zaplatené. Keď nebudú financie, nebudú problémy. Zatiaľ to vyzerá tak, že toto vie aj premiér.

Čo sa týka hospodárskej reality, tá je zodpovedajúca, nehanbím sa povedať, debilnej hospodárskej politike EU. Viac k tomu nemám čo povedať. Na pôde nášho združenia už viackrát zaznelo, že neexistuje slovenská ekonomika, len ekonomika na území Slovenska, na ktorú máme pramalý vplyv. Napriek tomu môj pohľad do budúcna ma napĺňa obavami. Už pred časom som avizoval, že podľa odborných odhadov 4. technická revolúcia ohrozí približne 70% pracovných miest na Slovensku. V čase tohoto odhadu ešte zďaleka neboli odhadnuté možnosti umelej inteligencie, ktoré teraz toto číslo môže výrazne zvýšiť. Takže asi je na čase začať rozmýšľať, čo dáme robiť toľkým nezamestnaným.

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Na tému životnej úrovne nemám dosť relevantných podkladov, pretože existujú aj exaktné metódy na jej vyjadrenie. Snáď len dva akože vtipné postrehy : herec Matej Landl sa v rámci svojho hereckého IQ nechal počuť, že aby sme nevystupovali z EU, lebo ako je to fajn, keď môžete skočiť do Viedne alebo Heinburgu na kávičku. Keď vynechám vulgárne reakcie čitateľov na tento výplod, skoro všetky reakcie boli v tom zmysle, že bežní ľudia nemôžu ísť na kávu ani v mieste bydliska, nie to ešte do Rakúska.

Druhý je viac-menej vtip, ale surovo reálny : "Životná úroveň sa ľuďom u nás výrazne zvýšila. Zoznam týchto ľudí pošlem na vyžiadanie."

Možno ešte jeden graf a dve konštatovania :

Čo sa týka druhej podotázky o "dobiehaní" vyspelých štátov EU. Nemôžeme ich dobehnúť, nikdy sme nemohli a nebudeme môcť, lebo to nebol zámer týchto krajín pri našom prijímaní do EU. Predovšetkým je treba povedať, že rozpad socialistického tábora v 90-tych rokoch zachránil tzv. západ pred krachom. Vtedy už mali z nadvýroby absolútne preplnené sklady a potrebovali odbytištia. Takže potreba odbytíšť a lacná a kvalifikovaná pracovná sila boli hlavnými dôvodmi pre prijímanie krajín postsocialistického bloku do EU. Zároveň dochádza k neustálemu vysávaniu zdrojov z týchto krajín a to zdrojov, ktoré by teoreticky mohli slúžiť k "dobiehaniu". Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz dal na vedomie, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EU. Citujem "Východná Európa je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a najmä Nemecku 300 - 400 miliárd dolárov ročne". Vedec ďalej okrem iného hovorí, že Eurofondy a vysoko platené miesta v aparáte EU pre hŕstku úradníkov sú "úplatkom pre elitu". Na oplátku je trh príslušnej krajiny zachytený a "podojený" v prospech západných korporácií.

Takže sú nám neustále a dlhodobo plánovite odoberané zdroje, ktoré by nás mohli priblížiť k vyspelým západným krajinám. Takže platí to známe západné - "Nič osobné - len biznis" a "Peniaze až na prvom mieste"

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete ?

Jeden múdry človek povedal : "Zatvorte 50 najbohatších ľudí na svete a všetky vojny sa skončia". Nemôžem ináč, len súhlasiť s týmto názorom. Podľa definície, ktorá hovorí, že vojna je komplex opatrení zameraných na zmocnenie sa cudzích prírodných, energetických a ľudských zdrojov, môžem konštatovať, že základnou príčinou vojen je chamtivosť - doslova nenažratosť elít, ktorá so sebou nesie aj nezmernú túžbu po moci. V prípade Ukrajiny je tu najmä zo strany anglosasov ešte aj dlhodobá nenávisť voči Slovanom, ktorých sa im nikdy nepodarilo poraziť a splniť si ciele z horeuvedenej definície. Pre názornosť uvediem výrok bývalej britskej "premiérky" Liz Truss : 400 rokov sme čakali a speli sme k tomuto okamihu. Konečne sa naplnil náš 400 ročnný sen! Gratulujem vám všetkým ! Slovania topia jeden druhého na Ukrajine už 8 rokov. A ja urobím všetko pre to aby sa navzájom zabíjali nie osem, ale osemdesiat rokov! A potom, keď po Ukrajincoch nezostane ani smrad a pobijú Rusov, tak potom do toho vstúpime my - anglosasi. Rusi už nebudú mať milión ukrajinských vojakov, ktorých mali v Červenej armáde, takže nám bude už ľahšie ich poraziť. Preto teraz posadím všetkých svojich poddaných na sucháre a vodu, donútim ich vrátiť sa do stredoveku, ale ukončenie vojny medzi Ukrajincami a Rusmi (podľa mňa sú všetci rovnakí), ja NEDOPUSTÍM !!!

Treba k tomuto komentár? 

Všetky konflikty sú niekým financované. Zastavte financovanie a je po konflikte (aj na Ukrajine)! Ale chamtivci vo väčšine prípadov financujú obe strany, takže to platí dvojnásobne. A teroristi? Okrem samotárov, ktorým z nejakého dôvodu preskočilo, všetky zoskupenia sú vytvorené a financované tajnými službami konkrétnych štátov a bojujú za záujmy týchto štátov všade tam, kde z akéhokoľvek dôvodu nie je možnosť nasadiť regulérnu armádu. K vytvoreniu ISIS a Talibanu sa verejne priznala Hilary Clinton, pretože potrebovali vytlačiť Rusov z Afganistanu. Takže - zastavia sa peniaze, nemáme teroristov. Čiže vrátim sa na začiatok tohoto odstavca - zavrite 50 najbohatších?

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

Môj názor nie je optimistický, pretože na základe mojich poznaní a myšlienok si myslím, že nemôže. Globálne možno povedať, že dochádza ku konfrontácii dvoch základných koncepcií riadenia tohoto sveta. Jedna koncepcia je západná : "Rozdeľuj, (požieraj) a panuj. Je založená na tzv. masovo elitárskom princípe, kde malá skupina "vyvolených" ovláda masy, vlastní obrovskú väčšinu svetového majetku a v rámci udržania svojej pozície, ďalšieho navýšenia svojho majetku a vplyvu, organizuje a platí všetko to, o čom bol predchádzajúci odstavec. Akonáhle to prestanú robiť, spáchajú samovraždu - ľudia sa uvedomia, spamätajú a zlikvidujú ich.

Potom je tu druhá koncepcia, nazvime ju trebárs východná, a tak, ako sme už hovorili, uplatňovaná v združení BRICS - koncepcia rešpektu, spolupráce, vzájomne výhodné vzťahy.

Tieto dve koncepcie sú nezmieriteľné, vylučujú jedna druhú a preto k trvalý mier nemôže nastať, kým nezvíťazí tzv. východná koncepcia riadenia sveta.

NEF Hospodársky klub - MMV, združenie
Martin, 7. február 2025

Čierne na bielom po štvrtýkrát
Dr. Ján Šály: "...treba v nasledujúcej dekáde počítať s hospodárskou vojnou medzi USA a BRICS..."

Dr. Ján Šály pôsobil v polícii a dosiahol hodnosť plukovníka. Celoživotne sa venuje sociológii a spoločenským vzťahom. V združení pôsobí dvadsať rokov ako analytik. Viaceré z jeho prác boli na programe združenia. Za spracovávanie informácií o vojenských a občianských konfliktoch, o problémoch vo vzťahoch medzi štátmi, ako aj o dianí v medzinárodných organizáciách a inštitúciach bol ocenený Zlatým biatcom.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Od polnoci 1. mája 2004 sme stali členom Európskej únie. Išlo o najväčšie rozšírenie európskeho klubu v histórii - vstúpili sme tam s ďalšími deviatimi štátmi. Podpora obvodného usporiadania únie bola v tom čase enormná, začiatok však ostro kontrastoval s naším záujmom - či skôr nezáujmom - o voľby do Európskeho parlamentu. Najväčšie rozšírenie o 9 členov však prinieslo problémy. Geopoliticky pre Slovensko EÚ predstavuje vonkajšie ekonomické prostredie s kolektívnymi väzbami a obmedzenou suverenitou štátu. Výhody sa ukázali nástupom spoločnej meny nie však u všetkých členov EÚ súčasného únijného usporiadania. Možnosť voľného pohybu tovarov, pracovnej sily sa neskoršie ukázal ako problém menších štátov. Tým ostáva dodnes. Nelegálna migrácia a dovoz nekontrolovanej mimoúnijnej pracovnej sily spôsobuje pokles životnej a vzdelanostnej úrovne europanov. Kolektívna obrana priestoru je sice zabezpečená prostredníctvom NATO, ale... Ukázalo sa že suverenita EÚ pod vplyvom hybridnej vojny prebiehajúcej východne od EÚ je proti jej ekonomickým záujmom. Bremeno vojny Rusko -Ukrajina sa prenieslo na úniu, po tom čo USA uzavrelo bilaterálne vojenské zmluvy s únijnými členmi. Mierový projekt sa tak zmenil na vojnový. USA tak dostalo pod vojenskú kontrolu aj túto časť sveta a tento trend pokračuje aj nástupom novej administratívy USA po začiatku roku 2025 zamýšľanými územnými požiadavkami, Grónsko, Kanada, Panamský kanál... ???

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Prvýkrát toto označenie použila investičná banka Goldman Sachs v roku 2001, vtedy ešte ako BRIC. Južná Afrika pristúpila až v decembri 2010 a formálne bola uvedená 18. februára 2011. Od roku 2024 do BRICS vstúpili Egypt, Etiópia, Irán a Spojené Arabské Emiráty.  Pôvodne malo od 1.januára 2024 dôjsť k rozšíreniu zoskupenia aj o Argentínu a Saudskú Arábiu. Argentína svoje pôvodné rozhodnutie po prezidentských voľbách v roku 2023 zmenila, lebo novozvolený argentínsky prezident Javier Milei členstvo krajiny v tomto zoskupení odmietol, členstvo Saudskej Arábie je doposiaľ nejasné. Je to silná kapitálová skupina, ktorej Trump po nástupe do funkcie pohrozil 100% clami. Perspektívne, treba v nasledujúcej dekáde počítať s hospodárskou vojnou medzi USA a BRICS a ľúty "súboj" o domináciu novej svetovej meny na oboch stranách. Preto považujem vstup SR do BRICS ako jedno z riešení zmárnenia takých následkov.

3. Máte riešenie našej vnútropolitickej krízy ?

Áno, vyriešiť klasickým demokratickým spôsobom. Nevyhnutnou zmenou volebného systému podľa územnosprávneho členenia SR a následne usporiadať nové demokratické voľby

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu?

Základom životnej úrovne krajiny je vždy uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Nechcem sa vracať do minulosti, ale pokiaľ sa neobnoví model štvorbokej pyramídy národného hospodárstva. 1. Suroviny, 2. energia, 3. informačná zásoba a informačný tok 4. životné prostredie, na jej vrchole sa nebude nachádzať človek, tak je tu malá šanca na zlepšenie a zlepšenie konvergencie členských štátov v rámci Európskej únie.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Ekonomicky rušiť globalistický nástroj deštrukcie sveta, akými sú zahraničné mimovládne organizácie zamerané na ovplyvňovanie politiky a na eróziu štátneho aparátu suverénnych štátov, na vedenie hybridných vojen pod pláštikom pseudodemokracie.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstraňovaniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, ako aj k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces všeobecného, alebo aspoň jadrového odzbrojovania ?

Nachádzame sa v období transformácie procesu kapitalistickej globalizácie, tá sústavne narušuje výlučné znaky štátnej suverenity, teda ako je uplatnenie:

1. Vojenskej moci,
2. Peňažnej moci,
3. Komunikačnej moci,
4. Kultúrno-ideologickej moci,
5. Jazykovej moci štátu.

Tieto historicky vzniklé znaky štátnej suverenity sa stávajú majetkom globálnych síl, rovnako ako odštátnený kapitál v jeho teraz už výlučne v obežnej forme na úkor formy fixného kapitálu. Túto ekonomickú nerovnováhu treba pre harmonický rozvoj ktorejkoľvek krajiny sveta bezpodmienečne odstrániť.

Banská Bystrica, 8. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po piatykrát
Miroslav Pavel: "...BRICS je jedním z pólů nového, mnohopolárního světa..."

Pričinil sa o "zlatý vek" českej vydavateľskej spoločnosti Economia a jej hlavného titulu Hospodářske noviny. Zúročil svoje novinárske pôsobenie a spoločenskú prestíž.

Bol pri vzniku slovenských HN a za podporu myšlienky HNclubu, neskôr Neformálneho ekonomického fóra a v súčasnosti združenia Neformálne ekonomického fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor bol poctený ako tretia osobnosť Zlatým biatcom za rok 1993.

Mediálne podnikal vo viacerých európskych štátoch. V súčasnosti sa venuje ako konateľ novému pražskému divadlu Debut a Vyššej odbornej škole hereckej.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Evropská unie na prahu roku 2025 by se měla vrátit ke svým začátkům - k celní ,obchodní a průmyslové unii, která se především zabývá odstraňováním překážek pro obchod, volný pohyb osob a kapitálu. Odejít by měla od nepřirozené regulace.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Nemyslím si, že BRICS je konkurentem Evropské unie. Na to je Evropa příliš malá a v podstatě nefunkční. BRICS je jedním z pólů nového, mnohopolárního světa, ve kterém může mít Evropa a Evropská unie své místo. Ale s jinými politickými elitami.

3. Aká je pozícia domovského štátu v medzinárodných vzťahoch a jeho hospodárska realita ?

Česká republika se propadla do politické i ekonomické bezvýznamnosti.

4. O čom je a o čom nie je vo vašom domovskom štáte životná úroveň ? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Životní úroveň současné České republiky se začíná - bohužel - snižovat poté, co končí období prodeje aktiv, nashromážděných z minulosti ( a nejenom z období komunizmu). Stali jsme se kolonií nadnárodních společností, které využívají naši zatím kvalifikovanou a levnou pracovní sílu. Světlem na konci tunelu jsou možná nové menší a střední podniky, které se začínají pomalu prosazovat na světových trzích. Vyrovnávání ekonomické úrovně s ostatními členy Evropské unie je složitý proces, ve kterém hraje roli i destrukce ekonomik západní Evropy.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vôbec  vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Vzhledem k tomu ,že jsem působil podnikatelsky na Ukrajině v létech 2008-2011 a vlastnil, nebo spoluvlastnil tam čtyři firmy v oblasti médií, distribuce a soukromého vzdělávání ve spolupráci s německými partnery ( a tři roky jsem přímo žil v Kyjevě) je to pro mne dost osobní záležitost. Konflikt, který tam byl vnesen zvenčí a využil části obyvatelstva Ukrajiny, má katastrofické důsledky. Řešení může být teď jedině zvenčí - dohodou Rusko-USA, bez ohledu na zájmy současných ukrajinských politických elit. Doufám, že se k tomu schyluje.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

Světový mír, blahobyt a spolupráce jsou krásným snem. Pokud se na tom dokáží domluvit hlavní světoví hráči, možná by se to mohlo alespoň částečně uskutečnit. Ale nejsem přílišný optimista.

Praha, 8. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po šiestykrát
Ladislav Vaškovič: "...Ani Veľká vojna a ani II. svetová vojny neboli ukončené tým, že niekto presadil mierový plán..."

Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT (STU), postgraduálnych štúdií, a päťdesiat rokov pôsobí v bankovom sektore. Bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom VÚB a EXIM banky. Je predsedom Ekonomického výboru SOPK a takmer 30 rokov je členom združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - MMV. Pôsobenie Ing. Ladislava Vaškoviča, CSc. v bankovom sektore, ale aj podnety na podporu hospodárskej a sociálnej stabilizácie v prvom desaťročí a následný rozvoj SR boli ocenené Zlatým biatcom. Autoritu si získal svojou úctou k faktom, kritickým a kreatívnym myslením.

1. Ako vnímate EÚ na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké mínusy?

Ako občan SR vnímam Európsku úniu pozitívne. Je aj jej zásluhou, že 80 rokov žijeme v Európe v  relatívnom mieri, ak nerátam viaceré krvavé konflikty (najmä rozpad Juhoslávie, boje Ukrajina - Ruská federácia), ktoré sa ale nestali celoeurópskymi. Z hľadiska čisto ekonomického vývoja, jej prínos pre Slovensko, najmä v období po vstupe hodnotím rovnako kladne ako napr. etapu industrializácie Slovenska po 2. svetovej vojne. Plusov členstva je veľmi veľa, stačí spomenúť voľný pohyb ľudí a tovarov, prístup k know-how a to nielen technologický, ale aj správania sa k sebe, k prírode, okoliu, atď. Asi málokto poprie, že napríklad vzhľad nášho vidieka sa výrazne zlepšil, keď ľudia videli, ako to vyzerá v Rakúsku. Negatív je taktiež viacero, prekáža mi, že vedenie únie nie je schopná si uvedomiť, že naša európska hospodárska konkurencieschopnosť vo svete dlhodobo klesá. Hnevá ma až úbohá odbornosť viacerých vedúcich predstaviteľov únie, ich neschopnosť sebareflexie. Mne to pripomína správanie sa vedúcich predstaviteľov KSČ v druhej polovici 80-tych rokov u nás. Snáď v Bruseli nezostanú niektorí trčať ako kôl v plote. Iste si spomínate na výrok generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša. Keďže zmena z Bruselu zrejme nepríde, jediným východiskom zmena doterajšieho prístupu reprezentantov národných vlád, ktorí začnú požadovať výsledky a dajú najavo, že oni sú tí skutočne zvolení politici s právom byť nároční voči ľuďom v Bruseli.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Dovoľujem si opraviť položenú otázku, BRICS je dnes voľné až veľmi voľné združenie krajín, ktoré napríklad na rozdiel od EÚ nemá spoločnú a už vôbec nie nejakú záväznú politiku vo viacerých oblastiach a samozrejme ani v ekonomike. Takže ako celok nie je konkurentom EÚ. Podobnosť s EÚ môže byť snáď v tom, že BRICS sa snaží podporovať vzájomný obchod a odstraňovať tomu brániace bariéry. Čiže sa snaží robiť to, čo bol pôvodný popud na vznik EÚ. Kultúrne a politicky sa členské krajiny veľmi líšia, stačí spomenúť stále pretrvávajúcu animozitu medzi Čínou a Indiou. A ako porovnávať jednotlivé krajiny BRICS s EÚ, prípadne s jej členskými krajinami? Stačí si porovnať rýchle tempá ekonomického rastu Číny a Indie s trápením sa únie a porovnávať rýchlosť osvojovania si najmodernejších technológií a výrobných procesov.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a naša hospodárska realita? Máte riešenie našej vnútropolitickej krízy?

Ak by sme si chceli naklamať, mohli by sme tvrdiť, že naša ekonomika napríklad minulý rok rástla rýchlejšie ako priemer únie. A asi zrejme aj vývoj v roku 2025 bude pokračovať rovnako. Bohužiaľ pravdou je, že sa blížime napríklad k priemeru HDP na obyvateľa len veľmi pomaly, slimačím tempom. A ešte horšie je, že naša dynamika je v posledných rokoch nižšia ako u našich susedov a vysoké tempo majú aj noví členovia únie z Balkánu.

Riešenie našej krízy samozrejme nepoznám a  ani nemám ambície sa tomu venovať. V tejto oblasti politiky sa pohybuje pre mňa príliš veľké množstvo nevypočítateľných postáv a mnohí z nich reprezentujú až neuveriteľný diletantizmus.

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-rokoch od zmeny režimu? Môžu postkomunistické krajiny "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

V predošlej otázke som orientačne popísal ako prebieha naše dobiehanie. A to som si aj ja myslel po zmene v roku 1989, že sa počas desaťročia životnou úrovňou priblížime aspoň k úrovni nášho najbližšieho západného suseda. Ale aj dnes si viem predstaviť, že za ideálnych podmienok v našej spoločnosti, by sme sa do 10 rokov mohli priblížiť aspoň k tomu spomínanému priemeru únie. Veď naša ekonomika za 35 rokov vydržala také otrasy ako je totálna zmena vlastníckych vzťahov, strata veľkej väčšiny tradičných trhov, viaceré privatizačné vlny, dopady pandémie, znovu opakovanej straty trhov, stratu stabilných a aj lacných dodávok energií a surovín. Ale asi by sme sa museli vytratiť z politiky spomínaný "nevedkovia". Moju predpoveď posilňuje aj skutočnosť, že ekonomicky vyspelejší členovia EÚ budú čeliť problémom, ktorým sa mi snáď aspoň čiastočne vyhneme. Čiže je možné, že nám stačí miernejšie tempo.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde na svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom?

Vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je možné čakať od mierového plánu. Ani Veľká vojna a ani II. svetová vojny neboli ukončené tým, že niekto presadil mierový plán. Ale tým, že víťaz jednoznačne porazil svojho súpera. V prípade Ukrajiny je možné len očakávať nejakú modifikáciu tohto princípu, čiže nejakej formy víťazstva jednej z bojujúcich strán. Ináč to bude len dočasné prímerie s latentným konfliktom.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces obnovovania?

Položiť takúto otázku ťažkému pesimistovi ako som ja, je asi nemiestne. O utopistoch a ich predstavách som sa naposledy učil pred desiatkami rokov, pokiaľ sa dobre pamätám v rámci dejín medzinárodného robotníckeho hnutia. Vo svojom okolí som tam nevidel nikoho, ktorý by úprimne veril v idey Henri de Saint-Simona. Samozrejme sa aj vtedajšia ideológia vyslovovala k nemu negatívne.

Bratislava, 8. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po siedmykrát
Stanislav Polonský : "Dôležitá zložka životnej úrovne, a to sú otázky vzťahov a praktizovanie duchovných kvalít, v čom sú rezervy."

Podnikateľ Ing. Stanislav Polonský je členom združenia pätnásty rok. Pôsobil aj na Ministerstve hospodárstva SR a niekoľko rokov v ekonomickej diplomacii v zahraničí.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Naj-plus EÚ je bohatstvo jej pôvodných ľudských zdrojov, jej historický, hospodársky a kultúrny základ. Medzi najvýznamnejšie mínusy EÚ patria nedostatočné využívanie daností a predpokladov, ktoré EÚ má, na to, aby bola všestranne najvýznamnejším a najprosperujúcejším spoločenstvom národov na zemeguli.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Brazílska federácia, Ruská federácia, India, Čína, Južná Afrika, Egypt, Irán, Spojené arabské emiráty a Etiópia vytvárajú potenciálne nesmierne silný celok krajín. Majú takmer celosvetové teritoriálne rozloženie a surovinové bohatstvo, čo je veľká strategická prednosť. Ako nevýhoda sa môže javiť prílišná rôznorodosť národných kultúr a politických systémov. Sú však jedným z najvýznamnejších konkurentov EÚ.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a  hospodárska realita?

Postavenie SR v medzinárodných vzťahoch je prijateľné. Zdá sa, že je spochybňované viac zvnútra štátu ako od významných zahraničných partnerov. Domnievam sa, že Slovenská republika doteraz nevyužila a stále naplno nevyužíva možnosti, ktoré nám nezávislé hospodárske rozhodovanie umožňuje.

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu ?

Veľa vecí nefunguje ako by malo a ako by sme si predstavovali, postupne však prichádzajú riešenia. Materiálne hľadisko životnej úrovne zaznamenalo podstatnú zmenu a rastie. Dôležitá zložka životnej úrovne, a to sú otázky vzťahov a praktizovania duchovných kvalít, v čom sú rezervy.

5. Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Štáty bývalého "sovietskeho bloku" vyšli z nevýhody, že v rokoch 1948 až 1989 nemali príležitosť všestranne, naplno rozvíjať medzinárodné hospodárske vzťahy a z toho prameniacu výhodnú hospodársku spoluprácu. Aj keď celospoločensky vytvorený hospodársky produkt zostal takmer celý v jednotlivých štátoch doma, bol nedostatočný. Ďalší významný dôvod je historický vývoj najvýznamnejších štátov EÚ z druhej strany "železnej opony", ktorý im vytvoril silnú hospodársku základňu, a tá im ešte aj dnes umožňuje veľký náskok pred "nami".

Možnosti však sú, lenže to vyžaduje nesmierne schopných, šikovných, obratných, skúsených, čestných, statočných a svojmu národu oddaných vedúcich predstaviteľov. A k tomu lojálne tímy s podobnou charakteristikou, ktorých členovia budú v zverenej oblasti produktívne, kvalifikovane využívať pracovnú dobu. Týka sa to súčasne aj plného nasadenia všetkých práceschopných obyvateľov v jednotlivých štátoch. S využitím príležitostí medzinárodnej hospodárskej spolupráce a rozvojom národných hodnôt je príležitosť postupne túto priepasť, vytvorenú minulosťou, prekonať.

6. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Domnievam sa, že vojnovú situáciu na Ukrajine je možné vyriešiť vzájomnou komunikáciou obidvoch znepriatelených štátov bez zasahovania tretích strán. Predpokladám, že toto platí aj pre riešenie ďalších aktuálnych konfliktov vo svete.

7. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania?

Pri dobrej vôli, čestnosti, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a vyznávaní hodnôt dobra, môžu predstavitelia Sveta spoločným úsilím zvládnuť všetky uvedené otázky, pred ktorými stoja.

Bratislava, 9. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po ôsmykrát
Peter Mihók : "Náklady na zbrojenie a tendencia ich ďalšieho rastu sú cestou do pekla a svojím spôsobom vytvárajú veľkú nerovnováhu a napätie v medzinárodných vzťahoch."

Je to osobnosť, ktorá vyše troch desaťročí reprezentuje slovenské firmy vo vzťahu k vláde SR, ale aj v komunikácii s ostatnými činiteľmi z tripartity. Úspešne si počína na medzinárodnej scéne. Bol predsedom Svetovej komorovej federácie a je jej čestným predsedom. Je príkladom dôveryhodnosti - korektnosti a zdravého rozumu, vždy konať v záujme veci a prospechu väčšiny, a to aj v situáciach, keď má iný názor ? stanovisko ako "výkonná moc." Doc. Ing. Peter Mihók, CSc., predseda Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory je laureátom Zlatého biatca, "Mierovej ceny zo Slovenska 2015", ale aj viackrát zvíťazil v ankete Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti. Je členom združenia NEF Hospodársky klub - MMV tridsiaty rok.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Európska integrácia svojou podstatou má napĺňať dlhodobé túžby Európanov žiť v mieri, prosperite a bez hraníc, čo je podmienené kontinentálnou spoluprácou bez ideologických, politických a ekonomických bariér.

Integračné hranice sa historicky v nadväznosti na politickú situáciu posúvali cez proces integrácie nových krajín. Avšak proces integrácie mal rôzny charakter a Európske spoločenstvá a neskôr Únia nevyužili historické rozšírenie o krajiny Strednej a Východnej Európy a prepísanie samotného charakteru integrácie a išlo viac o prevzatie časti trhov Strednej a Východnej Európy, ako ich integrovanie. Nevyužili sa možnosti a pozitíva nových krajín na politiku zbližovania politických, ekonomických a sociálnych systémov a jej prostredníctvom na vytvorenie novej kvality. Skutočná integrácia musí mať v prvom rade paneurópsky charakter, t.j. myšlienka Ch. de Gaullea Európa od Atlantiku po Ural. To by z Európy urobilo naspäť jedného z najvýznamnejších globálnych hráčov. Zabudnime na násilný projekt politickej integrácie.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

BRICS je logickou odpoveďou na západnú politickú a ekonomickú hegemóniu. Jeho ciele sú dominantne ekonomické a finančné, bez akéhokoľvek ideologického pozadia, čo vytvára výrazný predpoklad pre jeho ďalší tak kvalitatívny ako aj teritoriálny rast. EÚ v dnešnom rozsahu a byrokracii nemá šancu mu konkurovať. Európa sa môže vrátiť do hry len celoeurópskou spoluprácou bez politických ambícií a chybnej vojenskej stratégie. Silné ekonomické a finančné pozície automaticky vytvárajú silnú pozíciu v globálnych politických otázkach.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a jej hospodárska realita ?

Pri správnej politike má každý, aj malý aj veľký, svoje miesto v medzinárodnom priestore. Musí sa v prvom rade správať transparentne, to však súčasne neznamená podriadene. Musí byť jasné, že jeho činy a slová sa vzájomne nebijú. Musí mať vlastnú pridanú hodnotu pre globálne spoločenstvo ? t.j. musí mať aspoň niekoľko oblastí, ktoré medzinárodnú spoluprácu obohacujú a v princípe je to zajedno, či je to oblasť vedy, výskumu, výroby, kultúry či historických hodnôt. Vnútropoliticky byť vyrovnanou krajinou, v ktorej prebieha štandardná politická súťaž. Nevnášať do medzinárodných vzťahov vlastné často žabomyšie problémy. Schopnosť riešiť ekonomické ako aj vnútropolitický problémy s noblesou a nie nenávisťou. Toto plne platí aj pre nás Slovenskú republiku.

4. O čom je a o čom nie je vo vašom domovskom štáte životná úroveň ? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Životná úroveň má tak svoje merateľné, najmä ekonomicko-sociálne ukazovatele, ale aj ľudskú či spoločenskú dimenziu. Jej úroveň ovplyvňuje nielen materiálne bohatstvo krajiny, jej výrobný potenciál, ale aj spoločenský pokrok, medziľudské vzťahy, organizácie spoločnosti, život marginalizovaných skupín, úroveň a štruktúra vzdelania, vplyv politiky na každodenný život, pocit bezpečnosti života, úrovne zdravotnej starostlivosti a podobne. Pri takomto komplexnom pohľade na kategóriu životnej úrovne sme skôr stagnovali, alebo dokonca v určitých oblastiach aj išli dole. Otázka vzájomného dobiehania či predbiehania je starou témou, ktorú si dobre pamätáme aj z nedávnej doby socializmu. Súčasná doba v rámci EÚ, a plne to platí aj pre nás na Slovensku, je skôr cesta degradácie, v lepšom prípade stagnácie.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Každý konflikt má svoju často jednoduchú príčinu, ktorá keď sa spustí, tak vytvára obrovský problém. Je to tak problém Ukrajiny, ale aj krajín z oblasti Blízkeho a Stredného Východu či viacerých oblastí afrického kontinentu. V prípade Ukrajiny ide o to tragickejšiu dimenziu, že sa deje na európskom kontinente, ktorý by mal definitívne byť kontinentom bez vojen, najmä po tragických skúsenostiach dvoch svetových vojen. Tá druhá "mefistovská" dimenzia je, že sa deje medzi dvoma krajinami, ktoré po stáročia žili v jednom štátnom útvare a majú tak spoločnú históriu, ale aj osudy. Konflikt výrazne oslabuje obidvoch protagonistov a vlastne nemôže mať víťaza. Už dnes sú porazené obidve zúčastnené strany. Pri jeho riešení sa treba vrátiť do doby pred jeho začiatkom a tam odvíjať nitky jeho riešenia, v rámci možnosti bez výraznejšieho negatívneho ovplyvňovania zvonku.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

Svet pokiaľ chce napredovať a symbolicky aj prežiť sa musí vrátiť k politike v "detente", ktorá cca pred polstoročím ukľudnila medzinárodné napätie. Náklady na zbrojenie a tendencia ich ďalšieho rastu sú cestou do pekla a svojím spôsobom vytvárajú veľkú nerovnováhu a napätie v medzinárodných vzťahoch. Ochudobňujú najmä chudobných. Znižujú možnosti medzinárodnej spolupráce a investícií do fatálnych oblastí medzinárodného spoločenstva akými sú environmentálne problémy, otázky zdravia populácie a predchádzanie globálnym pandémiám, riešenie chudoby, riešenie migračných pohybov a podobne. Na tieto a ďalšie otázky by sa mali koncentrovať vedecké kapacity, rozpočty jednotlivých krajín či medzinárodných inštitúcií. Je škoda, že pomerne silné hnutie nezúčastnených krajín z dávnej minulosti dnes prakticky neexistuje, lebo práve ono by mohlo významne ovplyvniť návrat k politike "detente".

Plne platí citát J. P. Sartra "Ak bude ľudstvo aj naďalej žiť, nebude to jednoducho preto, že sa zrodilo, ale preto, že chce v živote pokračovať".

Bratislava, 10. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po deviatykrát
Miloš Blanárik: "...aby sa lídri EÚ čo najskôr poučili z rastu a sociálneho rozvoja v mimoeurópskych krajinách...".

Podnikal, pôsobil vo vrcholových manažérskych pozíciách a významne sa pričiňoval o propagáciu PSS, a.s., či ako vedúci v odbore komunikácie, alebo ako poradca predstavenstva. Členom združenia bol Ing. Miloš Blanárik od konca 90-tych rokov minulého storočia a svojou pôsobením prispel k dobrému menu a úspešnosti stavebného sporiteľníctva.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

Pre Európsku úniu po dlhodobo každoročne pretrvávajúcich problémoch so správnym nastavením stratégie a reálnych cieľov priniesol rok 2025 ďalšiu veľkú výzvu v podobe nie úplne predvídaných krokov amerického prezidenta, čo osobitne pre EU znamená potenciálne starosti a nebezpečenstvo neschopnosti vyrovnať sa adekvátne či dokonca s prevahou s konkurenčnými schopnosťami partnerov na trhu. Rôzne záujmy jednotlivých členských krajín a to nielen hospodárske, ale aj v oblastiach riadenej a neriadenej migrácie, schopnosti zabezpečiť dostatok surovín pre ďalší ekonomický rozvoj, či až bigotné ľpenie na dosiahnutí mnohých iracionálnych cieľov v oblasti green deal nesvedčia o progrese a potenciále rastu v EU. Práve permanentné zameriavanie sa na tzv. vnútorné problémy medzi členskými krajinami až po úroveň detailov v politikách jednotlivých krajín odvádza pozornosť od podstaty, pre ktorú bola EÚ založená ? zvýšenie konkurencieschopnosti na základe rozvoja exkluzívnych výsledkov vo vede a technike a racionálnej a pragmatickej distribúcie potenciálu rastu medzi jednotlivých členov a tým aj eliminovanie rozdielov medi členskými krajinami. Rozhodovanie v obrovsky početnom Európskom parlamente aj v Európskej komisii o skutočne strategických otázkach je mimoriadne komplikované a stále neefektívne z hľadiska smerovania k hlavným pozitívam EÚ. Napriek tomu ešte stále pretrvávajúci voľný pohyb kapitálu aj s určitými obmedzeniami voľný pohyb občanov a pracovnej sily spolu s aspoň čiastočne implantovanou menou euro sú nespochybniteľnými pozitívami.

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Počet obyvateľov krajín združených a potenciálne uvažujúcich o pristúpení permanentne, na rozdiel od EÚ, rastie. Značné spektrum a zásoby surovín v týchto krajinách aj po rokoch koloniálneho zenužívania práve krajinami EÚ je stále veľmi zaujímavé s potenciálom rastu ich ekonomík aj sociálnej úrovne obyvateľstva. Tak ako nie je etické a ako ukazujú zmeny v rebríčkoch úspešnosti napríklad členských krajín EÚ ani správne podceňovať ktorúkoľvek krajinu na základe jej aktuálnej ekonomickej sily, bolo by vysloveným hazardom myslieť si, že EÚ má nespochybniteľnú prednosť v rámci ekonomík sveta. Skôr by bolo vhodné, ak nechceme hrať úplne posledné husle, aby sa lídri EÚ čo najskôr poučili z rastu a sociálneho rozvoja v mimoeurópskych krajinách.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a naša hospodárska realita ? Máte riešenie našej vnútropolitickej krízy ?

Medzinárodná pozícia Slovenska vo veľkej miere zodpovedá nie šťastnej vlastnosti národa, miesto riešenia problému sa s ním obracať na externé a zahraničné inštitúcie. Naštartovalo to hnutie bývalého predsedu vlády SR zo začiatku deväťdesiatych rokov, ale korene siahajú niekoľko storočí dozadu. A tak sa dnes denne dozvedáme zo zahraničných médií o poklese SR v rebríčkoch ekonomických aj sociálnych, a čo je najhoršie významne sa prepadáme v kvalite vzdelávania od základných škôl až po univerzity. Bohužiaľ aj v minulosti skutočne chýrna zdravotná prevencia je už len hudbou minulosti.

Hospodárstvo SR nie je reálne v rukách Slovákov. Sme závislí od dovozu surovín, energií a od schopnosti a záujmu manažmentu vyviezť našu produkciu na konkurenčné trhy. Nedostatok kvalifikovaného personálu negatívne dopadá nielen na vysoko špecializovanú výrobu, manažovanie výskumu, vývoja, výroby a obchodu, ale aj na bežnú ponuku služieb a samozrejme na manažovanie štátu.

Na politickej scéne SR sa už vystriedali všetky dnes sa prezentujúce relevantné politické strany a ani jedna z nich nepriniesla udržateľný posun dopredu. Hlavným dôvodom je určite aj absolútna neochota každej garnitúry akceptovať čo aj tú najlepšiu myšlienku alebo plán predchádzajúcej vlády. Bohužiaľ schopné osobnosti ochotné sa nad svoje ego povzniesť sa do politiky nehlásia a tak voľby sú vždy síce absolútne demokratické, ale riešia vždy len elimináciu toho aktuálne horšieho nie výber dobrého riešenia. Skôr je v tomto procese prekvapivé, ako jedni odídenci okamžite hlasno a bez argumentov kritizujú tých súčasných a o chvíľu budúcich odídencov.

Každú krízu môže vyriešiť len skutočne racionálny prístup zdravého rozumu, ktorý vzíde z exaktných poznatkov a na nich založených stratégií. Systém, v ktorom je štát založený a postupuje bez akýchkoľvek ekonomických analýz a jedinými analýzami a podkladmi sú názory politológov prečo niekto niečo asi urobil alebo naopak neurobil, určite neprinesie riešenie.

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu?

Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Životná úroveň meraná kúpnou silou porovnanou s cenovou úrovňou a sortimentom tovarov na trhu je určite výrazne vyššia. Na rozdiel od predchádzajúcej éry vznikla však skupina obyvateľstva, ktorá sa svojou úrovňou prepadla a veľká časť až na úplné dno v rebríčku hodnotenia "civilizovaného človeka". Nie je u nás vžité podporovať domácu produkciu ? dlhé obdobie socializmu sme sa túžobne pozerali na zahraničné produkty z pod pultov alebo Tuzexu a napriek výraznému poklesu kvality európskej aj svetovej produkcie, stále to spoza hraníc uprednostňujeme. Ak teda aj máme nejakú svoju domácu produkciu, nedokážeme jej vytvoriť taký odbyt, aby sa mohla uchádzať vďaka množstevným rabatom o svetové trhy. Aj umiestnenie domácich výrobkov musela v nadnárodných sieťových obchodoch v SR nariadiť vláda. Takmer úplná deštrukcia poľnohospodárstva, likvidácia závlah, vývoz ešte stále kvalitných a čistých výrobkov za hranice a dovoz prechemizovaných produktov určite nepridá ani zdraviu obyvateľstva, aj keď zdanlivo je to lacnejšia cesta. Systém kozmopolitnej ekonomiky neumožní dobehnúť vyspelé západné ekonomiky EÚ. Nevyriešia to ani Eurofondy, ktoré sú predmetom svárov, vydierania a korupcie na všetkých úrovniach EÚ.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Pred veľa rokmi vzniklo OSN. Je zarážajúce, že miliardy dolárov spotrebované touto inštitúciou nezabránili ani jednému vojnovému konfliktu za posledných 60 rokov. V podstate žiaden ani nevyriešili, len po únave bojujúcich strán vyslali do demarkačných pásiem modré prilby, aby sa konflikt neobnovil, resp. neobnovil v pôvodnej sile a rozsahu. Hlavným dôvodom je kolektívne rozhodovanie v Bezpečnostnej rade, ktorá je apriori zložená z antagonistických skupín štátov. A ak proti sebe stoja predstavitelia dvoch síce roky "bratských" národov, a súčasné nástroje toku informácií sú schopné zmanipulovať obyvateľstvo za niekoľko hodín, nik z nás, a bojím sa, že ani nik z priamych účastníkov a to ani na najvyššej úrovni, nepozná reálnu pravdu o príčinách konfliktu na Ukrajine, alebo ktoréhokoľvek iného. Asi jediný overiteľný fakt je, kto zaútočil prvý. Z neho sa potom odvíjajú postoje a názory pozorovateľov a samozrejme tvorcov pozície priamych aktérov. Ak si súperi nie sú ochotní sadnúť a rokovať bez emócií, ak neexistuje autorita, ktorá by ich k tomu donútila, tak konflikt pokračuje až do vyčerpania jedného, alebo oboch súperov.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

 Už milióny rokov parí človek do skupiny predátorov. Predátor útočí a zabíja, ak potrebuje potravu, územie, suroviny na zabezpečenie svojej existencie. V posledných desaťročiach a bohužiaľ v posledných rokoch už aj na Slovensku sme svedkami úchylky predátora - človeka. Streľby na amerických uliciach, univerzitách, Berlíne, na Karlovej univerzite v Prahe, ale aj nedávne zabíjanie na Spiši neboli podmienené u predátora človeka potrebou vziať si pre seba potrebnú vec, len potrebou vziať život. Ak nasávanie poznatkov mladej generácie z filmov, seriálov, počítačových hier, chovania a vyjadrovania vrcholových politikov a predstaviteľov horných 10 tisíc vedie k bezbrehej agresivite a tá sa čoraz viac rozrastá, nedá sa očakávať pokrok ani v jednej oblasti zmienenej v otázke. Vyštudovali tisíce antropológov, historikov, milióny psychológov a psychiatrov a dodnes nie je nik ochotný sa poučiť z histórie, možno v krátkosti interpretovanej ako "Božie mlyny melú pomaly,....! A od tých psychológov a psychiatrov je zaujímavý hlavne jeden poznatok z obsiahlej štúdie "Nie všetci psychopati sú vrcholovými manažérmi a politikmi, ale všetci vrcholoví manažéri a politici sú psychopati".

Bratislava, 12. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po desiatykrát
Jozef Beliš: "... Najhoršie je, že dnes neexistuje nič na svete, čo by dokázalo pritlačiť jednotlivé vlády sveta k tomu, aby vo svete zavládol aspoň trvalý mier,...".

Ako podnikateľ sa pohyboval v poradenstve, v akvizíciách a v obchode, predovšetkým s nerastnými surovinami. Zastával vysoké manažérske funkcie a bol aj v orgánoch významných hospodárskych organizácií. Laureát Zlatého biatca Ing. Jozef Beliš je vlastníkom spoločnosti Bioenergia Slovakia, s.r.o.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ?

ešte stále má predpoklady byť úspešným príbehom pre všetky jej členské krajiny, no určite nie spôsobom, akým to dnes realizuje. Ak medzi hlavnými cieľmi bolo vybudovanie Európy s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia, tak realita je dnes veľmi ďaleko od tejto vízie. Otvárajú sa síce témy, ktoré sú možno veľmi aktuálne a v súčasnej dobe pre ľudstvo prospešné, no nie sú dostatočne pripravené v ich zavádzaní do praxe. Takéto veľké zoskupenie krajín si musí v rámci sveta zabezpečiť jednoznačne väčší podiel na účasti pri riadení svetovej politiky a hospodárstva. Niektoré kroky mi pripadajú preto ako úplne nelogické a doslova "samovražedné" pre Európsku úniu. Vedenie musí byť oveľa odvážnejšie, zdravo drzé, nebáť sa postaviť zoči-voči najvýznamnejším svetovým hráčom a hlavne ? podstatne viac riešiť problémy hospodárstva jednotlivých členských krajín. EÚ musí mať vážne slovo v trojuholníku USA-Čína-EÚ! Politika a hospodárstvo musia ísť krok za krokom vedľa seba, čo vnímam ako výrazný nedostatok.

Medzi naj-plusy by som zaradil:

• otvorenie hraníc a z toho plynúci voľný pohyb osôb a tovaru
• možnosť žiť, pracovať a študovať v ktorejkoľvek krajine EÚ
• možnosť čerpania eurofondov pre novovstupujúce krajiny
• zavádzanie spoločnej meny Eura medzi jednotlivých členov únie

Medzi naj-mínusy patrí:

• nezabezpečenie vonkajších hraníc EÚ
• nevyužitá pozícia pri rokovaniach v rámci účasti na riadení svetovej politiky vzhľadom na možnosti, aké EÚ má
• nedostatočný vplyv jednotlivých krajín pri riadení EÚ
• chaotická hospodárska politika, nepripravenosť dlhodobých cieľov
• rozvetvená a neefektívna administratíva a prílišná byrokracia (Brusel, Štrasburg, Luxemberg)

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Pri tejto skupine by mala byť EÚ minimálne na pozore a veľmi pozorne sledovať jej vývoj a jej činnosť. Vnímam to ako veľmi ambiciózny projekt, ktorý má vo svete svojich obdivovateľov, no takisto má aj svojich neprajníkov. Zakladatelia tejto skupiny (Rusko, Čína, India, Brazília) založili túto skupinu ako protiváhu skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 a G20. EÚ by sa mala o toto zoskupenie intenzívne zaujímať a spolupracovať minimálne z dôvodu výkonu ekonomík jednotlivých členských krajín. Do budúcna bude BRICS ešte ekonomicky vplyvnejší, keďže medzi mnohými ďalšími krajinami je stále značný záujem o vstup do tejto skupiny. O tom, že netreba túto skupinu podceňovať svedčí aj fakt, že novozvolený americký prezident Donald Trump začiatkom decembra pohrozil uvalením 100-percentných ciel na dovoz z členských štátov BRICS, ak tie budú podľa neho pokračovať v aktivitách, ktoré ohrozujú pozíciu amerického dolára.  Význam budúceho vplyvu tejto skupiny potvrdzujú aj slová prezidenta Brazílie Inácia Lulu da Silvu, ktorý len pred pár dňami povedal, že "BRICS sa chce lepšie zorganizovať ako globálny Juh. Sme dôležití v celosvetových diskusiách a sedávame za rokovacím stolom ako rovnocenný partner Európskej únie a Spojených štátov," vyhlásil. Toto vyhlásenie by malo byť dostatočným aj pre predstaviteľov EÚ, ak sa chce stať dôležitým geopolitickým hráčom. Spolupráca so skupinou BRICS má veľký potenciál Európe pomôcť. Má to samozrejmé aj svoje negatívne stránky, pretože nesmieme zabudnúť, že skupina BRICS je predovšetkým obchodné zoskupenie jednotlivých krajín, preto je naivné si myslieť, že takáto spolupráca má len svoje pozitívne stránky.

3. Aká je pozícia SR v medzinárodných vzťahoch a naša hospodárska realita ? Máte riešenie našej vnútropolitickej krízy ?

Pozícia SR v rámci medzinárodných vzťahoch je všeobecne štandardná a odráža naše možnosti ovplyvňovať tieto vzťahy. Slovensko nie je krajina, ktorá by mohla významne ovplyvňovať medzinárodné dianie, či už z politického alebo hospodárskeho hľadiska, aj vzhľadom ku skutočnosti, že naše hospodárstvo je výrazne závislé na zahraničných investíciách a je naviazané doposiaľ na najvýkonnejšiu ekonomiku Európy ? Nemecko.

Napriek vyššie uvedenému, ako i mimoriadne komplikovanej geopolitickej a hospodárskej situácií vo svete, najmä však v samotnej EÚ, som presvedčený že je naším právom a povinnosťou zároveň postaviť sa a obhajovať naše hospodárske a existenčné záujmy, ktoré sú naviazané na lacné strategické suroviny z Východu. Bez týchto cenovo dostupných strategických surovín je pravdepodobné, že v našom hospodárstve nastane kolaps!

Je nepredstaviteľné, že naše hospodárstvo v krajine, ktorá je vo výrobe elektrickej energie sebestačná, ju v konečnom dôsledku musí nakupovať cez zahraničnú burzu niekoľkonásobne drahšiu...

Riešenie súčasnej krízy majú vo svojich rukách len a len politici. Je na nich, ako s touto zložitou situáciou naložia. Nesmie im ale chýbať nevyhnutnosť racionality pri riešení našej súčasnej situácie, predovšetkým zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak k tomuto posunu k zodpovednosti za politické rozhodnutia nedôjde, nemám veľké očakávania z racionálneho vyriešenia súčasnej situácie.

4. O čom je a o čom nie je naša životná úroveň po 35-tich rokoch od zmeny režimu? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Životná úroveň sa po 35-tich rokoch od zmeny režimu na Slovensku voči Západu výrazne zmenila smerom k lepšiemu. Nie všetko má však len kladné stránky. Otvoril sa fenomén nezamestnanosti, časť priemyslu bola úplne zničená, iná časť bola výrazne nakopnutá, nastali zásadné zmeny v ekonomike, nastali výrazné zmeny medzi jednotlivými regiónmi. Nesmieme zabudnúť na dedičstvo, ktoré nám po predchádzajúcom režime ostalo a prinieslo pomerne bolestivý transformačný proces. Vyššia stredná trieda sa možno už má celkom dobre, ale väčšina populácie má v pomere k Západu veľmi nízke platy. Čo sa ale za roky od revolúcie nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Súťaž postkomunistických štátov dobehnúť ostatné krajiny EÚ je veľmi zložitá. Tieto snahy okrem iného stále brzdia aj výrazné investície, ktoré zo Západu do týchto krajín prišli a neustále prichádzajú, a ktoré snahu týchto krajín dobehnúť Západ brzdia.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Vôbec by som nebol proti tomu, ak by autorovi mierového vyriešenia vojnového konfliktu na Ukrajine bola udelená Nobelova cena za mier... Obávam sa však, že to tak skoro nebude. Je veľkou škodou a zároveň nezodpovedne zahodenou príležitosťou pre celý svet, no najmä pre predstaviteľov Európy, že otázka mieru sa nezačala riešiť okamžite po začatí konfliktu! Čím neskôr začne svetové spoločenstvo tento problém riešiť, tým to bude podľa môjho názoru zložitejšie. Vyjednávacia pozícia sa jednoznačne zhoršuje v neprospech Ukrajiny a bude veľmi zložité vyjednať akýkoľvek ? najmä však, spravodlivý mier. Ak takýto vôbec existuje... Musíme si totiž uvedomiť, že dnes je postup ruskej armády neodškriepiteľný, niekedy s väčším, niekedy s menším územným ziskom. Aj z tohto dôvodu bude rokovanie s predstaviteľmi Ruska mimoriadne náročné a neviem si predstaviť, aby sa vzdali území, ktoré dnes ovládajú. Možno v minimálnom množstve áno, ale určite nie k návratu spred februára 2022. Túto realitu bude musieť pravdepodobne Ukrajina prijať.

Čo sa týka ostatných aktuálnych vojenských konfliktov vo svete, ak by bolo v mojej moci, tak by som sa určite snažil vyvolať celosvetovú konferenciu pod názvom "Stop vojnám", na ktorej by sa najvyšší predstavitelia 10-15 krajín, ktoré sú najviac zaangažované v súčasných konfliktoch, kde by sa podpísaním novej mierovej deklarácie jednoznačne určili podmienky celosvetového mieru a zároveň by sa určili zničujúce sankcie pri začatí akéhokoľvek konfliktu. Isteže, táto iniciatíva a celý tento proces sa nedá vyriešiť jednorázovo, je mimoriadne časovo náročný, ale ak chceme svet aj do budúcna zachovať v stave, aby pre nasledujúce generácie bol život na celej našej planéte radosťou, tak je priam nevyhnutnosťou tento krok urobiť. Je len otázkou, či takáto snaha by mala vôbec aký-taký zmysel a význam pri súčasnom pohľade na mimoriadne komplikovanú situáciu vo svetovej politike...

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

V tejto otázke som veľmi skeptický, možno až pesimistický. Pri súčasnom vývoji medzinárodnej politickej situácie to nevidím vôbec ako reálnu možnosť. A ani prvé kroky opätovne zvoleného prezidenta USA Trumpa nedávajú svetu nádej na pozitívnu odpoveď na vyriešenie problémov uvedených v otázke. Predstavitelia jednotlivých mocností tohoto sveta akoby ani nemali záujem o hľadanie riešení. A ak, tak väčšinou je to vo forme prázdnych slov, prijímania rôznych bezvýznamných deklarácií, usporadúvaním nič neriešiacich rôznych zasadnutí a pod.
Najhoršie je, že dnes neexistuje nič na svete, čo by dokázalo pritlačiť jednotlivé vlády sveta k tomu, aby vo svete zavládol aspoň trvalý mier, ktorý je základom k splneniu ďalších problémov súčasného sveta. Bez mieru sa nepohne svet ani len o povestný krôčik dopredu! Žneme dôsledky politiky jednotlivých štátov z posledných niekoľko desaťročí, keď sa každým rokom objavovali na mape sveta nové a nové ložiská vojenských konfliktov, z ktorých len veľmi málo z nich bolo vyriešených mierovým záverom. Bohužiaľ. Záver odpovede by som rád zakončil citátom sv. Matky Terezy, v ktorom je celá odpoveď na túto otázku:
"Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých."

Bratislava, 7. februára 2025
NEF Hospodársky klub - MMV, združenie

Čierne na bielom po jedenástykrát
Rudolf Young Mosny: "...Výzvy ako konkurencia zo strany Číny, domáce fiškálne problémy a globálna nerovnosť (však) formujú budúcnosť moci a vplyvu USA....".

Podnikateľsky pôsobí vo viacerých štátoch sveta. Podnikal aj v SR, kde bol za trhovým úspechom jednej pivovarníckej značky. Narodil sa v Piešťanoch, ale polstoročie je občanom Spojených štátov. V SR bol spoločensky a začiatkom 90-tych rokoch minulého storočie aj politicky činný. Je laureátom Zlatého biatca a pričiňoval sa aj o zahraničné aktivity združenia NEF Hospodársky klub ? MMV. Rudolf Young Mosny s prestávkami bol jeho členom, spolupredsedom, resp. predsedom výboru, a dodnes sympatizantom.

1.Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej hlavné silné a slabé stránky?

Ako sa blížime k roku 2025, Európska únia (EÚ) sa nachádza na zložitom a kľúčovom momente vo svojej histórii. Orientuje sa v mixe výziev, príležitostí a meniacich sa geopolitických krajinných pomerov. Tu je moj pohľad na kľúčové silné a slabé stránky EÚ:

Silné stránky EÚ

Ekonomická mocnosť: EÚ zostáva jednou z najväčších ekonomík na svete. Jej jednotný trh, ktorý uľahčuje voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí, je veľkou silou. EÚ tiež má významný globálny vplyv v obchodných dohodách, predpisoch a normách, čím sa stáva kľúčovým hráčom pri formovaní globálnej ekonomiky.

Jednotný politický vplyv: Napriek niektorým vnútorným rozdielom je EÚ dôležitým globálnym politickým aktérom. Má diplomatický vplyv, pričom členské štáty často vystupujú jednotne v rámci hlavných medzinárodných otázok, najmä prostredníctvom svojej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Vedenie v oblasti životného prostredia: EÚ je na čele globálneho environmentálneho hnutia, s ambicióznymi klimatickými cieľmi. Európska zelená dohoda, ktorá sa zameriava na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, ukazuje jej záväzok k udržateľnosti, čím EÚ pozicionuje ako lídra v klimatickej akcii.

Ľudské práva a právny štát: EÚ podporuje demokraciu, ľudské práva a právny štát, a to ako v rámci svojich hraníc, tak aj mimo nich. Jej dodržiavanie týchto princípov je zakotvené v jej zakladajúcich zmluvách a rôznych politikách, čím jej dáva morálnu a inštitucionálnu autoritu.

Inovácia a digitálna transformácia: EÚ investuje veľké prostriedky do výskumu, inovácií a technológií, pričom Európska digitálna stratégia sa snaží pripraviť Európu na digitálnu éru. Iniciatívy ako Horizon Europe podporujú vedeckú excelentnosť a inováciu v členských štátoch.

Slabé stránky EÚ

Vnútorné rozdiely: Jednou z najvýznamnejších výziev EÚ je riadenie rozmanitých záujmov jej 27 členských štátov. Témy ako migrácia, fiškálna politika a demokratické zlyhávanie v niektorých krajinách často vedú k neshodám. Vnútorné rozdiely boli najviac viditeľné v momentoch ako migračná kríza alebo reakcie na hospodárske krízy.

Dôsledky Brexitu: Odchod Spojeného kráľovstva v roku 2020 mal trvalý dopad na EÚ. Hoci sa EÚ dokázala vyrovnať, strata UK, ako ekonomicky, tak politicky, predstavuje oslabenie únie a EÚ sa stále prispôsobuje meniacemu sa dynamiku v Európe.

Ekonomické rozdiely: Ekonomická priepasť medzi západnou a východnou Európou zostáva významným problémom. Bohatejšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko majú viac zdrojov, zatiaľ čo niektoré východoeurópske krajiny stále zápasia s nižšími úrovňami príjmov a rozvoja. Tento nerovnovážny stav môže podporovať populizmus a euroskepticizmus v chudobnejších krajinách.

Geopolitická zraniteľnosť: Ako rastú geopolitické napätia, najmä kvôli akciám Ruska na Ukrajine a vzostupu Číny, EÚ čelí výzvam v uplatňovaní svojej strategickej autonómie. Hoci EÚ dosiahla pokroky v obrane a zahraničnej politike, stále je závislá od NATO a USA v oblasti bezpečnosti.

Demokratické a inštitucionálne výzvy: EÚ čelí kritike, že je vzdialená od svojich občanov. Rozhodovací proces EÚ, s komplexnými inštitúciami ako Európska komisia, Európsky parlament a Rada, môže byť neprehľadný, čo sťažuje ľuďom pochopenie, ako sa rozhodnutia prijímajú. To vyvolalo obavy z "demokratického deficitu".

Kríza migrácie a azylu: EÚ stále zápasí s nájdením komplexného a jednotného prístupu k migrácii. Kríza utečencov v roku 2015 odhalila slabiny azylovej politiky EÚ a napätia okolo spôsobu riadenia migrácie naďalej spôsobujú rozpory medzi členskými štátmi.

Príležitosti a výzvy pred nami

Globálne vedenie: EÚ má príležitosť viesť v oblastiach ako zmena klímy, digitálna transformácia a ľudské práva. Môže využiť svoju ekonomickú a regulačnú moc na formovanie globálnych noriem v oblastiach ako ochrana údajov a udržateľný rozvoj.

Rozšírenie a integrácia: Potenciálne rozšírenie EÚ zostáva na stole, pričom krajiny Západného Balkánu, Ukrajina a Moldavsko sa snažia pripojiť. Integrácia nových členov predstavuje príležitosti, ale aj výzvy, najmä v zjednocovaní rozmanitých politických systémov a ekonomík.

Geopolitické zmeny: S rýchlo sa meniacim globálnym poriadkom musí EÚ prispôsobiť nové reality rastúcej konkurencii a rastúcej globálnej fragmentácii. Jej schopnosť pracovať súdržne ako blok a presadiť sa na medzinárodnej aréne bude podrobená skúške.Na záver, EÚ je silnou silou na globálnej scéne, no jej vnútorná súdržnosť a schopnosť riešiť zložité výzvy budú určovať jej trajektóriu v roku 2025 a neskôr. Má potenciál stať sa silnejšou, ak sa efektívne prispôsobí, alebo môže zlyhať, ak sa nezvládne vysporiadať so svojimi slabými stránkami.

 

2.Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov Spojených štátov a tiež EÚ?

BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) sa stalo významným geopolitickým a ekonomickým blokom a v mnohých ohľadoch predstavuje výzvu alebo konkurenciu pre Spojené štáty a Európsku úniu. BRICS je však stále vyvíjajúcou sa entitou, s rôznymi silnými a slabými stránkami v tomto kontexte. Tu je analýza toho, ako BRICS súťaží s USA a EÚ, alebo ako sa líši:

BRICS ako konkurent USA a Silné stránky BRICS ako konkurent USA a EÚ

Hospodársky rast a vplyv: Spolu majú krajiny BRICS viac ako 40 % svetovej populácie a významný podiel na globálnom HDP. Kým Spojené štáty a EÚ zostávajú dominantnými ekonomickými mocnosťami, krajiny BRICS zaznamenali rýchly rast, najmä Čína a India. To zvýšilo ich vplyv na globálny obchod a ekonomiku.

• Čína je druhou najväčšou ekonomikou na svete a naďalej poháňa veľkú časť globálnej výroby a obchodu.

• India je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík a veľkým hráčom v sektore digitálnych služieb a technológií.

• Brazília, Rusko a Južná Afrika majú vplyv v svojich regiónoch (Južná Amerika, Východná Európa a Afrika), pričom prírodné zdroje, výroba energie a poľnohospodárske exporty posilňujú ich hospodársku moc.

Reprezentácia Globálneho juhu: BRICS sa prezentuje ako zástanca záujmov rozvojových krajín. Kým USA a EÚ sú často považované za zástupcov západných alebo vyspelých krajín, BRICS požaduje viacpolárny svetový poriadok. Vyzýva na výzvu globálnej dominance Západu a obhajuje inkluzívnejší prístup k medzinárodnej hospodárskej a politickej správe. Krajiny BRICS sa tiež zasadzujú za reformy v globálnych inštitúciách, ako je Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF), ktoré sú tradične dominované Západom.

Geopolitický vplyv:

• Čína sa čoraz viac presadzuje v globálnej geopolitike, vyzývajúc dominanciu USA, najmä prostredníctvom svojej iniciatívy Pás a cesta (BRI), ktorá sa snaží zaviesť čínske infraštruktúrne projekty a obchodné trasy naprieč Áziou, Afrikou a Európou.

• Rusko, so svojím vplyvom v Eurázii, sa postavilo ako konkurent USA a NATO, najmä svojimi krokmi na Ukrajine a v Sýrii.

• India sa presadzuje ako regionálna mocnosť v Ázii, s rastúcim vplyvom v oblasti obchodu a bezpečnosti.

BRICS funguje ako platforma pre tieto krajiny na presadzovanie ich kolektívneho vplyvu, často výzvou proti politikám USA a EÚ v oblastiach ako zmena klímy, obchod a vojenské intervencie.

Alternatívna finančná infraštruktúra: Jedným z najvýznamnejších výziev BRICS pre Západ je vytvorenie alternatívnych finančných mechanizmov. Napríklad krajiny BRICS založili Novú rozvojovú banku (NDB) a Mechanizmus pre núdzové rezervy (CRA), aby poskytli financovanie rozvojovým krajinám a znížili závislosť na západných finančných inštitúciách, ako je Svetová banka a MMF. Tieto inštitúcie poskytujú pôžičky krajinám, ktoré potrebujú rozvoj infraštruktúry alebo finančnú pomoc, čím ďalej diverzifikujú globálnu finančnú moc.

De-dollarizácia: V rámci BRICS sa čoraz viac zdôrazňuje presun od amerického dolára ako dominantnej globálnej rezervnej meny. Krajiny ako Rusko a Čína podnikajú kroky k obchodu v miestnych menách a blok BRICS diskutuje o vytvorení vlastnej spoločnej meny alebo platobného systému, ktorý by konkuroval doláru v globálnom obchodnom rámci. Toto by mohlo narušiť dominanciu americkej finančnej moci.

Slabé stránky a výzvy pre BRICS

Vnútorné rozpory: Hoci BRICS je spojený túžbou vyzvať západnú dominanciu, nie je homogénnym blokom. Členské štáty majú významné rozdiely v politických systémoch, hospodárskych modeloch a prioritách zahraničnej politiky:

• Vzostup Číny ako globálnej moci často naráža na ambície Indie pre regionálne líderstvo.

• Geopolitika Ruska (ako jeho vojenské kroky na Ukrajine) často vytvára napätie so Západom, ale aj s niektorými členmi BRICS, ktorí majú bližšie vzťahy s USA alebo EÚ.

• Brazília a Južná Afrika čelí väčším vnútorným politickým a ekonomickým problémom, ktoré limitujú ich schopnosť projektovať moc na globálnej úrovni.

Tieto rozdiely môžu niekedy oslabiť schopnosť BRICS konať jednotne pri riešení globálnych problémov, čo obmedzuje jeho schopnosť naozaj konkurovať Spojeným štátom a EÚ na diplomatickej a geopolitickej scéne.

Hospodárske rozdiely: Kým krajiny BRICS sú veľké a rastúce, nie sú si rovné v hospodárskej sile. Čína, konkrétne, prevyšuje ostatných členov, a tento rozdiel vytvára potenciálnu nerovnováhu v vplyve BRICS. Napríklad ekonomické záujmy Číny majú často prednosť, čo môže vytvárať napätie v rámci skupiny. Rusko a Brazília tiež čelí domácim hospodárskym výzvam (napr. sankcie, politická nestabilita), ktoré obmedzujú ich širší vplyv.

Nedostatok vojenskej súdržnosti: Na rozdiel od USA a EÚ, ktoré majú silné a integrované vojenské aliancie ako NATO, BRICS nemá jednotnú vojenskú štruktúru alebo obranný pakt. Kým Rusko a Čína sú významné vojenské mocnosti, skupina nemá súdržnosť v oblasti vojenskej spolupráce, čo obmedzuje jej schopnosť vyzvať USA alebo EÚ vojensky.

Inštitucionálne a politické obmedzenia: BRICS postráda silnú politickú súdržnosť a inštitucionálne rámce, ktoré si vybudovali EÚ alebo USA. Európska únia má napríklad hlboko integrovanú politickú a hospodársku štruktúru, kým USA majú svoje dlhoročné aliancie a vplyv cez NATO, OSN a ďalšie globálne inštitúcie. BRICS je viac fragmentovaný a snaží sa vytvárať trvalé inštitucionálne reformy v globálnych organizáciách, často čelí odporu zo strany Západu.

Výhľad: BRICS a budúcnosť

Aj keď BRICS pravdepodobne do roku 2025 nenahradí Spojené štáty alebo EÚ ako dominantné globálne mocnosti, bude naďalej slúžiť ako silná protiváha. Ekonomický a geopolitický vplyv bloku bude rásť, najmä ak bude pokračovať v posilňovaní spolupráce medzi svojimi členmi a prehlbovaní svojho zapojenia do Globálneho juhu.

Preto aby BRICS bolo skutočným globálnym konkurentom, bude musieť prekonať svoje vnútorné rozpory a predložiť jednotnú alternatívu k západne vedeným globálnym inštitúciám. Výzvou je, ako BRICS môže využiť svoje kolektívne silné stránky, pričom bude riadiť svoje rozdiely, najmä v oblastiach ako obchod, zahraničná politika a bezpečnosť.

V súhrne, BRICS ponúka alternatívnu víziu globálnej správy, ktorá vyzýva na existujúci poriadok vedený USA a EÚ. Hoci predstavuje rastúcu výzvu, stále je to proces v pokroku a nikdy nemusí plne konkurovať súdržnosti a vplyvu západných mocností. Napriek tomu je to silný hráč v rozvíjajúcom sa multipolárnom svete.

´3. Aká je pozícia USA v medzinárodných vzťahoch a ekonomickej realite?

Spojené štáty zaujímajú kľúčovú a vplyvne pozíciu v medzinárodných vzťahoch aj v globálnej ekonomike. Ich úloha sa dá pochopiť z viacerých hľadísk:

Medzinárodné vzťahy:

Globálna superveľmoc: USA boli dlho považované za globálnu superveľmoc s výrazným politickým, vojenským a diplomatickým vplyvom. Hrajú vedúcu úlohu v medzinárodných organizáciách, ako sú Organizácia Spojených národov (OSN), NATO a Svetová obchodná organizácia (WTO), a pomáhajú formovať globálne normy a politiky.

Vojenská sila: USA majú najpokročilejšiu a najsilnejšiu armádu na svete s vojenskými základňami a spojencami po celom svete. Ich vojenská sila je kľúčová pre ich vplyv, pretože sú často volané na mierové misie, humanitárne akcie a na presadzovanie medzinárodných dohôd.

Diplomatický vplyv: Diplomacia USA je nevyhnutná pri riešení globálnych konfliktov, boji proti klimatickým zmenám a formovaní hospodárskej politiky. Prostredníctvom iniciatív, ako sú G7 a G20, USA pomáhajú nastaviť agendu pre medzinárodnú spoluprácu v rôznych oblastiach.

Globálne aliancie: USA majú silné aliancie s členskými štátmi NATO, Japonskom, Južnou Kóreou a viacerými ďalšími krajinami. Ich vedenie v týchto alianciách im umožňuje vyvíjať značný vplyv na globálnu geopolitickú situáciu.

Konkurencia s Čínou a Ruskom: USA čelia rastúcej konkurencii zo strany Číny a Ruska, najmä v oblastiach ako obchod, technológie a vojenská prítomnosť. Napätie medzi USA a Čínou, najmä v súvislosti s obchodnými politikami a bezpečnostnými obavami v Indo-Pacifickom regióne, formuje väčšinu ich zahraničnej politiky dnes.

Mäkká moc: Americká kultúra, technológia, vzdelávanie a médiá majú hlboký globálny dosah. Hollywood, Silicon Valley a americké univerzity vyžarujú vplyv po celom svete, vytvárajúc spojenia a formujúc vnímanie USA ako kultúrneho a intelektuálneho lídra.

Ekonomická realita:

Najväčšia ekonomika: USA sú naďalej najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP, poháňané inováciami, spotrebiteľskými výdavkami a silnými finančnými trhmi. Sú domovom mnohých svetových lídrov v oblastiach ako technológie, financie a zdravotníctvo.

Globálne finančné centrum: New York je jedno z popredných svetových finančných centier a americký dolár je dominantnou globálnou rezervnou menou. To umožňuje USA vykonávať značný vplyv na globálny obchod, financie a tok investícií.

Obchodné deficity: Napriek svojej ekonomickej sile USA vedú chronické obchodné deficity, dovážajú viac tovaru, než exportujú. Toto je často predmetom diskusie v americkej hospodárskej politike, najmä s krajinami ako Čína. Avšak, toto je čiastočne kompenzované americkým lídrom v oblasti technológií a financií, kde má konkurenčnú výhodu.

Technológie a inovácie: USA sú globálnym lídrom v technologických inováciách. Sú domovom veľkých technologických gigantov ako Apple, Google, Microsoft a Amazon, a naďalej vedú v oblastiach ako umelá inteligencia, biotechnológie a vesmírne skúmanie.

Dlhy a fiškálne výzvy: USA čelí dlhodobým fiškálnym výzvam, najmä rastúcemu štátnemu dlhu a výdavkom na dávky. Štátny dlh presahuje 35 triliónov dolárov, čo je pre niektorých ekonómov problémom, hoci je to zmiernené statusom dolára ako rezervnej meny a ekonomickou odolnosťou krajiny.

Nerovnosť príjmov: USA sa vyrovnávajú s výraznou nerovnosťou príjmov, kde je bohatstvo sústredené v najvyšších príjmových triedach, najmä v oblastiach ako Silicon Valley a Wall Street. Táto nerovnosť ovplyvňuje sociálnu mobilitu a je predmetom politických a ekonomických debát.

Odolnosť počas kríz: Americká ekonomika preukázala odolnosť, keď sa zotavila z finančnej krízy v roku 2008 a pandémie COVID-19. Jej veľká a rozmanitá ekonomika jej umožňuje zvládať globálne poklesy efektívnejšie než mnohé iné národy.

Zhrnutie: Spojené štáty naďalej zaujímajú dominantnú pozíciu v medzinárodných vzťahoch a globálnej ekonomike, hlavne vďaka svojej vojenskej sile, ekonomickej sile a diplomatickému vplyvu. Výzvy ako konkurencia zo strany Číny, domáce fiškálne problémy a globálna nerovnosť však formujú budúcnosť moci a vplyvu USA.

 

4. Aký je súčasný životný štandard v USA a čoho sa netýka?

Súčasný životný štandard v USA je komplexný pojem, ktorý sa vo všeobecnosti týka celkovej kvality života a pohody jednotlivcov a domácností v krajine. Zahŕňa rôzne ekonomické, sociálne a environmentálne faktory a môže sa výrazne líšiť v závislosti od faktorov, ako sú miesto, príjem, vzdelanie a zamestnanie.

Čo to zahŕňa:

Príjem a zamestnanosť: Schopnosť zarábať primeraný plat je kľúčová pre životný štandard. Vyššie príjmy vo všeobecnosti súvisia s lepším životným štandardom, hoci nerovnosť príjmov v USA znamená, že niektorí jednotlivci majú vysoký životný štandard, zatiaľ čo iní bojujú.

Prístup k zdravotnej starostlivosti: USA poskytujú niektoré z najpokročilejších zdravotníckych možností na svete, ale prístup k týmto službám môže závisieť od poistenia, zamestnania alebo finančného statusu jednotlivca. Stále existujú rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti v rôznych demografických skupinách.

Vzdelanie a príležitosti: Prístup k kvalitnému vzdelaniu, od základnej školy až po vyššie vzdelanie, zohráva kľúčovú úlohu v životnom štandarde. Úroveň vzdelania často určuje budúce kariérne príležitosti, a hoci krajina má mnoho svetovo renomovaných inštitúcií, náklady na vzdelanie môžu byť pre mnohých prekážkou.

Bývanie a infraštruktúra: Kvalita bývania a jeho dostupnosť sú rozhodujúce. Mnohí Američania žijú v dobre rozvinutých mestských a prímestských oblastiach s kvalitnou infraštruktúrou, ale cenovo dostupné bývanie zostáva problémom v mnohých veľkých mestách, čo vedie k problémom ako bezdomovectvo a preľudnenie.

Kvalita životného prostredia a bezpečnosť: Čistý vzduch, bezpečná pitná voda, nízke miery kriminality a udržateľnosť životného prostredia sú faktory, ktoré prispievajú k vyššiemu životnému štandardu. USA ponúkajú vo väčšine oblastí bezpečné a čisté prostredie, hoci existujú rozdiely medzi regiónmi a komunitami.

Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc: Prístup k sociálnym službám ako dávky v nezamestnanosti, sociálne zabezpečenie a verejná pomoc môže zvýšiť životný štandard pre tých, ktorí to potrebujú. Tieto programy však majú svoje obmedzenia a ich dosah sa môže líšiť v závislosti od oprávnenia a politík štátov.

Čo to nie je:

Rovnomerné rozdelenie: Životný štandard v USA nie je rovnaký pre každého. Existujú významné rozdiely založené na príjme, rase, pohlaví, mieste pobytu a ďalších faktoroch. Napríklad miera chudoby je vysoká v niektorých oblastiach, zatiaľ čo iné zažívajú extrémne bohatstvo.

Bezplatná zdravotná starostlivosť: Na rozdiel od niektorých iných vyspelých krajín USA nemá univerzálnu zdravotnú starostlivosť. Vysoké náklady na zdravotnícke služby môžu nechať mnohých bez dostatočnej starostlivosti, pričom prístup k zdravotnej starostlivosti je často viazaný na zamestnanie alebo súkromné poistenie.

Zaručená pracovná bezpečnosť: Životný štandard v USA neznamená zaručenú pracovnú bezpečnosť. Mnoho pracovných miest je dočasných, gigových alebo neponúka výhody, čo vedie k finančnej nestabilite pre niektorých pracovníkov.

Cenovo dostupné vysokoškolské vzdelanie: Náklady na vysokoškolské vzdelanie v USA sú významnou prekážkou pre mnohých a študentský dlh je vážnym problémom. Vysoké náklady na vzdelanie znamenajú, že prístup k vyššiemu vzdelaniu nie je rovnaký pre všetkých jednotlivcov.

Environmentálna spravodlivosť: Aj keď v niektorých oblastiach krajiny je životné prostredie dobré, existujú aj miesta s environmentálnym poškodením, znečistením a vystavením nebezpečným podmienkam, ktoré môžu negatívne ovplyvniť životný štandard obyvateľov.

Na záver, hoci životný štandard v USA je v mnohých ohľadoch vysoký, nie je rovnomerný naprieč celou populáciou a nie je vždy synonymom spravodlivosti, prístupnosti alebo udržateľnosti. Mnohia jednotlivci a komunity čelia prekážkam v dosahovaní najvyššej možnej kvality života kvôli systematickým problémom.

Môžu postkomunistické krajiny "dobehnúť" ekonomické a sociálne príležitosti a pozície USA a štátov EÚ?

Možnosť, že postkomunistické krajiny "dobehnú" ekonomické a sociálne príležitosti USA a štátov EÚ, je komplexná a mnohostranná otázka. Existuje niekoľko faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pri hodnotení tohto potenciálu, a odpoveď závisí od toho, ako definujeme "doháňanie" a špecifický kontext každej krajiny.

Ekonomické faktory:

Rast HDP a ekonomický prechod: Mnohé postkomunistické krajiny, najmä východoeurópske krajiny a bývalý Sovietsky zväz, zaznamenali rýchly hospodársky rast od prechodu na trhové hospodárstvo v 90. rokoch. Niektoré, ako Poľsko, Estónia a Česká republika, dosiahli významné pokroky v raste HDP, rozvoji infraštruktúry a prilákaní zahraničných investícií. Avšak stále existujú krajiny s slabšími ekonomikami, ako Moldavsko alebo Ukrajina, kde hospodársky rast bol pomalší.

Ekonomické inštitúcie: Úspech ekonomických reforiem (privatizácia, liberalizácia, integrácia do globálnych trhov) sa v postkomunistických krajinách výrazne líši. Kým niektoré vyvinuli silné inštitúcie podporujúce rast, iné stále čelí problémom spojeným s korupciou, slabými právnymi rámcami alebo politickou nestabilitou.

Inovácia a technológie: USA a EÚ sú globálnymi lídrami v technologických inováciách, s vysoko rozvinutými výskumnými sektormi a schopnosťou podporovať špičkové odvetvia. Pre postkomunistické krajiny bude doháňanie v tomto smere vyžadovať veľké investície do vzdelania, výskumu a vývoja a infraštruktúry na vybudovanie technologických ekosystémov, ktoré by mohli dorovnať pokrok západných krajín.

Trh práce a príjmové úrovne: Aj keď mnohé postkomunistické krajiny zaznamenali rast miezd a zlepšenie životného štandardu, stále zaostávajú za USA a západnou Európou z hľadiska priemerných príjmov a rozdelenia bohatstva. Zatvorenie tejto medzery by si vyžadovalo udržateľný hospodársky rast, zlepšenie vzdelania a väčšiu účasť pracovnej sily v sektore s vysokou pridanou hodnotou.

Sociálne príležitosti:

Vzdelanie a zdravotná starostlivosť: Kvalita vzdelávacích a zdravotných systémov v postkomunistických krajinách sa zlepšuje, ale stále zaostáva za západnými štandardmi, najmä v menej rozvinutých alebo vidieckych oblastiach. Riešenie tejto medzery si bude vyžadovať značné investície do ľudského kapitálu a reformy, ktoré zabezpečia prístup k kvalitnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.

Sociálna mobilita: V mnohých postkomunistických krajinách je sociálna mobilita obmedzená faktormi ako korupcia, regionálne rozdiely a hospodárska nerovnosť. Naopak, v USA a západnej Európe je sociálna mobilita viac etablovaná. Postkomunistické krajiny by museli zaviesť politiky podporujúce sociálnu inklúziu a znižovanie príjmovej nerovnosti, aby zvýšili príležitosti pre svoje obyvateľstvo.

Politické a občianske slobody: Demokracia, sloboda prejavu a právny štát sa v postkomunistických krajinách vyvíjali rôzne. Kým niektoré krajiny, najmä v strednej a východnej Európe, posilnili demokratické inštitúcie, iné stále čelí problémom spojeným s autoritárstvom, slobodou médií a politickou polarizáciou. Rozvoj silnej občianskej spoločnosti a politických slobôd je kľúčový pre sociálnu mobilitu a schopnosť občanov plne využiť ekonomické príležitosti.

 

Štrukturálne výzvy:

Historické dedičstvo: Dedičstvo komunizmu stále ovplyvňuje mnohé postkomunistické krajiny rôznymi spôsobmi - či už ide o štátne vlastníctvo priemyslu, neefektívne byrokratické štruktúry alebo ideologické bariéry pre trhové hospodárstva. Prekonanie tohto dedičstva je pomalý proces a vyžaduje si trvalú politickú vôľu a systémové reformy.

Geopolitické faktory: Pre krajiny, ktoré sú geograficky bližšie k EÚ, integrácia do európskych inštitúcií a prístup na jednotný trh EÚ priniesli značné výhody. Avšak pre krajiny na okraji Európy alebo v bývalej sfére Sovietskeho zväzu, ako Bielorusko alebo Rusko, môžu vonkajšie geopolitické tlaky (napr. napätie s Ruskom, politická izolácia atď.) brániť ich schopnosti plne "dobehnúť".

Infrastruktúra a urbanizácia: Postkomunistické krajiny dosiahli veľký pokrok v zlepšovaní infraštruktúry, ale mnohé stále zaostávajú v oblasti dopravy, energetiky a technologickej infraštruktúry v porovnaní s USA a EÚ. Urbanizácia, najmä v vidieckych oblastiach, zostáva výzvou v mnohých postkomunistických krajinách.

Záver:

Aj keď postkomunistické krajiny dosiahli významný pokrok od pádu komunizmu, "doháňanie" USA a štátov EÚ v oblasti ekonomických a sociálnych príležitostí je neustálym procesom. Niektoré krajiny sa posunuli výrazne vpred, zatiaľ čo iné stále čelí hlboko zakoreneným problémom. So správnymi politikami, zameranými na investície do vzdelania, infraštruktúry, právneho štátu a inovácií, by mnohé tieto krajiny mohli naďalej znižovať túto medzeru v priebehu času. Avšak kvôli štrukturálnym, historickým a geopolitickým výzvam je nepravdepodobné, že všetky postkomunistické krajiny dosiahnu rovnaké ekonomické a sociálne úrovne ako USA alebo západná Európa, aspoň nie v krátkodobom až strednodobom horizonte.

5. Ako by ste osobne riešili situáciu vojny na Ukrajine, ako aj prebiehajúce občianske vojny a konflikty inde vo svete, vzhľadom na to, že žiadny orgán nepredstavil plán mieru takmer tri roky?

Riešenie vojny na Ukrajine a prebiehajúcich konfliktov globálne si vyžaduje viacrozmerný, premyslený prístup, ktorý uprednostňuje diplomaciu, humanitárnu pomoc a dlhodobé budovanie mieru. Hoci nemám osobné názory, môžem predstaviť rámec, ktorý by mohol byť účinný na základe historických lekcií a súčasných stratégií:

Diplomatické zapojenie a dialóg:

• Globálna mediácia: Medzinárodné organizácie ako Organizácia Spojených národov, Európska únia a regionálne organizácie (napr. Africká únia, ASEAN) by sa mali aktívne zapojiť do mediácie. Tretie krajiny alebo neutrálne strany by mohli pomôcť podporiť diskusie bez eskalácie situácie.

• Inkluzívne rokovania: Všetky zainteresované strany, vrátane konfliktných strán a vplyvných neštátnych aktérov (napr. občianske organizácie, humanitárne organizácie), by mali byť zapojené do rokovaní. Tým sa zabezpečí, že hlasy tých, ktorých sa konflikt priamo dotýka, budú počuť.

Tlak prostredníctvom sankcií a stimulov:

• Cielené sankcie: Ekonomické sankcie, starostlivo navrhnuté na vyvíjanie tlaku na agresorské štáty, môžu byť účinné, ale mali by sa vyhnúť poškodeniu civilného obyvateľstva. Okrem toho by sankcie mali byť spojené s stimulmi na dialóg a kompromis.

• Humanitárna pomoc a podpora: Rovnako dôležitá je poskytovanie humanitárnej pomoci, zabezpečenie ochrany civilistov v konfliktných zónach, pričom sa dáva priorita jedlu, zdravotníckym potrebám a prístrešiu.

Riešenie príčin konfliktov:

• Politické a ekonomické sťažnosti: Konflikty často majú hlboké korene, vrátane historických sťažností, ekonomických nerovností alebo sporov o zdroje. Riešenie týchto základných problémov je kľúčové pre dosiahnutie udržateľného mieru. Napríklad v prípade Ukrajiny môže byť súčasťou dlhodobého riešenia aj budúca bezpečnostná architektúra Európy a širšia politická dynamika post-sovietskych štátov.

• Sociálna súdržnosť a zmierenie: Po prímeriach alebo dohodách by sa malo pracovať na obnove dôvery a sociálnej súdržnosti medzi rozdelenými komunitami. To zahŕňa pravdivé komisie, spravodlivosť za vojnové zločiny a dlhodobú integráciu vysídlených osôb.

Využívanie globálnej solidarity:

• Medzinárodná podpora: Krajiny po celom svete musia uznať, že konflikty v jednej oblasti ovplyvňujú globálnu stabilitu. Globálna jednota je kľúčová pri vyvíjaní tlaku na agresorské štáty a podporovaní mierových snáh. Krajiny so silným diplomatickým vplyvom by mali presadzovať sústredené úsilie.

• Verejná informovanosť: Občianska spoločnosť a médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v zvyšovaní povedomia o ľudských nákladoch vojny, v obhajobe mieru a v zabezpečení, že verejná mienka podporuje mierové riešenia.

Posilnenie medzinárodných inštitúcií:

• Reforma globálnej správy: Na prevenciu konfliktov je potrebné silnejšie a reformované medzinárodné rámce na riešenie konfliktov. Bezpečnostná rada OSN by mohla byť reformovaná, aby sa zabezpečila väčšia reprezentácia a zodpovednosť pri rozhodovaní.

• Misie na udržiavanie mieru: Keď je to nevyhnutné, mierové sily z neutrálnych krajín by mohli byť nasadené na zabránenie eskalácie v krehkých oblastiach. Tieto misie musia mať jasné mandáty na ochranu civilistov a monitorovanie prímerí.

Regionálna a miestna posilnenie:

• Miestne riešenie konfliktov: V niektorých prípadoch môžu miestni lídri a organizácie zohrávať kľúčovú úlohu pri deeskalácii násilia. Budovanie miestnych inštitúcií na prevenciu a riešenie konfliktov pomáha vytvárať udržateľnejší mier.

• Autonómia a federalizmus: V situáciách, kde etnické alebo politické skupiny majú osobitnú identitu, by ich posilnenie prostredníctvom formy federalizmu alebo väčšej politickej autonómie mohlo pomôcť zmierniť napätie bez nutnosti vojny.

Obnova po konflikte:

• Obnova infraštruktúry: Obnova infraštruktúry po konflikte je rovnako dôležitá ako rokovania. Obnova infraštruktúry, hospodárstva a spoločnosti po vojnách môže zabrániť vzniku budúcich konfliktov. Medzinárodná pomoc v kombinácii s miestnou správou je kľúčová na zabezpečenie dlhodobého úspechu mierových dohôd.

• Spravodlivosť a zodpovednosť: Uznať vojnové zločiny a zabezpečiť zodpovednosť prostredníctvom medzinárodných súdov (ako je Medzinárodný trestný súd) môže odradiť od budúceho násilia a zabezpečiť spravodlivosť pre obete.

Prevencia budúcich konfliktov:

• Systémy včasného varovania: Medzinárodné agentúry a organizácie musia zamerať pozornosť na systémy včasného varovania, ktoré dokážu detegovať náznaky eskalujúceho násilia alebo potenciálnych konfliktov. Proaktívne zapojenie je oveľa účinnejšie ako reakčné opatrenia.

• Vzdelávanie a diplomacia: Podpora mierového vzdelávania, diplomacie a školení na riešenie konfliktov na všetkých úrovniach spoločnosti môže podporiť kultúru nenásilia a spolupráce, čo môže znížiť pravdepodobnosť budúcich vojen.

Zhrnutie: Mierové úsilie vyžaduje spoluprácu na globálnej úrovni. Kombinácia diplomatických, humanitárnych a politických snáh, zakorenených v empatii a porozumení miestnym kontextom, by významne prispela k riešeniu vojny na Ukrajine a iných globálnych konfliktov. Hoci za posledné tri roky nebol predložený žiadny mierový plán, medzinárodné spoločenstvo môže a malo by pokračovať v úsilí o riešenia, ktoré odrážajú túžby tých, ktorých sa tieto vojny priamo dotýkajú, pri rešpektovaní suverenity a širšieho globálneho poriadku. Je to monumentálna výzva, ale sústredené a vytrvalé úsilie s úctou k ľudskej dôstojnosti je nevyhnutné na dosiahnutie mieru.

 

6. Môže svet dosiahnuť mierové spolužitie národov a ich štátov, eliminovať hlad, chudobu, negramotnosť, nezamestnanosť, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a obnoviť proces odzbrojenia?

Myšlienka, že svet dosiahne mierové spolužitie a nájde riešenia globálnych problémov, ako sú hlad, chudoba, negramotnosť, nezamestnanosť, zdravotná starostlivosť a odzbrojenie, je ušľachtilý a ambiciózny cieľ. Hoci je to ideál, ktorý je hodný usilovania, existuje niekoľko výziev, ktoré sťažujú jeho úplné dosiahnutie. Tu je niekoľko faktorov na zváženie:

Geopolitické konflikty a mocenské dynamiky: Národy často uprednostňujú svoje vlastné politické a hospodárske záujmy, čo môže viesť k konfliktom. Historické rivality, územné spory a rozdiely v ideológiách prispievajú k zložitosti dosahovania globálneho mieru. Odzbrojenie, napríklad, vyžaduje dôveru medzi národmi a pretrvávajúca vojenská konkurencia a obavy o národnú bezpečnosť môžu byť významnou prekážkou.

Ekonomické nerovnosti: Chudoba a hlad sú hlboko späté s globálnymi hospodárskymi systémami. Zatiaľ čo niektoré národy prosperujú, iné sú uväznené v cykloch chudoby kvôli nerovnomernému prístupu k zdrojom, vzdelaniu a technológii. Táto nerovnosť často vedie k nepokojom a obmedzuje snahy o vytvorenie udržateľných riešení pre všetkých.

Sociálne a kultúrne výzvy: Negramotnosť a nezamestnanosť sú spojené so sociálnymi štruktúrami a prístupom k vzdelaniu a príležitostiam. Mnohé národy bojujú s nedostatočnou infraštruktúrou a zdrojmi a sociálna nerovnosť sťažuje zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých občanov.

Globálna spolupráca a implementácia politík: Organizácie ako OSN, neziskové organizácie a ďalšie medzinárodné subjekty pracujú na týchto cieľoch, ale spolupráca medzi národmi môže byť pomalá a narušená rôznymi záujmami. Napríklad globálna reakcia na zdravotnú starostlivosť počas pandémie COVID-19 ukázala potenciál spolupráce, ale aj výzvy spravodlivej distribúcie zdrojov.

Technologická a environmentálna udržateľnosť: Pokroky v technológii môžu pomôcť riešiť mnohé z týchto výziev, ale environmentálna udržateľnosť je ďalšou výzvou. Zmena klímy zhoršuje hlad a chudobu a technologické riešenia musia byť vyvinuté s ohľadom na rovnosť a udržateľnosť.

Napriek tomu existujú pozitívne kroky, ktoré možno podniknúť. Zvýšená globálna spolupráca, udržateľné hospodárske modely, reformy vzdelávania a zameranie na ľudské práva môžu prispieť k pokroku. Aj keď dosiahnutie úplného mieru a eliminácia všetkých globálnych problémov sa môže zdať nedosiahnuteľné, postupné a konzistentné úsilie môže svet posunúť bližšie k týmto cieľom. Považujte to za dlhodobú cestu, nie okamžité riešenie. Ak ľudstvo bude naďalej investovať do dialógu, spravodlivosti a spolupráce, pozitívna zmena je vždy možná.

Bratislava, 17. Februára 2025

NEF Hospodársky klub ? MMV, združenie

Čierne na bielom po dvanástykrát
Ján Bilik: "...AI sa (však) už pripravuje na riadenie spoločnosti a za pár rokov môže byť všetko inak, ...".

Pôsobí vo sfére reklamy, marketingu a ekonomického poradenstva. Zabezpečuje organizačne aj spoločenské, kultúrne a športové podujatia. Má aj vydavateľské skúsenosti. Za videokonferencie, propagáciu a spracovanie videozáznamov z aktivít združenia v rokoch 2021-2024 bol ocenený Zlatým biatcom. Prenosťami konateľa troch spoločnosti Ing. Jána Bilika sú precíznosť, kreativita a dochvíľnosť, ako aj otvorenosť s nezlomnosťou v komunikácii.

1. Ako vnímate Európsku úniu na prahu roku 2025? Aké sú jej naj-plusy a aké-mínusy ? 

Po Eurovoľbách v 2024 prišli nové výzvy pre zlepšenie života v EU, skloňuje sa prosperita EU, sloboda a demokracia. Ale aj, že mier nie je zadarmo.

Tempo vo svetovom politickom dianí je prirýchle na premyslenú reakciu z Bruselu. Prebiehajúce voľby i predčasné voľby v členských štátoch sú zrkadlom nespokojnosti so životom i procesmi v domovských štátoch a následne EU. AI (umelá inteligencia) nie je dostatočne rýchlo a správne implementovaná pre dosiahnutie "konkurenčnej výhody" v širokom spektre jej využitia. Zadlženosť krajín (i obyvateľov) stúpa a na pomenovanie i riešenie zabúdame prizvať vzdelaných odborníkov.

plusy:

• Spoločný voľný trh s uľahčeným obchodovaním, slobodný pohyb s OP, štúdium v členských štátoch, kultúrne obohatenie v dobrom zmysle

mínusy:

• Rozdiely v životnej úrovni a hospodárskom rozvoji medzi členskými štátmi
• Migračná kríza a nedostatok solidarity medzi členskými štátmi
• Byrokracia a zložitosť rozhodovacích procesov

2. Ako vnímate BRICS ako jedného z konkurentov EÚ ?

Brics > viac ako polovica svetovej populácie
Brics > väčší podiel ako G7 na svetovom HDP
Brics - zoznam krajín so záujmom o vstup sa zväčšuje
Brics = dnes už geopolitická váha pre rokovania a riadenie procesov
Pri súčasnom dynamickom rozvoji krajín Brics a aj čakateľov je zoskupenie Brics silným ekonomickým konkurentom EU.


Kolotoč sankcií v týchto dňoch vstupuje do novej svetovej dimenzie a pre EU pomalosť v rozhodovaní a nejednotnosť i budúce nové obchodné vzťahy s USA začínajú ovplyvňovať trhy v neprospech EU.

3. Aká je pozícia domovského štátu v medzinárodných vzťahoch a jeho hospodárska realita ? 

Hospodárska realita Slovenska ako proexportného štátu (nominálna hodnota exportov a importov slovenských firiem presahuje 90 % HDP) je vysoko závislá na rozhodnutiach mimo Slovenska.

Napr. elektromobilita - pomalé aktívne reagovanie na procesy ohrozuje konkurencieschopnosť výrobcov na Slovensku. Predvídavosť nárastu spotreby el. energie a náročnosť časová a finančná vs. odborníci a aktivisti. Potravinová sebestačnosť sa skloňuje opatrne a menej ako životné prostredie. Slovensko so svojou zadlženosťou musí začať investovať do výroby/služieb s pridanou hodnotou a tu je príležitosť pre "upgrade" školstva.

V medzinárodných vzťahoch Slovensko svojou veľkosťou a váhou je závisle na partneroch a zodpovedných postojoch.

4. O čom je a o čom nie je vo vašom domovskom štáte životná úroveň ? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Životná úroveň z môjho pohľadu je neporovnateľná za prácu, vedomosti a odmenu za prácu jednotlivca špecialistu na Slovensku a členských štátoch EU.

Vo všeobecnosti tempo práce jednotlivca na výrobnej linke je nastavené na rýchlosť procesov a odmena za prácu na úroveň spoločenskej akceptácie. Životná úroveň je potom v kruhu práca-spánok, jedlo-bývanie-hypotéka. Bez nadpráce, či nadčasu nie je všeobecne možné tento kruh opustiť - súčet príjmov a nákladov sa blíži k nule. Zmena životnej úrovne je vecou vzdelania a celoživotného vzdelávania.

Či môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ? Bez zmeny prístupov NIE.

5. Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Ako by ste vy osobne riešili vojnovú situáciu na Ukrajine a tiež aktuálne občianske vojny a vojnové konflikty inde vo svete, keďže sa nenašiel za takmer tri roky nikto-nijaká autorita s mierovým plánom ?

Ja zastávam mierovú cestu - História však ukazuje rovnaké riešenia a po čase aj rovnaké ekonomické vysvetlenia. EU mala jedinečnú možnosť ako sused Ukrajiny a ako veľké spoločenstvo krajín riešiť túto situáciu (Minsk).

Svetová autorita Pápež vs. konflikty vo svete - výzvy sú bez úspechu. Tu sa žiada položiť otázku -  či môže ešte byť "autorita" v globálnom ekonomickom systéme sveta. Množstvo predvídateľných nástrojov tu z princípu vylučuje takýto vznik.

6. Môže Svet dospieť k mierovému spolunažívaniu národov a ich štátov, k odstráneniu hladu, biedy, nevzdelanosti, nezamestnanosti, k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti a obnoviť proces odzbrojovania ?

ANO

Cesta nebude ľahká a bude trvať desaťročia. Školstvo definuje budúcnosť generácií. Ak terajšia mládež a jej životný štýl k menovaným témam nemá vzťah, tak jej budúce riadenie spoločnosti bude podľa "vštepenej" zodpovednosti.

Riešenie je spoločenský generačný dohovor a nastavenie školstva pre budúcnosť generácií. AI sa však už pripravuje na riadenie spoločnosti a za pár rokov môže byť všetko inak - nástroje, aby človek nebol "obťažovaný" rozmýšľaním a rozhodovaním už existujú.

Bratislava, 17. 2. 2025
NEF Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor, združenie

Čierne na bielom po trinástykrát
F. Černoch: "...Přijal bych Trumpův plán a postupy. Žádný jiný realista neexistuje."

Je druhým věkove nejstarším členem klubu a prvním v pořadí medzi zahraničnými členy a sympatizanty. Doc., PhDr. CSc. - všechny akademické tituly má z UK Praha. Felix Černoch, t.č. důchodce je v očekávání 90. narozenin ev. završení 1. století svého života. Emeritní exrektor, citován Oxfordským slovníkem, publicisticky stále orientován encyklopedickými tématy. Vědecky soustředěn ke konstituování Paxologie coby Teorii míru jako protiváhy nauk o válce.  V tomto smyslu se angažuje i politicky. Jeho stěžejním dílem je Lapidární cizoslovníček, čítající databázi 50.000 hesel. 

1. Jak vidíte Evropskou unii na prahu roku 2025? Jaké jsou její největší klady a zápory ?

Stejně jako před ní. Špatná při založení (kvůli zakladatelům), ještě horší v průběhu, nyní na ústupu. Plusů ubývá, i když jich nebylo tolik, ale mínusů přibývá a jsou vidět

2. Jak vnímáte BRICS jako jednoho z konkurentů EU ?

Nebyl zorganizován proto, aby konkuroval EU, ale kvůli perspektivě, protože soustřeďuje nejsilnější a nejlidnatější země a obchoduje v národních měnách.

3. Jaké je postavení České republiky v mezinárodních vztazích a ekonomické realitě ?

Zdá se mi, že spíše bezvýznamná v současné no a teoreticky, odvozeně od kurzu repolitizace

4. O čom je a o čom nie je vo vašom domovskom štáte životná úroveň ? Môžu postkomunistické štáty "dobehnúť" ekonomicko-sociálne možnosti a pozície ostatných štátov EÚ?

Proč nemohou? Jen chtít a jednat. Jenže bez ideologických apriorismů.

5. ak byste Vy osobně řešil válečnou situaci na Ukrajině a také současné občanské války a vojenské konflikty jinde ve světě, když se za téměř tři roky neobjevila žádná autorita s mírovým plánem ?

Přijal bych Trumpův plán a postupy. Žádný jiný realista neexistuje.

6. Může svět dospět k mírovému soužití národů a jejich států, vymýtit hlad, chudobu, nevědomost, nezaměstnanost, zajistit zdravotní péči a obnovit proces odzbrojování ?

Tento směr společného směřování nemá alternativu. Jen je třeba ho vnímat se vší upřímností.