Prof. Jaroslav Husár
HDP je stále v strede pozornosti

O probléme HDP, číselnej hodnote  som už v Reminiscenciách písal. Naša ekonomika a aj ekonomiky krajín EÚ neustále píšu iba o koľko vzrastie HDP. Ak HDP vzrástol o 0,65 percenta, nevieme čo sa v ekonomike stalo. Na čo je taká informácia a pre koho?. Čo vzrástlo - výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády, export, či import?

V posledných 3 dňoch som dostal tri články, ktoré riešia vážne ekonomické problémy a HDP dávajú do rôznych vzťahov. Prvým bol Examining Decision-Making During Crisis Situations Using Simulation Based Approaches By Jessica Johnson.  

Odcitujem toto:

"Mass unemployment, sovereign debt crises and Current Account deficits, financial market volatility, are badly undermining US and EU recoveries. Prospect of economic growth are very low and a crisis of confidence seems to affect negatively their levels of investment."

Teda, masová nezamestnanosť, suverénna dlhová kríza a deficit bežného účtu, volatilita na finančných trhoch zle podkopávajú US a EÚ obnovu. Výhľad ekonomického rastu je veľmi nízky a kríza dôvery zdá sa, že negatívne vplývajú na úroveň investícií.

Prečo sa dnes objavil článok o preskúmaní rozhodovania, veď EÚ vznikla dávno a už v roku 1994 prof. M. Gärtner, ktorý za všetky vtedajšie krajiny EÚ vyčíslili rovnicu rovnováhy, vypočítal hodnoty všetkých premenných, ktoré vystupujú v rovnici rovnováhy

(S -I) + (T - G)  = (X - M)

a už vtedy členské krajiny vykazovali veľké deficity štátneho rozpočtu, až na Luxembursko. Išli teda dolu kopcom.

Akú ekonomickú politiku robila EK?

Druhým bol článok Deficit Slovenska sa v rámci EÚ priblížil k priemeru (NBS). Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR dosiahol celkový dlh verejnej správy v roku 2025 úroveň 83,96 miliardy eur, čiže 61,39 % HDP. Slovensko tak po prvý raz od pandémie prekročilo kritickú maastrichtskú hranicu 60 % HDP, čo je tiež nevedecky stanovené.. Za posledné tri roky narástol celkový dlh o viac ako 20 miliárd eur. Dlh napriek tomu rastie rekordným tempom.

A tak sa zadlžujeme tempom, ktoré nemá v našej histórii obdobu. Slovensko smeruje k dlhu na úrovni 75 % HDP.

A nakoniec tretí Making Europe responsive to the challenges of the future: European Solidarity Mechanism, Green New Deal, Full Employment Targets By Dirk H Ehnts.

Už nadpisy uvedených článkov hovoria o veľkom význame ekonomických problémov, s ktorými sa dnes krajiny stretajú a to pod vedením EK.  

Čo robila EK, že dnes sme na tom ešte horšie? 

Ale prečo musia vznikať také články ešte aj dnes? Nie je to hanba EÚ?

Pozrime si ekonomické problémy a vzťahy, podstatné vlastnosti systému hlbšie, lebo články spomínajú nielen EÚ. Verím, že nielen mne, ale aj bežnému čitateľovi, dnes chýba hlboký rozbor náročných ekonomických problémov a určenie ich smeru vývoja. Ten musia pochopiť aj predstaviteľmi vlády, konkrétne ministri financií a ministri hospodárstva.

Čitateľ môže pociťovať, že veľmi zdôrazňujem slovo vedecké. Áno, lebo aj usmerňovanie ekonomiky je vedou. Aj tá potrebuje vedecké objasňovanie.

Vyššie uvedená rovnica rovnováhy slúži na to, aby sme spoznali vzťahy medzi jej komponentmi a samotným číslom HDP.

Musíme poznať determinanty agregovaných výdavkov, čo je HDP, ktoré závisia od správania sa sektorov hospodárstva, teda od o závislosti každej komponenty dopytu - C, I, G, X a M. Dôležité je, aby sme  HDP nechápali iba ako súčet 5 makroekonomických veličín, ako súčet čísiel. Každý z komponentov treba chápať ako funkciu, veď napr. výdavky obyvateľstva C od niečoho závisia, teda hlbšie:

Y = f₁() + f₂() + f₃() + f₄()

  nie iba

Y = C + I + G + (X - M)        (1)

Vo výraze (1) ešte nemáme špecifikované hypotézy správania sektorov, ale Y je funkciou.

Odvoďme si funkciu f₁(), teda funkciu pre C, výdavky obyvateľstva na spotrebu. Tá je predovšetkým funkciou národného príjmu Y a daní T. Ale aj T závisí od Y, nech takto

T = 0,20Y

Funkcia spotreby, C, hypotéza o správaní sa sektora domácností, nech je:

C = 300 + 0,75Y^d

kde Y^d je disponibilný príjem a získame ho takto:

Y^d = Y - T 

Takéto relácie by sme mohli definovať pre všetky makroekonomické veličiny HDP, teda aj, f₂() , f₃() aj f₄(). Ekonometrický opis by bol zložitý.

Pre analýzu je však dôležitá nie číselná predstava hypotéz. Ale aj všeobecná formulácia pre výraz HDP. Čitateľ kroky k jej získaniu nájde v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Iba uvediem vzťah, v ktorom vidíme od čoho všetkého Y, HDP závisí, odvodený je v mojej knihe:

Toto je ekonomický mikroskop na štúdium každej ekonomiky, jej súcna. Ale vzťah (1.4) čitateľa spoľahlivo orientuje a objasňuje podstatu zložitých ekonomických vzťahov a javov ekonomiky.

Tomuto vzťahu musí rozumieť minister financií.

Čitateľ jasne vidí, že v tomto vzťahu vystupujú všetky makroekonomické veličiny z (1) a to v konkrétnej relácii. Verbálnou úvahou k takýmto záverom neprídeme. Vidíme že vzťah (1.4) hovorí, že G má rovnaký multiplikátor (významný poznatok) ako I, a, alebo aj (X - M), čo je dôležitý analytický  fakt a ten je:

O probléme HDP, číselnej hodnote  som už v Reminiscenciách písal. Naša ekonomika a aj ekonomiky krajín EÚ neustále píšu iba o koľko vzrastie HDP. Ak HDP vzrástol o 0,65 percenta, nevieme čo sa v ekonomike stalo.

Na čo je taká informácia a pre koho?. Čo vzrástlo - výdavky obyvateľstva, výdavky na investície, výdavky vlády, export, či import?

Zvolil som iba jednoduchú lineárnu funkciu C a T, ale aj to je viac iba ako číslo. Verím, že sa čitateľ veľmi obohatil v poznatkoch o hospodárstve. Môžeme experimentovať . Vidíme do  problémov.

Ale hlavne, naša analýza nám zabezpečila, že môžeme robiť dôkladné ekonomické alternatívy rozvoja hospodárstva.

Púhou verbálnou analýzou by sme sa nedopracovali k tak závažným záverom. Urobil som podľa (1.4) niekoľko alternatív všetkých veličín HDP. Vidíme ich v prvom stĺpci. Ak by bol cieľ vlády, aby boli výdavky vlády 99, ostatné zložky sú v prvom riadku. Ak by sme požadovali aby z rovnice rovnováhy bol rozpočet vyrovnaný, teda G = T, potom ostatné zložky sú v druhom riadku.

Tabuľka 1.4   Vplyv G na zložky HDP a iné finančné toky

cieľ	Y	C	I	G	X	M
G=99	575	368	120	99	80	92
G=T	625	400	120	125	80	100
X=M	500	320	120	60	80	80
Yp=700	700	448	120	164	80	112

Zhrnuté výsledky v tabuľke, pre zvolené ciele, nám poskytujú číselné informácie o hodnotách zložiek HDP ako základ predstáv o tom ako ekonomický systém zobrazený množinou rovníc funguje, teda získali sme alternatívy číselných hodnôt HDP, čiže hospodárskej politiky. Máme alternatívy, ktoré treba zvážiť aj vzhľadom na iné problémy, energetickú náročnosť, či produkciu znečistenia prostredia. A potom vybrať najvhodnejšiu alternatívu, hospodársky ideál, niekým chcený. Model nám dal odpovede.

Predovšetkým vidíme, ako významne sa menili makroekonomické veličiny Y, C a M a to v závislosti od cieľov, ktoré sú v prvom stĺpci pričom sme uvažovali iba dve funkcie.

Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek:

HDP dosiahol hodnotu 575 mld. jednotiek

Deficit obchodnej bilancie dosiahol hodnotu 12 mld. jednotiek

Ak by si vláda stanovila ako cieľ vyrovnaný rozpočet (o čom často hovorí):

výdavky vlády G by dosiahli hodnotu 125 mld. jednotiek

deficit obchodnej bilancie by bol 20 mld. jednotiek

Požiadavka tvorcu hospodárskej politiky, aby hospodárstvo malo vyrovnanú obchodnú bilanciu spôsobí pokles výdavkov vlády, ale aj pokles HDP. V tomto prípade hospodárstvo dosiahlo najnižšiu hodnotu HDP zo všetkých.

Záver

V citáte sú uvedené rôznorodé ekonomické problémy, ktoré majú USA a aj EÚ. Hoc o problémoch rovnováhy krajín EÚ z roku 1994   a ich zlých výsledkoch hovorí vo svojej knihe M Gärtner. EÚ išla svojou cestou s obrovskými verejnými dlhmi krajín. Teda po 30 rokoch je na tom ešte horšie.

Prečo rástli deficity aj SR?

Verím, že citované nadpisy článkov čitateľ teraz inak vníma. Ekonómia je veda - má svoj objekt a preniká do hlbín svojho objektu.

Tabuľka 1.4 hovorí o potrebnom poriadku v ekonomike.

Teda ekonómia je fascinujúca veda. Má svoj predmet, má svoj jazyk, a hlavne metodológiu, aj na báze ekonometrie, čo jej spolu umožňuje robiť vedecké závery. To musia zabezpečiť tvorcovia hospodárskej politiky a jasne ukázať politickým predstaviteľom riešené alternatívy. Veda pomáha skúmať následky, ktoré sú dôsledkom zákonov.

Čitateľ si všimol usporiadanosť údajov o zložkách HDP v tabuľkách a teraz ich nechápe iba ako čísla, ale ako dôsledok funkčného vzťahu, ktoré som zvolil iba lineárne. Ak by boli nelineárne, analýza by bola náročnejšia ale adekvátnejšia. Nedostatok poznatkov je vážnou hrozbou fungovania ekonomík EÚ.

Netešili by sme sa, že: Deficit Slovenska sa v rámci EÚ priblížil k priemeru.

Prof. J. Husár,
Bratislava, 23. apríl 2026