Andalúzske pobrežie
Apartmány









Májový míting rezonuje

Fotoobjektívom Juraja Bartoša


Vo štvrtok 27. mája o 10.45 bolo v Pálffyho paláci osemdesiatpäť členov, šesť hostí, zástupcovia médií a partnerských firiem Contineo, s.r.o., Košice, Kávomaty, s.r.o., Kežmarok a Pivnica Radošiná.
Videokonferencia s riaditeľkou parížskeho Inštitútu pre demokraciu a spoluprácu N. A. Naročnickoj bola na tému Nastal čas konca hospodárskej, resp. civilizačnej krízy, alebo je tu jej ďalší reštart?! (Videozáznam celej konferencie bude k dispozícii na tomto priestore najneskôr 7. júna.).
K prítomným sa prihovoril aj minister zahraničných vecí SR M. Lajčák (Jeho poznámky sú zverejnené na tomto priestore.). Správca klubu P. Kasalovský odovzdal M. Lajčákovi memorandum skupiny členov klubu O politickej a ľudskej zodpovednosti pred parlamentnými voľbami v anglickom jazyku, ktoré dostane päťdesiat svetových osobností (Memorandum je zverejnené na tomto priestore.).
S mimoriadným záujmom sa stretol doc. Ing. J. Sipko s prezentáciou na tému Svetová finančná kríza, recesia a zadĺženosť (Podstatná časť prezentácie bude zverejnená na tomto priestore najneskôr 10. júna.).


Pätnásť minút pred začiatkom 219. mítingu združenia jeho zakladateľ a správca P. Kasalovský, minister životného prostredia SR J. Medveď a bývalý guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár.


Desať minút "pred" P. Kasalovský s prof. MUDr. J. Hinštom a spoluautorkou knihy Zlyhávanie a transplantácia srdca MUDr. I. Štefankovou, PhD., FESC.


Sedem minút "pred" P. Kasalovský s poslancami Národnej rady SR Z. Kramplovou a M. Urbánim.


Päť minút "pred" záber do rokovacej sály v Pálffyho paláci : súčasní aj bývalí členovia vlády, kapacity priemyslu aj lídri vedy ...


Videokonferencia s riaditeľkou parížskeho Inštitútu pre demokraciu a spoluprácu N. A. Naročnickoj sa začína o 10.59 h.


Pozvanie na klubové podujatie prijal aj minister zahraničných vecí SR M. Lajčák (vľavo), ktorý sa vo svojom príhovore sústredil najmä na slovensko-ruské hospodárske vzťahy.


N. A. Naročnickaja sa prihovára 85-člennej klubovej reprezentácii.


Diskutuje advokát J. Čarnogurský, bývalý predseda vlády SR.


Niekoľko otázok vyslovil aj prof. P. Magváši, niekdajší minister hospodárstva SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.


Autor Novej vodnej paradigmy, predseda MVO Ľudia a voda M. Kravčík sa spytoval na "vodnú" politiku ruskej strany.


Bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, v súčasnosti predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Jasovský uvažoval nahlas o možnostiach slovensko-ruskej hospodárskej spolupráce.


P. Kasalovský odovzdal ministrovi zahraničných vecí SR M. Lajčákovi memorandum skupiny členov združenia O politickej a ľudskej zodpovednosti k nadchádzajúcim parlamentným voľbám, ktoré bude doručené päťdesiatim zahraničným lídrom - laureátom Zlatého biatca a ďaľších ocenení, s ktorými je komunikácia trvalá.


Päť minút "po" v rozhovore L. Vaškovič a P. Kollárik.


Spolupredseda výboru J. Gabriel, P. Kasalovský a veľvyslanec U. Rusnák sa vrátili k "energetickým" a dopravným podnetom z prejavu ministra M. Lajčáka.


Desať minút po skončení oficiálneho klubového programu sa ďalej diskutuje, čo ôpotvrdzuje snímka s P. Magvášim, J. Sipkom, ktorý prítomných zaujal svojou analýzou Eura, a M. Lajčákom.


Memorandum o politickej a ľudskej zodpovednosti

K parlamentným voľbám 2010

 Naše združenie vzniklo o osem mesiacov neskôr ako štátne suverénna Slovenská republika. Od augusta 1993. roka oceňujeme každoročne na základe neverejného výberu a hlasovania počiny a jedinečné výsledky práce na jej prospech. Za tých takmer osemnásť rokov, čo existujeme, sme vzdali poctu Zlatým biatecom domácemu rozumu a jedinečným výsledkom práce celkom stopäťdesiatkrát, z toho po trikrát prezidentovi republiky a predsedovi vlády. Každoročne boli medzi laureátmi aj osobnosti z vnútropolitickej scény a celkove zo siedmich politických strán (SMER SD a SDĽ, ĽS HZDS, SDKÚ- DS a SDK, KDH, SNS a SMK). Napriek vzájomnému rešpektu, vo viacerých prípadoch aj členstvu, tak naša trvalá nezávislosť na politických stranách sa stala pre celý rad z nich problémom. Vnímať a tolerovať iné názory, dokonca ich využiť v praktickom živote, to je v našej domácej politike dosť výnimočné.
  V minulosti sme pred významnými vnútropolitickými udalosťami a vždy pred voľbami do Národnej rady SR pripravili diskusné fóra za účasti najvýznamnejších politických síl, alebo na viackrát s jednotlivými politickými stranami a ich lídrami. Dnes sedemnásť dní pred parlamentnými voľbami máme síce celoklubové zhromaždenie, ale namiesto tradičnej diskusie sa obraciame s týmto memorandom na doterajších laureátov Zlatého biatca, Prominenta ekonomiky a víťazov našich klubových internetových ankiet. Sme presvedčení, že dokážu napomôcť novej vláde, aby mohla neodkladne, a najmä zmysluplne pristúpiť k riešeniu celospoločenských problémov. Nazdávame sa, že už je tu čas, aby sme využili duševný potenciál našich občanov a dokázali, že máme schopnosť a vôľu nebyť len v peletóne, ale na jeho špici.
  Viaceré pokusy zo strany vládnych garnitúr, politických strán a vedeckých pracovísk o vyznačenie nášho hospodárskeho a sociálneho smerovania sa ukázali ako nerealizovateľné. Dopracovali sme sa všade k tomu, že ak naše výsledky porovnávame so zahraničím, tak je nespochybniteľné, že nie sme ničím výnimoční. Viac ako nadchýňať sa predpoveďou nášho líderstva v hospodárskom raste v tomto a budúcom roku v rámci Európskej únie je potrebné diverzifikovať ekonomiku inými odvetviami, najmä potravinárstvom, cestovným ruchom a najnovšími technológiami. To nám umožní predchádzať veľkým hospodárskym výkyvom voči ktorým Slovensko nateraz nemá ochranu. Podpora domácej produkcie by bola najefektívnejšími "troma P".
  Ustrnutie na pozíciách pozítívnych prepovedí i keď s vavrínovým vencom by sa vypomstilo na kvalite života, ktorá má veľmi ďaleko k želateľnému stavu. Je nevyhnutné vytvoriť desaťtisíce nových a trvalých pracovných príležitostí s úplne novým charakterom. Ďalej nemožno odkladať komplexné riešenie problematiky slovenských vôd, a hlavne doriešiť nasycovanie nášho prostredia dažďovou vodou a jej zhodnocovaním. Kardinálne sa treba vyrovnať s vymožiteľnosťou práva a zabezpečiť právnu istotu a ochranu všetkým občanom bez rozdielu. Nazdávame sa, že to však nepôjde bez radikálnych, rýchlych a efektívnych riešení problémov s rómskym etnikom.
  Pred rokmi sme politickým lídrom poskytli našu osnovu, o čom by mali hovoriť v súvislosti s blízkou a vzdialenejšou budúcnosťou : o bytoch . o streche nad hlavou, o zdraví a fyzickej zdatnosti, o mravnosti a morálnej sile, o vzdelanosti a kultúrnosti, o bezpečnosti a dôstojnosti každého občana. Z toho, čo politici načrtli, alebo aj sľúbili sa naplnilo dodnes akurát toľko, že nie sme na tom horšie ako ostatní v EÚ. Je naším cieľom, aby sa múdrosť našich ľudí stala poradcom, či priam najbližšími spolupracovníkom novej vládnej garnitúry. Marazmus vo svetovom hospodárstve, no i v niektorých štátoch eurozóny a jeho pretrvávanie nám totiž už neposkytujú žiadnu inú možnosť. Musíme si pomôcť využitím jestvujúcich domácich surovín a zdrojov, ale aj tradícií a to hlavne zainteresovaním obyvateľstva, aby investovalo svoje peniaze do domácich projektov.
  Sme pred parlamentnými voľbami a do určitej miery nás znepokojuje volebná kampaň. Nová vládna garnitúra bude musieť začať vnímať, že je tu viac ako dosť ľudí, ktorí si želajú, aby sme sa pohli vpred pri riešení rámcovo načrtnutých problémov. Prečo by práca na ich riešení nemohla týchto ľudí spájať a tak konečne začať ozajstnú premenu Slovenska. Predstavy máme, dokonca aj postupy, ako na to, ale sme takpovediac slovenskejší viac ako si myslíme. Potrebujeme sa už raz a nastálo sústrediť na to, že chceme byť lepší a najlepší. Rozlúčme sa konečne s priemernosťou, a predovšetkým je potrebné zatrhnúť devastáciu medziľudských vzťahov. Aj dnešné tretie pokračovanie celoklubovej diskusie, či sa končí hospodárska - civilizačná kríza, alebo je tu jej ďalší reštart, potvrdila, že ak vôbec máme nárok, tak iba na jedinú kvapku optimizmu pri pohľade do nadchádzajúcich dní.

Bratislava, 27. máj 2010

Za skupinu členov združenia:
P. Kasalovský, J. Gabriel, E. Drobný, M. Kravčík, J. Šály, prof. M. Novák, prof. J. Hinšt, J. Dlhopolček, prof. P. Krištufek, R. Y. Mosny, J. Dolník


Memorandum of Political and Human Responsibility

to Parliamentary Elections 2010

  Our association has been established eight months later than the nationally sovereign Slovak Republic. Since August 1993, we annually award the feats and unique work results in its favour on the basis of non-public selection and voting. For almost eighteen years of our existence we have praised the domestic brain and unique work results with the Golden Biatec altogether one hundred and fifty times, thereof three times the President of the republic and Prime Minister. There were also the personalities from internal political scene and from seven political parties in total (SMER SD and SDĽ, ĽS HZDS, SDKÚ- DS and SDK, KDH, SNS and SMK) amongst the laureates every year. Despite the mutual respect, and in many cases also despite membership, our permanent independence upon political parties have become a problem for many of them. To sense and tolerate other opinions and even to use them in a real life is rather exceptional in our domestic politics.
  We used to prepare discussion forums with the presence of the most distinguished political forces or of the individual political parties and their leaders for several times before the important internal political events and always before the Slovakia National Council election in past. Today, seventeen days before the parliamentary elections, we have the club meeting, however we turn to the hitherto Golden Biatec laureates, the Prominent of Economy and winners of our club internal polls with this Memorandum instead of the traditional discussion. We are persuaded they can help the new government to immediately and in particularly meaningfully approach the dealing with the nationwide problems. We reckon that this is already the time for utilisation of the intellectual potential of our citizens and proving we have the ability and will not to be only in a ruck, but to be in the lead.
  Several attempts from the side of the governmental establishments, political parties and scientific workplaces to designate our economical and social orientation has proven to be non-feasible. We always came to the conclusion that when comparing our results with abroad, it is undoubtful we are noway special. It is rather necessary to diversify the economics with other branches, in particular food industry, tourism and the cutting-edge technologies than to enthuse over the forecast of our leadership in economic growth this year and the next year within the European Union. This shall allow us to prevent great economic fluctuations against which the Slovakia has no protection for the time being. The support of domestic production would be using "three Ps".
  Stagnation on the positions of positive forecasts, even if with the bay, would revenge the quality of life that is far away from the desired condition. It is essential to create tens of thousand new and permanent job opportunities with totally new character. Furthermore, we may not postpone the complex dealing with the problem of Slovak waters and in particular we should resolve the saturation of our environment with rain water and its revaluation. We must primarily manage the enforcement of law and to provide all citizens without exception with the legal sureness and protection. We assume, however, it is impossible without radical, prompt and efficient dealing with the problems with the Roma ethnic community.
  Years ago we provided the political leaders with our outline of what they should speak about in regards with the nearest and far-away future: the flats - the roof over the head, health and physical fitness, morality and moral power, erudition and cultured manners, safety and dignity of every citizen. What was fulfilled till now out of what the politicians outlined or promised is just we are not down on the luck more than the other ones in the EU. Our objective is the wisdom of our people would become the counsellor or even the closest colleague of the new governmental establishment. The slush in the world economy and even some euro-zone countries and its persistence provide us with no other possibility for now. We must help ourselves using the existing domestic raw materials and sources, and also the traditions, in particular by engaging the citizens to invest their money in the domestic projects.
  We are before the parliamentary elections and the electoral campaign makes us anxious in some ways. The new governmental establishment should start sensing there are enough and to spare people wishing we move forward when dealing with the generally outlined problems. Why the work in dealing with them could put together the people and thus commence the real metamorphosis of Slovakia at last? We have the concepts, even the procedures how to do that, but we are, so to speak, more Slovak, than we think. We need to focus on our intention to be better and the best ones once and for all. Wave good by the mediocrity at long last, and in particular it is crucial to put the kibosh on the devastation of interpersonal relations. Even today third follow-up of club-wide discussion whether the economic and civilisation crisis ends or its another restart is here has proven that when looking forward the forthcoming days we have the entitlement to just one drop of optimism, if any.

Bratislava, 27 May 2010

For the association member group:
P. Kasalovský, J. Gabriel, E. Drobný, M. Kravčík, J. Šály, prof. M. Novák, prof. J. Hinšt, J. Dlhopolček, prof. P. Krištufek, R. Y. Mosny, J. Dolník


Myšlienky z prejavu ministra zahraničných vecí SR

Podklad pre vystúpenie MiZV M. Lajčáka v Hospodárskom klube dňa 27.5.2010

Namiesto úvodu
  • Často sa stretávam s otázkou, či sú naše dobré vzťahy s Ruskom ovplyvnené aj našou energetickou závislosťou? Úprimne odpovedám áno - je to náš životný záujem. Súčasne však na medzinárodnej scéne naliehame na nezneužívanie dodávok energetických surovín ako zahraničnopolitického nástroja. A je nám jedno, či ide o producenta alebo o tranzitéra.
  • Po januárovej plynovej kríze v roku 2009, tzn. po úplnom odstavení dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu, sa Slovensko a niekoľko ďalších európskych krajín ocitlo v pozícii rukojemníka. Išlo o historicky prvý prípad, keď v zimných mesiacoch na Slovensko z východného smeru 2 týždne neprúdil žiadny plyn. Spôsobilo nám to obrovské ekonomické straty a ohrozilo národnú bezpečnosť krajiny. Bolo by absurdné a úplne neprijateľné, aby sme sa každý mesiac obávali, či sa producent plynu dohodne s tranzitérom na dodávkach.
  • Aj preto sme sa zasadzovali za jasné pravidlá a koncept spoločnej energetickej bezpečnosti EÚ, za reciprocitu v možnostiach pôsobenia EÚ a RF na svojich energetických trhoch i v investíciách do týchto oblastí. Základom nášho prístupu k energetickej bezpečnosti Európy je rovnaká bezpečnosť pre producenta, prepravcu i odberateľa. Kvôli energetickej bezpečnosti Slovensko potrebuje mať čitateľných a predvídateľných partnerov.
Stručný pohľad na pozíciu Ruska v medzinárodných vzťahoch
  • Zahraničnopolitické postavenie Ruska sa upevňuje. Po rokoch pomerne cieľavedomej a asertívnej politiky začína zbierať ovocie. Stabilizovalo svoje vzťahy s Ukrajinou, reláciu s Gruzínskom moderuje podľa vlastného scenára. Pozastavenie dialógu medzi Ruskom a západným spoločenstvom malo len dočasný charakter. Vzťahy s demokratickým vedením USA sa normalizovali a je zrejmé, že obe mocnosti sa vedia dohodnúť na strategickej úrovni (Zmluva post-START podpísaná v Prahe je toho dôkazom). Začali sa diskusie o spolupráci v oblasti protiraketovej obrany s NATO.
  • Rusko upevňuje svoju pozíciu lídra v post-sovietskom priestore a aktívne podporuje medzinárodné etablovanie takých organizácií ako je SNŠ, Dohoda o kolektívnej obrane (ODKB) a Šanghajská organizácia spolupráce. S niektorými partnermi v rámci SNŠ aktívne pracuje na vytvorení jednotného ekonomického priestoru, vrátane colnej únie.
  • Rusko aktívne pristupuje k niektorým otvoreným otázkam európskej bezpečnosti a navrhuje podpis Európskej bezpečnostnej zmluvy, ktorá by mala komplexne zastrešovať bezpečnostné otázky v Európe. Jej podpisom však vzniknú otázky spojené s opodstatnením existujúcej a funkčnej sústavy organizácií, ako sú NATO, EÚ a OBSE. Tento fakt relativizuje ruskú požiadavku na EBZ a pokúšame sa hľadať skôr odpovede na to, ako existujúci systém zdokonaliť a hlavne pripraviť na nové hrozby (Korfský proces), ktorým čelí súčasná Európa a nie tá bipolárna, v ktorej spomenuté organizácie vznikali.
  • Popri tom Rusko aktívne rozvíja spoluprácu s kľúčovými partnermi v Európe ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko , Španielsko a iní.
  • Toto všetko sú fakty. Kto ich nevidí, resp. nechce vidieť, klame sám seba.
Tendencie rozvoja ruskej ekonomiky
  • Ekonomicky pomerne silne krízou postihnuté Rusko hľadá východiská z ťaživej situácie. Jednou z odpovedí je mobilizácia všetkých štátnych orgánov na zabezpečenie modernizácie ruského ekonomického sektora(1). Administrácia prezidenta vidí v prekonávaní post-krízového obdobia príležitosť na modernizáciu ekonomiky, ktorá by priniesla vyšší podiel sofistikovanejšej produkcie a efektívnejšie využívanie energií(2).
  • Je predpoklad, že Rusko v strednodobom horizonte si udrží svoje postavenie strategického dodávateľa energetických surovín pre Európu, zvlášť pre strednú Európu. Netreba prízvukovať, že práve energetický sektor je dominantným prispievateľom do ruského rozpočtu.(3)
  • Nedávna návšteva prezidenta Medvedeva na Ukrajine nedala finálnu odpoveď na fúziu Gazpromu s ukrajinským Naftohazom, ale naznačila, akým smerom sa môže uberať ruská plynová diplomacia v budúcnosti. Podľa viacerých expertov je to však trend, ktorý prináša pragmatizmus a stabilitu do našich vzťahov. Podobné iniciatívy ruskej diplomacie možno vidieť prakticky vo všetkých európskych krajinách.
  • Okrem plynu a ropy je tu otázka jadrovej renesancie, ktorú si osvojila aj SR v rámci svojej energetickej stratégie do budúcna. Rusko plánuje výstavbu celého radu reaktorov určených pre civilné účely po celom svete(4).
  • Rusko postupne opätovne zaujíma svoje postavenie na svetovom trhu so špeciálom, a takto obnovuje stratené pozície na trhoch tretích krajín.(5)
(1) dokument MZV RF uverejnený v ruskojazyčnej verzii Newsweek navrhuje široké spektrum zahr.pol. aktivít zameraných na získavanie moderných postupov a procesov, ktoré je možné uplatniť v ekonomickom sektore.
(2)Ruský HDP zaznamenal v prvom štvrťroku 2010 rast o 0,6 % v porovnaní s údajmi z rovnakého obdobia z minulého roka. V celoročnom meradle rast dosahoval 2,4%, pričom odhad min. financií RU bol 3,01%.
(3) Tu si však musíme položiť otázku, v akej kondícii sa nachádza ruský palivovo-energetický sektor a jeho tranzitná sústava. Viacero expertov poukazuje na jeho zlý technický stav, na nedostatok investícií, ktoré sa do neho vkladajú. Asi sa nemýlia tí, ktorí tvrdia, že to budú európske a americké investície, ktoré umožnia využívať obrovské zásoby plynu a ropy na severe Ruska a v Arktickej oblasti. Objavili sa dokonca informácie, že ruský Gazprom je pripravený v súvislosti s osvojením si nových nálezísk na Jamale a východnej Sibíri spolupracovať s ruskými spoločnosťami schopnými ťažiť v týchto náročných podmienkach, pričom nebola vylúčená aj možná spoločná akvizícia s tretími, zahraničnými spoločnosťami (Boris Zilbermints, Gazprom).
(4) Nedávna návšteva poľského ministra pre infraštruktúru C. Grabarczyka v Moskve priniesla informácie o možnej výstavbe jadrovej elektrárne v Poľsku a spoločnej distribúcie elektrickej energie do európskej rozvodovej siete.
(5) Spolu s francúzskou spoločnosťou Thales vyvíja vo Vologde napríklad nové infračervené kamery pre tanky T-90.


Slovensko-ruské ekonomické vzťahy
  • Nikoho z prítomných neprekvapí konštatovanie, že slovensko-ruské bilaterálne vzťahy majú dlhú tradíciu a stavajú na bohatých skúsenostiach. SR patrí medzi tie krajiny, ktoré majú záujem na pokračovaní ich ďalšieho pozitívneho vývoja. Teší nás, že je tento záujem obojstranný.
  • Dynamika vzájomného dialógu na najvyššej politickej úrovni bola doposiaľ uspokojivá a zaznamenala niekoľko svojich vrcholov. Kľúčovou bola nedávna (6.-7.4.2010) návšteva prezidenta RF D. A. Medvedeva v SR. Jej ambíciou bolo - okrem symboliky - začať ďalšiu etapu obchodno-ekonomických vzťahov, ktoré chceme orientovať najmä na inovačné technológie a produkciu s čo najväčšou pridanou hodnotou.
  • Obchodno-ekonomická spolupráca tvorí hlavný pilier bilaterálnych vzťahov pričom je záujem na tom, aby bola maximálne pragmatická a vzájomne prospešná. Do roku 2008 mala táto kooperácia stúpajúcu tendenciu (s asymetrickým charakterom obchodnej výmeny), ale v dôsledku hospodárskej krízy dnes pozorujeme pokles jej celkového objemu.
  • Obe strany dospeli k názoru, že kríza - v ďalšej perspektíve - potvrdzuje potrebu hľadania nových stratégií a sofistikovanejších foriem spolupráce. Dôležitým mechanizmom rozvoja hospodárskych vzťahov s RF je medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu.
  • Slovensko-ruské obchodno-ekonomické vzťahy sú založené predovšetkým na dovoze surovín z Ruska na Slovensko. Chceme ich dostať na novú úroveň, obohatiť ich štruktúru a priority. Chceme sa sústrediť na také projekty, ktoré by pomohli krízu prekonávať a vytvárať napr. nové pracovné miesta tak na Slovensku, ako aj v Rusku. Obe vlády majú záujem o perspektívne projekty, aj formou spoločných podnikov.
  • Pragmatickosť, inovácie a kooperácia sú dôležité pre spoluprácu medzi SR a RF v oblasti energetiky. Keďže je Slovensko takmer na 100% závislé na dodávkach energetických surovín z Ruska, predstavuje pre nás RF v oblasti energetiky strategického partnera.
  • SR privítala vyjadrenie Gazpromu o garantovaní budúcich dodávok plynu. SR očakáva aj spoľahlivé dodávky ropy (Družba). Sme pripravení rokovať o novej zmluve o dlhodobých dodávkach ropy po roku 2014.
  • Ako jeden z hlavných tranzitérov ruských energetických surovín do Európy, je pochopiteľné, že máme aj otázky, ako sa bude vyvíjať naša pozícia v tejto oblasti (resp. aká je budúcnosť ropovodu Družba) a to aj v kontexte rozvoja nových euro-ázijských prepravných projektov (Nabucco, South Stream).
  • Potešili nás prísľuby dané aj ruským prezidentom počas návštevy v Bratislave o zachovaní tranzitu plynu cez SR. RF podporilo aj vybudovanie podzemných zásobníkov plynu na našom území a preferuje spoločný slovensko-ruský podnik pri ich realizácii.
  • V jadrovej oblasti má Slovensko záujem o spoľahlivé dlhodobé ruské dodávky paliva. Diskutovalo sa aj o jeho možnom spracovávaní v závode u nás a celkovo o ďalšej úzkej spolupráci v tejto sfére. Rusko má záujem o prípadnú ruskú účasť na výstavbe nových kapacít výroby jadrovej energie na Slovensku (dokončenie výstavby III. a IV. bloku JE v Mochovciach a výstavba JE v Jaslovských Bohuniciach).
  • Pokiaľ ide o dostavbu Cyklotrónového centra v Bratislave, východiskom zo súčasnej situácie je vytvorenie spoločného slovensko-ruského podniku pre jeho dostavbu a prevádzkovanie, s čím ruská strana súhlasí (očakáva sa dohoda o spôsobe realizácie investície, či určenie partnera).
  • Za ďalšiu, pre obe strany dôležitú, sféru spolupráce považujeme dopravu, a to najmä projekt širokorozchodnej trate, ktorá by viedla po území SR (z Košíc do Bratislavy a Viedne).
  • Podľa slov D. Medvedeva je RF pripravená aj k spolupráci vo vojensko-technickej oblasti. Je pre to ale potrebné vyriešiť problematiku sovietskych licencií, a to formou pripravovanej medzivládnej dohody.
  • Väčšiu pozornosť vo vzájomných vzťahoch medzi SR a RF je treba venovať vedecko-technickej, vzdelávacej a kultúrno-humanitnej spolupráci, najmä pokiaľ ide o spoločnú odbornú a jazykovú prípravu špecialistov. Ruská strana vníma zvyšovanie záujmu o ruský jazyk a plánuje naďalej udeľovať štipendiá slovenským študentom. Ruská strana zdôrazňuje, že je potrebné všestranne uľahčovať vzájomnú komunikáciu medzi občanmi SR a RF, cieľavedome pracovať na odstránení prekážok pre zavedenie bezvízového režimu medzi SR a RF.
  • Dobré sú vzťahy a spolupráca medzi našimi krajinami vo sfére turistiky, pôdohospodárstva, či verejných služieb, a to na vládnej/rezortnej i regionálnej úrovni. Neznamená to však, že tu nie je priestor pre zlepšenie, napr. v oblasti (spoločných) investícií a to i v tretích krajinách.
  • Oficiálna návšteva prezidenta RF na Slovensku prebiehala v priateľskej a konštruktívnej atmosfére a boli podpísané 3 zmluvné dokumenty, 2 memorandá o porozumení a 4 komerčné kontrakty(6).
(6) Dohoda o vzájomnej ochrane práv na výsledky duševnej činnosti, ktoré sú využívané a získavané v procese dvojstrannej vojensko-technickej spolupráce, Dohoda o spolupráci v boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a Vykonávací protokol k Dohode o readmisii, memorandá o porozumení (o slovensko-ruskom podniku Cyklotrónové centrum a o spolupráci v oblasti plynárenstva) a 4 komerčné kontrakty (medzi spoločnosťami Tatravagónka a Ruské železnice o vedecko-technickej spolupráci, o založení spoločného podniku na projektovanie a výrobu nákladných vagónov, o vytvorení spoločného podniku na výrobu plošinových vozňov a univerzálnych krytých vagónov a medzi spoločnosťou Slovenské elektrárne a korporáciou TVEL na dodávku jadrového paliva pre JE Mochovce).

Namiesto záveru
  • Hoci v dvojstranných kontaktoch SR s RF dnes dominuje dôraz na ekonomickú dimenziu, záujem máme i o pragmatický partnerský dialóg o politických, či bezpečnostných otázkach, ako aj o témach širokého globálneho významu. Taká významná krajina, akou RF bezpochyby je, vnáša svoj značný podiel do reakcií medzinárodného spoločenstva na aktuálne globálne výzvy a preto je dialóg s ňou nielen užitočný, ale aj potrebný/nevyhnutný. Inými slovami, celý rad globálnych politických a bezpečnostných otázok je bez Ruska neriešiteľný.
  • Dialóg podporujúci vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu a strategické partnerstvo s Ruskom vedieme aj z úrovne eurointegračných zoskupení, ktorých sme členmi (EÚ a NATO). Tie majú záujem o silné partnerstvo s RF.
  • Podľa ministra zahraničných vecí Lavrova spolupráca Ruska s EÚ, Čínou, Indiou a USA zostávajú prioritou ruských zahranično-ekonomických aktivít. Rastie takisto význam Afriky a Latinskej Ameriky. Na druhej strane ruské správanie je flexibilné a boli už zaznamenané aj (radikálne) myšlienky odpútať sa od pomaly sa rozvíjajúceho európskeho trhu, lebo v konečnom dôsledku limituje exportný potenciál Ruska (ministerka ekonomiky RF E. Nabiullina).
  • Nemyslím si, že takéto tézy zodpovedajú realite, na druhej strane by malo byť našou ambíciou podporovať projekciu EÚ ako pragmatického a perspektívneho partnera aj v očiach Moskvy. Netvrdím, že dochádza k obratu v zahranično-ekonomickej orientácii Ruska, ale treba sa zamyslieť, kde sú rezervy stagnujúceho dialógu RF-EÚ a ako odstrániť pretrvávajúcu frustráciu v ekonomických vzťahoch Európy a Ruska.
  • Jednou z prvých príležitostí by mohol byť nadchádzajúci summit EÚ s Ruskom v Rostove na Done (31.5.-1.6.), kde by mala byť prijatá dohoda o spoločnom prístupe k Partnerstvu pre modernizáciu. Summit by mal byť potvrdením strategického partnerstva a najmä schopnosti spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov. Je potrebné udržať kooperačný model vzťahov s RU. Zo strany EÚ hlavnými témami pre nadchádzajúci summit budú - globálna hospodárska kríza, klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, modernizácia (Partnerstvo pre modernizáciu), bezpečnosť (Korfský proces, Irán, Afganistan). Zo strany RF - mobilita, vízová liberalizácia.
  • Predpokladáme, že summit posunie diskusie o novej PCA (Partnership and Cooperation Agreement) ďalej. Stará dohoda je síce v platnosti, ale niektoré jej časti už nezodpovedajú požiadavkám doby(7). Najmä kľúčové oblasti ako je obchod a energetika. Rozchádzame sa aj v metodike, keď Rusko preferuje pomerne nezáväznú rámcovú dohodu, pričom EÚ by radšej videlo plnohodnotnú dohodu s prepracovanými záväzkami v každej kapitole. Všetky tieto rokovania sú nesmierne komplikované. Treba si uvedomiť, že Rusko nie je súčasťou WTO a takisto zdržanlivý postoj Ruska k Energetickej charte, ktorú naopak EÚ považuje za východiskový dokument.
  • Aké Rusko chceme vidieť v tomto procese? Chceme ho vidieť ako dobrého a príťažlivého partnera a priateľa, určite nie ako nepriateľa. Chceme ho vidieť ako demokratického a konštruktívneho hráča v efektívne fungujúcom multipolárnom svete založenom na rešpektovaní dobrých mravov, solidarity, suverenity a vlády práva.
(7) Dohoda PCA bola podpísaná v roku 1994, jej platnosť vypršala v roku 2007, odvtedy je automaticky predlžovaná o 1 rok.



Doc. Ing. J. Sipko : Svetová finančná kríza, recesia a zadĺžnosť

(subor PDF - 1,9 MB)



Doc. Ing. J. Sipko : Aktuálny vývoj

(subor PDF - 0,2 MB)